Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 30, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/103/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614010893
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614010893.6

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Kráľovej a
prísediacichEvyAntlovejaJánaBigošanahlavnompojednávaníkonanomdňa30.decembra2015takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1/ ml. W. Q., nar. XX.XX.XXXX v S. okres W. K. B., trvale

bytom Mesto S., bez prihlásenia bytom S., ul.
Z. XXX/XX, okres W. K. B., t. č. v ÚVTOS pre
mladistvých Martin - Sučany,

2/ Y. Z., nar. XX.X.XXXX v S. okres W. K. B., trvale
bytom Mesto S., bez prihlásenia bytom S., T..

P. XX, okres W. K. B., t. č. v ÚVTOS Košice,

3/ I. Z., nar. X.X.XXXX v F., okres F., trvale bytom Mesto
S., bez prihlásenia bytom S., T.. P.
XX, okres W. K. B.,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

dňa 26. januára 2014 o 00.30 hod. v S. na ulici W. Č.. XXX/XX, po vzájomnej dohode s ďalšou doposiaľ

obvinenou osobou, bez povolenia vnikli do dvora rodinného domu X. J. s drevenými palicami tak, že
na vchodovej, plechovej bráne roztrhli kovovú reťaz s visiacim zámkom, vošli do dvora, kde na ďalšej
drevenej bráne zaistenej kovovou reťazou túto odtrhli, na vchodových dverách do domu rozbili sklenenú
výplň čím spôsobili škodu 45,- € poškodenému X. J. a obžalovaný I. Z. sa s palicou vyhrážal X. J., že
ho zabije, čo u neho vzbudilo obavu, že to urobí a z dvora vyšli až po tom, keď X. J. viackrát vystrelil
zo vzduchovej pištole,

t e d a

obžalovaní ml. W. Q., Y. Z. a I. Z.

spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného, čin spáchali závažnejším spôsobom konania
vlámaním a so zbraňou a s najmenej dvoma osobami,

obžalovaný I. Z.
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,č í m s p á ch a l i

obžalovaní ml. W. Q., I. Z. a Y. Z.
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a), c) Tr. zákona s poukazom na § 138
písm. a), e) Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona

obžalovaný I. Z.
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
a) Tr. zákona a

z a t o i m u k l a d á

obžalovaný I. Z.

Podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, § 37 písm. h), m) Tr. zákona, §

42 ods. 1 Tr. zákona podľa zásad uvedených v § 41 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušuje výrok o treste, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 171/2013 zo dňa 31.1.2014, právoplatného dňa 27.2.2014, ktorým
mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu s minimálnym trestom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 44 Tr. zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu obžalovanému ml. W. Q., pretože pokladá
úhrnný trest odňatia slobody ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.

zn. 2T 69/2014 zo dňa 5.2.2015, vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu pre mladistvých na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Podľa § 44 Tr. zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu obžalovanému Y. Z., pretože pokladá úhrnný
trest odňatia slobody ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T

24/2014 zo dňa 1.7.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To 61/2015 zo dňa
14.10.2015, vo výmere 5 (päť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podal dňa 10.11.2014 na tunajší súd obžalobu na

ml. Q. P., ml. W. Q., Y. Z. a I. Z. na tom skutkovom základe že,
dňa 26. januára 2014 o 00.30 hod. v S. na ulici W. Č.. XXX/XX, po vzájomnej dohode bez povolenia
vnikli do dvora rodinného domu X. J. s drevenými palicami tak, že ml. W. Q. na vchodovej bráne palicou
roztiahol kovovú reťaz s uzamknutým visiacim zámkom, vošli do dvora, kde na ďalšej drevenej bráne
zaistenej kovovou reťazou ml. W. Q. trhnutím túto otvoril, na vchodových dverách do domu I. Z. rozbil

sklenenú výplň čím spôsobili škodu 45,- € a Y. Z. s I. Z. sa s palicami vyhrážali X. J., že ho zabijú,
čo u neho vzbudilo obavu, že to aj urobia a z dvora vyšli až po tom, keď X. J. viackrát vystrelil zo
vzduchovej pištole, ktorý bol právne kvalifikovaný u obvinených ml. Q. P., ml. W. Q., Y. Z. a I.U. Z. ako
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a), b), c) Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. a), e) Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona a u obvinených Y. Z. a I. Z.aj ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138
písm. a) Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona.

Trestnávecobžalovanéhoml.Q.P.bolauznesenímzodňa11.11.2015vylúčenánasamostatnékonanie.

Obžalovaný ml. W. Q. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku vyhlásil, že
je vinný zo spáchania žalovaného skutku.

Na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku obžalovaný odpovedal
áno.

Na základe vyhlásenia obžalovaného ml. W. Q., že je vinný zo spáchania žalovaného skutku a po zistení
stanoviskaprokurátora,poškodeného,obhajkyneobžalovanéhoazástupcuÚraduprácesociálnychvecí
a rodiny, ktorí navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať, súd na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 7,

8 Tr. poriadku rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného ml. W. Q., že je vinný zo spáchania žalovaného
skutku prijíma a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa
nevykoná. Preto na hlavnom pojednávaní vykonal iba dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom vo
vzťahu k obžalovaným Y. Z. a I. Z. a s výrokmi o treste.

Obžalovaný ml. W. Q. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že tam bol spoločne s Q. P., I. Z. a Y.
Z.. Q., I. a Y. mali so sebou z domu tri bejzbalky, ktorými rozbili reťaz na bráne J. a tak vošli do dvora,
kde mu rozbili záhradu. Prvá brána vedúca do dvora bola plechová a druhá drevená, pričom obe ich
rozbili bejzbalkami. Poškodený X. J. bol v čase skutku doma. Keď vošli do dvora, Q. P. poškodenému
rozbil okno. To videl na vlastné oči, keďže stál pri pekárni, ktorá je v blízkosti domu poškodeného. Q.

utekal preč a poškodený sa ho pýtal, prečo to urobil. Y. Z. a I. Z. sa poškodenému vyhrážali a nadávali
mu, no nevie presne ako. Okrem nich sa tam nachádzal aj jeden ujo X., ktorý bol v dome poškodeného.

Obžalovanému boli vzhľadom na rozpory vo výpovediach prečítané časti z jeho výpovede z prípravného
konania. Vtedy uviedol, že I. Z. s bratom Y. Z. odišli kúpiť pálenku na benzínku a oni do dvora s nimi

nevošli. Vo dvore bol len on s Q. P.. I. Z. a Y. Z. vo dvore neboli. K prečítanej časti výpovede uviedol, že
vo dvore boli I. Z. a Y. Z. aj s Q. P.. On bol pred dvorom. Pálenku kupovať neboli, lebo nemali peniaze.

K ďalšej prečítanej časti z výpovede z prípravného konania, kedy uviedol, že on v ten večer začal piť
okolo 5. - 6. hodiny a do zadržania policajtmi vypil asi liter čuča, pričom on pil len čučo a ostatní pili

pálenku, uviedol, že on v ten večer nepil a nikto z nich opitý nebol.

Obžalovaný Y. Z. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásil, že je
nevinný a zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že v čase skutku išiel domov z benzínky. Pri dome
poškodeného J. videl W. Q., I. Z. a Q. P., ktorí v tom čase stáli pri bráne. Pýtal sa ich čo tam robia, na čo

mu povedali, že prišli pýtať kľúče od S. Q. (sestry obžalovaného ml. W. Q.), ktorá býva u poškodeného.
Išlo o kľúče od domu, ktorý S. zamkla, a preto ich dedo poslal, aby od nej vypýtali ten kľúč. Poškodený
J. bol v dome na okne a kričal na nich, čo tam robia. Povedal mu, aby dal kľúče, na čo poškodený začal
z ničoho nič strieľať. On poškodenému nič iné nepovedal a nevyhrážal sa mu. Dnu vo dvore nebol a
nevidel tam ani spoluobžalovaných. To, či tam boli nejaké iné osoby si nepamätá, pretože bol veľmi

opitý. Následne prišli policajti a zobrali ich.

Obžalovanému bola vzhľadom na rozpor vo výpovedi prečítaná časť z jeho výpovede z prípravného
konania, kedy uviedol, že poškodeného videl vtedy, keď vyšiel vonku do záhrady. Vonku vyšla aj S. a aj
J. dcéra. Bol tam aj taký starý biely, čo s nimi býva. K prečítanej časti výpovede uviedol, že poškodený

bol najprv na okne a potom v tej záhrade. Vonku vyšli aj tie osoby, ako to vtedy uviedol.

Obžalovanému bola podľa § 269 Tr. poriadku predložená fotodokumentácia, kde po nahliadnutí označil
na fotografii č. 2 okno, v ktorom zazrel v čase skutku poškodeného a to okno, ktoré je prvé z ľavej strany
domu z pohľadu od cesty.

Obžalovanému Y. Z. bola oboznámená výpoveď spoluobžalovaného ml. W. Q. ku ktorej uviedol, že
nehovorí pravdu. V prípravnom konaní vypovedal inak a práve tá jeho výpoveď z prípravného konania
je pravdivá.Obžalovaný I. Z. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásil, že je
nevinný. Zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že v ten večer sa mal Y. Z. stretnúť s J. priateľkou

S. Q.. Poškodený J. o tom vedel a zo žiarlivosti zavolal políciu. Pri dome poškodeného boli v ten večer
on, W. Q. a Q. P.. Y. Z. s nimi nebol. Oni traja mali v rukách kolíky, lebo sa báli J. psov. To, prečo išli do
dvora poškodeného si nepamätá, keďže bol v ten večer opitý. Dvere otvorili tak, že Q. P. do nich kopol.
Následne vošli za prvú plechovú bránku. Sú tam aj druhé dvere, s ktorými ale nerobili nič a bližšie pri
dome už nebol. Poškodeného videl na okne, kde strieľal. To, či im niečo rozprával, alebo či s ním nejako

komunikoval si už nepamätá. Asi po 4 minútach došli policajti. Y. Z. vo dvore poškodeného nebol. Išiel
od benzínky a stretli sa na chodníku, kde sa ho pýtal, čo tam robia.

Obžalovanému bola vzhľadom na rozpor vo výpovedi prečítaná časti z jeho výpovede z prípravného
konania zo dňa 28.2.2014, kedy uviedol, že on otvoril vchodovú bránku do dvora. Bránka bola plechová,
hnedej farby a nebola zamknutá. Po otvorení vošiel na dvor. Keďže tam boli psi, bránku zatvoril a volal

na S.. Obžalovaný uviedol, že o tom, že tak vypovedal nevie, keďže bol opitý.

Obžalovaný I. Z. po oboznámení sa s výpoveďami spoluobžalovaných ml. W. Q. a Y. Z. uviedol, že ml.
W. Q. vypovedal asi pod nátlakom. K výpovedi Y. Z. sa vyjadriť nechcel.

K výpovedi obžalovaného I. Z. sa vyjadril obžalovaný Y. Z., ktorý uviedol, že brat (I.Š. Z.) si to už
nepamätá, lebo bol opitý. On išiel od benzínky a keď sa ho pýtal, čo tam robia, povedal mu, že prišli po
kľúč. Obžalovaný I. Z. na to uviedol, že si pamätá, že svokor ho poslal po kľúč ku S. Q., lebo v dome
bolo zatvorené dieťa a plakalo.

Poškodený X. J. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že v tú noc asi okolo
pol jednej bol doma a spal. Zobudila ho dcéra s tým, že do domu sa niekto vlámal. Na dverách domu
bolo rozbité sklo. Keď dcéra rozsvietila svetlo, videl pred dverami siluety troch osôb. Nachádzali sa na
dvore za obidvoma bránkami. Do dvora vedie vchodová plechová bránka, ktorá má asi dva metre a v
tom čase bola zabezpečená visiacim zámkom, ktorý bol spolu s retiazkou rozbitý. Vo vnútri je ešte druhá

drevená látková bránka, ktorá je vysoká asi 1,70 m zaistená retiazkou na háčiku, a tá bola odtrhnutá.
Keď ich tie osoby zbadali, prešli pred dom, do prednej časti dvora. Pri bráne je verejné osvetlenie a z
okna zbadal, že išlo o bratov Z. - I. a Y. a tretiu osobu, ktorá mala na hlave kapucňu, avšak nevie o koho
išlo. V rukách mali palice. Ostali tam I. a Y. Z., ten tretí utekal preč. I. Z. bol dosť opitý a kričal na neho,
nech ide von, že ho zabije. Y. Z. na neho kričal, aby poslal von S.. Z ich konania mal on aj jeho dcéra

strach. Zakričal na nich čo tam robia, aby išli preč a vystrelil plynovou pištoľou. Potom vybehli z dvora
von na cestu. I. Z. sa znova dobíjal dnu, mal v ruke kolík a bil ním po plechovej bráne. Y. Z. ho ťahal
preč. Ďalšie dva kolíky sa potom našli pri bráne. Potom spoločne s dcérou a jej priateľom Y. S. vyšli von
a snažili sa zavrieť vonkajšiu plechovú bránu. Tie osoby stále z chodníka niečo vykrikovali.

Poškodenému bola vzhľadom na rozpor vo výpovedi prečítaná časti z jeho výpovede z prípravného
konania zo dňa 28.2.2014, kedy uviedol, že keď otvoril okno a pozrel sa na dvor, tak tam stáli vyššie
uvedení traja cigáni, ktorí po ňom kričali: Poď von, lebo ťa zabijeme. Kričali na neho hlavne bratia Z.,
pričom ten tretí po ňom nijak nenadával, zdalo sa mu, že ich ukľudňoval. K rozporu poškodený uviedol,
že kričali obidvaja bratia Z.. Y. Z. kričal, že má poslať S.. Vyhrážal sa skôr I. Z.. Bolo to také divoké, kričali

obaja, ale viac I. Z.. Y. Z. chcel skôr tú S., ťahal I. Z. preč a bolo to veľmi chaotické.

Ďalej bola poškodenému prečítaná časť z jeho výpovede z prípravného konania kedy uviedol, že potom,
čo cigáni vybehli vonku na cestu, vyšli všetci na dvor a snažili sa vchodovú bránku zavrieť, cigáni od
cesty zvonku sa im snažili vtom zabrániť, tlačili na bránku, bili po bráne drevenými kolíkmi a vykrikovali.

Svedok uviedol, že je pravdou, že to tak bolo, ešte buchli po bráne a oni sa už snažili volať policajtov.

Obžalovaný Y. Z. k výpovedi poškodeného uviedol, že on tam došiel a videl spitého brata. Aj on bol opitý.
Asi volal na tú S., keď tak svedok uviedol, ale isto sa nevyhrážal a nenadával vulgárne slová.

Obžalovaný I. Z. k výpovedi poškodeného uviedol, že je pravdou, že bol v záhrade.

Svedkyňa S. Q. (sestra obžalovaného ml. W. Q. a bývala švagriná obžalovaného I. Z. a zároveň priateľka
poškodeného X. J.) po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že v tú noc prišla jej priateľaX. J. zobudiť jeho dcéra U. J. s tým, že prišli cigáni. Išli sa pozrieť z okna a zbadala I. Z., ktorý stál
vo dvore pri bráne. Vo dvore bol aj jeho brat Y. Z., ktorý ho volal preč. Nikoho ďalšieho vo dvore, ani
pred domom nevidela. Vonku bola tma a tak nevie, či mali niečo v rukách. To, ako sa dostali do dvora

si nevie vysvetliť. Keď počula plakať svoju malú dcéru, išla k nej do kuchyne, a tak viac už nevidela.
Po chvíli začula výstrel. To, či sa obžalovaní medzi sebou o niečom rozprávali, alebo či niečo hovorili
poškodenému nepočula. Na druhý deň sa dozvedela, že I. Z. prišiel pre nejaký kľúč. To, či bolo rozbité
sklo na vchodových dverách v ten večer neregistrovala. Zaregistrovala to, keď odchádzala s dcérou,
keď prišiel vyšetrovateľ. Kým išli spať, uvedené sklo rozbité nebolo.

Svedkyňa U. J. (dcéra poškodeného) na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedla,
že v uvedený deň sa zobudila okolo polnoci na to, že niekto rozbíja plot a okno na verande. Išla zobudiť
otca. Zišla dole schodmi a cez dvere videla, že niekto uteká z dvora von pred bránku. Išlo o tri osoby,
ktoré videla iba zozadu. Na dverách do domu bolo rozbité sklo. Po tom, čo tie osoby utiekli, sa otočila
a vošla dnu do domu, kde ostala až do príchodu policajtov. Otec a tie osoby niečo na seba kričali, ale

obsah ich rozhovoru nepočula. Keď otec vystrelil z pištole, vybehli tie osoby pred dom na ulicu.

Svedkyni boli vzhľadom na rozpory vo výpovedi prečítané časti z jej výpovede z prípravného konania,
kedy uviedla, že zišla z poschodia dole do prízemia, kde cez verandu zbadala vonku na dvore dve
postavy. Boli to cigáni, ktorých nepoznala a nevie, ako sa volajú. Svedkyňa k prečítanej časti výpovede

uviedla, že teraz už nevie presne uviesť, či to boli dve, alebo tri osoby, ani v ako boli stave. Keď zišla
dole, tie osoby stáli až vo verande, kde si otvorili dvere cez rozbité okno.

Svedkyni bola ďalej prečítaná ďalšia časť z jej výpovede z prípravného konania, kedy uviedla, že otec
otvoril okno smerom na cestu, pričom ona vonku vo dvore v tom čase videla dvoch cigánov, ktorí boli

podľa nej spití, čo zistila z ich pohybov a kričali na otca, že ho zabijú. V rukách držali palice, dlhé asi 80
cm (ukázala rukami), pričom nevedela uviesť ich hrúbku. Tých dvoch cigánov, ktorí boli na dvore a ktorí
sa otcovi vyhrážali, nepoznala. K prečítanej časti výpovede uviedla, že v prípravnom konaní vypovedala
pravdu, teraz si to už nepamätá. Počula, že na otca kričali, že ho zabijú. Bola však hore a tak nevie, či
to kričala jedna, alebo viac osôb, keďže to nebolo zreteľne počuť podľa hlasu. Tie vyhrážky počula až

v tom čase, keď boli tie osoby za bránou.

Svedok Q. P. (spoluobžalovaný, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie) po zákonnom poučení využil
svoje právo a nevypovedal.

So súhlasom obžalovaných a prokurátora boli na hlavnom pojednávaní prečítané výpovede svedkov X.
D. a Y. O..

Svedok X. D. v prípravnom konaní vypovedal, že od decembra 2013 býval u X. J.. V deň skutku sa asi
o štvrť na jednu zobudil na rinčanie skla. Keď vyšiel na verandu, už tam bol J. aj s dcérou U.. Sklo na

dverách bolo rozbité a pred dverami na dvore videl postavu. Bol to cigán, ktorého však nepozná a nevie
o koho ide. V ruke mal drevený kolík asi 5 cm hrubý, nevie aký dlhý. Vrátil sa naspäť do izby a vtedy
počul, že vonku niekto strieľal. Boli to asi tri výstrely. O to, čo sa dialo ďalej sa už nezaujímal.

Svedok Y. O. - policajt OO PZ Krompachy v prípravnom konaní uviedol, že dňa 25.1.2014 bol spolu s

kolegom O. S. vyslaný na ulicu W. v S., kde malo dôjsť k porušovaniu domovej slobody u poškodeného
J.. Po príchode na miesto sa už na dvore poškodeného nikto nenachádzal. Z okna domu poškodeného
na nich niekto kričal, že páchatelia idú smerom na Družstevnú ulicu. Asi 30 m od domu zaregistrovali dve
skupinky cigánov, ktoré zastavili a nasmerovali k domu poškodeného. Tam poškodený označil skupinku
cigánov, ktorí vošli do jeho dvora a tú sa snažili stotožniť, s tým, že niektorých bolo potrebné predviesť

na oddelenie. Poškodený im pri jeho vyťažovaní na mieste povedal, že na vchodových dverách do dvora
mal kladku s retiazkou, ktorú vylámali a tak vošli do dvora, kde mu rozbili sklo na dverách do domu. Na
podozrivých bolo vidieť a u niektorých aj cítiť, že boli pod vplyvom alkoholu. V dome poškodeného boli
v tom čase okrem neho aj jeho dcéra, jej priateľ a jeden starší pán.

So súhlasom obžalovaných a prokurátora súd podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku prečítal znalecký posudok
MVDr. Lýdie Slosarčíkovej - znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia. Podľa
záverov znaleckého posudku laboratórnym skúmaním vzoriek moču, ktoré boli odobraté obžalovaným
dňa 26.1.2014 o 08:00 hod. bolo zistené, že obžalovaný ml. W. Q. mal v odobratom moči hladinuetylalkoholu 0,00 g/kg (‰), obžalovaný Y. Z. 1,77 g/kg (‰), a obžalovaný I. Z. 0,80 g/kg (‰). Prítomnosť
liečiv, omamných a psychotropných látok zistená nebola.

Podľa § 269 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní súd prečítal nasledovné listinné dôkazy:

Zo záznamov o obmedzení osobnej slobody obžalovaných ml. W. Q., I. Z. a Y. Z. bolo preukázané, že
menovaným bola osobná sloboda obmedzená dňa 26.1.2014 o 00:45 hod. a to z dôvodu podozrenia zo
spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, ku ktorému

malo dôjsť dňa 26.1.2014 okolo 00:30 hod.

Zhláseniaopoužitídonucovacíchprostriedkochvyplynulo,žedňa26.1.2014včaseokolo01:00hod,bol
voči obžalovanému Y. Z. pri procesných úkonoch na OO PZ Krompachy použitý donucovací prostriedok
- putá a to z dôvodu jeho pokusu o útek.

Podľa zápisov o dychovej skúške vykonanej dňa 26.1.2014 prístrojom Alcotest 7410 bola u
obžalovaného ml. W. Q. nameraná v čase o 04:07 hod. a o 08:37 hod. hodnota 0,00 mg/l alkoholu v
dychu. U obžalovaného I. Z. bola v čase o 03:31 hod. nameraná hodnota 0,53 mg/l alkoholu v dychu
a o 08:36 hod. hodnota 0,12 mg/l alkoholu v dychu. U obžalovaného Y. Z. bola v čase o 08:32 hod.
nameraná hodnota 0,56 mg/l alkoholu v dychu.

Podľa potvrdenia o zaistení veci bol dňa 26.1.2014 o 00:50 hod. obžalovanému ml. W. Q. zaistený 1 ks
drevenej palice o dĺžke 82 cm a priemere 5cm. Podľa zápisnice o prevzatí zaistenej veci bola táto palica
dňa 26.1.2014 o 07:25 hod. prevzatá podľa § 92 ods. 1 Tr. poriadku.

Zo žiadaniek pre akútne toxikologické vyšetrenie vyplynulo, že na žiadosť OR PZ Spišská Nová Ves
boli v Nemocnici Krompachy vykonané dňa 26.1.2014 o 08:00 hod. odbery moču obžalovaným ml. W.
Q., I. Z. a Y. Z..

Odborným vyjadrením od spoločnosti Kovovýroba, Jozef Repko, Stolárstvo J & J bola vyčíslená škoda

spôsobená rozbitím sklenenej výplne vchodových dverí o rozmeroch 64 x 78 cm s poškodeným
dreveným krížom cez sklenenú výplň vo výške 45 €.

Zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou zo dňa 26.1.2014 potvrdzuje, že miesto činu
sa nachádza v S., pri rodinnom dome č. XXX/XX na ul. W.. Dom je oplotený plechovým oplotením

vysokým 2 m. Brána je v spodnej časti poškodená - vtlačená dovnútra. Na vrchnej časti je poškodená
farba a na bráne sú priehlbiny. Z vnútornej strany brány je retiazka, ktorá je roztrhnutá a na nej visí
nepoškodená kladka. Za plechovou bráničkou bola na zemi nájdená drevená palica o dĺžke 73 cm a
priemere 4 cm. Asi vo vzdialenosti 11 m od plechovej brány je vo dvore ďalšia drevená bránička o výške
asi 160 cm. Z vnútornej strany ja na nej zavesená kovová retiazka. Po prejedení drevenej bráničky

sa vpravo nachádzajú vstupné dvere do verandy domu. Dvere sú drevené, v hornej časti s rozbitou
sklenenou náplňou. Na zemi pred dverami, ako aj vo verande boli nájdené sklenené črepy. Z čelnej
strany domu sú smerom do ulice 4 okná. Pri ohliadke boli na ulici asi 100 m od domu v smere na
železničnú stanicu nájdené 2 kusy drevených palíc o dĺžke 103 cm a priemere 7 cm a druhá o dĺžke
93 cm a priemere 5,5 cm.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku jednotlivo
a v ich súhrnne pričom zistil, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku.

Obžalovaní Roman Holub a Tomáš Holub spáchanie skutku popreli. Obžalovaný Roman Holub na

svoju obranu uviedol, že v čase spáchania skutku išiel len okolo a pri dome poškodeného videl
Stanislava Macka, Tomáša Holuba a Miroslava Dunku, ktorí stáli pri bráne. Nevidel ich, aby boli vo
dvore poškodeného a nebol tam ani on. Poškodený bol v okne domu, kričal na nich a následne začal
strieľať. Poškodenému sa nevyhrážal. Obžalovaný Tomáš Holub potvrdil, že v ten večer bol pri dome
poškodeného so Stanislavom Mackom a Miroslavom Dunkom, pričom mali v rukách kolíky, lebo sa báli

Liptákových psov. Nepamätal si prečo išli do dvora poškodeného, lebo bol opitý, pričom prešiel za prvú
bránu a ďalej už nebol. Poškodený bol na okne a strieľal. Nepamätal si, či s poškodeným nejak rozprával.
Ďalej uviedol, že Roman Holub vo dvore s nimi nebol, stretol ich na chodníku.Obžalovaného Romana Holuba a Tomáša Holuba zo spáchania skutku tak ako je popísaný vo výroku
tohto rozsudku usvedčil poškodený Jozef Lipták, ktorého výpoveď súd považoval za pravdivú a
hodnovernú, keďže bola podporená ďalšími vykonanými dôkazmi. Poškodený zhodne v konaní pred

súdom ako aj v prípravnom konaní potvrdil, že potom čo ho v noci zobudila dcéra, že sa niekto vlámal do
domu, z domu, na dvore videl tri osoby. Na dverách rodinného domu pritom rozbili sklenenú výplň dverí.
Prešiel k oknu, z ktorého tieto osoby videl pri bránke, ešte v dvore rodinného domu. Z týchto osôb poznal
bratov Holubovcov- Tomáša a Romana. Ďalšiu osobu, ktorá mala kapucňu nespoznal. Tieto osoby mali v
rukách kolíky a obžalovaný Tomáš Holub sa mu vyhrážal zabitím. To, že obaja obžalovaní sa nachádzali

v dvore rodinného domu (za jeho oplotením) potvrdila aj svedkyňa Kvetoslava Macková, ktorá ich videla
z okna rodinného domu. To, že mali obžalovaní palice so sebou, potvrdil aj obžalovaný Tomáš Holub.
Taktiež zo zápisnice a potvrdenia o zaistení veci bolo preukázané, že v uvedený deň o 00:50 hod. bola
drevená palica zaistená u obžalovaného ml. Stanislava Macka a zo zápisnice o ohliadke miesta činu
vyplynulo, že asi sto metrov od domu v smere na železničnú stanicu boli nájdené dva kusy drevených
palíc. Aj obžalovaný ml. Stanislav Macko na hlavnom pojednávaní potvrdil, že spoluobžalovaní Roman

a Tomáš Holubovci po rozbití bránok vošli vo dvora poškodeného. Napriek rozporu oproti výpovedi z
prípravného konaniu keď uviedol, že Tomáš Holub a Roman Holub do dvora nevošli a bol tam len on s
Miroslavom Dunkom súd považoval jeho výpoveď z hlavného pojednávania za pravdivú, keďže bola v
súlade s výpoveďou poškodeného Jozefa Liptáka.

Z výpovede poškodeného bol preukázaný aj spôsob vykonania skutku, keď uviedol, že obžalovaní sa
dostali do dvora rodinného domu tak, že prekonali vchodovú plechovú bránu, ktorá bola zabezpečená
visiacim zámkom, ktorý bol spolu s retiazkou rozbitý a drevenú látkovú bránu, ktorá bola zaistená
retiazkou na háčik, ktorá bola odtrhnutá. Tento spôsob - vlámaním sa, vyplynul aj zo zápisnice o ohliadke
miestačinusfotodokumentáciou,podľaktorejbolrodinnýdomoplotenýplechovýmoplotenímvysokým2

metrevrátanebrány,ktorábolazvnútornejstranyzaistenáretiazkou,ktorábolaroztrhnutá.Zaplechovou
bránou bola vo dvore ďalšia drevená brána o výške asi 160 cm, na ktorej bola zavesená kovová retiazka.
Na dverách do rodinného domu bola zadokumentovaná rozbitá sklenená výplň dverí. To, že k ich rozbitiu
došlo v čase spáchania skutku vyplynulo z výpovedí svedkyne Alexandry Liptákovej, ktorá uviedla, že
sa zobudila na rinčanie skla a po zídení do verandy videla odtiaľ utekať dve osoby ako aj svedka Jána

Cipsera, ktorý uviedol, že asi o štvrť na jednu sa zobudil na rinčanie skla, vyšiel na verandu, kde bol
poškodený s dcérou. Videl rozbité sklo na dverách domu a na dvore postavu, ktorá mal v ruke drevený
kolík.

Keďže vyššie uvedené dôkazy tvoria vo svojom súhrne ucelenú jednotu o okolnostiach spáchania skutku

popísaného vo výroku tohto rozsudku súd uznal obžalovaných Tomáša Holuba a Romana Holuba za
vinných a obžalovaného ml. Stanislava Macka uznal za vinného na podklade prijatého vyhlásenia o jeho
vine.

Súd oproti obžalobe neposúdil konanie obžalovaného Romana Holuba aj ako prečin nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona. Z tohto
konania bol usvedčovaný poškodeným Jozefom Liptákom, ktorý však na hlavnom pojednávaní ohľadne
vyhrážok zabitím na jeho osobu uviedol, že jednoznačne obžalovaný Tomáš Holub kričal na neho, aby
išiel von, že ho zabije. Obžalovaný Roman Holub kričal, aby poslal von Kvetku. Potom čo vybehli z
dvora na cestu, obžalovaný Tomáš Holub sa ešte dobíjal dnu a obžalovaný Roman Holub ho ťahal preč.

Rozpor oproti výpovedi z prípravného konania, kedy uviedol, že najmä bratia Holubovci na neho kričali,
aby išiel von, že ho zabijú presvedčivo odôvodnil tým, že bol tam veľký chaos a krik, kričali obidvaja
bratia Holubovci, no vyhrážal sa Tomáš Holub (ktorý bol aj agresívnejší) a Roman Holub kričal ohľadne
Kvety. Taktiež svedkyňa Alexandra Liptáková na hlavnom pojednávaní potvrdila, že počula vyhrážky
zabitím na adresu jej otca, avšak nevedela potvrdiť, či sa vyhrážala jedna osoba alebo viac, čo nebolo

zreteľne počuť podľa hlasu.

Časť skutku obžaloby v tom, že ml. Stanislav Macko na vchodovej bráne palicou roztiahol kovovú reťaz s
uzamknutým visiacim zámkom, vošli do dvora, kde na ďalšej drevenej bráne zaistenej kovovou reťazou
ml. Stanislav Macko trhnutím túto otvoril, na vchodových dverách do domu Tomáš Holub rozbil sklenenú

výplň súd upravil tak, že na vchodovej, plechovej bráne roztrhli kovovú reťaz s visiacim zámkom, vošli
do dvora, kde na ďalšej drevenej bráne zaistenej kovovou reťazou túto odtrhli, na vchodových dverách
do domu rozbili sklenenú výplň, keďže táto časť skutku ako aj spôsob spáchania skutku bol preukázaný
vykonaným dokazovaním avšak okolnosti, kto a akým spôsobom prekonal brány a kto rozbil sklenenúvýplň na vchodových dverách do domu sa vzhľadom na rôzne výpovede obžalovaných nedali presne
ustáliť.

Oproti obžalobe súd neposúdil konanie obžalovaných podľa § 194 ods. 2 písm. b) Tr. zákona -
teda, že spáchali trestný čin prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu (teda takým
spôsobom prekonania prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu do obydlia a súčasne nenapĺňa
znaky vlámania), pretože ich konanie naplnilo známky vlámania sa a bolo teda aj právne kvalifikované
podľa § 194 ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona.

Obžalovaní ml. Stanislav Macko, Tomáš Holub a Roman Holub svojim konaním po subjektívnej aj
objektívnej stránke naplnili skutkovú podstatu prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1, 2 písm. a), c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a), e) Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20
Tr. zákona a obžalovaný Tomáš Holub aj skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona, pretože obžalovaní ml.

StanislavMacko,TomášHolubaRomanHolubspoločnýmkonanímneoprávnenevniklidoobydliainého,
čin spáchali závažnejším spôsobom konania - vlámaním a so zbraňou a s najmenej dvoma osobami
a obžalovaný Tomáš Holub sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú
obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou.
Uvedeného konania sa dopustili tak, že po vzájomnej dohode s ďalšou doposiaľ obvinenou osobou, bez

povolenia vnikli do dvora rodinného domu Jozefa Liptáka tak, že roztrhli kovovú reťaz s visiacim zámkom
na vchodovej plechovej bráne, vošli do dvora, kde odtrhli kovovú reťaz, ktorou bola zaistená ďalšia
drevená brána a na vchodových dverách do domu rozbili sklenenú výplň, čím spôsobili poškodenému
Jozefovi Liptákovi škodu vo výške 45 € a obžalovaný Tomáš Holub sa Jozefovi Liptákovi s palicou
vyhrážal, že ho zabije, čo u neho vzbudilo obavu, že to urobí.

Podľa § 138 písm. a) Tr. zákona sa závažnejším spôsobom konania rozumie spáchanie trestného činu
so zbraňou, za ktorú je možné v zmysle § 122 ods. 3 Tr. zákona považovať aj drevené palice, keďže ide
o veci, ktorými mohol byť útok proti telu dôraznejší.
Podľa § 138 písm. e) Tr. zákona sa závažnejším spôsobom konania rozumie spáchanie trestného činu
vlámaním, ktorým je v zmysle § 122 ods. 4 Tr. zákona aj vniknutie do uzatvoreného dvora rodinného

domu roztrhnutím kovovej reťaze s visiacim zámkom, ktorou bola zaistená plechová vstupná brána do
dvora a odtrhnutím kovovej reťaze zaisťujúcej ďalšiu drevenú bránku.

Z okolností spáchania skutku je zrejmé, že obžalovaní konali v priamom úmysle podľa § 15 písm. a)
Tr. zákona, pretože chceli porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu domovej

slobody a obžalovaný Tomáš Holub chcel porušiť ajzáujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje
ochranu osôb pred niektorými závažnými vyhrážkami.

V zmysle § 95 ods. 2 Tr. zákona je závažnosť konania u obžalovaného ml. Stanislava Macka vyššia
než malá.

Obžalovaný ml. Stanislav Macko je podľa správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, Spišská Nová
ves, pracovisko Krompachy vedený na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
od roku 2009, kedy sa po prvýkrát dopustil protiprávnej činnosti. S rodičmi obžalovaného ako aj s
mladistvým boli z dôvodu opakovaného protiprávneho konania vykonané výchovné pohovory, počas

ktorých matka mladistvého uviedla, že so synom nemajú vážnejšie výchovné problémy, doma a na
verejnosti sa správa slušne. Z charakteristiky Špeciálnej základnej školy v Krompachoch, v ktorej bol
obžalovaný počas školského roka 2013/2014 žiakom 7. ročníka vyplynulo, že patrí medzi žiakov, ktorí
môžu niekedy nekontrolovane reagovať, inak s ním žiadne problémy nemali. Z lustrácie v registri
priestupkov vyplynulo, že od roku 2012 do roku 2014 sa dopustil piatich priestupkov, z toho v dvoch

prípadoch išlo o priestupky proti majetku a trikrát o priestupky proti verejnému poriadku. Podľa odpisu
z registra trestov bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný pre úmyselnú trestnú činnosť. Naposledy bol
odsúdený v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T 69/2014.

Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T 175/2013 zo dňa 9.10.2013, právoplatného

toho istého dňa, vyplynulo, že obžalovaný ml. Stanislav Macko bol uznaný za vinného z prečinu šírenia
toxikománie podľa § 174 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7
mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov.Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 160/2013 zo dňa 3.12.2013, právoplatného
toho istého dňa, vyplynulo, že obžalovaný ml. Stanislav Macko bol uznaný za vinného z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. a), f) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Podľa §

44 Tr. zákona súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T 175/2013 zo dňa 9.10.2013. Obžalovaný sa k rozsudky vyjadril a
uviedol, že za tú krádež teraz sedí.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 113/2013 vylynulo, že rozsudkom zo dňa

25.3.2014 právoplatným toho istého dňa bol obžalovaný ml. Stanislav Macko uznaný za vinného z
prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, prečinu týrania zvierat podľa § 378
ods. 1 písm. c) Tr. zákona, prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b),
c) Tr. zákona a z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona všetko v
spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona. Bol mu za to uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní
14 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobru v trvaní 18 mesiacov a zároveň sa zrušil

výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T 175/2013 zo dňa 9.10.2013.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T 230/2013 vyplynulo, že rozsudkom zo dňa
8.4.2014, právoplatným dňa 3.5.2014 bol obžalovaný ml. Stanislav Macko uznaný za vinného z prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v

trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobru v trvaní 2 rokov a zároveň sa zrušil
výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 113/2013 zo dňa 25.3.2014.
Uznesením zo dňa 25.3.2015 súd rozhodol, že menovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody trvaní 18 mesiacov vykoná, pričom na výkon trestu bol
zaradený do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 171/2013 vyplynulo, že rozsudkom zo dňa
23.5.2014 právoplatným toho istého dňa bol obžalovaný ml. Stanislav Macko uznaný za vinného z
prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona a z prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), f), ods. 3 písm. b) Tr. zákona oba v spolupáchateľstve podľa §

20 Tr. zákona. Súd podľa § 44 Tr. zákona upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože trest uložený
rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 4T 230/2013 zo dňa 8.4.2014, pokladal na
ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T 69/2014 vyplynulo, že rozsudkom zo dňa

5.2.2015, právoplatným toho istého dňa bol obžalovaný ml. Stanislav Macko uznaný za vinného z
opakovacieho zločinu šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona za čo mu bol
uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na
výkon trestu pre mladistvých, ako aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

ObžalovanýRomanHolubjez miestatrvaléhobydliskacharakterizovanývšeobecne,stým,žepodľaich
zistení je slobodný a nezamestnaný. Podľa odpisu z registra trestov bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný
pre prečiny krádeže, pričom u oboch odsúdení sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený (v odpise z
registra trestov ešte nie je vykonaný záznam o poslednom odsúdení v konaní Okresného súdu Spišská
Nová Ves sp. zn. 2T 24/2014). V registri priestupkov má obžalovaný Roman Holub evidované spáchanie

dvoch priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, jedného priestupku proti verejnému poriadku a
jedného priestupku na úseku cestnej dopravy.

Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 74/2009 zo dňa 26.10.2010, právoplatného
toho istého dňa, vyplynulo, že obžalovaný Roman Holub bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa

§ 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Súd podmienečne
upustil od potrestania obžalovaného a zároveň mu určil skúšobnú dobu v trvaní 7 mesiacov.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T 24/2014 vyplynulo, že rozsudkom zo dňa
1.7.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To 61/2015 zo dňa 14.10.2015

bol obžalovaný Roman Holub uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Tr.
zákona v bode 1/ a zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v bode 2/, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 5 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.Obžalovaný Tomáš Holub je z miesta bydliska charakterizovaný všeobecne. Podľa zistenia Mesta
Krompachy je nezamestnaný a príjmom jeho rodiny je dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke. Z

odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol od roku 2010 doposiaľ osemkrát súdne trestaný
pre majetkovú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.
zn. 5T 171/2013. Podľa lustrácie v Registri priestupkov má evidované spáchanie desiatich priestupkov.
V dvoch prípadoch išlo o priestupky proti majetku, štyri krát o priestupky proti verejnému poriadku a štyri
krát o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T 224/2012 vyplynulo, že obžalovaný Tomáš
Holub bol rozsudkom zo dňa 30.1.2013, právoplatným toho istého dňa uznaný za vinného z prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
a) Tr. zákona a z prečinu týrania zvierat podľa § 378 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, všetko vo forme
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Bol mu za to uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15

mesiacov s podmienečným odkladom výkonu testu na skúšobnú dobru v trvaní 4 rokov.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 113/2013 vyplynulo, že trestným rozkazom zo
dňa 27.6.2013, právoplatným dňa 1.8.2013 bol obžalovaný Tomáš Holub uznaný za vinného z prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Tr. zákona a z prečinu krádeže

podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona oba v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona,
za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 17 mesiacov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobru v trvaní 4 rokov a zároveň sa zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves sp. zn. 4T 224/2012 zo dňa 30.1.2013.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 171/2013 vyplynulo, že trestným rozkazom zo
dňa 31.1.2014, právoplatným dňa 27.2.2014 bol obžalovaný Tomáš Holub uznaný za vinného z prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona a z prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. a), f), ods. 3 písm. b) Tr. zákona oba v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, za
čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka so zaradením do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia, ktorý dňa 1.4.2015 vykonal.

Súd pri rozhodovaní o treste vychádzal z ustanovení § 31 a § 34 Tr. zákona a u ml. Stanislava Macka
aj z ustanovenia § 97 ods. 1, 3 Tr. zákona, teda z podmienok ukladania trestu a jeho účelu.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol tiež na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy a podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona aj na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Účelom trestu u mladistvého je podľa § 97 ods. 1 Tr. zákona predovšetkým vychovať ho na riadneho
občana, trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj
spoločnosť, má viesť súčasne k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého
do rodinného a sociálneho prostredia. Podľa § 97 ods. 3 Tr. zákona pri ukladaní trestu je treba prihliadať
na osobnosť mladistvého, jeho rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, osobné, sociálne a

rodinné pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k
začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.

U obžalovaného Tomáša Holuba súd zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, a to že
spáchal viac trestných činov, ako aj okolnosť, že bol už za trestný čin v minulosti odsúdený podľa § 37

písm. m) Tr. zákona, teda, že je recidivistom v páchaní trestnej činnosti. Poľahčujúcu okolnosť nezistil
žiadnu.Súd obžalovanému Tomášovi Holubovi uložil súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr.
zákona za najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov (ktorým bol prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a), c) Tr. zákona s trestnou sadzbou 1 až 5 rokov), podľa zásad

vyjadrených v § 41 ods. 1 Tr. zákona, pretože skutok v predmetnej trestnej veci spáchal skôr (dňa
26.1.2014), ako mu bol dňa doručený v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 171/2013
trestný rozkaz zo dňa 31.1.2014 pre iný trestný čin. Vzhľadom na to, že podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona
prevažoval u obžalovaného pomer priťažujúcich okolnosti nad poľahčujúcimi okolnosťami, súd zvýšil
dolnú hranicu takto určenej trestnej sadzby o jednu tretinu, a teda pri ukladaní trestu vychádzal z rozpätia

od 28 mesiacov do 5 rokov. S prihliadnutím na osobu obžalovaného, jeho sklony páchať protiprávnu
činnosť, vychádzajúc z registra priestupkov a ostatných vykonaných listinných dôkazov dospel súd k
záveru, že účel trestu u obžalovaného Tomáša Holuba je možné dosiahnuť iba uložením súhrnného
nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, v
trvaní 28 mesiacov. Na výkon trestu ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu

odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

V súvislosti s ukladaním súhrnného trestu súd zároveň v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o
treste z trestného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 171/2013, ktorým mu bol podľa
§ 194 ods. 2 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne so

zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

U obžalovaného ml. Stanislava Macka prichádzalo od úvahy uloženie súhrnného trestu, pretože v

predmetnejtrestnejvecisadopustiltrestnéhočinu(skutokzodňa26.1.2014)predtým,nežbolvyhlásený
dňa 5.2.2015 v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T 69/2014 odsudzujúci rozsudok za
jeho iný trestný čin. Súd však s prihliadnutím na povahu spáchaného prečinu, jeho závažnosť, okolnosti
skutku a jeho následok, považoval trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením do ústavu
na výkon trestu pre mladistvých (ktorý mu bol uložený v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.

2T 69/2014), na ochranu spoločnosti a výchovu mladistvého obžalovaného (a tým aj splnenie účelu
trestu) za dostatočný. Z uvedených dôvodov preto súd u obžalovaného ml. Stanislava Macka upustil od
uloženia súhrnného trestu.

Pokiaľ ide o obžalovaného Romana Holuba, u toho prichádzalo do úvahy taktiež uloženie súhrnného

trestu, nakoľko stíhaného skutku sa dopustil skôr, ako bol v trestnej veci Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp. zn. 2T 24/2014 dňa 1.7.2015 vyhlásený odsudzujúci rozsudok za jeho iný trestný čin. Trest,
ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T 24/2014 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4To 61/2015 vo výmere 5 rokov so zaradením do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia však súd považoval vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa

trestnej činnosti za primeraný a zároveň za dostatočný pre ochranu spoločnosti aj nápravu páchateľa.
Preto za splnenia podmienok podľa § 44 Tr. zákona súd upustil od uloženia súhrnného obžalovanému
Romanovi Holubovi.

O škode súd nerozhodoval, keďže poškodený Jozef Lipták sa s nárokom na náhradu škody k trestnému

konaniu nepripojil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na tunajší súd.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,

ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijaljeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.