Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711217276
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:1711217276.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
Z.Z.,nar.XX.XX.XXXX,zastúpenýkolíznymopatrovníkom:Úradpráce,sociálnychvecíarodinyTrnava,
dieťa rodičov: M. K., nar. XX.XX.XXXX, Y., J. E. XX, zastúpená advokátom: JUDr. Milan Kuhajda,
Piešťanská 92, Moravany nad Váhom a G. Z., nar. XX.XX.XXXX, P., E. XXX, zastúpený advokátkou:
JUDr. Eva Klemová, Pezinok, Ul. M.R. Štefánika 1, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 20P 57/2012-954
zo dňa 16. novembra 2016 vo výroku II., III., VI., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o určení výživného, III. o nedoplatku otca
na zročnom výživnom a VI. o uložení povinnosti matke pravidelne informovať otca o maloletom p o t
v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie maloletého Z. zveril do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Výrokom II. otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého Z. v sume 120,- eur mesačne s

účinnosťou od 04.04.2011 do 31.05.2014 a v sume 150,- eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2014
vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky. Výrokom III. nedoplatok otca na zročnom
výživnom za obdobie od 04.04.2011 do 30.11.2016 v sume 758,09 eur súd povolil zaplatiť otcovi v
splátkach po 22,- eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku až do úplného uhradenia nedoplatku s tým, že v prípade omeškania otca s plnením čo i len
jednej splátky stane sa splatným celý dlh. Výrokom IV. súd vyslovil, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletým Z. každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od 18:00 hod. do nedele do 17:00 hod.,

každý kalendárny rok počas jesenných prázdnin od piatku od 9:00 hod. do 18:00 hod., každý kalendárny
rok počas vianočných prázdnin v čase od 26.12. od 9:00 hod. do 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka
do 18:00 hod., každý kalendárny rok počas jarných prázdnin od pondelka prázdninového týždňa od
9:00 hod. do stredy prázdninového týždňa do 18:00 hod., každý kalendárny rok počas veľkonočných
prázdnin od Veľkonočného pondelka od 9:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod., každý
kalendárny rok počas letných prázdnin v 27. a 28. kalendárnom týždni od pondelka 27. kalendárneho
týždňa od 9:00 hod. do nedele v 28. kalendárnom týždni do 18.00 hod. a v 31. kalendárnom týždni od

pondelka od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod., v 33. kalendárnom týždni od pondelka od 9:00 hod.
do nedele do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého Z. na styk s otcom riadne pripraviť a
v určenom čase otcovi odovzdať v mieste jej bydliska spolu s kartou poistenca zdravotnej poisťovne.
Otec je povinný maloletého v určenom čase na rovnakom mieste matke vrátiť. Výrokom V. matkeuložil povinnosť nahradiť otcovi styk s maloletým v náhradnom termíne v prípade, ak určený styk otca s
dieťaťom bude zmarený z dôvodov na strane matky, a to v rozsahu zmareného styku do 14 dní odo dňa,
kedy bol určený styk otca s maloletým zmarený. Výrokom VI. matke uložil povinnosť otca pravidelne

informovať e-mailom ku koncu každého kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletého, jeho
školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách, o nakladaní s jeho majetkom, o osobitných potrebách
maloletého, ako aj ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletého a bezodkladne o mimoriadnych
podstatných veciach týkajúcich sa maloletého. Výrokom VII. súd konanie o návrhu otca na zverenie
maloletého Z. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zastavil. Výrokom VIII. súd konanie o návrhu

otca na zverenie maloletého Z. do jeho osobnej starostlivosti zastavil. Výrokom VIII. súd rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Výrokom X. rozhodol, že štát nemá právo
na náhradu trov konania a napokon výrokom XI. súd rozhodol, že vracia otcovi zvyšok preddavku na
znaleckédokazovanievovýške40,64eurzloženýdňa23.08.2016azaúčtovanýpodpoložkoureg.D14a
70 2016 po právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 4, 5, § 25 ods. 2, § 62 ods.
1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, 2, § 77 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 2 ods. 1,§ 29 ods. 1, § 49
ods. 1, 2, § 52 ods. 1, § 57 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, § 253 ods. 1, § 259 Civilného
sporového poriadku, článku 3 ods. 1, 2, § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku a vecne tým, že
otcovi, ktorému nebol maloletý zverený do osobnej starostlivosti, uložil súd povinnosť platiť výživné na

maloletého Z. v sume 120 eur mesačne s účinnosťou odo dňa podania návrhu matkou, t.j. od 4.4.2011
do 31.5.2014 a s účinnosťou od 1.6.2014 v sume 150 eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca
vopred k rukám matky. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že priemerná čistá mesačná
mzda otca v rokoch 2011 až 2013 bola 478 eur mesačne, z ktorej sumy podľa ustálenej súdnej praxe
určil súd otcovi výživné vo výške 25 % z príjmu povinného rodiča, t.j. vo výške 120 eur, ktorá suma

spolu s prídavkami na dieťa vo výške 23 eur a výživným zo strany matky vo výške 69 eur, ktorá je
tiež povinná prispievať na výživu maloletého finančnou sumou, keďže vzhľadom na vek maloletého sa
podiel jej osobnej starostlivosti zmenšil, pokryje odôvodnené potreby maloletého vo výške 212 eur. V
priebehu konania došlo dňa 1.9.2014 k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, ktorý začal
navštevovať 2. stupeň ZŠ, pričom čistá priemerná mesačná mzda otca za rok 2014 sa mierne zvýšila na

507 eur, z ktorej sumy bolo možné určiť výživné vo výške 127 eur ako 25 % z príjmu povinného rodiča,
avšak otec maloletého bol ochotný platiť a aj platil výživné na maloletého vo výške 150 eur a to už od
1.6.2014, preto súd zvýšil výživné otca na maloletého už od 1.6.2014 zo sumy 120 eur na sumu 150 eur
mesačne, ktorá suma spolu s prídavkami na dieťa vo výške 23 eur a výživným zo strany matky vo výške
32 eur, ktorá ako už bolo uvedené, je vzhľadom na menší podiel osobnej starostlivosti o maloletého tiež

povinná prispievať na výživu maloletého finančnou sumou, pokryje odôvodnené potreby maloletého vo
výške 205 eur. V roku 2015 sa mzda otca mierne zvýšila na 543,09 eur, z ktorej sumy by bolo možné
určiť výživné vo výške 136 eur ako 25 % príjmu povinného rodiča, v roku 2016 jeho mzda klesla na
529,46 eur, z ktorej sumy by bolo možné určiť výživné vo výške 132,37 eur ako 25 % príjmu povinného
rodiča, avšak vzhľadom na to, že sa nejedná o podstatnú zmenu pomerov a zároveň otec od 1.6.2014

dobrovoľne platí výživné vo vyššej výške, súd výšku výživného stanovenú od 1.6.2014 vo výške 150 eur
nemenil. Súd je toho názoru, že takto stanovená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám
maloletého a schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Matka v konaní tvrdila, že otec
dostával časť mzdy od zamestnávateľa N. G. s.r.o. na ruku a následne si ju vkladal na svoj účet. Z
potvrdenia zamestnávateľa N. G. s.r.o. mal súd preukázané, že mzda je otcovi vyplácaná od januára

2009 výhradne prevodným príkazom na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, pričom žiadna časť mzdy nie
je poskytovaná v hotovosti k jeho rukám. Z výpisov z účtov otca súd taktiež nemal preukázané, že by si
otecvkladalčasťmzdyvhotovostinasvojúčet,čohodôkazomniesúanizistenézostatkynaúčtochotca,
preto súd pri určovaní výživného vychádzal z potvrdení o mzde otca vystavených zamestnávateľom.
Zostatky na účtoch otca

Matka v konaní poukazovala na to, že otec vlastní rodinný dom v obci G., ktorý začali stavať spolu s
matkou počas ich spolužitia, dom je skolaudovaný, ale otec v ňom nebýva. Uvedené zhodne potvrdili
obaja rodičia a zároveň potvrdili, že predmetná nehnuteľnosť je predmetom niekoľkých súdnych sporov
medzi nimi. Matka podala na Okresný súd Pezinok voči otcovi ako žalovanému žalobu o určenie
podielového spoluvlastníctva k predmetnému rodinnému domu a žalobu o vrátenie daru - pozemku pod

rodinným domom, otec podal na Okresný súd Pezinok voči matke žalobu o zaplatenie sumy 27.603,12
eur titulom vyplatenia polovice úveru, ktoré konania nie sú právoplatne skončené, preto súd vzhľadom
na nevyporiadané majetkové pomery medzi rodičmi na tieto nehnuteľnosti nemohol prihliadnuť ako na
majetok umožňujúci stanoviť otcovi vyššie výživné.Matka počas celého konania tvrdila, že jej čistý priemerný mesačný príjem je približne 350 eur mesačne.
Súd však vychádzal z príjmu matky, ktorý dosahovala u zamestnávateľa K. G., a.s. vo výške 651
eur mesačne, keď z potvrdenia zamestnávateľa mal súd preukázané, že pracovný pomer s matkou

skončil výpoveďou zo strany zamestnávateľa v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodu
opakovaného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny v posledných šiestich mesiacoch. Matka
síce tvrdila, že zamestnávateľ jej dal výpoveď z dôvodu, že sa ohradila voči šikane, avšak žalobu
o určenie neplatnosti výpovede nepodala a teda sa tohto výhodnejšieho zamestnania vzdala bez
dôležitého dôvodu. Súd preto dospel k záveru, že v schopnostiach matky je dosahovať taký príjem,

ako dosahovala v K. G., a.s., t.j. vo výške 651 eur mesačne, keď navyše matkine vzdelania - obchodná
akadémia s maturitou a jej prax v mnohých zamestnaniach, (v bankovníctve, v logistickom priemysle ako
vedúca administratívy a zástupkyňa, v stávkových spoločnostiach ako vedúca a zástupkyňa a aj ako
živnostníčka) jej umožňujú široké uplatnenie na trhu práce a to, že sa matka rozhodla zamestnať ako
predavačka s nižším príjmom, nemôže ísť na úkor vyživovacej povinnosti. Maloletý je žiakom základnej
školy, preto matkin podiel na výživnom vo forme osobnej starostlivosti je toho času už malý a aj ona je

povinná prispievať na jeho výživu finančnou čiastkou, ktorá ako bolo uvedené, spolu s výživným od otca
a prídavkami na dieťa pokryje odôvodnené potreby maloletého.
Matka aj otec v konaní žiadali do zročného výživného započítať, resp. z neho odpočítať rôzne sumy,
ktoré matka aj otec nasporili na svojich účtoch a účtoch maloletého. K uvedeným požiadavkám rodičov
na započítanie požadovaných súm na výživné súd uvádza, že podľa § 76 ods. 2 veta druhá Zákona

o rodine započítanie nie je možné ak ide o výživné pre maloleté deti, preto súd uvedené požiadavky
rodičov považoval za nedôvodné. Matka v podaní predloženom súdu na pojednávaní dňa 20.6.2016
uviedla, že otec viac ako šesť rokov nehradil žiadne výdavky súvisiace s maloletým a pri odchode zo
spoločného podnájmu si zobral všetky spotrebiče, matkine úspory, materskú, príspevok pri narodení
dieťaťa, rodičovský príspevok, prídavky na dieťa, všetko v úhrnnej hodnote 6.366,91 eur, ktorú sumu

otec prisľúbil matke vrátiť. Preto matka nesúhlasí, aby súd odrátal z čiastky, ktorú súd stanoví ako dlžné
výživné, čiastky, ktoré otec matke posiela na jej účet ako výživné na maloletého. Súd mal z výpisov z
účtu otca a zhodných výpovedí matky a otca preukázané, že otec uhrádza výživné na maloletého Z. od
podania návrhu do 31.05.2015 vo výške 100 eur mesačne a od 1.6.2014 vo výške 150 eur mesačne a
to prevodom zo svojho účtu na matkin účet, pričom platby sú riadne identifikovateľné v informácii pre

príjemcu ako výživné. Výživné je pohľadávkou maloletého dieťaťa ako oprávneného voči otcovi ako
povinnému rodičovi a matka v tomto vzťahu je len platobným miestom pre túto pohľadávku, preto keďže
sú platby riadne identifikované ako výživné, nie je matka oprávnená výživné otca na maloletého Z. si
započítavať na svoje pohľadávky voči otcovi. Súd preto uvedený nesúhlas matky so započítaním otcom
uhradeného výživného na zročné výživné považoval za nedôvodný.

Určením výživného od podania návrhu vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie
od 04.04.2011 do 30.11.2016 v sume 758,09 eur. Otec mal za uvedené obdobie zaplatiť výživné pre
maloletého vo výške 9.048 eur (od 4.4.2011 do 30.4.2011 výživné v sume 108 eura, t. j. 120 eur : 30 dní
x 27 dni, od 1.5.2011 do 31.5.2014 výživné v sume 4.440 eur, t. j. 120 eur x 37 mesiacov, od 1.6.2014 do
30.11.2016 výživné v sume 4.500 eur, t. j. 150 eur x 30 mesiacov), od ktorej sumy súd odrátal výživne

zaplatené otcom v rozhodnom období vo výške 8.289,91 eur (od 4.4.2011 do 30.4.2011 výživné v sume
89,91 eura, t. j. 100 eur : 30 dní x 27 dni, od 1.5.2011 do 31.5.2014 výživné v sume 3.700 eur, t. j. 100 eur
x 37 mesiacov, od 1.6.2014 do 30.11.2016 výživné v sume 4.500 eur, t. j. 150 eur x 30 mesiacov). Otec
požiadal, aby mu súd nedoplatok na zročnom výživnom povolil zaplatiť v splátkach. Uvedený nedoplatok
na zročnom výživnom súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 22 eur mesačne spolu s bežným

výživným k rukám matky tak, aby tento bol splatený najneskôr do troch rokov, počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku až do úplného uhradenia nedoplatku s tým, že v prípade omeškania odporcu s plnením
čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.
Obaja rodičia s úpravou stretávanie navrhnutou v odbornom vyjadrení súhlasili s tým, že matka navyše
súhlasila, aby sa počas jesenných prázdnin otec stretával s maloletým od piatku od 9:00 hod. do 18:00

hod. Súd preto vychádzajúc z odborného vyjadrenia, výsluchu maloletého a súhlasu rodičov, dospel
k záveru, že v záujme maloletého bude stretávanie s otcom každý párny kalendárny týždeň v čase
od piatku od 18:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý kalendárny rok počas jesenných prázdnin od
piatku od 9:00 hod. do 18:00 hod., každý kalendárny rok počas vianočných prázdnin v čase od 26.12. od
9:00 hod. do 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod, každý kalendárny rok počas jarných

prázdnin od pondelka prázdninového týždňa od 9:00 hod. do stredy prázdninového týždňa do 18:00
hod., každý kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin od Veľkonočného pondelka od 9:00 hod.
do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod., každý kalendárny rok počas letných prázdnin v 27. a 28.
kalendárnom týždni od pondelka 27. kalendárneho týždňa od 9:00 hod. do nedele v 28. kalendárnomtýždni do 18.00 hod. a v 31. kalendárnom týždni od pondelka od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod.,
v 33. kalendárnom týždni od pondelka od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že matka je
povinná maloletého Z. na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste jej

bydliska spolu s kartou poistenca zdravotnej poisťovne a otec je povinný maloletého v určenom čase na
rovnakom mieste matke vrátiť. Súd zároveň uložil matke povinnosť nahradiť otcovi styk s maloletým
v náhradnom termíne v prípade, ak určený styk otca s dieťaťom bude zmarený z dôvodov na strane
matky, s čím matka súhlasila a to v rozsahu zmareného styku do 14 dní odo dňa, kedy bol určený styk
otca s maloletým zmarený.

Vzhľadom na to, že matka odmieta s otcom komunikovať a otec sa musí na maloletého informovať v
školeaujeholekárky,uložilsúdmatkepovinnosťotcapravidelneinformovaťe-mailomkukoncukaždého
kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletého, jeho školských výsledkoch, mimoškolských
aktivitách, o nakladaní s jeho majetkom, o osobitných potrebách maloletého, ako aj ďalších podstatných
veciach týkajúcich sa maloletého a bezodkladne o mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa
maloletého. Matka v konaní žiadala, aby aj otcovi bola uložená rovnaká povinnosť, avšak v zmysle § 24

ods. 5 Zákona o rodine sa tohto práva môže domáhať len rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, preto matka, ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti, sa tohto
práva domáhať nemôže a teda súd jej návrh považoval za nedôvodný.
Súd konanie v časti o návrhu otca na zverenie maloletého Z. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov
a konanie v časti o návrhu otca na zverenie maloletého Z. do jeho osobnej starostlivosti v zmysle § 29

ods. 1 Civilného mimosporového poriadku zastavil, nakoľko otec vzal tieto návrhy späť a konanie v tejto
časti žiadal zastaviť.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko zákon neustanovoval iné rozhodnutie o
náhrade trov konania a iné rozhodnutie s ohľadom na okolnosti prípadu by nebolo spravodlivé.

O náhrade trov konania štátu, ktoré súd zaplatil súdnej znalkyni na základe uznesenia č.k.
20P/57/2012-435 zo dňa 12.11.2013 vo výške 268,66 eur zo štátnych prostriedkov, na základe
uznesenia č.k. 20P/57/2012-640 zo dňa 23.10.2014 vo výške 112,33 eur zo štátnych prostriedkov a
banke ako náhradu vecných nákladov na základe uznesenia č.k. 20P/57/2012-829 zo dňa 19.04.2016
vo výške 24 eur zo štátnych prostriedkov, t.j. spolu vo výške 432,32 eur rozhodol súd tak, že štát nemá

nárok na náhradu trov konania, ktoré v konaní zaplatil z dôvodu, že tieto neboli kryté preddavkami zo
strany matky, ktorej ani nebola uložená povinnosť zložiť preddavky na trovy dokazovania a v konaní
jej bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, pričom otec v konaní zložil preddavky na
trovy dokazovania vo výške 500 eur, z ktorých bola použitá suma 459,36 eur. Súd preto vychádzajúc
z ustanovenia § 253 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého sa osobe oslobodenej od

platenia súdnych poplatkov neukladá povinnosť zložiť preddavok na vykonanie dôkazu, dospel k záveru,
že štát voči matke, ktorá je od platenia súdnych poplatkov oslobodená a súd jej neuložil povinnosť zložiť
preddavok, analogicky nemá nárok na náhradu trov dokazovania, ktoré zaplatil.
Otec v konaní zložil preddavky na znalecké dokazovanie vo výške 300 eur a 200 eur, pričom z preddavku
vo výške 200 eur bolo vyplatené znalečné vo výške 159,36 eur. Súd preto vrátil otcovi zvyšok preddavku

na znalecké dokazovanie vo výške 40,64 eur zložený dňa 23.08.2016 a zaúčtovaný pod položkou reg.
D14a 70 2016 po právoplatnosti rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletého a to proti výroku o výške mesačnej
vyživovacej povinnosti otca na maloletého a o povinnosti otca pravidelne informovať e-mailom ku

koncu každého kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave maloletého, o jeho školských výsledkoch,
mimoškolských aktivitách, o nakladaní s jeho majetkom, o osobitných potrebách maloletého ako aj
o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletého a bezodkladne o mimoriadnych podstatných
veciach týkajúcich sa maloletého. S výškou vyživovacej povinnosti ako aj s informačnou povinnosťou
voči otcovi nesúhlasí. Matka dôvodila, že súd nesprávne vyhodnotil majetkové pomery otca, hoci

mal preukázané, že otec vlastní rodinný dom v obci G., ktorý začal stavať spolu s matkou, dom je
skolaudovaný, ale otec v ňom nebýva. Súd k tejto skutočnosti neprihliadol ako na majetok umožňujúci
stanoviť otcovi vyššie výživné. Súd mal vychádzať z aktuálneho stavu ku dňu vydania rozhodnutia,
pretože otec maloletého je v liste vlastníctva zapísaný ako výlučný vlastník a nič na to nemení ani
prebiehajúci spor o určenie vlastníctva. Súd neprihliadol ani na skutočnosť, že otec maloletého počas

konania previedol pozemok na ktorom je rodinný dom postavený na svojho otca a to darovacou zmluvou.
V konaní o vrátenie daru N. Z. vypovedal, že pozemok prijal, pričom svojmu synovi za tento pozemok
vyplatil sumu 27.000,- eur. Otec maloletého nepriznal tento príjem v tomto konaní. Zároveň matka
upozornila aj na to, že otec si nesplnil svoju povinnosť a neodovzdal všetky výpisy zo svojich účtov. Otecmaloletého úmyselne klamal, súd zavádza o čom svedčí aj protichodné výpovede o jeho výdavkoch
aj úsporách. Naviac si otec počas konania vybavil úver so splátkou 170,- eur mesačne, čo by pri jeho
predpokladaných príjmoch a výdavkoch nebolo reálne. A už vôbec by nebolo reálne ako si pritom

všetkom vedel našetriť cez 2.500,- eur. Otec maloletého celý čas zatajuje svoj skutočný príjem a majetok
v snahe zaistiť si čo najnižšie výživné na maloletého a preto navrhuje, aby súd podľa zákona vychádzal z
predpokladu, že otec maloletého má mesačné príjmy vo výške 20 násobku životného minima. Dôvodila
tým, že otec maloletého ešte v čase keď spolu bývali prijímal na svoj účet materskú, rodičovský
príspevok, prídavky na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa a tieto prostriedky odmietol matke vydať,

takže prostriedky, ktoré jej posielal na účet nie sú výživným ako tvrdí, ale splácanie jeho dlhu voči matke
a preto je otec povinný doplatiť výživné v plnej výške a nesúhlasí s tým, aby sa z výživného čokoľvek
odpočítavalo. Výživné na maloleté dokonca možno priznať až 3 roky od podania návrhu. Súd nesprávne
vyhodnotil aj zárobkové možnosti matky, keď vychádzal z príjmu, ktorý dosahovala u zamestnávateľa K.
G. a.s. vo výške 651,- eur mesačne, pretože súd nemal nijako preukázané, že by matka bez dôležitého
dôvodu sa vzdala výhodnejšieho zamestnania s úmyslom znížiť svoju vyživovaciu povinnosť a tvrdenie,

že výpoveď aj s ďalšou pracovníčkou dostala z dôvodu, že sa ohradili voči šikane. Súd jej dal za
vinu, že nepodala žalobu o určenie neplatnosti výpovede, pričom Ústava matke zaručuje slobodný
výber povolania tak ako i ochranu zdravia a nemožno jej dávať za vinu, že netrvala na zamestnaní u
zamestnávateľa,ktoréhoprístupvočinejajvočiinýmzamestnancomimspôsobovalpsychicképroblémy.
Matka nesúhlasí ani s tým, aby ju súd zaviazal s rozhodnutím komunikovať s človekom, ktorý jej

spôsobil svojim konaním po rozchode, vyhrážaním, prenasledovaním, zhoršenie zdravia a to prevažne
psychického, v dôsledku čoho sa aj liečila. Obáva sa, že neustála komunikácia s týmto človekom bude
opäť ohrozovať jej zdravie a psychiku. Otcovi nič nebráni v tom, ak sa bude o maloletého zaujímať tak,
abydoposiaľpotrebnéinformáciezískal vjehoškolealeboujeholekára.Súdtedanesprávnevecprávne
posúdil na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne aj

k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Žiada preto, aby rozsudok v napadnutej časti súd zmenil tak,
že otec bude povinný platiť výživné v sume 150,- eur mesačne od 23.03.2011 do 31.08.2011, v sume
180,- eur od 01.09.2011 do 31.08.2014 a v sume 200,- eur od 01.09.2014 vždy do 15. dňa každého
mesiaca vopred k rukám matky a súčasne súd vypustí informačnú povinnosť matky.

4. K doručenému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý odporučil odvolaniu matky vyhovieť v
časti vyživovacej povinnosti a otcovi zvýšiť vyživovaciu povinnosť primerane k finančným možnostiam a
schopnostiamotcaakoivekuipotrebemaloletého.Včastipovinnostimatkyinformovaťotcaomaloletom
odporúča rozsudok potvrdiť.

5. K doručenému odvolaniu sa vyjadril otec prostredníctvom advokátky. Navrhol rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Nesporuje, že je v súčasnosti evidovaný ako výlučný vlastník rodinného domu v
katastrálnom území G. a nesúhlasí s tvrdením matky, že súčasný spor o určení vlastníctva na základe
jej žaloby nemení nič a preto súd by mal na toto vlastníctvo prihliadať. Ak sa matka cíti spoluvlastníkom
tohto rodinného domu, tak jej majetkové pomery v čase rozhodovania o vyživovacej povinnosti sú

rovnaké ako u otca. Stav majetkových pomerov vyhodnotil súd správne, ako stav sporný spochybnený
tvrdením, práve matky o existencii jej vlastníckeho práva k predmetnej domovej nehnuteľnosti a preto
neumožňujúce naň prihliadať. Sumu poskytnutú otcom vo výške 27.000,- eur použil na vyplatenie dlhu
titulom hypotekárneho úveru poskytnutého otcovi a matke maloletého. Úver so splátkou 170,- eur
banka poskytla po dôkladnom preskúmaní všetkých dostupných zdrojov. V konaní nebol preukázaný

žiadny iný príjem otca než zo závislej činnosti. Matka však mala aj príjmy iné než zo závislej činnosti,
pretože mala živnostenské oprávnenie, preto jej príjmy boli vyššie. Matka vedome v súčasnosti priznáva
minimálny príjem, pričom jej výdaje sú niekoľkonásobne vyššie. Materské, rodičovský príspevok a
prídavky na dieťa boli v minulosti použité na zabezpečenie potrieb dieťaťa a nevie si predstaviť ako by si
mohol nechávať tieto peniaze keď sa spoločne podieľali na výchove a zabezpečení potrieb maloletého.

Stratu zamestnania si matka zapríčinila sama svojim správaním. Otec je jednoznačne presvedčený, že
informačná povinnosť matky je za stavu neschopnosti matky komunikovať s otcom dôvodná, pretože
maloletý mu nebol zverený do osobnej starostlivosti a nie je jeho povinnosťou zisťovať po ambulanciách
všetkých lekárov, či nemajú maloletého v jeho starostlivosti a aký je jeho zdravotný stav. Doteraz
matka neoznámila ani zmenu zubného lekára, neoznámila mu zmenu školy, bydliska, športové aktivity

maloletého. Maloletému zakázala nosiť žiačku knižku, teda nevie nič o jeho výsledkoch, nemá na matku
telefónne číslo, nemôže informovať o prípadnom meškaní s odovzdaním Z.. Dodatočne advokátka
zaslala a predložila kópie dokladov z nákupu lyžiarskeho oblečenia v hodnote 88,20 eur v súvislosti s
lyžiarskym výcvikom absolvovaným v rámci školy a navrhuje, aby táto suma bola započítaná na jehovyživovaciu povinnosť ako nepeňažné plnenie poskytnuté maloletému. Predložila 3 ks pokladničných
dokladov.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo

skutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplneniadokazovania(§
383 a § 384 CSP, § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),
postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého nie je dôvodné, v dôsledku čoho je
namieste rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny s použitím § 387
ods. 1 CSP potvrdiť.

7. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody matky predostreté v odvolaní bolo posúdiť či
boli splnené podmienky na určenie výživného v rozsahu určenom súdom prvej inštancie a či sú splnené
podmienky na uloženie povinnosti matky pravidelne informovať otca o maloletom.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

9. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenienárokunaurčenievýživnéhouloženiainformačnejpovinnosti,apretožeodvolacísúdzároveň
v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387

ods. 2 CSP odkazuje na správne, presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Odvolateľka vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové
podstatné skutkové tvrdenia či právne argumenty než tie, ktoré uplatnila už pred súdom prvej inštancie,
s ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal.

10. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre
rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné
dodať iba nasledovné:

11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).13. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

14. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými,

odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností
živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len
pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom
oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na
strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet
iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi

vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto
osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu
výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa
a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy,
ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný

stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať

výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

15. Po posúdení súdom prvej inštancie stupňa zistených a preukázaných možností, schopností a
majetkových pomerov oboch rodičov maloletého s prihliadnutím na ich odôvodnené potreby, odvolací
súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvej inštancie zodpovedá možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletého, ako i odôvodneným potrebám
maloletého, zohľadniac i osobnú starostlivosť matky o dieťa. Matka bola zamestnaná v K. G. N., a.s.

od 1.10.2008 do 31.3.2011 a čistý priemerný mesačný príjem matky za obdobie od 4/2010-3/2011 bol
650,95 eur. Pracovný pomer s matkou skončil výpoveďou zo strany zamestnávateľa v zmysle § 63 ods.
1 písm. e) Zákonníka práce z dôvodu opakovaného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny
v posledných šiestich mesiacoch. Matka v období od 1/2011 do 8/2011 poberala nemocenské spolu
vo výške 3.208,80 eur. Od 1.9.2011 do 29.2.2012 matka poberala dávku v nezamestnanosti spolu vo

výške 2.652,40 eur. Podľa potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2011 vyplýva,
že úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov matky bol 1.163,15 eur, čiastkový základ dane bol 1.070,49
eur. Matka bola zamestnaná na dohodu u zamestnávateľa A. T. spol. s.r.o. od 12.4.2012 do 31.12.2012,
od 1.1.2013 do 31.1.2014 a od 1.8.2016 doposiaľ. Dohodnutý druh práce je predavačka na občasnú
výpomoc podľa potreby a za obdobie 4/2012-6/2012 bola matke vyplatená odmena 364 eur. Z daňového

priznania matky za rok 2012 vyplýva, že základ dane bol 1.921,81 eur. Z daňového priznania matky za
rok 2013 vyplýva, že základ dane bol 3.674,33 eur. Z daňového priznania matky za rok 2014 vyplýva,
že základ dane bol 3.691,55 eur. Z daňového priznania matky za rok 2015 vyplýva, že základ dane
bol 3.544,96 eur. Matka pozastavila prevádzkovanie živnosti na dobu od 1.8.2016 do 31.7.2019, od
1.8.2016 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

Podľa mzdového listu matky čistá mzda za august 2016 bola 121,24 eur, za september 2016 69,28
eur. Jej najvyššie dosiahnuté vzdelanie je obchodná akadémia s maturitou, pracovala v bankovníctve 5
rokov, v logistickom priemysle ako vedúca administratívy a zástupkyňa, v stávkových spoločnostiach ako
vedúca a zástupkyňa a aj ako živnostníčka. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani osobné motorové
vozidlo. Matka nemá inú vyživovaciu povinnosť. Súd za odôvodnené, primerané a preukázané mesačné

výdavky na maloletého považoval výdavok na stravu vo výške 100 eur, z toho obedy v družine 25
eur z dôvodu, že každý druhý víkend maloletého stavuje otec, poplatok za družinu 12 eur, od druhého
ročníka ZŠ poplatok na krúžok aikido 15 eur, na oblečenie 30 eur, na školu v 1 ročníku 12,70 eur podľa
potvrdenia školy, na školu od druhého ročníka priemerne 30 eur podľa potvrdenia školy, na hygienu 5eur, na telefón 10 eur, lieky, zubár, iné 10 eur, t.j. v 1 ročníku ZŠ boli odôvodnená výdavky na maloletého
vo výške 179,70 eur, v 2. až 4 ročníku ZŠ vo výške 212 eur. Od 1.9.2014 maloletý nastúpil na druhý
stupeň na základnej škole, už nenavštevuje družinu ani krúžok aikido, preto za odôvodnené priemerné

mesačné výdavky maloletého súd považoval výdavok na stravu vo výške 120 eur, z toho obedy v
družine 27 eur a brejk 5 eur z dôvodu, že každý druhý víkend maloletého stavuje otec, na oblečenie
30 eur, na školu 30 eur podľa potvrdenia školy, na hygienu 5 eur, na telefón 10 eur, lieky, zubár, iné
10 eur, t.j. spolu 205 eur, keď ostatné matkou uvádzané výdavky ako napr. oblečenie 60 eur, domáce
zvieratko 30 eur považoval za neodôvodnené, prípadne za výdavok matky - internet 13 eur. Otec je

od 1.11.2007 zamestnaný u zamestnávateľa N. G. s.r.o., jeho čistá priemerná mesačná mzda za rok
2010 bola 475,58 eur, za rok 2011 bol 477,72 eur, za rok 2012 bola 478,48 eur, za rok 2013 bol 479,61
eur, za rok 2014 bola 507,42 eur, za 1/2015 až 11/2015 bola 543,62 eur, za 12/2015 až 5/2016 bola
525,165eur,za6/2016až10/2016bola538,02eur.Mzdaotcaakozamestnancajevyplácanáodjanuára
2009 výhradne prevodným príkazom na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, pričom žiadna časť mzdy nie
je poskytovaná v hotovosti k jeho rukám. Otec má priateľku, ktorá určitý čas trávi v domácnosti otca,

avšak spoločne nehospodária, nakoľko táto má vlastnú domácnosť. Otec nevlastní osobné motorové
vozidlo. Otec vlastní rodinný dom v obci G., ktorý začali stavať spolu s matkou. Matka podala na Okresný
súd Pezinok voči otcovi ako žalovanému žalobu o určenie podielového spoluvlastníctva k predmetnému
rodinnému a žalobu o vrátenie daru - pozemku pod predmetným domov, otec podal na Okresný súd
Pezinok voči matke žalobu o zaplatenie sumy 27.603,12 eur titulom vyplatenia polovice úveru, ktoré

konania nie sú právoplatne skončené. Otec nemá inú vyživovaciu povinnosť.

16. Podľa ustálenej súdnej praxe bolo možné určiť výživné v rozsahu 20 % až 30 % z príjmu povinného
rodiča. Vzhľadom na vek maloletého a výdavky bežné jeho veku bolo potom možné určiť výživné vo
výške 120 eur mesačne s účinnosťou odo dňa podania návrhu matkou, t.j. od 4.4.2011 do 31.5.2014

a s účinnosťou od 1.6.2014 v sume 150 eur mesačne. Súdom prvej inštancie určené výživné na
maloletého vo výške 150 eur zodpovedá tejto hranici. Čo sa týka primeranosti výšky výživného, odvolací
súd sa zhodol so závermi prvoinštančného súdu, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom
účastníkov, potrebám dieťaťa ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov
zodpovedá určenie výživného zo strany otca na maloletého vo výške 120 eur mesačne a od 1.6.2014

vo výške 150 eur mesačne. Takúto sumu výživného môže otec maloletého zo svojho príjmu, ako bol
správne ustálený súdom prvej inštancie, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných
životných potrieb. Na druhej strane takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a
prídavkami na dieťa umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletého.

17. Matka v odvolaní namietala, že súd nesprávne vyhodnotil majetkové pomery otca, hoci
mal preukázané, že otec vlastní rodinný dom v obci G., ktorý začal stavať spolu s matkou, dom je
skolaudovaný, ale otec v ňom nebýva. Súd k tejto skutočnosti neprihliadol ako na majetok umožňujúci
stanoviť otcovi vyššie výživné. Súd mal podľa odvolateľky vychádzať z aktuálneho stavu ku dňu vydania

rozhodnutia, pretože otec maloletého je v liste vlastníctva zapísaný ako výlučný vlastník a nič na
to nemení ani prebiehajúci spor o určenie vlastníctva. Súd neprihliadol ani na skutočnosť, že otec
maloletého počas konania previedol pozemok na ktorom je rodinný dom postavený na svojho otca a to
darovacou zmluvou. V konaní o vrátenie daru N. Z. vypovedal, že pozemok prijal, pričom svojmu synovi
za tento pozemok vyplatil sumu 27.000,- eur. K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že správne

prvoinštančný súd nemohol na uvedený majetok otca prihliadnuť, nakoľko ide o doposiaľ nevyporiadané
majetkové pomery. Až v prípade ustálenia majetkových pomerov povinného môže prichádzať do úvahy
aj prehodnotenie výšky výživného na maloletého.

18. Matka navrhuje, aby súd podľa zákona vychádzal z predpokladu, že otec maloletého má mesačné

príjmy vo výške 20 násobku životného minima.

19. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.20. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného

posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

21. Cieľom citovaných zákonných ustanovení je umožniť súdu zistiť výšku zárobkových možností
povinného rodiča, pokiaľ nestačí jeho potvrdenie o príjme zamestnávateľa, pretože má aj príjmy aj z
inej než závislej činnosti. Ak je rodič zamestnaný, potom súd pri určení vyživovacej povinnosti vychádza

zväčša z príjmu, ktorý mu doručí zamestnávateľ.

22. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec je od 1.11.2007 zamestnaný u zamestnávateľa N. G.
s.r.o., má príjmy výlučne zo závislej činnosti a preto z tohto dôvodu požiadavky matky, aby súd vychádzal
z domnienky 20 násobku životného minima je nedôvodná.

23. Pre riadnu ochranu záujmov maloletého dieťaťa je zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali
vedomosť o záležitostiach dieťaťa, pretože zatajenie viacerých druhov informácií môže mať pre dieťa
veľmi nepriaznivé následky (napr. zatajenie zdravotných problémov, alergií, prekonanie chorôb). Preto
by nemala byť vzájomná rodičovská povinnosť podceňovaná a v prípade, ak ju preferenčný rodič neplní
dobrovoľne, mala by mu byť súdom uložená, pokiaľ sa jej úpravy druhý rodič domáha.

24. Matka nesúhlasí ani s tým, aby ju súd zaviazal s rozhodnutím komunikovať s človekom ktorý jej
spôsobil svojim konaním po rozchode, vyhrážaním, prenasledovaním, zhoršenie zdravia a to prevažne
psychického, v dôsledku čoho sa aj liečila, obáva sa, že neustála komunikácia s týmto človekom bude
opäť ohrozovať jej zdravie a psychiku. Matka ničím nespochybnila, že by informácie o dieťati otcovi

nemohla alebo nebola schopná poskytnúť. Podľa názoru odvolacieho súdu informácie, o ktorých má
matka povinnosť otca maloletého dieťaťa informovať, matku zbytočne ani nadmieru nezaťažujú, ich
včasnosť a aktuálnosť bude zodpovedať tomu, čo sa udialo alebo udeje alebo očakáva v rozpätí jedného
mesiaca a ku koncu každého kalendárneho mesiaca. Pokiaľ bude zo strany oboch rodičov dobrá vôľa,
saminájduspôsob,akopristupovaťkvýkonurodičovskýchprávapovinnostíajbezzásahovarozhodnutí

súdu. Rozhodnutie súdu zavedie do výkonu rodičovských práv a povinností rodičov maloletého dieťaťa,
ktorí spolu nežijú pravidelnosť a obsah, ktoré zodpovedajú právnej úprave.

25. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak

národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

26. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná
úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc
vyživovaciu povinnosť povinného voči maloletému, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre
stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, určil vyživovaciu povinnosť na maloletého správne.

27. Vzhľadom na určenie výživného s účinnosťou od 4.4.2011, vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom
za obdobie od 4.4.2011 do 30.11.2016 vo výške 758,09 eur, ktorý súd prvej inštancie správne vyčíslil,
rovnako bolo tiež dôvodné vzhľadom na jeho výšku zaplatiť ho v splátkach po 22 eur pod následkom
straty výhody splátok.

28. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých častiach ako vecne správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.30. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).