Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315209960
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8315209960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu Y. Y., nar. X.XX.XXXX, bývajúceho
v C. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Monikou Marjanovičovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach,
na ul. Urbánkovej č. 1562/6, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na
ul. Pribinovej č. 25, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom
v Bratislave, na ul. Kubániho č. 16, o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a vydanie bezdôvodného
obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 1.10.2015, č.k.
15C/434/2015-34 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia
vo výške 85,64 eur a žalovaný je p o v i n n ý ju zaplatiť JUDr. Monike Marjanovičovej, advokátke, do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že poplatok 215,75 eur za službu spočívajúcu v
možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvou
podmienkou. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 483,89 eur z titulu bezdôvodného

obohatenia. Zároveň žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi vo výške 366,77 eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci dňa 21.12.2012 uzatvorili zmluvu o
revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalobcovi schválený revolvingový úver s úverovým limitom
1.500,- eur. Úver mal byť splácaný v 42 splátkach po 80,37 eur. Celková čiastka, ktorú žalobca ako
dlžník mal zaplatiť predstavovala sumu 3.375,54 eur. Z tejto čiastky žalobca ako dlžník uhradil sumu
1.768,14 eur. Zo schváleného úveru vo výške 1.500,- eur žalovaný žalobcovi reálne vyplatil iba sumu

1.284,25 eur a okamžite si započítal poplatok vo výške 215,75 eur. Ročná úroková sadzba úveru bola
stanovená na 70,01 %.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.Poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Pokiaľ v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej
uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, tak ako tomu bolo v tomto prípade, uvedený
nedostatok spôsobuje následok uvedený v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a spotrebiteľský úver
sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov.

Pri rozhodovaní okrem ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa prihliadalo aj na ustanovenie
§ 39 a § 3 ods. 1 OZ. Podľa ustálenej judikatúry za neprimeraný sa považuje úrok odporujúci dobrým
mravom a taký, ktorý podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä
s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov, alebo
pôžičiek. Pri úverovej zmluve tvoriacej predmet tohto sporu bol dohodnutý úrok vo výške 70,01 %,

pričom pri spotrebiteľských úveroch v bankách s dobou splatnosti 1 až 5 rokov bola priemerná úroková
sadzba 13,02 %. Súd to zistil z internetovej stránky NBS. Dohodnutý úrok presahuje priemernú úrokovú
sadzbu vbankáchtakmerpäťnásobne.Nepochybneideoúžerníckyúrokaakotakýjeneplatný.Dohoda
o úrokoch je preto neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ.

S prihliadnutím na vyššie uvedené žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 483,89 Eur tvoriacej
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.

Čo sa týka dohody o poskytnutí služby uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka,
táto je upravená v bode 8 Zmluvy o revolvingovom úvere. Predmetom tejto dohody bol záväzok

veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť po splnení určitých podmienok službu spočívajúcu v
možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi
odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru v sume 215,75
eur. Vzhľadom na výšku stanoveného poplatku išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku v celosti.
Strhnutie časti úveru za službu, ktorú možno v budúcnosti žalobca využije za poplatok 215,75 eur pri

úvere 1.284,25 eur je neprimerané. Takáto dohoda spôsobuje hrubú nerovnováhu medzi účastníkmi
v neprospech žalobcu. Dohoda o odklade splátok by bola zo súdnej kontroly vylúčená len v prípade
jej individuálneho dojednania, čo sa ale v danom prípade nestalo. Žalobca si podmienky tejto zmluvy
individuálne nedojednal.

Okrem toho Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 27.11.2014 vydaným vo veci 7Co/220/2014
uviedol, že zmluva vypracovaná žalovaným a predložená žalobcovi na podpis vzbudzuje zdanie, ako
keby jej obsahom bol len jeden právny úkon. Je to evidentné hneď z jej označenia. Až v strede
predtlačeného formulára zmluvy je pod bodom 8, spomenutá ďalšia zmluva, a to dohoda o poskytnutí
služby. V prípade dvoch alebo viacerých právnych úkonov obsiahnutých v jednej listine by preto

malo byť bežnou praxou a zvyklosťou bankových alebo nebankových subjektov túto pluralitu právnych
úkonov zvýrazniť. Žalovaný túto pluralitu právnych úkonov vôbec nezvýraznil, ale naopak vyvolal dojem,
ako keby so žalobcom uzatvoril len jeden právny úkon. Takéto konanie žalovaného bežnej praxi a
zvyklostiam odporuje, a preto je v rozpore s dobrými mravmi. Konanie priečiace sa dobrým mravom je
preto dôvodom neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

S prihliadnutím na uvedené súd prvého stupňa žalobe vyhovel.

Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozhodnutie
zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozsudok zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že rozsudok je nepreskúmateľným, pretože zdôvodnenie
„nerovnováhy“ a „hrubej nerovnováhy“ v neprospech spotrebiteľa nie je v ňom žiadnym spôsobom
konkretizované. Na základe rozhodnutia sa nedá určiť v čom mal súd preukázané znaky neprijateľnej

podmienky a ako aplikoval ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z rozsudku nevyplýva ani to, ako
sa súd vyrovnal s procesnou obranou žalovaného a ako vyhodnotil jeho skutkové a právne tvrdenia.
Rozsudok nezodpovedá zákonu, nakoľko neobsahuje zdôvodnenie podstatných skutočností, náležité a
presvedčivé odôvodnenie skutkového a právneho stavu a ani vyporiadanie sa s tvrdeniami žalovaného.Sume 215,75 eur podľa dohody o poskytnutí služby zodpovedá len odplata za nadobudnutie práva
na odklad splatnosti splátok. Predmetná odplata je cenou plnenia, čiže z hľadiska ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy úvaha o neprijateľnosti dojednania

o tejto odplate je vylúčená. Aj v zmysle výslovného znenia čl. 4 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS,
cena plnenia a dojednanie o nej nie je neprijateľnou podmienkou. V odôvodnení rozsudku sa súd veľmi
zjednodušujúco, resp. sa vôbec nezaoberal s posúdením dohody o poskytnutí služby z hľadiska toho, či
ide alebo nie o individuálne ustanovenie, čo je ďalší predpoklad pre možnosť posudzovania z hľadiska
neprijateľnosti. Takéto posúdenie pritom súvisí aj s konštatovaním súdu, podľa ktorého v prípade dvoch

alebo viacerých právnych úkonov obsiahnutých v jednej listine by malo byť bežnou praxou a zvyklosťou
túto pluralitu právnych úkonov zvýrazniť. Žiadne závery ale v tomto smere sa v rozsudku neuvádzajú.
V konaní pritom ani žalobca netvrdil, že by nevedel, že dohodu o poskytovaní služby uzavrel. Súdom
tvrdené vyvolanie dojmu o uzavretí jedného úkonu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Dohoda o
poskytnutíslužbynikdynevznikla,akbyjužalobcanepodpísal.Tátodohodasapodpisujesamostatne,je
graficky odčlenená od zvyšného obsahu zmluvy a súčasne z jej obsahu vyplýva, že nie je podmienkou či

predpokladom pre uzavretie úverovej zmluvy. Za individuálne dojednané by mali byť považované nielen
klauzuly, ktoré boli skutočne dojednané (na obsah ktorých mal spotrebiteľ skutočný vplyv), ale aj tie,
ktoré mohli byť dojednané, ale spotrebiteľ nevyužil svoj vplyv na zmenu ich obsahu (teda, ktoré sa mohli
stať súčasťou vzájomných vzťahov, ale ani nemuseli).

Ak by sa teda mal pojem individuálne dojednaný zovšeobecniť, potom je na mieste záver, že ide o
každé také ustanovenie, ktoré nielen naformuloval spotrebiteľ, ale predovšetkým ustanovenie, ktoré
síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal možnosť ho neprijať, odmietnuť, či anulovať bez
toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku zmluvy, jej neuzavretia a pod..
Dohoda o poskytnutí služby je samostatným úkonom a jej vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o

úvere, a teda v zmysle vyššie uvedeného má právnu povahu individuálneho dojednania. Za nezákonné
jemožnépovažovaťposudzovanieodplatyzaúvernazákladeustanovenia§39vspojenísustanovením
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vylučuje aplikáciu ust. §
39 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľaust.§53ods.6Občianskehozákonníkaúčinnéhokudňuuzavretiazmluvyorevolvingovomúvere,
ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu

splatnosti. Finančným trhom sa rozumie sústava subjektov finančného trhu, jeho nástrojov a transakcií s
týmito nástrojmi a medzi týmito subjektmi. Pritom ide o nepriame sprostredkované financovanie, ktorého
rizikom je návratnosť finančných prostriedkov, resp. je hmotne motivované inštitucionálne organizované
nakupovanie a predávanie peňazí. Posudzovanie veci podľa nepríslušnej právnej normy predstavuje
podľa súdnej praxe dôvod na zrušenie rozhodnutia. Úverová zmluva ako typ zmluvy je regulovaná ust.

§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že jedným z účastníkov je spotrebiteľ neznamená
vylúčenie ustanovení Obchodného zákonníka, ale to, že pri absencii alebo duplicitnej právnej úprave sa
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na posúdenie otázky odplaty a posúdenia jej platnosti sa
malo vychádzať z ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a z ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V zmysle ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, mohlo

byť určené len to, v akej časti je úroková sadzba neplatná.

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach

nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na samotný obsah
zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej dňa 21.12.2012 (č.l. 5 spisu). Podľa tohto obsahu úver
poskytnutý žalobcovi mal slúžiť na zariadenie domácnosti. Je teda zrejmé, že úmyslom žalobcu bolo

získanie úveru na zariadenie domácnosti. Inú vôľu žalobca v čase uzatvorenia zmluvy nemal a teda
nebolo jeho cieľom uzatvoriť i ďalšiu zmluvu a to dohodu o poskytnutí služby.

Podmienkou platnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je to,
aby právny úkon sa urobil slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. V opačnom prípade je právny úkon

neplatný.

Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani
právneho úkonu.

Z predloženej zmluvy je možné ustáliť, že účastníci konania uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver na zariadenie domácnosti.
Touto zmluvou však v ďalšom žalovaný vopred vnútil žalobcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom
okamihu vo sfére jeho záujmu a to získanie úveru na zariadenie domácnosti. Ako vyplýva z predtlače

zmluvy žalobca súčasne jedným a tým istým podpisom na zmluve sa podpísal aj pod tú časť predtlače
listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho úkonu a to dohody o poskytnutí služby. Teda, ak chcel
žalobca získať úver na zariadenie domácnosti, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho
vzťahu so žalovaným, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny obsahujúcu v sebe
tiežnáležitostiinéhoprávnehoúkonu.Vtomtoprípadesatakdáusudzovaťnanedostatokvôlekonajúcej

osoby spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovaným ako bol primárne vo sfére jeho
záujmu.

V čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere žalobca inú vôľu než tú, ktorá smerovala k získaniu
úveru na zariadenie domácnosti nemal. Nedostatok vôle žalobcu uzatvoriť dohodu o poskytnutí služby

spôsobuje teda absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Okrem toho konanie žalovaného pri uzatváraní dohody o poskytnutí služby má navyše znaky nekalosti,
čo nie je v súlade so zásadou dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v

podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore s

dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva
najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Zmluva vypracovaná žalovaným a predložená žalobcovi na podpis vzbudzuje zdanie, ako keby jej
obsahom bol len jeden právny úkon. Je to evidentné hneď z jej označenia. Až v strede pretlačeného
formulára zmluvy je pod bodom 8 spomenutá ďalšia zmluva a to dohoda o poskytnutí služby. V prípadedvoch alebo viacerých právnych úkonov obsiahnutých v jednej listine, by preto malo byť bežnou praxou a
zvyklosťou bankových alebo nebankových subjektov túto pluralitu právnych úkonov zvýrazniť. Žalovaný
túto pluralitu právnych úkonov vôbec nezvýraznil, ale naopak vyvolal dojem, ako keby so žalobcom

uzatvoril len jeden právny úkon. Takéto konanie žalovaného bežnej praxi a zvyklostiam odporuje a preto
je v rozpore s dobrými mravmi. Konanie priečiace sa dobrým mravom je preto dôvodom neplatnosti
právneho úkonu podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

Vo veci sa nedá stotožniť s tvrdením, podľa ktorého ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka

vylučuje aplikáciu ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov , nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situácia spotrebiteľa,

spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.

Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu
za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu,

ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou
zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných
inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých mravov
upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne

neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok

bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov,aktorýsvojevoľnépeňažnéprostriedkymienizhodnotiťobvyklýmspôsobom.Niejemožné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov

svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou

finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky,
rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru
vo výške 70,01 % viac ako 5 - násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu 13,02 % uplatňovanú
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje
obvyklú úrokovú mieru a preto záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi

podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Tento dôvod neplatnosti dojednania o úrokoch bol v odôvodnení rozhodnutia uvedený až na druhom
mieste. Nárok žalobcu sa totiž posudzoval aj podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010
Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,podľaktoréhoposkytnutýspotrebiteľskýúversapovažujezabezúročný

a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Jednou z náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. je i
to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve absentuje rozlíšenie
jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez

tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a
bez poplatkov. Tieto zistenia zo strany žalovaného v jeho opravnom prostriedku vôbec spochybnené
neboli. Preto aj za predpokladu platného dojednania výšky úrokov pre absenciu jednej z náležitostí
vyžadovanej ustanovením § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. žalovanému nevzniklo právo
na úroky dohodnuté v zmluve. Ak žalobca zaplatil i úroky, na ktoré žalovanému právo nevzniklo, na

strane tohto účastníka minimálne vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu podľa
ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Vo vzťahu k poplatku 215,75 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne
troch akýchkoľvek splátok úveru je potrebné dodať, že už v inom konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 25C/4/2014 bol tento poplatok vyplývajúci z bodu 8 Zmluvy o revolvingovom

úvere určený za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Prešov
zo dňa 19.5.2014 č. k. 25C/4/2014-111 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa
27.11.2014 č. k. 7Co/220/2014-138. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 53a ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 O. s. p. rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.
s. p. a z tohto titulu úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 85,64 Eur.
Tieto trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu žalobcu za jeden úkon právnej služby (spísanie
vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 13.1.2016) vo výške 77,06 Eur a z režijného paušálu za úkon vykonaný v
roku 2016 vo výške 8,58 Eur. Predmetom odvolacieho konania boli dva nároky, a to jeden v peniazoch

neoceniteľný (určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky), pri ktorom výška odmeny je 66,- eur (§ 11
ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) a jeden v peniazoch oceniteľný (vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 483,89 eur), pri ktorom výška odmeny je 33,20 eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).
Pri takomto spojení dvoch vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s
najvyššou hodnotou v súlade s ust. § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. zvyšuje o 1/3 základnej sadzby

tarifnej odmeny patriacej v druhej veci. Po pripočítaní veci sumy 11,06 eur tvoriacej 1/3 z čiastky 33,20
eur k sume 66,- eur, základná sadzba tarifnej odmeny dosahuje sumu 77,06 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.