Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/63/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715210251
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715210251.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: V.. Q. S., nar. XX.X.XXXX, bytom
A. - T., T. X, proti žalovanému: V. S., nar. XX.X.XXXX, bytom X., S. XXX/X, t.č. na neznámom mieste,
zastúpenémuopatrovníkomQ..Q.B.,vyššímsúdnymúradníkomOkresnéhosúduW.,ozaplatenie638,-
eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 13C/192/2015-37 zo dňa 4.5.2016,
takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe o zaplatenie
istiny 319,- eur vyhovené.

Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku
o náhrade trov konania tak, že:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 72,80 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v
prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 319,- eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti jeho rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Posledným výrokom rozsudku vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

2. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 24.8.2015 žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu sumy 638,- eur a k náhrade trov konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že

žalovaný po ukončení nájmu bytu mu dlhoval sumu 419,- eur z titulu neuhradeného nájomného, z tejto
sumy zaplatil dňa 14.10.2014 sumu 100,- eur, preto z titulu neuhradeného nájomného žiadal zaplatiť
sumu 319,- eur a okrem toho žiadal zaplatiť aj sankcie za omeškania vo výške 319,- eur. Vzhľadom na
to, že žalobcom uplatnená suma neprevyšuje sumu 1.000,- eur, prvoinštančný súd v zmysle § 115a ods.
2 O.s.p. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že sporové strany uzavreli nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný užíval prenajatý byt. Z obsahu
predloženého protokolu o odovzdaní bytu, ktorý podľa obsahu súd posúdil ako dohodu o ukončení

nájomného vzťahu, zistil, že v čase uzavretia tejto dohody žalovaný mal dlh na nájomnom v sume 419,-
eur. Z tejto sumy žalovaný preukázateľne uhradil dňa 14.10.2014 sumu 100,- eur, teda jeho dlh voči
žalobcovi zostal vo výške 319,- eur. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný dlžnú sumu
alebo jej časť uhradil, zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 319,- eur.3. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že okrem nedoplatkov na nájomnom si žalobca uplatnil aj
zaplatenie sankcie v zmysle zmluvy o nájme bytu, a to vo výške 319,- eur, pričom uviedol, že si

neuplatňuje sankciu v takej výške, ako by si mohol uplatniť podľa zmluvy. Z ustanovenia článku VI,
bodu 3, súd zmluvy zistil, že predmetná sankcia je úrokom z omeškania, ktorý si prenajímateľ môže
uplatniť pri omeškaní nájomcu s platbou za nájom, a to vo výške 0,5 % za každý deň omeškania.
Nárok veriteľa na úrok z omeškania v prípade omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu vyplýva z
ustanovenia § 517 ods. 2 Obč. zákonníka. Uvedené zákonné ustanovenie je kogentným ustanovením,

od ktorého sa účastníci zmluvného vzťahu nemôžu pri zmluvných dojednaniach odchýliť. V zmysle
citovaného zákonného ustanovenia výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým
je Nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z. z. V zmysle § 3 cit. nariadenia výška úroku z omeškania je o
5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1.
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z. v znení noviel). V
čase uzavretia nájomnej zmluvy bola základná úroková sadzba ECB 0,25 %, teda úrok z omeškania

mohol byť dohodnutý najviac do výšky 5,25 % ročne. Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd dospel
k záveru, že dohodnutá sankcia, ktorá je nepochybne úrokom z omeškania, bola dohodnutá v rozpore
s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto nájomná zmluva je v časti dojednania ohľadom
úroku z omeškania neplatná v zmysle § 39 Obč. zákonníka, a to s poukazom na rozpor s ustanovením
§ 517 ods. 2 OZ. Z uvedených dôvodov žalobu v prevyšujúcej časti t.j. v časti uplatneného úroku z

omeškania zamietol.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Mal za to, že každý z
účastníkov mal v konaní úspech v rovnakej časti, preto vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku, podal žalobca odvolanie v celom rozsahu, a to z dôvodov § 205 ods. 2 písm. a),
b), d) a f) O.s.p., ale i pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Vytýka súdu prvej inštancie, že bez uvedenia
dôvodu nevydal platobný rozkaz, keď to situácia i dôkazy vyžadovali, ale po 9 mesiacoch bez poučenia,
jeho súhlasu i výslovného vzdania sa verejného prejednania veci, vydal rozsudok bez pojednávania.

Odňal mu tým možnosť vyjadriť sa k postupu súdu i riešeniu sankčnej pokuty, ktorú v rozpore s logikou,
zákonom i prijatými dôkazmi, odmietol a rozhodol v prospech nezákonne konajúcej osoby, žalovaného.
Súd mu tak znemožnil konať pred súdom najzávažnejším spôsobom, keď bez splnenia podmienok §
115a O.s.p. rozhodol bez nariadenia pojednávania a znemožnil mu uplatniť základné ľudské právo podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

6. Odvolateľ ďalej tvrdil, že pokiaľ ide o sumu sankcie, súd správne interpretoval právnu normu, no na
zistený stav ju nesprávne aplikoval. Po citácii ustanovenia § 697 Občianskeho zákonníka vyjadril názor,
že na pojednávaní by súd mohol zmeniť výšku sankcie, nie ex lége právo an bloc zamietnuť, lebo sporná
je iba výška sankcie, nie právo na jej uplatnenie. Žalobca zastáva názor, že súd celú sankciu zamietol,

aby v rozhodovaní o trovách konania mohol tvrdiť, že nezákonne konajúci mal v konaní úspech v
rovnakej časti ako poškodený. Samotné zamietnutie sankčnej pokuty, poplatku za omeškanú platbu, keď
povinný nemešká, ale platbu úplne ignoruje, je listinný dôkaz o nadradení subjektívneho verdiktu súdu
nad ex lége právo poškodeného. Procesne i meritórne zjavne arbitrárnemu verdiktu podraďuje prameň
práva v mene Slovenskej republiky. Napokon vytýka súdu prvej inštancie aj nedostatočné odôvodnenie

jeho rozsudku, tvrdí, že odôvodnenie nespĺňa náležitosti § 157 ods. 2 O.s.p., je arbitrárne, nedostatočné
i nepresvedčivé, a preto nepreskúmateľné. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd v súlade
s § 224 ods. 3 O.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie i rozhodnutie o náhrade celých
trov konania.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8.Napadnutérozhodnutiesúduprvejinštanciebolovydané4.5.2016aodvolanieprotinemubolopodané
žalobcom dňa 15.6.2016. Uvedené procesné úkony tak boli realizované počas doby účinnosti zák. č.
99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj O.s.p.). Vec bola predložená druhoinštančnému súdu

dňa 9.9.2016.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie v
čase, keď už platila norma Civilný sporový poriadok, realizovaná zák. č. 160/2015 Z.z. V súvislosti snadobudnutímúčinnostiCSPmuselaplikovaťiintertemporálneustanoveniaobsiahnutévust.§470ods.
1, ods. 2 veta prvá CSP. Nová právna úprava dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem, znamenajúci že sa nová právna úprava použije na všetky konania, a to i na konania začaté

predo dňom účinnosti CSP. Na druhej strane z ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá CSP vyplýva, že
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti CSP zostávajú zachované. Nová
právna úprava nemôže privodiť zhoršenie procesného postavenia strany, a preto odvolací súd aj so
zreteľom na tieto pravidlá prejednával podané odvolanie. Odvolací súd mal teda na zreteli to, že v
aktuálnom štádiu odvolacieho konania má aplikovať ustanovenia Civilného sporového poriadku, ale na

druhej strane musel prihliadať aj na procesné účinky úkonov, ktoré nastali ešte v čase, keď vo veci konal
súd prvej inštancie, teda také, na ktoré bolo treba aplikovať ustanovenia vtedy platnej normy - zák. č.
99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (Občiansky súdny poriadok - ďalej aj O.s.p.).

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a
na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Právnym

dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom
prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Potreba nariadenia pojednávania nevyplynula z požiadavky
zopakovania, či doplnenia dokazovania, ani si ju nežiadal verejný záujem.

11. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania

do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Tu sa žiada dodať, že aj právna úprava účinná v čase
uplatnenia opravného prostriedku výslovne tiež v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. upravovala viazanosť
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania s výnimkou vád v procesnom postupe, ktorých následkom

bolo nesprávne rozhodnutie vo veci. Nebol preto dôvod na to, aby sa v odvolacom konaní neaplikovala
zásada viazanosti dôvodmi podaného odvolania.

12. Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom
stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

súdov SR (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).

13. Vzhľadom na to, že prvoinštančný súd vyhovel žalobe žalobcu čo do istiny 319,- eur a zaviazal
žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy, napriek tomu odvolanie žalobcu smerovalo proti rozsudku
v celom rozsahu, zaoberal sa odvolací súd v prvom rade otázkou prípustnosti odvolania žalobcu proti

tomuto výroku rozsudku súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že v tejto časti je potrebné odvolanie
žalobcu odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou.

14. Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účinného do 30.6.2016 (v ďalšom texte už len O.s.p.), účastník môže
napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

15. Z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase podania odvolania, plynie že k
podaniu odvolania je subjektívne legitimovaný účastník (§ 201 O.s.p.); avšak nie každý účastník, môže
podať odvolanie. Odvolanie nemôže podať ten účastník, ktorý sa po vyhlásení rozhodnutia tohto práva
výslovne vzdal (§ 207 ods. 1 O.s.p.) a tiež ten, ktorému výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá,

i menej významná ujma na jeho právach.

16. Ujma na právach účastníka konania je spôsobená vtedy, ak vydané rozhodnutie svojim obsahom
znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok, t.j. ak právne účinky rozhodnutia zhoršujú jej
právne postavenie (zúžením jej práv, alebo rozšírením jej povinností), a preto u nej existuje možnosť

požadovať na odvolacom súde odchylné rozhodnutie v jej prospech.

17. Rovnako aj podľa v súčasnosti účinného zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom
texte už len „CSP“), § 359, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

18. Prvým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 319,- eur, nebola žalobcovi spôsobená žiadna ujma na jeho právach a nebolo
rozhodnuté v jeho neprospech. Časti žalobného návrhu na zaplatenie dlžného nájomného bolovyhovené. Súd prvého stupňa za dôvodný považoval návrh na zaplatenie istiny. Preto nie je daná
subjektívna legitimácia žalobcu na podanie odvolania proti tomuto výroku rozsudku.

19. So zreteľom na uvedené odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku prvoinštančného
súdu, ktorým bolo žalobe o zaplatenie istiny 319,- eur vyhovené, odmieta ako podané neoprávnenou
osobou v zmysle ustanovenia § 386 písm. b) CSP.

20. Po oboznámení sa s odvolaním žalobcu voči ďalším dvom výrokom napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie t.j. proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a proti výroku,
ktorým prvoinštančný súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
po oboznámení sa s obsahom spisu, po prieskume napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

21. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol

založenýzmluvouonájmebytuzodňa31.1.2014.Účastnícisivzmluveonájmebytudohodlidobunájmu
na dobu určitú, na dobu jedného roka s tým, že nájomca sa zaviazal, že bude platiť prenajímateľovi vždy
k 20. dňu v mesiaci vopred nájomné a preddavkové platby vo výške 478,64 eur mesačne. V čl. VI, bodu
3 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pri omeškaní nájomcu s platbou za nájom je nájomca povinný
uhradiť prenajímateľovi úrok z omeškania vo výške 0,5 % dlžnej sumy za každý deň omeškania. Ku

dňu skončeniu zmluvy o nájme bytu, t.j. k 27.6.2014 mal žalovaný dlh na nájomnom v sume 419,- eur,
z ktorej sumy uhradil dňa 14.10.2014 sumu 100,- eur. Prvoinštančný súd tak ako je už uvedené vyššie
zaviazal žalovaného na zaplatenie ostávajúcej dlžnej sumy nájomného vo výške 319,- eur. Žalobca však
uplatňoval aj zaplatenie sankcie s odkazom na zmluvu o nájme bytu (čl. VI, bodu 3), a to za omeškanie
s platením nájomného zo sumy 419,- eur po 0,5 % denne od 27.6.2014 do 14.10.2014 a zo sumy 319,-

eur po 0,5 % denne od 14.10.2014 do 21.8.2015. Toto všetko podľa podanej žaloby i jej doplnenia
skapitalizoval a na tomto príslušenstve pohľadávky tiež žiadal sumu 319,- eur (žaloba na č.l. 1, doplnenie
na č.l. 15 a odpoveď na výzvu súdu na č.l. 19 spisu). Túto časť žaloby prvoinštančný súd zamietol z
dôvodu, že dohodnutá sankcia, ktorá je nepochybne úrokom z omeškania, bola dohodnutá v rozpore
s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto mal za to, že nájomná zmluva je v časti

dojednania ohľadom úroku z omeškania neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

22. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

23. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje
inak.

24. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.

25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy,
najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania.

27. Ako už bolo uvedené vyššie, medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy o nájme bytu zo
dňa 31.1.2014 vznikol nájomný vzťah. K základným povinnostiam nájomcu patrí jeho povinnosť platiť

nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. Právne následky nezaplatenia nájomného
a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu upravuje ustanovenie § 697 Občianskeho zákonníka.
V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, ak sa nájomca dostane do omeškania s platením nájmu
alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiťprenajímateľovi poplatok z omeškania. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. výšku poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.,
ktoré v § 4 ustanovuje, že poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 1promile dlžnej sumy,

najmenej však 0,83 eur za každý aj začatý mesiac omeškania. Poplatok z omeškania pri omeškaní s
platením nájomného je nárokom, ktorý vyplýva priamo zo zákona. Predstavuje tzv. zákonnú sankciu
(príslušenstvo pohľadávky) pre prípad omeškania dlžníka s platením peňažného dlhu. Tento nárok
vyplývajúci priamo zo zákona nemusí byť obsiahnutý v dohode strán.

28. Zákon umožňuje zmluvným stranám dojednať si, pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti,
zmluvnú pokutu, ktorú je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvná pokuta sa môže dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia (§ 544 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Obsah čl. VI bod 3 zmluvy o nájme zo dňa 31.1.2014, na ktorý sa žalobca odvoláva pri
uplatňovaní nárokov na základe omeškania s plnením peňažného dlhu, neumožňuje záver o tom, že

zmluvnými stranami bola zmluvná pokuta dohodnutá. Text uvedeného článku nepomenúva nároky ako
zmluvnú pokutu. Strany si nedojednali pre prípad porušenia povinnosti záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu.
Preto žalobca nie je oprávnený domáhať sa voči žalovanému zaplatenia zmluvnej pokuty. Ak však zo
zmluvy nevyplýva platné dojednanie zmluvnej pokuty, ani platné dojednanie úrokov z omeškania, nie
je to prekážkou na to, aby sa za žalobcom uplatňované obdobie omeškania s platením nájomného

nepriznal poplatok z omeškania v zmysle § 697 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo preukázané,
že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením nájomného a úhrad za užívanie bytu. Podľa §
697 Občianskeho zákonníka bolo možné žalobcovi prisúdiť voči žalovanému zaplatenie poplatku z
omeškania len v rozsahu stanovenom Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. v sume 0,5 promile dlžnej sumy
za každý deň omeškania žalovaného. Pri omeškaní žalovaného s platením nájomného v sume 419,- eur

začasod27.6.2014do14.10.2014takpredstavujepoplatokzomeškaniasumu23,04eurapriomeškaní
žalovaného s platením nájomného v sume 319,- eur za čas od 14.10.2014 do 21.8.2015 predstavuje
poplatok z omeškania sumu 49,76 eur.

29.Pretoodvolacísúdzmenilrozsudoksúduprvejinštancievovýrokuozamietnutížalobyvprevyšujúcej

časti,priznalžalobcovipoplatokzomeškaniazakaždýdeňomeškaniažalovanéhovrozsahu0,5promile
z dlžnej sumy predstavujúci sumu 72,80 eur a vo zvyšnej časti uplatneného príslušenstva, nad priznaný
rozsahžalobuzamietol(§338CSP).Podľaobsahužalobynebolipredmetomkonanianárokynanáhradu
spôsobenej škody.

30. Záverom odvolací súd, pre úplnosť, považuje za potrebné reagovať aj na ďalšie odvolacie námietky
žalobcu.

31. Odvolacia námietka žalobcu, že pochybil súd prvej inštancie, ak bez uvedenia dôvodu nevydal
platobný rozkaz, nie je dôvodná. Občiansky súdny poriadok (účinný do 30.6.2016) upravuje skrátené

- rozkazné konanie v ustanovení § 172 a nasl. V týchto zákonných ustanoveniach sú upravené
zákonné podmienky, za splnenia ktorých môže súd rozhodnúť vec formou platobného rozkazu. Inými
slovami povedané Občiansky súdny poriadok umožňuje, aby súd rozhodol o peňažnom nároku
platobným rozkazom, avšak žiadne zákonné ustanovenie tohto procesného predpisu neukladá súdu
povinnosť vydať platobný rozkaz, a to ani v prípade, ak o to žalobca výslovne požiada. Na vydanie

platobného rozkazu teda nemá žalobca žiadny procesný nárok. Preto je táto odvolacia námietka žalobcu
neopodstatnená o to viac, ak žalobnému návrhu nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu.

32. Rovnako nemožno považovať za dôvodnú ani odvolaciu námietku žalobcu, že prvoinštančný súd
odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, keď bez splnenia podmienok § 115a O.s.p. rozhodol bez

nariadenia pojednávania. Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania
sumu 1.000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je
potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil voči žalovanému
sumu 638,- eur. Keďže predmet konania nedosiahol sumu 1.000,- eur, nepochybil prvoinštančný súd,
ak vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, a to postupom podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

33. Pri aplikácii ustanovenia § 396 ods. 2 CSP odvolací súd rozhodoval o náhrade trov celého konania.
Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 638,- eur. Súdy
uložili žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 391,80 (319 + 72,80) eur. Žalobca bol teda vspore úspešným v rozsahu 61,40 %. Úspech žalovaného v konaní predstavuje 38,60 %. Po odrátaní
úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
22,80 (61,40 - 38,60) % (§ 255 ods. 2 CSP). Preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok aj vo

výroku o náhrade trov konania a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 22,80 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie vyšším súdnym úradníkom pri aplikácii
ustanovenia § 251 a nasl. CSP, s použitím aj ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP.

34. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná

veta CSP, § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).