Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 8, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/129/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713217137
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8713217137.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci navrhovateľa S. U., H. H.,

N. X/X, zast. JUDr. Janou Uhrinovou, advokátkou, AK Bratislava, Bezručova 1, proti odporkyni Z. C.,
H. H., Š.U. Y. XXXX/XX, zast. JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, AK Poprad, Nám. sv. Egídia 95,
v konaní o neplatnosť darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že darovacia zmluva uzavretá dňa 27.3.2006 medzi navrhovateľom ako darcom
a odporkyňou ako obdarovanou, ktorou navrhovateľ previedol na odporkyňu vlastnícke právo k
spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnosti - rodinnému domu č. súp. XXX, postavenému na parcele č.
1164, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Š. o veľkosti 3/12-iny v pomere k celku, ktorej vklad bol povolený

dňom 4.5.2006 pod č. D. XXXX/XXXX je neplatná.

U r č u j e , že darovacia zmluva uzavretá dňa 27.3.2006 medzi navrhovateľom ako darcom
a odporkyňou ako obdarovanou, ktorou navrhovateľ previedol na odporkyňu vlastnícke právo k
spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam - parc. č. 1164 o výmere 240 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, parc. č. 1165/1 o výmere 338 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1165/3 o výmere
65 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 1166 o výmere 120 m2 - zastavané plochy a nádvoria,

zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Š. o veľkosti 1/2-ica v pomere k celku, ktorej vklad bol povolený
dňom 4.5.2006 pod č. D. XXXX/XXXX je neplatná.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 26.11.2013 žiadal, aby súd určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa
27.3.2006 medzi navrhovateľom a odporkyňou, ktorej vklad bol povolený pod č. D. - XXXX/XX,
predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. Š., súp. č. XXX,
postavenej na parcele registra C o výmere 240 m2 - zastavané plochy a nádvoria o veľkosti 3/12-iny

k celku a darovacia zmluva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, parcela registra C parc. č.
144 o výmere 240 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela registra C parc. č. 1165/1 o výmere
338 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C parc. č. 1165/3 o výmere 65 m2 - zastavané
plochy a nádvoria a parc. č. 1166 o výmere 120 m2 - zastavané plochy a nádvoria, a to o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1-ica k celku, je neplatná.

Keďže spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu a spoluvlastnícky podiel

k pozemkom boli prevedené dvoma darovacími zmluvami, navrhovateľ podaním predloženým súdu na
pojednávaní dňa 24.3.2015 a podaním zo dňa 15.2.2016 spresnil petit návrhu na začatie konania.Navrhovateľ namietal, že tieto právne úkony urobil v duševnej poruche, a preto v zmysle § 38, ods. 2,
Obč.zákonníka,súneplatné.Poukázalnaskutočnosť,žeod22.2.2006do24.3.2006bolhospitalizovaný
na Psychiatrickom oddelení FNsP H. - C., kvôli organicky podmienenej afektívnej poruche. V čase

prepustenia mal ireverizibilné pomerne výrazné poruchy kognitívnych funkcií a bol pod vplyvom liekov,
preto v tomto stave nebol schopný ovládnuť následky svojho konania. Navrhovateľ je toho názoru,
že aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nedostal dostatočné vysvetlenie časovo a obsahovo
podmienené na to, aby sa mohol rozhodnúť samostatne a slobodne pri uzavretí týchto zmlúv. Aj zo
záverov znaleckého posudku vyplynulo, že jeho diagnóza dáva predpoklad k veľmi ľahkej manipulácii

pri úsudku a rozhodovaní.

Odporkyňa navrhla zamietnuť návrh na začatie konania. Je toho názoru, že darovacie zmluvy spĺňajú
všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle § 37 Obč. zákonníka a pri podpise darovacích zmlúv
navrhovateľ netrpel žiadnou duševnou poruchou alebo chorobou, ktorá by mohla mať za následok
neplatnosť právneho úkonu. Poukázala na skutočnosť, že okrem darovacích zmlúv navrhovateľ robil aj

iné právne úkony, ktorých neplatnosti sa nedovoláva, a preto sa domnieva, že ide len o tendenčné a
účelové tvrdenia navrhovateľa a o jeho špekulatívne pohnútky v dôsledku nie veľmi dobrých vzťahov s
odporkyňou. Uviedla, že v znaleckom posudku nebolo jednoznačne uvedené, že by navrhovateľ v čase
uzatvorenia napadnutej zmluvy konal v duševnej poruche, ktorá by spôsobovala neplatnosť zmluvy.
Taktiež nebolo preukázané, že navrhovateľ bol ovplyvňovaný a nebolo mu dostatočne vysvetlené alebo

si nemohol byť vedomý právneho úkonu. Je zrejmé, že ani lieky, ktoré navrhovateľ v tom čase bral,
samé o sebe nespôsobovali a nedávali predpoklad na poruchy rozpoznávacích a ovládacích schopností.
Nebolo preukázané ani to, že by v čase uzavretia zmluvy mal požívať alkohol. Zdôraznila, že nie každá
duševná porucha má vplyv na vykonávanie právnych úkonov, ale musí ísť o takú duševnú poruchu, ktorá
by v čase úkonu robila osobu na vykonanie tohto úkonu neschopnou.

Z výpovedí účastníkov konania, výpovedí svedkov I.. D. Ž., Z. U., Ľ. C., B. U. a I. G. a z pripojených
listinných dôkazov, najmä z obsahu lekárskych správ, výpisov z LV č. XXXX a LV č. XXXX, dohody o
vrátení a prijatí daru, darovacích zmlúv, znaleckého posudku, výsluchu znalca, súd zistil nasledovný
skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 27.3.2006 dve darovacie zmluvy. Na základe darovacej zmluvy, ktorej
vklad bol povolený pod č. D. XXXX/XXXX, navrhovateľ daroval odporkyni spoluvlastnícky podiel k
rodinnému domu č. súp. XXX o veľkosti 3/12-iny v pomere k celku. V rovnakej veľkosti zároveň touto
zmluvou previedol spoluvlastnícky podiel aj na B. U.. Darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený

pod č. D. XXXX/XXXX navrhovateľ previedol na menovaných vlastnícke právo k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam, a to na každého v podiele 1/2-ica v pomere k celku. Odporkyňa a B. U. sú deťmi
manželky navrhovateľa. Potom, čo sa navrhovateľ začal domáhať neplatnosti darovacej zmluvy, B.
U. uzavrel s navrhovateľom dňa 10.10.2013 dohodu o vrátení daru, na základe ktorej bolo opätovne
vyznačené spoluvlastníctvo navrhovateľa k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a LV č. XXXX.

Odporkyňa odmietla uzavrieť takúto dohodu, pretože podľa jej názoru zmluvy boli platne uzavreté.

Navrhovateľ namietal neplatnosť darovacej zmluvy s poukazom na ust. § 38, ods. 2, Obč. zákonníka.
Predložil súdu aj prepúšťaciu správu, z ktorej je zrejmé, že v období od 22.2.2006 do 24.3.2006 bol
hospitalizovaný v FNsP G.. X. Z. I., H. - C.. Podľa prepúšťacej správy bol pacient na oddelení sociabilný,

konanieusporiadané,ireverizibilnépomernevýraznéporuchykognitívnychfunkcií,pretrvávahyposomia
ťažko ovplyvniteľná aj vyššími dávkami psychofarmák. K abúzu alkoholu verbalizuje pseudokritický
postoj. V čiastočne zlepšenom stave prepustený do ambulantnej psychiatrickej starostlivosti. Okrem
toho navrhovateľ predložil aj lekársky nález z 19.2.2014 vystavený I.. D. Ž., v ktorom sa konštatuje,
že navrhovateľ je dlhodobo psychiatricky liečený a pre chronické ochorenie boli nutné opakované

hospitalizácie na psychiatrických oddeleniach. Jedná sa o organickú afektívnu poruchu a organickú
poruchu osobnosti, pričom v posledných rokoch je výrazná progresia ochorenia.

I.. D. Ž. v svedeckej výpovedi uviedol, že navrhovateľ je v jeho ambulancii liečený od roku 1995 pôvodne
na diagnózu porucha osobnosti, ktorá sa však od roku 1998, kedy bol hospitalizovaný v Nemocnici

v C., zmenila na diagnózu organická afektívna porucha, ktorá má dve roviny, organickú a afektívnu,
čo znamená chorobné kolísanie nálad, čiže bývajú tam fázy, kedy je pacient úzkostný, depresívny a
fázy zvýšenej aktivity a zníženej kritičnosti. V druhej rovine ide o organické zmeny v CNS s poruchou
mnestických funkcií, t. j. myslenia, pamäte, ako aj zníženiu intelektu. Dôsledkom uvedenej diagnózy jenekritičnosť navrhovateľa, pokles úsudku, nesamostatnosť v každodennom živote. Podľa svedka liečbu,
ktorú užíval po ukončení hospitalizácie, bola nevyhnutná, ale mala vedľajšie účinky príčinou čoho boli
znížené jeho rozpoznávacie funkcie. Bol to dvojaký vplyv na rozpoznávacie funkcie, samotná diagnóza

a podávaná medikamentózna liečba a jej vedľajšie účinky. Svedok sa nevedel vyjadriť, či navrhovateľ
požíval alkohol vo zvýšenej miere, ale u navrhovateľa s alkoholom bol problém. Alkohol sa v lekárskych
správach uvádza ako sekundárna diagnóza a navrhovateľ nikdy nebol liečený pre alkohol.

Svedkyňa Z. U., manželka navrhovateľa, vypovedala, že navrhovateľ sa lieči asi 18 rokov, jeho stav je

náladový, keď sa vráti z nemocnice, tak je to trochu lepšie. Keď má horšie obdobie, tak je väčšinou
zamyslený, nevníma čo mu povie. Uviedla, že v minulosti s navrhovateľom uvažovali, že by deťom niečo
darovali, ale rodinný dom v Š. chceli s tým, že tam budú bývať v starobe. Keď sa navrhovateľ vrátil z
nemocnice, tak prišli po neho a bol niečo podpísať. Nevedela sa vyjadriť čo podpísal, pretože pri podpise
nebola. O tom, že navrhovateľ daroval dom, sa dozvedeli až v minulom roku, keď bola v Š. a manžel
odporkyne jej vykrikoval, že sa nemá čo starať o dom. Následne na geodézii zistili, že dom je prepísaný

a zať povedal navrhovateľovi, že už je neskoro, a či bol nesvojprávny, keď to podpisoval. Svedkyňa
uviedla, že v rozhodný deň jej navrhovateľ povedal, že bol niečo podpisovať, ale nevedel jej povedať čo
podpísal a len jej povedal, že mu hovorili, aby to rýchlo podpísal. Následne nezisťovala u dcéry ani zaťa
čo bol navrhovateľ podpisovať, pretože si nemyslela, že by ju oklamali.

Svedok Ľ. C., manžel odporkyne uviedol, že niekedy v roku 2006 sa rozprávali o tom, že navrhovateľ
by chcel darovať dom deťom jeho manželky. S odporkyňou mali záujem o časť záhrady, kde si chceli
postaviť chatku, takže v januári 2006 im navrhovateľ daroval časť pozemku a potom asi v marci došlo
k uzavretiu druhej darovacej zmluvy, ktorá sa týkala časti rodinného domu a pozemku, na ktorom
je postavený. Svedok uviedol, že bol prítomný pri podpise darovacej zmluvy, ktorého sa zúčastnili

navrhovateľ, odporkyňa a jej brat. Navrhovateľ tam prišiel sám a pred podpisom zmluvy sa rozprávali o
darovaní. Bolo to v období, keď navrhovateľ absolvoval nejaké liečenie. Podľa svedka s navrhovateľom
sa o darovaní rodinného domu rozprávali už vtedy, keď im daroval záhradu. Darovacie zmluvy dal
vypracovať u advokáta a potom ich doniesol navrhovateľovi, kde boli niekoľko týždňov, takže si ich mohli
prečítať. Svedok nevedel, že navrhovateľ má nejakú psychickú poruchu, vedel, že má problémy, keď si

vypije. Svedok tvrdil, že navrhovateľ vedel o tom čo podpisuje, pýtala sa ho na to aj notárka.

Svedok B. U., brat odporkyne vo výpovedi uviedol, že s navrhovateľom ani s jeho manželkou sa nikdy
nerozprávali o darovaní nehnuteľností. Švagor mu povedal, že by bolo dobré keby sa to prepísalo ešte
za života navrhovateľa. Bolo to asi mesiac pred prepisom. Svedok darovaciu zmluvu nevidel. Na základe

telefonátu so sestrou a švagrom sa dohodli kedy sa stretnú na podpis zmluvy. Bol tam aj navrhovateľ,
vtedy videl darovaciu zmluvu prvýkrát, ani ju nečítal, len ju podpísal. Po nejakom čase zistil, že v
darovacej zmluve nie je uvedený celý pozemok, ale že časť tohto pozemku už predtým bola darovaná
odporkyni a jej manželovi. Navrhovateľ sa ho s odstupom asi dvoch rokov pýtal, že čo to boli podpisovať.
Navrhovateľ vtedy tiež nečítal zmluvu, len im ukázali kde ju majú podpísať. Pri podpise zmluvy sa už

o zmluve nerozprávali, bolo tam veľa papierov, ktoré podpisovali. Keď sa ho navrhovateľ pýtal, že čo
podpisovali, tak si to vôbec nepamätal a reagoval na to slovami „ja teraz nemám nič, nemám rodičovský
dom“. Keďže navrhovateľ chcel rodičovský dom, tak podpísali dohodu o vrátení daru. Svedok sa nevedel
vyjadriť akú konkrétnu duševnú chorobu má navrhovateľ, ale vedel, že keď sa vráti z liečenia, tak sa
to prepíše. Svedok tiež uviedol, že pôvodne mala mať podiel na nehnuteľnostiach aj ich ďalšia sestra,

ale švagor povedal, že bude lepšie, keď to bude napísané na nich dvoch, lebo že sestra má finančné
problémy, a že to bude môcť zobrať exekútor.

Svedkyňa I. G. uviedla, že raz, keď išli spoločne s matkou a súrodencami na pohreb, tak jej matka
povedala, že chce prepísať dom navrhovateľa na ňu a súrodencov, aby ho navrhovateľ neprepil.

Svedkyňa vtedy povedala, že dom nechce, na čo jej matka reagovala tak, že čiastku, ktorá by pripadla
jej, prepíše na jej deti. Svedkyňa sa s navrhovateľom o darovaní domu nerozprávala. U navrhovateľa
nepozorovala žiadne zmeny v zdravotnom stave, ale vedela, že navrhovateľ je dlhodobo psychiatricky
liečený. Nevedela sa s určitosťou vyjadriť, či sa jej matka o darovaní rozprávala aj s navrhovateľom.

Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia
psychiatria. Znalec I.. D. C. v znaleckom posudku č. 5/2015 z diagnostického hľadiska konštatoval u
navrhovateľa závislosť na alkohole, závislosť na benzodiazepínoch, organickú poruchu osobnosti a
začínajúcu demenciu v.s. aj exotoxickej genézy. Znalec dospel k záveru, že v čase uzavretia darovacíchzmlúv, t. j. 27.3.2006, u navrhovateľa bola diagnostikovaná organická afektívna porucha. Táto porucha
dáva predpoklad veľmi ľahkej ovplyvniteľnosti, rozpoznávacích a ovládacích funkcií, najmä ak bol
posudzovaný pod vplyvom alkoholu, ktorého konzum vzhľadom na diagnostický záver - závislosť na

alkohole nie je možné nepredpokladať. Na základe znaleckého vyšetrenia a dostupnej dokumentácie
však znalec konštatoval, že rozpoznávacie a ovládacie schopnosti neboli vymiznuté, teda ak by boli
dané navrhovateľovi dostatočné vysvetlenia adekvátne časovo a obsahovo podmienené, mohol by sa
navrhovateľ rozhodnúť samostatne a slobodne.

Pri výsluchu znalec konštatoval, že samotná organická porucha osobnosti nedáva predpoklad na
neschopnosť ovplyvnenia rozpoznávacích a ovládacích schopností, ktoré môžu byť ovplyvnené, ale
nie forézne hlboko. Z psychiatrického hľadiska sa neschopnosť vykonania právnych úkonov považuje
až v štádiu dementného syndrómu, ktorý v tom čase u navrhovateľa nebol zapísaný v zdravotnej
dokumentácii. Znalec opätovne zdôraznil, že pokiaľ navrhovateľovi bol daný čas a priestor, tak mohol
porozumieť obsahu právneho úkonu v tom danom čase. V súčasnosti je zdravotný stav navrhovateľa

výrazne zhoršený. Znalec poukázal aj na to, že diagnostikované poruchy dávajú predpoklad k
veľmi ľahkej ovplyvniteľnosti. Taktiež prípadná konzumácia alkoholu by s veľkou pravdepodobnosťou
ovplyvnila rozhodovanie o úkone. Lieky, ktoré užíval navrhovateľ v tom čase, spôsobujú spomalenie
nálady a aktivít, ale len samotná aplikácia týchto liekov nedáva predpoklad na poruchu ovládacích a
rozpoznávacích funkcií.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv, alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 38, ods. 2, Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej

poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha určenia neplatnosti darovacích zmlúv. Keďže predmetom
konania je určovacia žaloba, súd v zmysle § 80, písm. c/, O.s.p., posudzoval, či zo strany navrhovateľa je
daný naliehavý právny záujem, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre úspešné uplatnenie určovacej

žaloby. V zmysle ustálenej judikatúry naliehavý právny záujem je daný vždy, ak rozhodnutie o určení
ovplyvní právne postavenie navrhovateľa, alebo ak bez takéhoto určenia by sa právne postavenie
navrhovateľa stalo neistým. V danom prípade došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
na základe darovacej zmluvy a v prípade úspechu v konaní by sa navrhovateľ opätovne stal vlastníkom
nehnuteľností, teda zmenilo by sa jeho právne postavenie, a preto podľa názoru súdu je daný naliehavý

právny záujem navrhovateľa na určení neplatnosti darovacích zmlúv.

Navrhovateľ namietal neplatnosť darovacích zmlúv podľa § 38, ods. 2, Obč. zákonníka, keď tvrdil, že v
čase uzavretia darovacích zmlúv konal v duševnej poruche, ktorá ho robila pre takýto úkon neschopným.
V zmysle cit. zák. ustanovenia je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche. Pre otázku

platnostitakéhotoprávnehoúkonuniejerozhodujúce,čiosoba,ktoráúkonurobila,bolavdobeprávneho
úkonu pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo jej spôsobilosť bola obmedzená, avšak musí byť
preukázané, že osoba konala v duševnej poruche. Taktiež nie každá duševná porucha môže zapríčiniť
neplatnosť právneho úkonu, ale musí byť preukázané, že ide o duševnú poruchu, ktorá robí konajúcu
osobu neschopnou posúdiť význam právneho úkonu a jeho následky.

Navrhovateľ preukázal, že sa dlhodobo lieči pre duševnú poruchu, a to organickú poruchu osobnosti,
pričom viackrát musel byť hospitalizovaný, čo vyplýva z predložených lekárskych správ ako aj výpovede
svedka I.. D. Ž., ošetrujúceho lekára navrhovateľa. Sporné právne úkony boli urobené krátko po
prepustení navrhovateľa z liečenia, ktoré bolo ukončené dňom 24.3.2006. V lekárskej správe sa

konštatuje, že navrhovateľ bol prepustený v čiastočne zlepšenom stave, avšak boli u neho zistené
ireverzibilné pomerne výrazné poruchy kognitívnych funkcií. Svedok I.. Ž. poukázal na to, že u
navrhovateľa organická porucha osobnosti pretrváva a má dynamický vývoj a dôsledkom uvedenej
diagnózy je nekritičnosť, pokles úsudku a nesamostatnosť v každodennom živote. V roku 2006 bol
navrhovateľ celkovo hospitalizovaný trikrát.

Vzhľadom na rozporné tvrdenia ohľadom zdravotného stavu navrhovateľa bolo vo veci vykonané
znalecké dokazovanie. Do záverov znaleckého posudku je zrejmé, že v čase uzavretia darovacích
zmlúv navrhovateľ trpel na organickú afektívnu poruchu osobnosti, ktorá dáva predpoklad k ľahkejovplyvniteľnostirozpoznávacíchaovládacíchfunkcií,najmävkombináciiskonzumácioualkoholu.Podľa
znalca v čase uzavretia darovacích zmlúv bola táto duševná porucha v takom štádiu, že rozpoznávacie
a ovládacie schopnosti u navrhovateľa neboli úplne vymiznuté. Podľa znalca k úplnej neschopnosti

k právnym úkonom dochádza až v prípade, ak je táto duševná porucha diagnostikovaná v štádiu
dementného syndrómu. Aj znalec však pripustil, že duševná porucha, na ktorú trpel navrhovateľ v
rozhodnom čase dáva predpoklad veľmi ľahkej ovplyvniteľnosti a viackrát znalec zdôraznil, že ovládacie
a rozpoznávacie schopnosti síce neboli vymiznuté úplne, ale navrhovateľ potreboval dostatočný časový
priestor na oboznámenie sa s právnym úkonom, a pokiaľ by mu bol poskytnutý, tak mohol pochopiť

význam právneho úkonu.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku podľa súdu pre posúdenie skutočnosti, či duševná porucha,
ktorá u navrhovateľa preukázateľne bola v čase právneho úkonu, ho aj robila na právny úkon
neschopným, sú dôležité aj skutkové okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu darovacích zmlúv.
Predovšetkým je potrebné posúdiť, či navrhovateľ mal dostatočný časový priestor, a či bol riadne

oboznámený s obsahom a významom darovacích zmlúv. Navrhovateľ túto skutočnosť popieral a tvrdil,
že si nebol vedomý čo v daný deň podpisoval a to, že došlo k darovaniu rodinného domu zistil až
s odstupom času. Odporkyňa naopak tvrdila, že navrhovateľ vedel čo podpisuje, a že na spísaní
darovacej zmluvy trvala jej matka, ktorá mala obavy, aby navrhovateľ v čase, keď pil, o majetok neprišiel.
Výpoveď odporkyne potvrdzuje výpoveď svedka Ľ. C., manžela odporkyne, ktorý tvrdil, že sa o darovaní

rodinného domu rozprávali už predtým, a že aj notárka, u ktorej darovacie zmluvy spisovali, sa ho
pýtala či vie čo podpisuje. Z výpovedí ostatných svedkov však tieto skutočnosti vyvodiť nemožno.
Svedok B. U., ktorý sa taktiež zúčastnil na podpise darovacích zmlúv, pretože aj on nadobúdal časť
nehnuteľností uviedol, že s navrhovateľom sa o darovaní nikdy predtým nerozprával, komunikoval len
s odporkyňou a jej manželom a tvrdil, že ani on, ani navrhovateľ, si zmluvu pred jej podpisom nečítali.

Podľa svedka si navrhovateľ vôbec nepamätal čo v daný deň podpisoval a odstupom času bol touto
skutočnosťou prekvapený. Taktiež z výpovede svedkyne Z. U., a manželky navrhovateľa vyplýva, že sa
síce s navrhovateľom v minulosti rozprávali, že by deťom niečo dali, ale z jej výpovede nevyplýva, že
by s navrhovateľom preberali konkrétne podmienky darovania. Aj z výpovede svedkyne I. G. vyplýva,
že ohľadom majetku navrhovateľa sa rozprávali jej súrodenci s matkou, ale ani pred touto svedkyňou

sa navrhovateľ nikdy nezmienil o tom, že sa rozhodol darovať niekomu uvedené nehnuteľnosti, teda
z tejto svedeckej výpovede nemožno vyvodiť, že by navrhovateľ poznal obsah darovacích zmlúv pred
ich podpisom.

Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že navrhovateľ v čase uzavretia darovacích zmlúv trpel

na duševnú poruchu, ktorá síce nemá za následok úplné vymiznutie rozpoznávacích a ovládacích
schopností, avšak dáva predpoklad k veľmi ľahkej ovplyvniteľnosti navrhovateľa. K uzavretiu darovacích
zmlúv došlo k odstupom 3 dní po prepustení navrhovateľa do ambulantnej starostlivosti, pričom bolo
konštatované, že navrhovateľ bol prepustený v čiastočne zlepšenom stave. Vzhľadom na duševnú
poruchu a celkový zdravotný stav navrhovateľa je podľa názoru súdu podstatné, či navrhovateľ bol

riadne oboznámený s obsahom darovacích zmlúv, ktoré podpisoval, čo aj podľa záverov znaleckého
posudku je dôležité pre posúdenie schopností navrhovateľa na daný právny úkon. S poukazom na
vyššie uvedené svedecké výpovede súd dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania nemožno
vyvodiť, že by navrhovateľ mal podané dostatočné vysvetlenia v primeranom časovom rozsahu tak,
aby mohol zodpovedne posúdiť význam a následky právneho úkonu, čo bolo nevyhnutné vzhľadom na

jeho zdravotný stav, aby jeho právny úkon mohol byť považovaný za platný. S prihliadnutím na vyššie
uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v dôsledku duševnej poruchy, ktorou trpel navrhovateľ
v čase uzavretia darovacích zmlúv s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu
darovacích zmlúv, nebol schopný na uskutočnenie takýchto úkonov, a preto v zmysle § 38, ods. 2, Obč.
zákonníka, sú obe darovacie zmluvy neplatné.

V zmysle ust. § 151, ods. 3, O.s.p., o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t. j. musí byť z neho
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané

a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).