Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 4, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310202382
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8310202382.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: Y. X., bytom I. XXXX/XX,
V., zastúpený P. W., bytom G. XX proti žalovanému: Bytové družstvo Humenné, Laborecká 1896/58,
Humenné, IČO: 223 051, zastúpeného JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou, Laborecká 1896/58,
Humenné, o vyplatenie vyrovnávacieho podielu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné zo dňa 22. 11. 2016, č. k. 17C/48/2010-443 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu o vyčíslenie
a vyplatenie vyrovnávacieho podielu žalobcovi zo strany žalovaného zamietol. Priznal žalovanému
náhradu trov konania v celom rozsahu a vyslovil, že štátu náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, cit.: „Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť vyčísliť a vyplatiť mu vyrovnávací podiel po zániku členstva v Bytovom
družstve Humenné. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že vyplatenie vyrovnávacieho podielu Stanovy

Bytového družstva Humenné neumožňujú, lebo nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu vzniká
len za predpokladu vrátenia družstevného bytu. Žalobca byt nevrátil, pred zánikom jeho členstva,
byt v ktorom býval mu bol bezodplatne prevedený do vlastníctva. Keďže medzi stranami sporu bola
sporná skutočnosť či žalobca má alebo nemá nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu, súd po
vykonanom dokazovaní a oboznámením sa so Stanovami žalovaného, jeho stanoviskom a obsahom
spisového materiálu Okresného súdu Humenné sp. zn. 12C/23/2007 vo veci rozhodol medzitýmnym
rozsudkom tak, že nárok žalobcu je opodstatnený. V dôsledku podaného odvolania žalovaného, Krajský

súd v Prešove rozhodnutím zo dňa 23. 07. 2012 sp. zn. 15Co/89/2011 potvrdil medzitýmny rozsudok
okresného súdu.

3. Po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku bolo potrebné určiť výšku vyrovnávacieho
podielu, ktorý by sa mal žalobcovi vyplatiť po zániku jeho členstva. Žalobca už v podanej žalobe
uviedol, že výšku výplaty vyrovnávacieho podielu nevie určiť, pretože nemá možnosť nahliadnuť do
ekonomických podkladov žalovaného potrebných pre výpočet, a preto priamo v žalobe žiadal, aby súd

uložil povinnosť žalovanému vypočítať výšku vyrovnávacieho podielu. Keďže si žalovaný túto povinnosť
nesplnil, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou U.., ktorej uložil povinnosť
vyčísliť výšku vyrovnávacieho podielu žalobcu po zániku jeho členstva u žalovaného dňa 31. 07. 2009
podľa ust. § 233 Obchodného zákonníka. Znalecká organizácia v znaleckom posudku uviedla, že kudňu skončenia členstva žalobcu (31. 07. 2009), nemal žalobca v Bytovom družstve Humenné splatený
členský vklad. Nakoľko vyrovnávací podiel sa určuje podielom splateného členského vkladu, nie je
možné aplikovať ust. § 233 Obchodného zákonníka pri výpočte výšky vyrovnávacieho podielu. Žalobca

nesúhlasil s vypracovaným znaleckým posudkom, namietal, že žalovaný poskytol znaleckej organizácií
neúplne, nepravdivé a zavádzajúce informácie, a preto posudok je neobjektívny. Podklady, ktoré boli
dané znalcovi sa nezhodujú s výročnými správami o hospodárení žalovaného; poukázal aj na konanie
vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 12C/23/2007, kde odvolací súd konštatoval, že nie
je možné vyplatiť žalobcovi vyrovnávací podiel, pretože jeho členstvo u žalovaného stále trvá, a teda

odvolací súd mal za to, že žalobca mal zaplatený členský vklad, lebo jeho členstvo nebolo skončené. Na
základe výhrad žalobcu k podanému znaleckému posudku súd uložil znaleckej organizácií vypracovať
doplnok k znaleckému posudku a vyčísliť výšku vyrovnávacieho podielu žalobcu po zániku jeho členstva
v dvoch variantoch. Znalecká organizácia k tomu uviedla, že sumu členského podielu na byt, ktorú mal
žalobca splatenú do roku 2001, nie ku dňu ukončenia členstva v roku 2009, nemožno zahrnúť do výpočtu
vyrovnávacieho podielu, pretože nárok na vyrovnávací podiel vzniká až momentom skončenia členstva.

Preto pre výpočet vyrovnávacieho podielu je relevantný len splatený členský vklad v momente skončenia
členstva; každý iný postup by bol neoprávneným zásahom do práv ostatných členov družstva, pretože
počet členov, dĺžka ich členstva, súhrn výšky ich splatených vkladov, ako aj hodnota majetku družstva sa
priebežne mení. Keďže na skutočnostiach uvedených v znaleckom posudku sa nič nezmenilo, doplnok
k znaleckému posudku znalecká organizácia nevypracovala.

4. Žalovaný ako prostriedok procesnej obrany predložil v konaní súkromný znalecký posudok
vypracovaný znalkyňou N.. Z. U., L.., ktorá znaleckým skúmaním zhodnotila zaúčtovanie účtovného
prípadu týkajúceho sa prevodu bytu do vlastníctva žalobcu ako člena Bytového družstva Humenné.
Konštatovala, že zaúčtovanie účtovným dokladom N.-XXX/XXXX z 31. 08. 2001 je v súlade s platnými

právnymi predpismi. Zároveň konštatovala, že stav členského podielu žalobcu v účtovníctve Bytového
družstva Humenné na účte XXX.. k 01. 09. 2001 bol vo výške 0,00 SKK. Žalovaný poukázal aj na členskú
kartu žalobcu, podľa ktorej žalobca dňa 23. 12. 1969 uhradil členský podiel vo výške 28 000 Kčs, ale
táto suma sa v neskoršom období menila a dňa 31. 08. 2001 po prevode vlastníctva bytu žalobcovi
bola nulová. Teda pri prevode bytu do vlastníctva žalobcu mu bol vydaný jeho splatený majetkový

podiel, zvýšený o ním splatený úver a o štátny príspevok, ktorý sa v takomto prípade štátu nevracia,
vo forme hmotného majetku, t. j. bytu. Týmto momentom žalobca prestal mať splatený akýkoľvek
členský vklad v bytovom družstve. Žiaden iný členský vklad žalobca v družstve splatený nemal. Táto
skutočnosťkorešpondujeajsozáveromznaleckejorganizácie,ktorúvypracovanímposudkupoverilsúd.
Žalobca nesúhlasil so záverom znaleckého posudku poukazujúc na to, že medzitýmnym rozsudkom

bolo konštatované, že nárok žalobcu na vyplatenie vyrovnávacieho podielu je opodstatnený. Žiadal, aby
súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie s tým, aby znalecký posudok vypracoval nezávislý znalec.
Súd nevyhovel návrhu žalobcu na vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku, lebo žalobca žiadnym
relevantným spôsobom nespochybnil ani závery znaleckého posudku, ktorý nechal vypracovať súd, ani
závery súkromného znaleckého posudku, ktorý predložil žalovaný.

5. S poukazom na ust. § 233 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Obchodného zákonníka súd uzavrel, že na základe
vykonanéhodokazovania,najmävýsledkovznaleckéhodokazovanianariadenéhosúdomasúkromného
znaleckého posudku predloženého žalovaným mal preukázané, že vyrovnávací podiel tak, ako ho žiadal
žalobca nie je možné vypočítať ani vyplatiť. Súd mal za to, že na výpočet výšky vyrovnávacieho podielu

je potrebné aplikovať ustanovenia ods. 2 a 4 § 233 Obchodného zákonníka a nie Stanovy žalovaného
tak, ako to umožňuje ods. 5 § 233 Obchodného zákonníka. Stanovy žalovaného platné v čase zániku
členstva žalobcu v Bytovom družstve Humenné viazali možnosť vyplatenia vyrovnávacieho podielu na
povinnosť člena odovzdať družstevný byt. Táto možnosť u žalobcu neprichádzala do úvahy, pretože v
čase zániku jeho členstva byt, ktorý užíval ako člen družstva už mal vo vlastníctve. Predpokladom pre

výpočet výšky vyrovnávacieho podielu podľa § 233 Obchodného zákonníka je určiť pomer splateného
členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva súhrnu
splatených členských vkladov všetkých členov, násobených ukončenými rokmi ich členstva. Keďže
výsledkom znaleckého dokazovania bolo preukázané, že v čase zániku členstva žalobcu nebolo možné
vyčísliť jeho splatený členský vklad, resp., že výška by bola nulová, nebolo možné vypočítať, ani určiť

výšku vyrovnávacieho podielu. Zo znaleckého posudku predloženého žalovaným vyplynulo, že žalovaný
v súlade s právnymi predpismi zaúčtoval účtovný doklad N.-XXX/XXXX z 31. 08. 2001, ktorým došlo k
prevodu bytu do vlastníctva žalobcu, a teda stav jeho členského podielu v účtovníctve Bytového družstva
Humenné bol k 01. 09. 2001 nulový. Rovnako zo záverov znaleckého posudku spoločnosti U. vyplýva,že ku dňu skončeniu členstva, t. j. k 31. 07. 2009 nemal žalobca v Bytovom družstve Humenné splatený
členský vklad, a teda nie je možné aplikovať ust. § 233 Obchodného zákonníka na výpočet výšky jeho
vyrovnávacieho podielu.

6. Keďže žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vyčísliť a vyplatiť
vyrovnávací podiel po zániku jeho členstva v Bytovom družstve Humenné a takúto povinnosť nie
je možné splniť, súd žalobu zamietol. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v čase zániku
členstva žalobcu u žalovaného nemal žalobca splatený členský vklad, lebo tento bol transformovaný do

bytu, ktorý bol žalobcovi prevedený bezodplatne do vlastníctva, čím žalobca nemá nárok na vyplatenie
vyrovnávacieho podielu.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Plný úspech vo veci mal žalovaný, a preto mu súd priznal
náhradu trov konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania

rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

8. Štátu vznikli trovy konania vo výške 279,34 Eur, a to vyplatením odmeny za vypracovanie znaleckého
posudku znaleckej organizácií U.. Túto náhradu trov súd štátu nepriznal, lebo odmena bola vyplatená
za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, kde podľa § 148 ods. 1 by štát nemal právo na náhradu

trov konania proti žalobcovi, lebo mu v konaní bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Tým by došlo by k zhoršeniu procesného postavenia žalobcu, ak by bol zaviazaný na zaplatenie trov
štátu len z dôvodu zmeny právnych predpisov ( účinnosťou zákona č. 160/2015 Z. z.). Súd preto náhradu
trov konania štátu nepriznal.“.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že viackrát
navrhoval súdu, aby pribral do konania znalca, ktorého aj označil. Súd prvej inštancie uznesením
uložil účastníkom konania povinnosť byť pri vypracovaní znaleckého dokazovania (výpočte hodnoty
vyrovnávacieho podielu pre žalobcu) súčinný so znaleckou spoločnosťou. Žalobca v úmysle splniť si
súdom uloženú mu povinnosť, aj napriek jeho písomnej žiadosti, aby bol informovaný kto a kedy bude

na znaleckom posudku pracovať, nebol vo veci vyrozumený. Znalec vypracoval znalecký posudok
len na základe jednostranných účelovo zavádzajúcich údajov, falošných podkladov o účtovníctve a
hospodárení žalovaného a nepravdivých informáciách, ktoré mu žalovaný predložil. V dôsledku toho
bol znaleckou spoločnosťou vypracovaný neobjektívny a nepravdivý znalecký posudok. Následne súd
uznesením rozhodol, že k pôvodnému (nepravdivému) posudku bude vypracovaný doplnok, v ktorom

znalec zohľadní nové skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. Skutkový stav veci bol v konaní zisťovaný
a dokazovanie bolo vyhodnotené súdom a skutočnosť, že znalecká spoločnosť odmietla vypracovať
doplnok k pôvodnému nepravdivému posudku, je podľa názoru žalobcu nebezpečným precedensom.
Podľa zákona rozhodnutie súdu prvej inštancie môže zrušiť len súd vyššieho stupňa a nie znalec,
ktorého povinnosťou bolo vypracovať znalecký posudok v súlade s uznesením okresného súdu a nie

spochybniť a ignorovať súdom zistený skutkový stav veci a jeho právne závery. Žalobca má za to, že
v prvom prípade si znalca vybral sám žalovaný, obdobne tak bolo aj v prípade druhého znaleckého
posudku. Súdu je známa aj tá skutočnosť, že žalovaný v inom súdnom konaní odpovedal žiadateľovi
o vyčíslenie a vyplatenie vyrovnávacieho podielu tak, že jeho vyrovnávací členský podiel sa rovná
hodnote 16,60 Eur, ktoré zaplatil žalovanému pri prevode bytu do osobného vlastníctva. Takéto konanie

žalovanéhojevpríkromrozporesprávnymizávermiprávoplatnéhorozsudkuOkresnéhosúduHumenné
sp. zn. 17C/48/2010, z ktorého vyplýva, že pre výpočet hodnoty vyrovnávacieho podielu pre žalobcu
budú použité ust. § 233 Obchodného zákonníka. Na záver uviedol, že žalovaný v procese celého
súdneho konania produkoval intrigy a obštrukcie, a preto žalobca navrhol na pojednávaní dňa 22. 11.
2016, aby predmetnú vec postúpil orgánom činným v trestnom konaní. Postup súdu považuje za hrubé

porušovanie jeho základných ľudských práv a slobôd, prejav bezmedznej arogancie moci, nadržiavanie
žalovanému, marenie spravodlivosti a zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu ako vecne a právne nesprávny a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaný k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že tvrdenia žalobcu v odvolaní o porušovaní
jeho práv sú nepravdivé a svedčia o neznalosti civilného procesného práva zo strany zástupcu žalobcu.
Odvolacia námietka, že ustanovený znalec pri vypracovaní znaleckého posudku žalobcu nekontaktoval,teda že pri vyhotovovaní znaleckého posudku nebol žalobca súčinný, je irelevantná, pretože žalobca
bol na pojednávaní konanom dňa 10. 09. 2015 trikrát súdom vyzývaný, aby sa vyjadril, aké iné podklady
má pre vypracovanie znaleckého posudku a či má nejaké iné, najmä ekonomické podklady, ktoré by

mali slúžiť na vypracovanie znaleckého posudku. Zástupca žalobcu neuviedol žiadne konkrétne poklady
preukazujúce nepravdivosť listín predložených žalovaným. Žalobca sa v odvolaní o oboch znaleckých
posudkoch vyjadruje dehonestujúcim spôsobom, avšak ani v konaní, ani v odvolaní neuviedol žiaden
konkrétny relevantný dôvod, ktorý by spochybnil správnosť znaleckých posudkov. Žalobca v odvolaní
okrem iného poukazuje aj na neustálu zmenu výpovedí žalovaného, ktoré si svojou podstatou navzájom

odporujú, avšak neuviedol konkrétne, ktorú výpoveď žalovaný zmenil. Žalovaný nemá vedomosť
o žiadnej zmene svojich prednesov a vyjadrení, pretože od začiatku konania prezentoval rovnaké
argumenty, ktoré boli potvrdené znaleckým dokazovaním i prvoinštančným rozhodnutím. Tvrdenie
žalobcu, že „súdu je známa aj tá skutočnosť, že žalovaný v inom súdnom konaní odpovedal žiadateľovi
o vyčíslenie a vyplatenie vyrovnávacieho podielu tak, že jeho vyrovnací členský podiel sa rovná hodnote
16,60 Eur, ktoré zaplatil žalovanému pri prevode bytu do osobného vlastníctva“, je nepravdivé, pretože

voči žalovanému nie je vedené žiadne iné súdne konanie o vyplatenie vyrovnávacieho podielu. Pokiaľ
žalobca poukazuje na predchádzajúce súdne konanie vedené pod sp. zn. 17C/48/2010, táto žaloba
bola zamietnutá z dôvodu, že žalobca bol v čase podania žaloby členom družstva, preto mu nevznikol
nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu po zániku členstva v družstve. Z rozhodnutí v predmetnom
konaní nevyplývajú žiadne skutočnosti súvisiace s vyrovnávacím podielom, pretože súd sa z titulu

trvania členstva vyrovnacím podielom vôbec nezaoberal. Žalobca v odvolaní sa zaoberá aj s touto
vecou nesúvisiacim znížením zapisovaného základného imania žalovaného, ktoré i napriek mnohým
doterajším vysvetleniam tak v súdnom, i trestnom konaní, žalobca považuje za zníženie základného
imania družstva a spreneveru 23 000 000 Sk. V týchto konaniach bolo preukázané, že zhromaždenie
delegátov ako najvyšší orgán družstva rozhodlo v roku 2001 o znížení zapisovaného základného imania

podľa § 239 ods. 4 písm. e) Obchodného zákonníka, nie o znížení základného imania podľa § 223 ods.
9 Obchodného zákonníka a zodpovedajúca hodnota zdrojov majetku žalovaného vo výške 23 157 000
Sk bola v súlade s platnými predpismi preúčtovaná na iný príslušný účet v účtovníctve žalovaného, t. j.
zostala v majetku družstva, čo je potvrdené i audítorom.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470
ods. 1, 2 CSP vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania ( §
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského

súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.

13. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby poukazujúc na výsledky
vykonaného dokazovania, najmä na závery výsledky znaleckého dokazovania nariadeného súdom -

znaleckou organizáciou U. a súkromného znaleckého posudku. V obidvoch znaleckých posudkoch
znalcami z oblasti ekonomiky bolo v konaní preukázané, že žalovaný v prípade žalobcu postupoval v
súlade s platnými právnymi predpismi a že výška členského podielu žalobcu ku dňu zániku členstva
u žalovaného, t. j. k 31. 07. 2009 bola vo výške 0 Eur. Zo znaleckého posudku nariadeného súdom,
znaleckou organizáciou U.. vyplýva, že v čase zániku členstva žalobcu u žalovaného nemal žalobca

splatený členský vklad, lebo tento bol transformovaný do bytu, ktorý bol žalobcovi bezodplatne
prevedený do vlastníctva. Zo záverov súkromného znaleckého posudku predloženého žalovaným
vyplynulo, že žalovaný v súlade s právnymi predpismi zaúčtoval účtovný doklad N.-XXX/XXXX z 31.
08. 2001, ktorým došlo k prevodu bytu do vlastníctva žalobcu, a teda stav jeho členského podielu v
účtovníctve Bytového družstva Humenné k 01. 09. 2001 predstavuje 0 Sk. Keďže vyrovnávací podiel

sa vyčísľuje vždy zo splateného členského vkladu ku dňu zániku členstva a v konaní bolo preukázané,
že vyrovnávací podiel žalobcu pri zániku členstva u žalovaného bol nulový, nemohol žalobcovi vzniknúť
nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu.14. K odvolacej námietke žalobcu, že viackrát navrhol súdu pribrať do konania znalca, ktorého sám
označil, odvolací súd poznamenáva, že súd nie je viazaný dôkaznými návrhmi účastníkov konania v tom
smere, žeby bol povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Súd je oprávnený posúdiť všetky dôkazné

návrhy a rozhodnúť o tom, ktoré z dôkazov vykoná.

15. V zmysle ust. § 207 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba
vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh
nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať

spoločný znalecký posudok.

16. Podľa ust. § 209 ods. 1 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou
bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že nová právna
úprava zaviedla inštitút tzv. súkromného znaleckého posudku, pričom ide o taký znalecký posudok,
ktorého vypracovanie nenariadil súd. Táto úprava plne zodpovedá povahe kontradiktórnosti sporu.

17. Zákon neustanovuje predpoklady pre nariadenie kontrolného znaleckého posudku a ponecháva to
na úvahe súdu. Jeho vypracovanie prichádza do úvahy predovšetkým vtedy, ak má súd pochybnosti o
správnosti vypracovaného znaleckého posudku. Záleží však vždy na konkrétnych okolnostiach prípadu
a na úvahe súdu, či sa vzniknuté pochybnosti podarí odstrániť alebo nie. V prejednávanej veci

obidva znalecké posudky (znalecký posudok spoločnosti U. a súkromný znalecký posudok vypracovaný
znalkyňou N.. Z. U., L..; uvedená znalkyňa je zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
na Ministerstve spravodlivosti SR pod evidenčným číslom XXXXXX, odbor ekonómia a manažment,
odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo) zhodne konštatovali, že žalovaný v prípade žalobcu postupoval v
súlade s platnými právnymi predpismi a že výška členského podielu žalobcu ku dňu zániku členstva u

žalovaného, t. j. k 31. 07. 2009 bola vo výške 0 Eur. Keďže vyrovnávací podiel sa vyčísľuje vždy zo
splatenéhočlenskéhovkladukudňuzánikučlenstva,vyrovnávacípodielžalobcuprizánikujehočlenstva
u žalovaného predstavuje nulovú hodnotu. Odvolacie námietky žalobcu sú preto nedôvodné.

18. Nedôvodné sú i odvolacie námietky žalobcu, že znalecká spoločnosť U.. vypracovala znalecký

posudok len na základe jednostranných účelovo zavádzajúcich údajov, falošných podkladov o
účtovníctve a hospodárení žalovaného založených na nepravdivých informáciách, ktoré znalcovi
predložil žalovaný. V tomto smere odvolací súd poukazuje na obsah spisového materiálu, z ktorého
vyplýva, že žalobca bol na pojednávaní nariadenom dňa 10. 09. 2015 vyzvaný, aby sa vyjadril aké iné
podklady má pre vypracovanie znaleckého posudku a či má nejaké iné ekonomické podklady, ktoré

by mali slúžiť na vypracovanie znaleckého posudku, k tomu žalobca, resp. jeho zástupca neuviedol
žiadne konkrétne podklady preukazujúce nepravdivosť listín predložených v konaní žalovaným. Ostatné
odvolacie dôvody uvádzané žalobcom v odvolaní, o trestných oznámeniach a o konaní vedenom pod
sp. zn. 17C/48/2010) nesúvisia s prejednávanou vecou, a preto sú právne irelevantné.

19. Za takejto situácie, keď všetky námietky odvolateľa sú neopodstatnené, odvolací súd napadnutý
rozsudok, vrátane výroku o trovách konania a trovách štátu, ktoré výroky neboli osobitne odvolaním
napadnuté, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol, preto nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Naopak, nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol žalovanému ako plne
úspešnému účastníkovi v konaní, a to vo výške 100 %.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).