Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/605/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213867
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213867.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej
veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 16C/249/2012-42 zo dňa 15.10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP)
tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ podal na okresný
súd návrh na začatie konania, ktorým žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe
veci tak, že odporca zodpovedá za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Rimavská Sobota a aby rozsudkom zaviazal odporcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy v uplatnenej výške, čo odôvodnil tým, že Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnom konaní
sp. zn. 2Er/673/2011 nerozhodol v 15-dňovej zákonnej lehote o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, pričom k rozhodnutiu o uvedenej žiadosti súdneho exekútora došlo
po uplynutí uvedenej doby a to zamietnutím žiadosti na vykonanie exekúcie. Tým podľa tvrdenia
navrhovateľa v žalobe vznikla navrhovateľovi škoda a nemajetková ujma vo v žalobe uplatnenej výške.
Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie

oboznámením sa s exekučným spisom sp. zn. 2Er/673/2011 a zistil, že dňa 07. 04. 2011 bola na súd
podaná žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so
sídlom v Bratislave. Okresný súd Rimavská Sobota uznesením zo dňa 22. 09. 2011 po preskúmaní
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu, (ktorým je rozhodcovský rozsudok) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 11. 2011. Následne okresný

súd exekúciu uznesením zo dňa 27. 03. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 04. 2012
zastavil. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že v predmetnej
veci bol plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovský rozsudokje v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku spôsobilým exekučným titulom. Skúmanie vykonateľnosti
rozhodnutia rozhodcovského súdu si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa
týka právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V uvedenej súvislosti okresný

súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že nemožno spochybniť, že okresný
súd v danej exekučnej veci nerozhodol v lehote 15 - dní odo dňa doručenia žiadosti na vykonanie
exekúcie. Touto lehotou však exekučný súd nebol viazaný, pretože v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, lehota 15 - dní od doručenia žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Okresný súd zdôraznil, že v uvedenom ustanovení je výslovne uvedené, že
táto lehota sa nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c) a d)
Exekučného poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. Dôvodom tejto výnimky je
nutnosť preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomností,
ktoré ani nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie a to napr. rozhodcovskej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky. Na základe uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľ
nepreukázal jednu zo základných podmienok úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, pripadne
nároku na nemajetkovú ujmu, a to nesprávny úradný postup exekučného súdu, preto sa okresný súd
ďalej nezaoberal skúmaním otázky, či na strane navrhovateľa tvrdeným nesprávnym úradným postupom
vznikla škoda alebo nemajetková ujma a či existuje príčinná súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody, prípadne nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa.

Na základe uvedených skutočností dospel okresný súd ďalej k záveru, že ak navrhovateľ nepreukázal,
že v exekučnej veci, na základe ktorej podal žalobu o náhradu škody a nemajetkovej ujmy došlo k
nesprávnemu úradnému postupu v zmysle § 9 ods. 1 zák. č.514/2003 Z. z. tak nepreukázal ani splnenie

predpokladov na priznanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, preto okresný súd žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 02. 12. 2014 navrhovateľ odvolal
a v odvolaní uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého
stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uvedené odvolacie námietky potom navrhovateľ v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu
vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101
ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, napriek

tomu,ženavrhovateľ riadneavčaspožiadalozrušeniepojednávania,uviedoldôležitédôvodyapredložil
súdulistinyspájanésoznačenýmidôvodmi. Okresnýsúdpretonemoholpodľanavrhovateľapostupovať
podľa ust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa a ak tak spravil, odňal
navrhovateľovi právo konať pred súdom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že v konaní
rozhodoval vylúčený sudca, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte

žaloby, v ktorom upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, podľa
navrhovateľa nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno
tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak podľa navrhovateľa preto, že rozhodnutie krajského

súdujevrozporesustálenourozhodovacoupraxouinýchkrajskýchsúdovvskutkovoaprávnetotožných
veciach. Konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy
aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie, na základe čoho
nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne

rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo podľa názoru navrhovateľa znamená, že
meritórne rozhodnutie súdu je predčasné.K uplatnenej škode navrhovateľ v odvolaní uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia
zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu, pričom ju
opisuje ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), odignoroval

však všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania a správy
informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola
stavu konania na exekučnom súde), preto je v tejto časti podľa názoru navrhovateľa rozhodnutie
okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť.

V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní okresnému súdu vytkol nedostatočné odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku, pričom zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia je korelátom práva
účastníka konania prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Je zároveň zárukou toho,
že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo
na opravné prostriedky.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je podľa názoru navrhovateľa zrejmé akou úvahou dospel
okresný súd k presvedčeniu o tom, že navrhovateľovi škoda nevznikla. Rovnako sa to týka chýbajúcich
dôvodov pri nemajetkovej ujme. Okresný súd bol podľa názoru navrhovateľa vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný t. j. jeho argumenty nepodporili príslušný záver, na základe
ktorého návrh navrhovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v iných

rozhodnutiach, v ktorých vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej
a teda aj rozdielny skutkový základ.

Navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí ani s tým, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu
zapríčinil dlžník (povinný), pretože ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a
boli by časom pretransformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť podľa navrhovateľa
zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu, pretože za tieto náklady dlžník nemôže niesť zodpovednosť.

V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva na prejednanie veci v
primeranej lehote zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Uviedol, že okresný súd v

súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydal
za odôvodnenie svojho rozhodnutia. S takýmto odôvodnením však nesúhlasí. Navrhol, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. 16C/249/2012-42 zo dňa 15. 10. 2014 zrušil a
vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. §
219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní

nekorešpondujú s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ okresnému
súdu vytýka, že v rovnakom rozhodnutí rozhodol o prerušení konania a aj o samotnom predmete
konania, v dôsledku čoho podľa navrhovateľa nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu
okresného súdu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o prerušení konania, odvolací
súd uvádza, že z obsahu odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu jednoznačne vyplýva, že

okresný súd týmto rozsudkom nerozhodoval zároveň aj o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania
a teda táto odvolacia námietka je neopodstatnená. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa,
že okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď prejednal vec v jeho
neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že navrhovateľ riadne a včas
požiadal o odročenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s označenými

dôvodmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že v návrhu na zrušenie nariadeného
pojednávania navrhovateľ ako dôvod na zrušenie nariadeného pojednávania uviedol, že podal sťažnosť
na Ústavný súd SR týkajúcu sa porušenia jeho práva na zákonného sudcu a nestranný súd, keďže
nesúhlasí s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým Krajský súd v Banskej Bystricinevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota z prejednania a rozhodnutia predmetnej
právnejveci;žiadneinédôvodynazrušenienariadenéhopojednávanianavrhovateľvnávrhunazrušenie
nariadeného pojednávania neuviedol, preto okresný súd správne - z tých istých dôvodov z akých v

podstate zamietol návrh na prerušenie konania, nepristúpil ani k zrušeniu nariadeného pojednávania.
Navrhovateľ v odvolaní ďalej tvrdil, že vo veci konal a rozhodol vylúčený sudca, napriek tomu, že
uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a
rozhodnutie danej veci je potrebné vylúčiť. K uvedenej argumentácii navrhovateľa odvolací súd uvádza,

žeuznesenímč.k.15NcC/320/2012zodňa10.10.2012rozhodolKrajskýsúdvBanskejBystricitak,žez
prejednania a rozhodnutia veci vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 16C/249/2012
vylúčil JUDr Zoltána Borosa, zákonného sudcu v exekučnej veci, od ktorej odvodil navrhovateľ nárok
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňovaný v tomto konaní a nie JUDr. Evu Čipkovú, zákonnú
sudkyňu v tomto konaní. Okresný súd Rimavská Sobota uvedenú skutočnosť rešpektoval, keď bola
vec sp. zn. 16C/249/2012 pridelená náhodným výberom sudkyni JUDr. Eve Čipkovej, čo znamená,

že odvolacia námietka navrhovateľa, obsahom ktorej je tvrdenie navrhovateľa, že vo veci konal a
rozhodoval nezákonný sudca je rovnako ako odvolacia námietka, že okresný súd navrhovateľovi odňal
možnosť konať pred súdom, neopodstatnená.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne

odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného
súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov preskúmavať
rozhodnutie okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,
prečo dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie

je preukázaný. Napriek tomu navrhovateľ v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku okresného súdu v odvolaní uvádza, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberá
len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako
škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), pričom súd úplne podľa
navrhovateľa odignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla v súvislosti

so správou informačného systému, v súvislosti s administratívnym spracovaním textov urgencií, v
súvislosti s vyhotovením urgencií, poštovným a telekomunikačnými výdavkami, preto je podľa názoru
navrhovateľa v tejto časti rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. S
uvedeným tvrdením navrhovateľa nie je možné sa stotožniť, pretože z obsahu odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku jasne vyplýva, prečo okresný súd žalobu zamietol. Konštatoval, že nemal

preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, na základe čoho dospel k záveru, že nebol
preukázaný už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - navrhovateľom tvrdený nesprávny
úradný postup, preto existenciu ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu ani výšku škody
neskúmal, berúc do úvahy fakt, že zákon vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu. Navrhovateľ v odvolaní vo vzťahu k uvedeným záverom okresného

súdu neuviedol žiadne relevantné odvolacie námietky, z ktorých by bolo zrejmé v čom je podľa jeho
názoru rozhodnutie okresného súdu nesprávne. Naopak v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozhodnutia okresného súdu, okresnému súdu vytkol, že skúmal škodu len čiastočne a
nezaoberal sa výškou škody v celom uplatnenom rozsahu. Takéto odvolacie námietky navrhovateľa
nekorešpondujú s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. Po preskúmaní veci

odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Okresný súd vychádzajúc
z tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v žalobe zistil skutkový stav veci, pričom pri posúdení nároku
vychádzal aj z príslušného exekučného spisu, ktorý s danou vecou súvisí. Na základe vykonaných
dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť navrhovateľ v odvolaní žiadnym spôsobom
nespochybnil. Jeho odvolanie je paušálne, má všeobecný charakter a z jeho obsahu nevyplýva žiadna

právne podkutá argumentácia viažúca sa ku konkrétnej veci, zodpovedajúca konkrétnemu obsahu
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ okresnému súdu v odvolaní
vytkol, že svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v iných rozhodnutiach, v ktorých
vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol iný skutkový dej a teda aj iný skutkový základ,
odvolací súd uvádza, že okresný súd v určitej časti odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku

popísal skutočnosti, ktoré zistil z pripojeného spisu 2Er/673/2011, čo však neznamená, že z uvedeného
možno vyvodiť záver, že okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil rovnako ako iné rozhodnutia, týkajúce
sa tých istých účastníkov konania, len s iným skutkovým základom, keď je z obsahu odôvodnenia
rozhodnutia zrejmé, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby. Rovnako ako uvedená odvolacia námietkanavrhovateľa neobstojí ani argumentácia navrhovateľa tiež obsiahnutá v odvolaní, že okresný súd
nesprávne ustálil, že náklady na správu pohľadávky zapríčinil dlžník (povinný) s tým, že ak by došlo k
rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na

správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a časom by boli pretransformované do trov exekúcie,
pretože a) okresný súd neprijal záver, že náklady na správu pohľadávky by mal znášať dlžník (povinný) a
b) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.
2Er/673/2011bolazamietnutáatedanemohlodôjsťkvykonávaniuexekúcie,čoznamená,ženákladyna
správu pohľadávky nemohli prejsť na súdneho exekútora a logicky nemohli byť ani pretransformované

do trov exekúcie.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
vecne správne, preto ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na

ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní
úspešný odporca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.