Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 14, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/261/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314208189
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2314208189.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v

právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Sládkovičovo a Galanta, so sídlom 924 01 Galanta,
Esterházyovcov 709/12, IČO: 34 099 069, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o.,
so sídlom 924 01 Galanta, Šafárikova 1522, adresa na doručovanie: 924 01 Galanta, Mierové námestie
č. 2, IČO: 47 252 987, proti žalovanej: H.. C.. P. E., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX G., J. XXX/XX,
zastúpenej: D.. Š. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX T., E. XX, o zaplatenie 1680,76 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanej priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 8. 4. 2014 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 1680,76 eura spolu s úrokom z omeškania 8,75 % p.a. od 31.
7. 2012 do zaplatenia z titulu nezaplatenia nedoplatku z vyúčtovania nákladov za poskytnuté služby
spojené s užívaním bytu za rok 2011.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalovaná je vlastníkom bytu č. XX, nachádzajúcom sa v

bytovom dome so súpisným číslom XXX na ulici J. v G. vedenom na LV č. XXXX. Žalovaná uzatvorila
so žalobcom dňa 21. 2. 2002 za účelom správy bytu Zmluvu o výkone správy č. X/XXXX. Žalovanej
bolo dňa 31. 5. 2012 doručené vyúčtovanie nákladov za dodané služby spojené s užívaním bytu za rok
2011, z ktorého vyplýva nedoplatok vo výške 1680,76 eura a tento mala možnosť uhradiť do 60 dní, t.j.
do 30. 7. 2012. Svoju povinnosť si žalovaná nesplnila. Žalobca svoju žalobu oprel o ustanovenie § 8b
ods. 2 písm. e/ zák. č. 182/1993 Z.z.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podanom odpore. Uviedla, že dňa 31. 12. 2011 bola pre bytový
dom so súp. č. XXX v G. ukončená správa vykonávaná žalobcom do uvedeného dátumu. S poukazom
na § 8a ods. 2 a ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. uviedla, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na
podanie žaloby, túto má výlučne nový správca. Zároveň vzniesla aj námietku premlčania. Žiadala žalobu
zamietnuť.

4. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú

povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
stratysporu.Stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkovétvrdenia
týkajúce sa sporu (a to už v podanej žalobe, najmä ak je žalobca zastúpený advokátom). Táto povinnosť
tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranoustrany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania
(§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že
advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti

musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy
na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie
zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom
rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje.
Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

5. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od

ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby

od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

6. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

7. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

8. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - najmä LV č. XXXX,
Zmluva o výkone správy č. X/XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná a odôvodnená.

10. Zodpovedá pravde, že žalovaná je vlastníčkou v žalobe uvedeného bytu a že strany uzatvorili dňa
21. 2. 2002 za účelom správy bytu Zmluvu o výkone správy č. X/XXXX. Na základe zhodných tvrdení
strán mal súd za preukázané, že dňom 31. 12. 2011 žalobca ukončil výkon správy bytového domu a od
1. 1. 2012 správu domu vykonáva nový správca.

11. Podľa § 8a ods. 2 veta tretia a štvrtá a ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, (2) Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň
skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane
vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť

zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.
(3) Dňom skončenia správy domu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré
súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome, alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome na nového správcu alebo na spoločenstvo.

Podľa 8b ods. 1 a ods. 2 písm. e/ cit. zák., (1) Správca je povinný vykonávať správu domu samostatne
v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe
domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní nasúde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania
podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o
určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome

alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného
práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v
konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome.
(2) Pri správe domu je správca povinný e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu

prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté
nedoplatky.

12. Právny zástupca žalobcu argumentoval tým, že § 8a ods. 3 cit. zákona sa týka dodávateľských
zmlúv, teda zmlúv uzatvorených s tretími osobami, ktoré dodávajú akékoľvek služby pre vlastníkov bytov
a nebytových priestorov. Čo sa týka preddavkových mesačných platieb, tu de facto ide o situáciu, že

žalovaná reálne spotrebovala viac služieb ako uhradila, pričom žalobca to viedol v účtovníctve tak, ako
by tieto služby riadne platila, čím dochádzalo akoby k situácii, že žalobca žalovanú „úveroval“ a následne
po ročnom vyúčtovaní si od nej vymáhal nedoplatky. S novým správcom sa žalobca riadne vyporiadal,
a boli mu odovzdané všetky podklady podľa § 8a ods. 2 cit. zák., a preto pri vymáhaní nedoplatkov aj
po skončení správy zostáva aktívne vecne legitimovaný žalobca ako bývalý správca. Žalobca bol ten,

ktorý sa za dodané služby do 31. 12. 2011 vyporiadal s jednotlivými dodávateľmi.

13. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).

14. Z ustanovení § 8a ods. 3 zákona o vlastníctve bytov nesporné, že predchádzajúci správca nemá

právo disponovať s financiami týkajúcimi sa spravovaného domu, teda nemá právo na predmetný účet
zhromažďovať finančné prostriedky ani inak s nimi disponovať, pretože jeho dispozičné právo končí
najneskôr v deň skončenia správy. Z ustanovenia § 8b ods. 1 a ods. 2 písm. e/ zákona o vlastníctve bytov
je jasné, že pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome má právo konať správca
a tento má právo vymáhať vzniknuté nedoplatky. Keďže žalobca stratil postavenie správcu dňom 31.

12. 2011, týmto dňom stratil aj aktívnu legitimáciu v predmetnom spore a táto aktívna legitimácia prešla
na nového správcu, pretože iba správca má oprávnenia a povinnosti podľa § 8b ods. 1 a § 8b ods. 2
písm. e/ zákona o vlastníctve bytov. Súd poukazuje na cit. ust. § 8a ods. 3 zákona o vlastníctve bytov,
z ktorého vyplýva, že tvrdenia žalobcu o tom, že nedoplatky, ktoré vznikli počas jeho výkonu správy,
musí vymáhať žalobca, nie sú správne vzhľadom k tomu, že dňom skončenia správy domu žalobcom

prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy, ktorá bola uzatvorená v mene
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, na nového správcu. Medzi takéto povinnosti patrí v
zmysle ust. § 8b ods. 2 písm. e/ zákona o vlastníctve bytov aj povinnosť sledovať úhrady za plnenia
a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Keďže žalobca stratil postavenie správcu, stratil aj aktívnu

legitimáciuvpredmetnomkonaní,pričomaktívnelegitimovanýmnavymáhanievzniknutýchnedoplatkov,
ktoré sú predmetom konania, je nový správca. Tu súd opiera svoje rozhodnutie o Uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7 Cdo 278/2014 zo dňa 4. 11. 2015.

15. Súd rovnako poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo

180/2008, podľa ktorého od účinnosti novely zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov vykonanej zákonom č. 367/2004 Z.z. (od 1. júla 2004) je správca oprávnený pri výkone
správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo svojom mene, na účet vlastníkov bytov a
nebytových priestorov vymáhať úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru
a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome, ktorého správu vykonáva. Až do účinnosti zákona č. 367/2004 Z.z. (účinný od 1. júla 2004)
správca mohol v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových priestorov uplatniť ich práva na súde len vtedy,
ak mu takéto právo vyplynulo zo zmluvy o výkone správy. Jednoznačnosť uvedeného záveru vyplýva aj
z možnosti nechať sa pri právnych úkonoch (hmotno-právnych) zastúpiť (§ 31 a nasl. OZ).16. Z obsahu spisu a z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že strany sporu založili svoj vzťah Zmluvou
o výkone správy a tento vzťah bol ukončený k 31. 12. 2011. Týmto dňom nezanikol len vzťah medzi

stranami, ale aj medzi žalobcom a všetkými dodávateľmi služieb. Rovnako žalobca týmto dňom nie je
ani vo vzťahu s ostatnými vlastníkmi bytov (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5
MCdo 16/2007 zo dňa 12. 12. 2008). Preto žalobca nemôže vykonávať svoje povinnosti uložené mu §
8b ods. 2 písm. e/ zák. č. 182/1993 Z.z., t.j. nemôže vymáhať vzniknuté nedoplatky, pretože mu k tomu
nesvedčí ustanovenie § 8b ods. 1 veta prvá cit. zák.

17. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie súd žalobu zamietol a ďalej nevykonával
dokazovanie ohľadne výšky a oprávnenosti nedoplatku, nevyjadroval sa ani k námietke premlčania,
nakoľko by to bolo v rozpore s hospodárnosťou konania.

18. O nároku žalovanej na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,

pričom žalovaná bola v konaní plne úspešná. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania
uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti
neúspešnej strane.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.