Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114205221
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114205221.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne

Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti
o maloletého A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov otca: O. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. A., ul. E. č. XXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Jánom
Súkeníkom, advokátom so sídlom Z. I., S. č. XX/XX, a matky: D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
E. A., ul. E. č. XXX/XX, toho času D. E. A., ul. X. A. č. XXXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom
Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom so sídlom Y., ul. O. X. č. XX, o úpravu styku matky s maloletým

dieťaťom, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/46/2014-336 zo dňa
01. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 37P/46/2014-336 zo dňa 01.12.2016 rozhodol, že matka je
oprávnená stretávať sa s maloletým A. každý párny týždeň od štvrtku od 18.00 hod. do nedele do 18.00
hod. nepretržite, každý nepárny týždeň od utorka od 18.00 hod. do štvrtku do 18.00 hod. nepretržite.

Matka si maloletého A. prevezme v mieste bydliska maloletého a po ukončení stretnutia maloletého
v mieste jeho bydliska odovzdá otcovi. Otec je povinný dieťa na stretnutie s matkou pripraviť a v
stanovených termínoch matke odovzdať. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.
Po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu okresný súd vykonal dokazovanie
výsluchom matky dieťaťa, otca dieťaťa, oboznámením sa s uznesením Okresného súdu Žilina č. k.
37P/46/2014-93 zo dňa 16.06.2014 ohľadom predbežného opatrenia, znaleckým posudkom, výpoveďou

maloletého, správou opatrovníka dieťaťa o prešetrení pomerov v rodine v konaní o rozvod manželstva
rodičov dieťaťa, potvrdením OR PZ, odbor kriminálnej polície 1. oddelenia vyšetrovania Čadca o
vznesení obvinenia na otca za zločin týrania blízkej a zverenej osoby vedené pod ČVS: ORP-á/1-VYS-
CA-2014. Súd upravil styk maloletého A. (správne A. - poznámka odvolacieho súdu) s matkou, keďže je
v záujme dieťaťa a je veľmi dôležité pre dieťa, najmä vo veku maloletého, aby vnímal vo svojom živote
prítomnosť obidvoch rodičov, aj keď títo nežijú v spoločnej domácnosti. Podľa súdu stretávanie matky
s maloletým môže byť v širšom rozsahu, keďže tento má vytvorený vzťah ku matke, tvrdiac, že bližší

vzťah má k otcovi, čo pramení aj zo situácie, že je zverený do jeho osobnej starostlivosti. Súd upravil
styk v jednom týždni nepretržite cez víkend a v druhom týždni nepretržite cez týždeň. Pokiaľ sa maloletý
vyjadril k styku s matkou, toto vyjadrenie na pojednávaní bolo do značnej miery ovplyvnené aj postojom
otca, avšak maloletý neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, prečo by nemohol byť nepretržite pár dníu matky, a to aj v týždni. Uvedené skutočnosti vo svojom posudku potvrdil aj znalec. Rovnaké stanovisko
vyslovil aj kolízny opatrovník. Súd teda pri rozhodovaní vychádzal zo zistení a doporučení znalca,
kolízneho opatrovníka aj z vlastných záverov, ktoré pre súd vyplynuli najmä z vypočutia maloletého;

reakcie na otázky o otcovi a matke (o otcovi vypovedal vždy pozitívne, bez zaváhania, pri odpovediach
o matke váhal; o otcovi všetko dobré, o matke zlé, príčinou „zla“ v rodine je matka). Pokiaľ v pôvodnom
rozsudku bol zrušený aj výrok o styku matky so synom O., tento dosiahol plnoletosť, a preto súd o styku
matky s ním nerozhodoval.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového

poriadku, ďalej len „C. m. p.“ podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec dieťaťa prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým
každý týždeň, vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny týždeň od soboty od 10.00 hod.

do nedele do 18.00 hod. s tým, že si maloletého prevezme v mieste bydliska maloletého a následne
maloletého po skončení styku v mieste jeho bydliska odovzdá späť otcovi. Otec je povinný maloletého
na stretnutie s matkou pripraviť a v stanovených termínoch ho riadne odovzdať. Podľa otca dieťaťa je
daný odvolací dôvod v zmysle ust. § 62 ods. 1 C. m. p., keď súd prvej inštancie nesprávne a tiež neúplne
zistil skutočný stav veci. Nesúhlasil so skutkovými závermi, ku ktorým dospel súd. Mal za to, že tieto

závery sú nesprávne, pričom súd nevzal do úvahy všetky dôkazy, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a
tiež nevykonal dôkazy nevyhnutné pre náležité zistenie skutkového stavu a najmä, aby boli chránené
záujmy maloletého.
V prvom rade otec dieťaťa poukázal na výpoveď samotného maloletého, ktorý sa jednoznačne vyjadril,
že chce, aby jeho stretávanie s matkou prebiehalo tak ako tomu je doteraz, a teda v zmysle uznesenia

Okresného súdu Žilina sp. zn. 37P46/2014 zo dňa 16.06.2014. Maloletý uviedol, že takýto rozsah styku
mu vyhovuje, keďže je zvyknutý sa učiť doma a má tiež svoje aktivity. Podľa otca dieťaťa maloletý jasne
vyjadril svoj názor, a tento aj náležite odôvodnil, vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť.
Ďalej poukázal na nelogické konanie kolízneho opatrovníka, ktoré podľa neho spochybňuje náležitý
a nestranný výkon jeho funkcie. Na pojednávaní dňa 19.09.2016 sa totiž kolízny opatrovník vyjadril,

že i na čas po rozvode žiada zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti, pričom poukázal na
správu zo šetrenia pomerov v domácnosti a bol tiež oboznámený so závermi znaleckého posudku Mgr.
Františkom Nociarom. Následne na pojednávaní dňa 01.12.2016 však zmenil svoje stanovisko, keď túto
skutočnosť odôvodňoval tým, že si opätovne podrobne preštudoval znalecký posudok a v tejto súvislosti
poukazoval na to, že podľa tohto posudku má mať diagnostikovanú paranoidnú poruchu osobnosti a

správania sa so sklonom k dominancii, čo nemá byť v záujme maloletého. Na tomto mieste považoval
otec dieťa za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že k takémuto záveru znalec vo vzťahu k znaleckému
posudku nedošiel. Kolízny opatrovník pritom v čase medzi pojednávaniami nevykonal žiadne šetrenie
v domácnosti a ani jeho nepozval na pohovor. Z tohto dôvodu možno dôvodne konštatovať, že kolízny
opatrovník svoje závery čerpal z iných dokladov, resp. posudkov, ktoré boli vypracované v rámci

trestného konania, na ktoré v odôvodnení rozsudku poukazoval aj súd prvej inštancie. Toto trestné
konanie však doposiaľ nebolo skončené a v zmysle čl. 50 ods. 2 Ústavy SR platí prezumpcia neviny.
Vo vzťahu k znaleckému posudku Mgr. Boženy Doničovej poukázal otec dieťaťa tiež na to, že tento
rozsudok súd pri hodnotení skutkového stavu nevzal do úvahy ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku.
Považoval preto skutkový stav ustálený zo strany súdu za nesprávny a neúplný. Znalecký posudok Mgr.

Boženy Doničovej bol totiž v čase vyhlásenia rozsudku súdu súčasťou súdneho spisu. V zmysle ust. čl.
10 C. m. p. súd hodnotí dôkazy a tvrdenia účastníkov konania podľa svojho uváženia, pričom žiaden
dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. I napriek tomu, že skutočnosti vyplývajúce zo záverov znaleckého
posudku Mgr. Boženy Doničovej vyvracajú závery znaleckého posudku Mgr. Františka Nociara, súd si
v plnom rozsahu osvojil jeho závery a to bez toho, aby znalca vypočul. Na dôvažok dal do pozornosti

odvolacieho súdu, že v rámci spojeného konania o rozvod a úpravu rodičovských práv a povinnosti
považoval súd prvej inštancie za potrebné znalca vypočuť, a preto nariadil jeho výsluch na pojednávaní,
ktoré sa uskutočnilo dňa 16.01.2017, teda po vyhlásení rozsudku. Jedná sa pritom o rozhodovanie o
totožných veciach a napriek tomu súd v rámci konania o úprave styku k maloletému na čas do rozvodu
k jeho výsluchu nepristúpil. Ďalšou skutočnosťou, ktorá spochybňuje správnosť a neúplnosť skutkových

záverov súdu, je tiež podľa otca dieťaťa ten fakt, že na základe výsluchu znalca na pojednávaní dňa
16.01.2017 súd odročil pojednávanie na dobu 6 mesiacov a nariadil výchovné opatrenie za účelom
zlepšenia komunikácie medzi rodičmi. Styk maloletého s matkou upravený rozsudkom je pritom tak
široký, že sa jedná takmer o striedavú osobnú starostlivosť. Vzhľadom na vyššie uvedené záveryo potrebe zlepšenia komunikácie medzi rodičmi, je teda v rozpore so záujmom maloletého, ak súd
prvej inštancie upravil styk v súčasnosti do rozvodu v uvedenom rozsahu, keď absentuje vzájomná
komunikácia medzi rodičmi. Vzájomná komunikácia medzi rodičmi je pritom esenciálnou podmienkou

nariadenia striedavej osobnej starostlivosti, resp. širšieho styku maloletého s matkou.
Otec dieťaťa preto navrhol, aby bolo v rámci odvolacieho konania doplnené dokazovanie v súlade s
ust. § 68 C. m. p. a to ohľadom listinného dôkazu - znaleckého posudku Mgr. Boženy Doničovej zo
dňa 07.01.2015 (§ 204 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“)
a výsluchom znalca Mgr. Františka Nociara (§ 208 ods. 3 C. s. p.) o skutočnostiach, ktoré uviedol v

znaleckom posudku.

3. Matka dieťaťa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu
navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť v celom rozsahu. K poukazovaniu otca na to, že
súd nevenoval náležitú pozornosť názoru maloletého mala za to, že otec týmto vyjadrením opäť
uprednostňuje svoje záujmy pred záujmami maloletého, ktorý preberá jeho názory, tak ako to vyplýva

zo znaleckého posudku. K zmene stanoviska kolízneho opatrovníka dieťaťa uviedla, že tento nie je
odborníkom v odbore psychológia a zmenil svoj názor po oboznámení sa so závermi znaleckého
posudku, ktorým je viazaný aj súd. Dôkaz predložený otcom, a to znalecký posudok Mgr. Boženy
Doničovej považovala matka dieťaťa za nepoužiteľný pre toto konanie, nakoľko znalkyňa ho vypracovala
na základe subjektívnych tvrdení otca, ale nemala možnosť objektívne zhodnotiť celkovú situáciu v

rodine rozhovorom s ďalšími účastníkmi konania. Toto tvrdenie vyslovil aj súd na pojednávaní dňa
16.01.2017.

4. Opatrovník dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu súhlasil s rozhodnutím súdu. Vzhľadom na vek
maloletého, výsledky súdnoznaleckého dokazovania a problémovú situáciu v rodine, mal za to, že pre

jeho zdravý psychický, fyzický, sociálny vývin je potrebná širšia úprava styku s matkou, zabezpečenie
rovnocennejvýchovyastarostlivostizostranyobidvochrodičov,napriektomu,žemaloletýrozšírenýstyk
s matkou odmieta. Podľa neho z dlhodobého hľadiska je rozšírený styk s matkou v záujme maloletého,
preto na názor dieťaťa prihliadal len čiastočne. Zmenu svojho stanoviska vo veci zverenia maloletého
do starostlivosti rodičov v prípade rozvodu manželstva na čas po rozvode na pojednávaní 01.12.2016

podrobne zdôvodnil. Podnetom boli osobnostné charakteristiky otca uvádzané v znaleckých posudkoch
vypracovaných na žiadosť OR PZ v Čadci a na žiadosť súdu ako aj postoj otca k realizácii širšieho
styku matky s maloletým, prezentovaný počas súdneho konania. K predmetu trestného konania sa
nevyjadroval.Podľavýsledkovznaleckéhodokazovaniamaloletývrodineotcadlhodobožijevatmosfére
nepriateľstva voči matke, čo z dlhodobého hľadiska môže viesť k syndrómu zavrhnutého rodiča a trvale

dieťa poškodiť v zdravom vývine. Znaleckým dokazovaním bolo zistené, že emočný vzťah maloletého
je s matkou dostatočne sýtený, matka dokáže lepšie uspokojovať citové potreby dieťaťa.

5. Otec dieťaťa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu
matky uviedol, že maloletého žiadnym spôsobom neovplyvňuje, pričom v plnom rozsahu sa snaží

rešpektovať jeho záujmy a zabezpečovať jeho každodennú starostlivosť a výchovu. Je to matka, ktorá
sa maloletého snaží ovplyvniť, keď mu dávala čítať znalecké posudky vypracované v rámci trestného
konania, čo napokon potvrdil aj maloletý. Okrem toho sa matka síce domáha výkonu rodičovských práv,
avšak vôbec si neplní vyživovacie povinnosti. Vzhľadom na postup kolízneho opatrovníka dieťaťa a
skutočnosti, ktoré uviedol v odvolaní mal za to, že tento v tomto konaní záujmy maloletého neháji a

je ovplyvnený matkou. Čo sa týka znaleckého posudku Mgr. Boženy Doničovej táto v rámci neho sa
zaoberala jeho osobnosťou a v tomto smere vykonala tiež potrebné vyšetrenia. Jej závery vo vzťahu k
jeho osobe sú pritom v priamom protiklade so závermi znalca Mgr. Františka Nociara.

6. Matka dieťaťa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnej reakcii nesúhlasila s

otcovým vyjadrením, že rešpektuje záujmy maloletého, nakoľko maloletý nedokáže sám zdôvodniť,
prečo by mu stačil len obmedzený kontakt s matkou, čo nasvedčuje tomu, že chce s ňou byť v kontakte,
avšak nie na úkor vzťahu s otcom a bratom. Čo sa týka prečítania znaleckého posudku uviedla, že
považuje za dôležité, aby maloletý bol informovaný o stave veci pravdivo, nakoľko sa to týka aj jeho
osoby a uvedené nemôže negatívne maloletého ovplyvňovať. Považovala za účelové a ničím podložené

tvrdenie otca, že kolízny opatrovník je ňou ovplyvnený.

7. Krajský súd ako súd odvolací (34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom
konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravnýmprostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
2 C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu podľa § 65, § 66 C. m. p. a napadnutý rozsudok podľa
§ 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom celého spisového materiálu v súdenej veci mal zistené, že
okresný súd po prechádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu vykonal dokazovanie v zmysle
jeho intencií, venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil
skutočný stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody pre ktoré upravil

styk matky s maloletým podrobne rozobral v odôvodnení rozsudku, ktoré má náležitosti uvedené v ust.
220 ods. 2 C. s. p. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v
podstatných bodoch na ne odkazuje.

9. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu poukazuje na to, že zákon č. 36/2005 Z.
z. o rodine vychádza zo zásady, že na otázke úpravy styku rodiča s dieťaťom ako špeciálnej zložke

výkonu rodičovských práv a povinností sa rodičia dohodnú. Rozhodovanie súdu prichádza do úvahy až
po zistení, že dohoda rodičov možná nie je a je potrebné, aby o tejto otázke rozhodol na návrh niektorého
z nich, prípadne aj bez návrhu, orgán štátnej moci - súd. Súd pri rozhodovaní sleduje predovšetkým
záujem maloletého dieťaťa daný predovšetkým jeho vekom, zdravotným, stavom, denným režimom,
školskými, mimoškolskými aktivitami, zohľadňuje vzdialenosť bydliska maloletého dieťaťa od bydliska

rodiča, s ktorým sa má stretávať, časovú odlúčenosť, citovú naviazanosť a pod. Zo znaleckého posudku
znalca z odboru psychológia odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých vyplýva,
že vzťah maloletého k matke je dostatočne vytvorený, emočne a citovo sýtený. Vzťah k matke sa
nevytratil, vnútorne stále pretrváva citový vzťah k nej a potreba kontaktu s ňou (tento stav je pre maloleté
dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej). Je potrebné udržiavať vzťah

medzi matkou a dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa
bude nadobúdať širšie rozmery. Aj znalec predpokladal, že dlhší kontakt s matkou pomôže maloletému
objektívnejšie vnímať situácie a kontext vzťahov a primeranejšie napĺňať jeho citové potreby. Okresný
súd tak pri svojom právnom závere, ktorým upravil styk matky s maloletým v rozsahu aký vyplýva z
výroku súdneho rozhodnutia sledoval najlepší záujem dieťa a ktorý správne a v súlade s ustanovením

§ 24 ods. 4 Zákona o rodine i základnými ustanoveniami Dohovoru o právach dieťaťa nadradil nad
oprávnené záujmy rodičov dieťaťa.

10. Odvolacie námietky otca dieťaťa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

11. Otec dieťaťa v odvolaní poukazoval na výpoveď maloletého, v ktorom vyjadril svoj názor, a tento aj
náležite odôvodnil, vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť.
Podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, zabezpečujú
dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať
vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná

pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmú možnosť, aby
sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo
prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s
procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
Z uvedeného vychádza ust. § 43 Zákona o rodine, podľa ktorého maloleté dieťa má právo vyjadriť

samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých
sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté.
Názoru maloletého dieťaťa má byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej
vyspelosti.
Okresný súd pri svojom rozhodovaní takto postupoval a názor dieťaťa zisťoval priamo výsluchom na

pojednávaní.Zoznaleckéhoposudkuvyplýva,ževtomtovekujemaloletýešteovplyvniteľnýanedokáže
si úplne objektívne vytvoriť svoj názor a následne ho aj zastávať a presadzovať, preto ustupuje názoru
otca a brata. Keďže žije s otcom a bratom, nechce svojimi výpoveďami stratiť tento kontakt a spojenie.
Rovnako dieťa nedokáže zdôvodniť, prečo by mu stačil len obmedzený kontakt s matkou. Je zrejmé,
že u dieťaťa chýba istota a bezpečie, že k niekomu patrí, niekomu na ňom záleží, čo je základná

potreba dieťaťa. Vzhľadom na uvedené nemohlo byť podľa odvolacieho súdu akceptované vyjadrenie
maloletého, že chce, aby jeho stretávanie s matkou prebiehalo tak ako doteraz a teda podľa nariadeného
predbežného opatrenia (každý týždeň vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod., každý párny týždeň odsoboty od 10.00 hod. do nedele 18.00 hod.). Takto upravený styk pre rozvoj vzťahu maloletého s matkou
a upevnenie citového puta nepostačuje.

12. V ďalšej časti odvolania otec dieťaťa poukazoval na nelogické konanie opatrovníka dieťaťa, ktorý
podľa neho spochybňuje náležitý nestranný výkon jeho funkcie keď zmenil stanovisko ohľadom zverenia
dieťaťa na čas po rozvode.
Na uvedenú námietku odvolací súd neprihliadol lebo na rozhodovanie súdu o úprave styku nemá vplyv.
Za súčasného stavu je v platnosti rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 37P/46/2014-149 zo dňa

27.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.01.2015, ktorým bol maloletý zverený do osobnej
starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Preto so stanoviskom kolízneho
opatrovníka dieťaťa ohľadom zverenia dieťaťa sa bude zaoberať súd v konaní o rozvod manželstva a
úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

13. Otec dieťaťa v odvolaní poukazoval na závery znaleckého posudku Mgr. Boženy Doničovej, ktoré

súd podľa neho nevzal do úvahy pri hodnotení skutkového stavu ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku
súdu.OkremtohojejzáveryvyvracajúzáveryznaleckéhoposudkuMgr.FrantiškaNociaraustanoveného
v konaní súdom. Súd si tieto v plnom rozsahu osvojil a to bez toho, aby znalca vypočul. Navrhol preto,
aby bolo v rámci odvolacieho konania doplnené dokazovanie výsluchom znalca (§ 208 ods. 3 C. s. p.)
a prečítaním listinného dôkazu znaleckého posudku Mgr. Doničovej (§ 204 C. s. p.).

Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že znalecký posudok Mgr. Boženy Doničovej, znalkyne z
odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých z 07.01.2015
bol vypracovaný na základe žiadosti otca dieťaťa a má predstavovať psychologické vyšetrenie otca
dieťaťa. Podľa odvolacieho súdu znalecký posudok pre konanie o rozsahu úpravy styku matky s
maloletým nebol relevantný. Čo sa týka výsluchu súdom ustanoveného znalca Mgr. Františka Nociara,

odvolací súd poukazuje na ust. § 208 C. s. p., ktoré upravuje postup pri vyhotovovaní a po vypracovaní
znaleckého posudku. Preferuje sa písomný znalecký posudok. Len subsidiárne (podporne) môže súd
nariadiť výsluch znalca na pojednávaní. Podľa novej právnej úpravy nie je preto potrebné znalca na
pojednávaní vyslúchnuť. Postup okresného súdu bol preto správny. Odvolací súd nemal doplňujúce
otázky, nemal za to, že by boli v posudku nejasnosti a preto tiež nevidel dôvod v rámci odvolacieho

konania doplniť dokazovanie výsluchom znalca.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58, § 52 C. m. p. tak, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nevidel dôvod na použitie výnimky podľa
ust. § 55 C. s. p.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).