Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 18C/16/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110203586
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Hausleitnerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1110203586.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Hausleitnerovou, v právnej veci
navrhovateľa: D.. F. F., A. XX, Bratislava, zast. . Mgr. Marek Turoček, advokát, Galvaniho 7/D, Bratislava,
proti odporcovi: Petit Press, a.s., Lazaretská 12, Bratislava, zast. DEDÁK @ Partners s.r.o., Mlynské
Nivy 45, Bratislava, o povinnosti uverejniť opravu, odpoveď a o 6.000,-eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 558,02 eur na účet DEDÁK
@ Partners s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie v časti prvého navrhovaného petitu a v časti 3.000,-eur zastavuje.
Upravuje sa Daňový úrad Bratislava III, aby vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 239,-eur do
15 dní od doručenia právoplatného rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25.1.2010 domáhal uverejnenia opravy a uverejnenia
odpovedi s označením ODPOVEĎ D.. F. F. nasledovného znenia:

"K skutkovým tvrdeniam uverejnených v denníku SME dňa 3.12.2000 na strane 2 s názvom " Fond
mal pozemky aj oveľa bližšie" uvádzam, že pozemky pri obci Strihovce, v okrese Snina o veľkosti
vyše 250 hektárov nemohli byť v celej ich výmere vydané reštituentom z Michaloviec ( a ani iným
reštituentom v zmysle platných právnych predpisov. Tieto pozemky nemohli stačiť na uspokojenie
všetkých reštituentov z Michaloviec, Slovenský pozemkový fond preto nezavádzal, keď tvrdil, že musel
reštituentom z Michaloviec vydať pozemky v Tatrách, keďže pozemky v okrese Snina o veľkosti vyše 250

hektárov im nemohol v celej ich výmere vydať." Žiadal priznať peňažnú náhradu vo výške 6.000,-eur. V
časti uverejnenia opravy t.j. prvého v návrhu uvedeného petitu a v časti 3.000,-eur zobral návrh späť,
ktoré konanie súd v zmysle § 96 O.s.p. zastavil. Súhlas odporcu nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu
došlo pred pojednávaním. Zmenu pripustil na pojednávaní dňa 28.6.2012. Návrh odôvodnil tým, že dňa
3.12.2009 v denniku SME, ktorého vydávateľom je odporca, uverejnil článok pod názvom "Fond mal
pozemky aj oveľa bližšie" , ktorého obsahom sú viaceré skutkové tvrdenia, ktoré sú jednak nepravdivé
a jednak výrazne zasiahli do cti a dôstojnosti navrhovateľa. Jedna sa o tieto výroky:

1. " Podľa výpisu z katastra tam fond vlastní pri obci Strihovce vyše 250 hektárov. Stačilo by
to na uspokojenie všetkých nárokov reštituentov z Michaloviec".
2. "Fond mal pozemky aj oveľa bližšie".
3. " Reštituenti mohli dostať pozemky neďaleko tých, ktoré im štát v minulosti zobral".
4. "Slovenský pozemkový fond zavádzal, keď tvrdí, že musel reštituentom z Michaloviec vydať

pozemky v Tatrách. Mohol im dať aj pozemky v susednom okrese pri Snine".
5. "Podľa výpisu z katastra tam fond vlastní pri obci Strihovce vyše 250 hektárov. Stačilo by
to na uspokojenie všetkých nárokov reštituentov z Michaloviec".Odporca odpoveď neuverejnil a oznámil zamietavé stanovisko k žiadostiam navrhovateľa z bližšie
nešpecifikovaných dôvodov.

Na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ bol odvolaný z funkcie generálneho riaditeľa Slovenského
pozemkového fondu dňa 9.12.2009. V žalobe uvedenými tvrdeniami sa zasiahlo do cti navrhovateľa a
na základe uvedených výrokoch mohol ktokoľvek nadobudnúť dojem, že si svoju funkciu neplnil čestne
a profesionálne. Tlačová rada vyslovila denniku SME upozornenie a rozhodnutie tlačovej rady bolo
uverejnené v denníku SME 15.10.2010. Pozemky, ktoré vlastní Slovenský pozemkový fond pri obci

Strihovcesúvprevažnejmierelesnéhocharakteruanejdeoornúpôdu.Navrhovateľaninemoholzmeniť
rozhodnutie, ktoré bolo prijaté bývalým vedením.

Na pojednávaní uviedol, že Slovenský pozemkový fond vlastnil 250 ha lesných porastov pri obci
Strihovce, jednalo sa trvalé travné porasty, ostatná plocha. Do jeho dôstojnosti bolo zasiahnuté tým, že
článok bol plne nekvalifikovaný, bola narušená jeho odborná česť s tým, že článok verejnosť zavádzal,

nevychádzal z reálnej a skutkovej podstaty a vykresľoval ho ako človeka, ktorý sa veciam nerozumie
a ktorý veci neriešil v prospech Slovenského pozemkového fondu. Navrhovateľ vystupoval v pozícii
štatutárneho orgánu Slovenského pozemkového fondu ako generálny riaditeľ, riadil činnosť fondu,
rozhodoval o všetkých jeho záležitostiach, konal navonok samostatne za fond. Z kontextu predmetného
článku jednoznačne vyplýva, že článok poukazuje na rozhodnutia výroky Slovenského pozemkového

fondu, ktoré urobil navrhovateľ a teda sa nejedná o rozhodnutia Slovenského pozemkového fondu.
Aj keď sa meno navrhovateľa v napadnutých výrokoch priamo explilcitne neuvádza z kontextu celého
článku bolo zrejmé, že smeruje k jeho osobe.
Odporca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 11.7.2011 uviedol, že neboli splnené formálne ani materiálne
náležitosti požadované zákonom, preto odpoveď neuverejnil. Odporcovi nevznikla povinnosť uverejniť

odpoveď, právo navrhovateľa na odpoveď sa vyčerpalo. V zmysle prejednávanej zásady, je navrhovateľ
domáhajúci sa ochrany svojho práva povinný uviesť (tvrdiť) rozhodné skutočnosti a označiť dôkazy
na jej preukázanie. V prípade ak navrhovateľ odvodzuje svoje právo na uverejnenie tlačovej opravy
a odpovede od existencie článku, je jeho povinnosťou existenciu tohto článku preukázať, a to
predložením originálu výtlačku denníku SME. Navrhovateľ dôkazné bremeno neuniesol a existenciu

článku nepreukázal. Na str. 3 návrhu ako dôkaz uvádza kópiu internetovej verzie článku. Podľa
§ 1 ods. 1 písm b) Tlačového zákona však k článkom uverejneným na internete právo na odpoveď
neprislúcha Zároveň odporca poukazuje na bežnú prax prevádzkovateľov internetových spravodajských
portálov aj tlače, keď nie všetky články uverejnené na internetovom portáli sa uverejnia aj v tlači. Články
na internetovej stránke sa môžu objaviť v tlači v odlišnom znení a pod iným názvom. Preto ani prípadná

kópia článku z internetu nemôže slúžiť ako dôkaz existencie a uverejnenia článku v tlači. V monitoringu
médii, v ktorom sa pod bodom 1.38 uvádza text s názvom " Fond mal pozemky aj oveľa bližšie." Z tohto
dôkazu však nie je jednoznačné, že takýto článok v denníku SME vyšiel.
Výroky 1 až 4 na ktoré navrhovateľ v žiadosti o odpoveď reaguje neobsahujú meno navrhovateľa. K
týmto výrokom teda navrhovateľovi právo na odpoveď nemohlo vzniknúť, keďže § 8 ods. 1 Tlačového

zákona odpoveď pripúšťa len v tom prípade, ak je z napadaného skutkového tvrdenia možné osobu
presne určiť.
Právo navrhovateľa už bolo vyčerpané, nakoľko navrhovateľovu reakciu k napádaným výrokom totiž
odporca zverejnil priamo v článku.
Poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.4.2007 č.k. 30 Cdo 996/2007 v ktorom Najvyšší

súd potvrdil, že domáhať sa odpovede podľa Tlačového zákona je možné iba voči skutkovým tvrdeniam
a nie hodnotiacim úsudkom. Zároveň potvrdil, že ak dotknutá osoba sa v samotnom článku sama vyjadri
k veci takým spôsobom, aby skutkové tvrdenia uviedla na pravú mieru, resp. ich doplnila a spresnila je
tým naplnený zmysel inštitútu práva na odpoveď. V takom prípade už prípadná žiadosť o uverejnenie
odpovede podľa Tlačového zákona nemôže byť opodstatnená.

Na pojednávaní žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Navrhovateľ vo veci nie je aktívne legitimovaný.
Zo štyroch napadnutých výrokoch v článku ho jednoducho nie je možné identifikovať a tým pádom ani
nemôže vzniknúť právo na odpoveď v zmysle § 8 ods. 1 Tlačového zákona. Toto zákonné ustanovenie
si vyžaduje aby fyzickú osobu bolo možné z napadnutého skutkového tvrdenia presne určiť. Účastníci
vedú na tomto súde ďalšie dve konania o tlačovú odpoveď či opravu k obdobným výrokom, pričom

súd v oboch prípadoch vyslovil, že aktívna legitimácia nie je daná. V článku Fond mal pozemky aj
oveľa bližšie, sa nachádza vyjadrenie navrhovateľa, ktoré je obsahovo podobné ako ním požadovaná
tlačová odpoveď. Má zato, že v prípade vyhovenia návrhu by išlo o duplicitu, o zopakovanie vyjadrenia
navrhovateľa. Je presvedčený, že jeho právna odpoveď sa vyčerpala. Neboli splnené náležitosti otlačovú odpoveď a zároveň navrhovateľovi právo na uverejnenie odpovede nevzniklo. Nie je možné
akceptovať, aby za právnickú osobu mohli požadovať tlačovú odpoveď jej štatutári. Teoreticky by potom
vydavateľ tlače mohol byť povinný uverejniť aj 5 tlačových odpovedi piatich rôznych štatutárov jednej

právnickej osoby k jednému článku, Taký výklad je neakceptovateľný.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve (ďalej len Tlačový
zákona) k 3.12.2009 tento zákon upravuje
a) práva a povinnosti vydavateľa periodickej tlače a práva a povinnosti tlačovej agentúry pri získavaní
a šírení informácií,

b) práva a povinnosti osôb pri uplatňovaní práva na opravu, práva na odpoveď a práva na dodatočné
oznámenie v periodickej tlači a práva a povinnosti osôb pri uplatňovaní práva na opravu, práva na
odpoveď a práva na dodatočné oznámenie v agentúrnom spravodajstve,

c) evidovanie periodickej tlače,

d) ukladanie sankcií za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 8 Tlačového zákona ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové
tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti

právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie
odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne;
právo na opravu týmto nie je dotknuté.
Žiadosť o uverejnenie odpovede sa musí doručiť vydavateľovi periodickej tlače alebo tlačovej agentúre
do 30 dní odo dňa vydania periodickej tlače alebo zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré

obsahuje skutkové tvrdenie podľa odseku 1, inak právo na odpoveď zaniká.
Žiadosť o uverejnenie odpovede musí mať písomnú formu a musí byť žiadateľom podpísaná. Žiadosť
o uverejnenie odpovede musí obsahovať názov a deň vydania periodickej tlače alebo deň zverejnenia
agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahovalo skutkové tvrdenie podľa odseku 1, popis tohto skutkového
tvrdenia s uvedením, v čom sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu

alebo dobrej povesti právnickej osoby, a kde sa toto skutkové tvrdenie v periodickej tlači alebo v
agentúrnom spravodajstve nachádzalo. Súčasťou žiadosti o uverejnenie odpovede musí byť písomné
znenie odpovede. Odpoveď sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa skutkové tvrdenie podľa
odseku 1 poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí. Odpoveď musí byť rozsahom primeraná textu, ktorého
obsahom je skutkové tvrdenie podľa odseku 1 a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok.

Vydavateľ periodickej tlače je povinný odpoveď uverejniť do troch dní odo dňa doručenia žiadosti o
uverejnenie odpovede alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače pripravovanom po doručení žiadosti o
uverejnenie odpovede. Tlačová agentúra je povinná odpoveď uverejniť do troch dní odo dňa doručenia
žiadosti o uverejnenie odpovede.
Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť tak, ako bola napísaná

žiadateľom o uverejnenie odpovede, v rovnakej periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve, na
rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené skutkové tvrdenie a s označením
"odpoveď", ku ktorému bude pripojené meno a priezvisko alebo názov žiadateľa o uverejnenie
odpovede; označenie "odpoveď" s menom a priezviskom alebo názvom žiadateľa o uverejnenie
odpovede musí byť uverejnené rovnakým písmom, akým bol uverejnený nadpis textu obsahujúceho

skutkovétvrdenie.Kuverejnenejodpovedinemožnouverejniťžiadnysúvisiacitextobsahujúcihodnotiaci
úsudok, a to ani na inom mieste vydania periodickej tlače alebo agentúrneho spravodajstva.
Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť odpoveď, ak
a) žiadosť o uverejnenie odpovede nemá náležitosti podľa odseku 3,

b) odpoveď smeruje proti skutkovému tvrdeniu uverejnenému na základe preukázateľného
predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o uverejnenie odpovede,

c) uverejnili odpoveď na žiadosť niektorej z osôb uvedených v § 10 ods. 5 a dodržali pritom podmienky
ustanovené týmto zákonom na uverejnenie odpovede.

Podľa § 2 ods. 1 Obč. zák. občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných
skutočnosti, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.
Hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci má iba ten, kto je subjektom
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľnie je nositeľom uplatneného práva. bolo potrebné návrh zamietnuť, pretože navrhovateľ nie je vo veci
aktívne legitimovaný.
Totižto navrhovateľ žalobným návrhom napáda len článok zo dňa 3.12.2009 uverejnený v denníku SME

a to konkrétne tieto výroky:

1. " Podľa výpisu z katastra tam fond vlastní pri obci Strihovce vyše 250 hektárov. Stačilo by to na
uspokojenie všetkých nárokov reštituentov z Michaloviec".
2. "Fond mal pozemky aj oveľa bližšie".

3. " Reštituenti mohli dostať pozemky neďaleko tých, ktoré im štát v minulosti zobral".
4. "Slovenský pozemkový fond zavádzal, keď tvrdí, že musel reštituentom z Michaloviec vydať pozemky
v Tatrách. Mohol im dať aj pozemky v susednom okrese pri Snine".
5. "Podľa výpisu z katastra tam fond vlastní pri obci Strihovce vyše 250 hektárov. Stačilo by to na
uspokojenie všetkých nárokov reštituentov z Michaloviec".

Týmito výrokmi malo byť zasiahnuté do odbornej cti a dôstojnosti navrhovateľa. Ako možno zistiť, z
napadaných výrokov žiadne fyzické osoby ani navrhovateľa z nich nie je možné priamo alebo nepriamo
určiť. Sú jednoznačne smerované proti Slovenskému pozemkovému fondu, nie však proti jednotlivým
pracovníkom, či štatutárom. Ak Slovenský pozemkový fond nevyužil svoje právo domáhať sa odpovede
v zmysle § 8 ods 1 Tlačového zákona táto nečinnosť Slovenského pozemkového fondu neumožňuje

nahradiť uplatnenie svojich práv jednotlivých jeho pracovníkov, štatutárov. Predmetné výroky sa týkajú
Slovenského pozemkového fondu ako jedného zo štátnych orgánov, ktorých úlohou je uskutočňovanie
funkcií štátu na základe ústavy a v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.
V rámci vymedzenia postavenia Slovenského pozemkového fondu ako právnickej osoby, nemožno
jednotlivé fyzické osoby, z ktorých sa fond skladá z hľadiska práva na odpoveď stotožňovať s týmto

štátnym orgánom. Ide totiž o celkom odlišné subjekty napr. z aspektu vzniku a zániku tohto subjektu v
zmysle právnom. Tieto subjekty majú zásadne iné práva a povinnosti, majú inak právne konštruovanú
zodpovednosť. Nemožno zamieňať Slovenský pozemkový fond so štatutárom. Vzhľadom na odlišnosti
štátneho orgánu a fyzických osôb, z ktorých sa tento orgán skladá, možno vysloviť názor, že ak určitý
zásah smeruje proti istému orgánu štátu, nemožno z toho bez ďalšieho vyvodiť záver, že tento zásah

dopadádodôstojnostiactifyzickýchosôb,zktorýchsatentoorgánskladá.Toprirodzeneplatíajnaopak,
ak ten - ktorý zásah smeruje proti niektorej z fyzických osôb, z ktorých sa určitý štátny orgán skladá,
neznamená to, že dotknutým je zároveň tento orgán. Či už sú napadané výroky vytrhnuté z kontextu
alebo nie, týkajú sa v každom prípade výlučne len Slovenského pozemkového fondu ako právnickej
osoby, subjektu celkom odlišného od fyzických osôb - od navrhovateľa.

Občiansky súdny poriadok skutočne priznáva.každému, kto má právnu subjektivitu, právo podať žalobný
návrh ( na jej podanie je teda procesne legitimovaná každá fyzická a právnická osoba). K tomu, aby sa
niekto stal účastníkom konania, preto nie je potrebné, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide, stačí ak podá návrh ( v takom prípade sa stáva navrhovateľom) alebo aby bol proti
nemu podaný návrh ( v takom prípade sa stáva odporcom). Či ale navrhovateľ bude v spore úspešný,

závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje návrhom uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti

byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo
nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (navrhovateľ), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré
v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie naproti tomu ide vtedy, ak ten, o kom navrhovateľ
tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (odporca) nie je nositeľom tej hmotnoprávnej povinnosti,

o ktorú v konaní ide.

Pre úspešnosť návrhu je v každom sporovom konaní jednou zo základných povinnosti navrhovateľa
preukázať, že on je aktívne legitimovaný a že odporca je pasívne legitimovaný. V plnom rozsahu to
platí aj v konaní podľa Tlačového zákona. V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou

navrhovateľa preukázať, že je účastníkom predmetného hmotnoprávneho vzťahu a že zásah ( pokiaľ k
nemu došlo) smeroval proti nemu. Povedané inak, že článok ho napadol ako fyzickú osobu a že do jeho
dôstojnosti a cti zasiahol odporca. Až po splnení tejto povinnosti navrhovateľom bolo možné pristúpiť k
preukazovaniu (ne)oprávnenosti tvrdeného zásahu, (ne)pravdivosti v článku uverejnených skutkovýchtvrdení. Nie je možné pripustiť z hľadiska aplikácie ustanovení Tlačového zákona či poškodená osoba
bola dotknutá na svojich právach ako štatutárny orgán, alebo ako fyzická osoba platí to až v prípade, že
na svojich právach bola skutočne dotknutá (t.j. po preukázaní aktívnej legitimácie), neplatí to teda tam,

kdedotknutýbolinýsubjektaurčitáosobazásahlenvztiahnenaseba,zrejmélenpreto,žesadomnieva,
alebo predpokladá, že dotknutou osobou bola ona. Predmetné výroky, ktoré boli podľa navrhovateľa
orientované proti nemu, sú jednoznačné v tom smere, že sa nimi napadá Slovenský pozemkový fond.
V zmysle vyššie uvedeného výkladu, je ale Slovenský pozemkový fond subjektom celkom odlišným od
fyzickej osoby z ktorej sa skladá. Navrhovateľ nie je z hľadiska hmotnoprávneho subjektom práva, ktoré

je predmetom daného konania. Nie je teda v prejednávanej veci aktívne legitimovaný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd riešil podobný prípad vo veci M Cdo 46/2000 zo
dňa 27.3.2001 a preto v záujme právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí vyslovil súd aj v
prejednávanej veci, s poukazom na vyššie uvedené, že navrhovateľ vo veci nie je aktívne legitimovaný.

Vzhľadom na záver o nedostatku vecnej legitimácie navrhovateľa nebolo potrebné, aby sa súd bližšie
zaoberal otázkou, či požadované uverejnenie odpovedi spĺňa náležitosti v zmysle Tlačového zákona.
Či už napadané výroky sú vytrhnuté z celkového kontextu ako uviedol na pojednávaní sám navrhovateľ
prostredníctvom svojho zástupcu a článok treba posudzovať ako celok, výroky a celý článok týka sa
v každom prípade výlučne len Slovenského pozemkového fondu, ktorý však žalobný návrh nepodal

a nebol účastníkom tohto konania. Z rovnakého dôvodu nebolo potrebné zaujímať právny názor či je
právonavrhovateľanaodpoveďvyčerpanéalebonie,keďodporcazverejnilpriamovčlánkunasledovné:
Preverovali sme aj možnosť vydať im pozemky v okrese Michalovce, kde mali pôvodné nároky. V tomto
okrese sme však nemali pôdu v takom rozsahu. Jediné pragmatické riešenie bolo premiestniť ich do
Veľkej Lomnice. Dodal, že jediná pôda, ktorú fond vlastní v tejto lokalite, alebo na východe Slovenska,

je pôda v katastrálnom území Poprad, katastrálnom území Kežmarok.
Na základe vyššie uvedeného súd žalobný návrh zamietol, keďže navrhovateľ vo veci nie je aktívne
legitimovaný.
Podľa § 11 zák. č. 71/1992 Zb o súdnych poplatkoch poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol
povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti,

ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti
sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol
zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez
návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
Ak sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak prevyšuje sumu 1,65 eura.

Poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa
konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie
alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz
alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom
pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o

preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal
späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní
riadne zastúpený.
(4) Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok
alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred

zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Súd vrátil navrhovateľovi súdny poplatok za späťvzatie návrhu pred pojednávaním o uverejnenie opravy
a 3.000,-eur, krátený o sumu 6.63,-eur v zmysle § 11 ods. 2,3 zák. č. 71/1992 Zb o súdnych poplatkoch
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Priznal žalovanému náhradu trov konania, nakoľko
bol vo veci plne úspešný. Trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia nasledovne:

1. Prevzatie a príprava 6.6.2011, § 10, 13 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z...........148,77 eur
2 Vyjadrenie 11.7.2011 " ! " ............148,77 eur
3. Účasť na pojednávaní 28.6.2012 ............................................................ 148,77 eur
Paušál pod bodom1 a 2 po 7,41 eur............................................................. 14,82 eur
Paušál pod bodom 3 ......................................................................................7,63 eur

DPH 20% ........................zo sumy 446,31......... 89,26 eur
Spolu ........................................................................................................558,02 eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, dvojmo. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka

a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované ( § 42 O.s.p.) V odvolaní sa má uviesť v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie, proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na exekúciu.