Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1T/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010130
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816010130.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného Z.
M. na hlavnom pojednávaní dňa 29. júna 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Z. M., E. X.X.XXXX K. G., F. Z., I. A. Z., J. Č. K. K. J. K. Ú. E. K. J. F. S. W. E. K. K. U.,

j e v i n n ý , ž e :

dňa1.7.2014vHandlovejvylákalodpoškodenéhoA.A.jehomotorovévozidloŠkodaSuperB,evidenčné
číslo: Z. XXXEY, VIN: J. - evidované na osobu P. S., ktoré zakúpil poškodený za sumu 14.500,- eur, pod

zámienkou ohodnotenia motorové vozidla znalcom a jeho následného predaja leasingovej spoločnosti
Consumer Finance Holding, a.s., vyžiadal od P. S. splnomocnenie k predaju vozidla vypísané len v
časti splnomocniteľ, kde mal, podľa dohody, obvinený neskôr dopísať leasingovú spoločnosť, ktorej mal
motorové vozidlo predať, avšak obvinený predmetné vozidlo predal bez vedomia a súhlasu A. A. osobe
B. D. za sumu 14.500 eur a dňa 4.7.2014 na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Prievidzi ho na

základe predmetného splnomocnenia prepísal na B. D., poškodenému predložil falošnú kúpnu zmluvu
č. XXXXXXXX/XX medzi P.Á. S. - ako predávajúcim a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.,
ako kupujúcim, ktorú sám vyhotovil, v zmysle ktorej mala vozidlo kúpiť spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s., za sumu 17.500,- eur a následne vyplatil A. A. sumu 5.000,- eur ako splátku od leasingovej
spoločnosti, pričom v skutočnosti k uzavretiu kúpnej zmluvy s leasingovou spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s., nedošlo a kúpnu cenu od B. D. vo výške 9.500,- eur si ponechal pre seba a tým

sa na úkor poškodeného A. A. obohatil vo výške 9.500,- eur,

t e d a :

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak väčšiu škodu,

t ý m s p á c h a l

pokračovací prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).

Za to sa
o d s u d z u j e :Podľa § 213 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 1
Trestného zákona, § 37 písmeno h), m) Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona, k súhrnnému
trestu odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu

Prievidza-sp.zn.2T/66/2015zodňa9.12.2015,právoplatný29.12.2015,akoivšetkyďalšierozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj
podklad.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody v prospech
poškodeného A. A., nar. XX.X.XXXX v Handlovej, trvale bytom G., Ul. I. D., vo výške 9.500,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného Z. M. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedkov A.
A. (ďalej len poškodený), svedka P. S., K. I., O. D., B. D., A.U. I., oboznámil sa s výpoveďou svedka Mgr.
B. M. z prípravného konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný vypovedal, že poškodeného pozná dlhšie, vedel že svedok D. chce kúpiť auto. Auto našiel
na inzerát. Auto zakúpil on z peňazí, ktoré si požičal od poškodeného, v tom čase nemal takú sumu
peňazí, ako bola kúpna cena vozidla. Dohodli sa s poškodeným, že zisk si rozdelia, každý mal získať
po 500 eur, poškodený mu mal len požičať peniaze, určite sa jemu nemalo auto predávať, požičal mu
14.000 eur. Pôvodne malo byť vozidlo zaevidované na poškodeného, prečo bolo nakoniec napísané

na svedka S.Ó.J., nevedel povedať, rozhodol tak poškodený. On poškodenému nepovedal, komu auto
predajú, pretože vedel, že sa s kupujúcim pozná a nechcel, aby sa dohodli (ako sa hovorí) za jeho
chrbtom. On vozidlo predal D.. Peniaze poškodenému vrátil hneď po predaji vozidla, boli to jeho peniaze,
ktoré získal z trestnej činnosti, z ktorej je už aj odsúdený - poškodení I., D., bolo to 14.500 eur. Vyplácal
mu ich pri garáži, nikto iný pri tom nebol, nevystavovali si k tomu ani žiadne potvrdenia, rovnako ako

neboli také potvrdenia vystavené ani pri požičiavaní peňazí. Poškodený mu vtedy dal i kľúče, dostal len
jedny kľúče od vozidla, prečo len jedny, nevedel vysvetliť, neskôr mu mal dať i druhý kľúč, nemal ho
pri sebe, nikdy mu ho však neodovzdal, doklady od vozidla, dal mu i overené splnomocnenie. Doklady
podpísané S.J., nevie presne, kedy mu boli odovzdané, bol s poškodeným denne, takže nevie, kedy
mu ich dal podpísať. Splnomocnenie bolo S. overené na matrike v Handlovej, bolo tak, aby mohol

vozidlo prepísať na hocikoho, že ide vozidlo sa predávať cez leasing, tak splnomocnenie malo byť čisté.
Vyhotovil zmluvu, akoby sa auto predávalo leasingom, je to tá zmluva, ktorá je i v trestnom spise. V
dokladoch sú uvádzaní iní kupujúci - Q - Car, i na preberacom protokole je uvedená iná spoločnosť
Stanla, s.r.o., mal i pečiatku tejto spoločnosti, nevedel vysvetliť, odkiaľ mal túto pečiatku, sa nevedel
vyjadriť,možnosnimivminulostiobchodoval.Bolototakurobenénímlenpreto,abypoškodenýnevedel,

že vozidlo sa predáva D.. Dal mu ich vtedy, keď od neho preberal auto. Poškodenému tvrdil, že auto
sa ide predávať formou leasingu. Určite poškodeného nepodviedol peniaze mu vrátil. Je pravdou, že
poškodenému uvádzal iného kupujúceho, no tomu bolo jedno, komu sa auto predáva, hlavne že dostal
peniaze. Prečo poškodený tvrdí to, čo tvrdí, si myslí, že je preto, že bol poškodený, na to nevedel, vie, že
od neho peniaze nedostane, i keď mu ich už vrátil. Je pravdou, že i v minulosti bol právoplatne odsúdený

za opakovaný predaj motorových vozidiel.

Poškodený vypovedal, že prišiel za ním obžalovaný, či vie zohnať peniaze, že on vie zohnať auto, ktoré
sapredá.Súhlasilstým,vozidlomalobyťpísanénasynovcaS.,onmáexekúcie,apretonemoholvozidlo
napísať na seba. Obžalovaný mal zohnať kupca, tvrdil mu, predávajúci nechce vozidlo predávať cez

leasingovú spoločnosť a kupec nemá peniaze, a preto to bude predávané pre leasingovú spoločnosť.
Potreboval mať podpísané splnomocnenie pre tú leasingovú spoločnosť, že je ju oprávnený zastupovať,
údajne tam spolupracoval s nejakou pani, to mu bolo i overené odovzdané spolu s vozidlom. Vozidlo sa
od predávajúceho kupovalo v Prievidzi, kupovali ho za 14.500 eur, išlo o vozidlo Škoda Superb, napísalo
sa na synovca, vyplatil on svoje peniaze. Na predaji sa malo i zarobiť. Neskôr si zobral auto obžalovaný,

že ide s vozidlom na obhliadku do leasingovej spoločnosti, neskôr si mal prísť pre doklady. Vozidlomal doniesť naspäť. Asi o deň - dva priniesol kúpnu zmluvu, odovzdávací protokol a splnomocnenie,
odovzdal mu ich pred bytom, kde býva, bol tam aj S.. On chcel, aby mu boli peniaze poslané na účet,
obžalovaný to nechcel. Keď sa pýtal, kedy prinesie vozidlo, tvrdil mu, že vozidlo si nechala leasingová

spoločnosť, a tvrdil mu, že peniaze mu pošle, to sa však nestalo, peniaze mu za odpredaj vozidla nedal,
poslal mu len jednu splátku vo výške 5.000 eur, tvrdil mu, že mu ich neposlali, potom sa začal zatajovať.
Obžalovaný priniesol doklady od leasingovej spoločnosti a finančnej spoločnosti. Stále ho ubezpečoval,
že to tak urobí, že má takto rozrobené ešte asi 3 autá. Obžalovanému dal technický preukaz od vozidla a
jeden kľúč od vozidla. Druhý mu povedal, že odovzdá, keď mu vyplatí peniaze. Osobu D. pozná, nemali

spolu však žiadne konflikty, že on by mal byť kupcom, nevedel. D. mal obžalovaný dať aj druhý kľúč,
no nebol to pravý kľúč, obžalovaný mu tvrdil, že sa pomýlil, že je to kľúč od iného auta. Obžalovaný mu
pred kúpou vozidla tvrdil, že nemá peniaze, keby mal, tak by si vozidlo predsa kúpil sám, mali obaja
niečo zarobiť, od kúpnej ceny a rozdielu od kúpnej ceny a vyplatenia leasingovej spoločnosti mali zarobiť
spolu asi 1.500 eur. Peniaze z leasingovej spoločnosti mu mali byť určite vyplatené na účet, číslo účtu
obžalovanému uviedol. Ako poškodený uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške 9.500 eur.

Skutočnosti ohľadne predaja vozidla, evidencie na jeho osobu, dôvodu, zhodne ako poškodený popísal
i svedok P. S..

Svedkyňa K. I. potvrdila, že ona kúpu predmetného vozidlo realizovala cez svedka O. D., vozidlo bolo

písané na jeho manželku. Vozidlo ona od neho zobrala formou leasingu z leasingovej spoločnosti zo
Žiliny. Kto bol pôvodný majiteľ, sa ona nevedela vyjadriť, zistila to až v rámci vyšetrovania. Jej vozidlo
bolo zaistené políciou pre nevysporiadané vzťahy obžalovaného s poškodeným, bližšie sa nevedela
vyjadriť.

Svedok O. D. vypovedal, že predmetné vozidlo kupoval od obžalovaného, predávajúci bol pán S.,
kupovalo sa na jeho manželku, nakoniec ho od nej kupovala svedkyňa I. cez leasing. On peniaze,
ktoré boli poukázané leasingovou spoločnosťou, vyplatil obžalovanému, dňa 11.7.2014 mu odovzdal
10.000 eur a na druhýkrát dňa 14.7. 2014 to bolo 5.000 eur, boli to peniaze, manželka ich dostala
na účet. Obžalovaný mu tvrdil, že peniaze odovzdal poškodenému. S vozidlom mu boli odovzdané

len 1 kľúče, druhé kľúče mu mali byť odovzdané po vyplatení druhej časti kúpnej ceny, kľúč mu však
nebol odovzdaný. Pri preberaní vozidla od obžalovaného tomuto neodovzdával žiadne peniaze, tie boli
vyplácané až po vybavení leasingu. Pre získanie kľúčov kontaktoval preto poškodeného, že on je v tom
určitým spôsobom zainteresovaný, sa však dozvedel až neskôr, nie pri predaji vozidla, ten mu tvrdil, že
nemal vyplatenú kúpnu cenu, že dostal len 5.000 eur.

Svedkyňa B. D. potvrdila, že dané vozidlo bolo jej manželom kupované na ňu, no bližšie okolnosti kúpy
ona nevedela súdu popísať, pretože všetko to vybavoval manžel, ona bola len uvedená ako kupec.

Svedkyňa A. I. sa k predmetu skutku podanej obžaloby nevedela bližšie vyjadriť. V čase, keď malo dôjsť

ku skutku, žila s obžalovaným. Obžalovaný bol v tom čase v zlej finančnej situácii. Či mal obžalovaný v
období júl 2014 finančnú hotovosť vo výške 14.000 eur, sa nevedela vyjadriť, každý mal svoje peniaze.
Ak v prípravnom konaní vypovedala, že v takom období určite nemal takú hotovosť, uviedla, že ona sa
nevie k tomu vyjadriť, ona ich u neho nevidela, prečože ich nemal, jednoznačne v prípravnom konaní
vypovedala, vysvetlila, že neskôr rozmýšľala a došla k tomu, že sa nevie k tomu vyjadriť. Vie, že

obžalovaný poznal aj poškodeného aj svedka D.. Počas návštev vo výkone trestu sa s obžalovaným
o skutku nerozprávali.

Z oboznámenej výpovede svedka Mgr. B. M. z prípravného konania nevyvstali žiadne podstatné
skutočnosti k predmetu skutku, svedok vypovedal len o uzatvorenej leasingovej zmluve so svedkyňou I.

a spoločnosťou VB Leasing Sk, s.r.o. Predmetom leasingu bolo vozidlo Škoda Superb Combi, dodávateľ
leasingu MIBA CAR Insurance Group, s.r.o., Žilina, čo potvrdzovali i oboznámené listinné dôkazy (č.l.
45).

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania, z nich listinnými

dôkazmi na č.l. 52-57, z ktorých vyplýva pôvodný vlastník vozidla Škoda Superb čiernej farby Z. C.,
žiadosťou č.l. 63-64 - o prihlásenie vozidla na B. D. z 4.7.2014 a splnomocnením č.l. 65 z 4.7.2014, na
č.l. 66-76 týkajúce sa nadobudnutia vozidla svedkyňou I., no predovšetkým listinnými dôkazmi, ktoré
potvrdzujú, že vozidlo bolo prevedené na svedka S. č.l. 58-59, žiadosť na prihlásenie vozidla na tútoosobu z 27.6.2014, kúpnou zmluvou z 1.7.2014, podľa ktorej P. S. mal vozidlo dňa 1.7.2014 predávať
spoločnosti Consumer Finance Holding, za sumu 17.500 eur, preberací a odovzdávací protokol č.l. 81,
kde preberajúcim subjektom je uvádzaná spoločnosť Stanla, s.r.o., ( listiny, o ktorých vypovedal tiež

obžalovaný).

I keď obžalovaný spáchanie skutku tak, ako mu to kládla za vinu skutková veta podanej obžaloby,
popiera, popísal spôsob, ako a prečo k predaju vozidla pre svedka D. došlo, jednoznačne uviedol, že
finančné prostriedky z predaja vozidla boli poškodenému ním vyplatené, súd jeho výpoveď hodnotí ako

nevierohodnú, rozporuplnú a vyvrátenú ostatnými vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní, z nich
predovšetkým výpoveď poškodeného, svedka S., D., ako i oboznámené listinné dôkazy. Súdu nebol v
rámci vykonaného dokazovania produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil pravdivosť výpovede
poškodeného, dôvod, pre ktorý by tento mohol uvádzať nepravdu o podstatných okolnostiach, za ktorých
malo k predaju sporného vozidla dôjsť, no predovšetkým k odovzdaniu resp. neodovzdaniu kúpnej ceny
jeho osobe obžalovaným. Jednoznačne z výpovede tohto svedka - poškodeného vyplýva, že vozidlo

bolo obžalovaným prevzaté za účelom prezretia leasingovou spoločnosťou, nie na žiaden iný účel a
to nebolo následne poškodenému vrátené, o pravdivosti tejto výpovede ohľadne predstierania predaja
cez leasingovú spoločnosť nasvedčujú i listinné dôkazy, ktoré potvrdzujú, že obžalovaný si pripravil
„legendu“ o predaji vozidla cez leasingovú spoločnosť, čo však nebolo v tomto prípade pravda, vozidlo
bolo predané osobe B. D., kúpna cena vo výške 9.500 eur nebola poškodenému vyplatená, vyplatil

mu len 5.000 eur - ako údajnú splátku leasingu. Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy mal potom súd
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol
niekoho do omylu a spôsobil tak väčšiu škodu, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil
zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona.

Štát chráni súkromné vlastníctvo fyzických ako i právnických osôb. Chráni ich pred neoprávnenými
zásahmi zo strany tretích osôb. Obžalovaný svojím konaním porušil tento záujem spoločnosti.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva hodnotenie a charakteristika obžalovaného

- správami č.l. 102, z ktorých vyplýva, že obžalovaný nebol postihnutý v priestupkovom konaní. Z
odpisu registra trestov č.l. 93-96 oboznámených rozsudkov č.l. 96-101, 116-118, z ktorých vyplýva, že
obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku 7-krát súdne trestaný, prevažne za
majetkovú trestnú činnosť i obdobnej povahy, naposledy rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn.
2T/66/2015 zo dňa 9.12.2015, právoplatným 29.12.2015, ktorým bol uznaný vinným i z pokračovacieho

prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1, 2 písmeno a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia
slobody v trvaní 12 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34

odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob
spáchania činu, jeho následok, u obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle §

36 Trestného zákona, vzhliadol však dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písmeno h), m) Trestného
zákona - teda že spáchal viac trestných činov, pretože odsudzoval obžalovaného za skutok, ktorý
spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin
- sp. zn. 2T/66/2015, a preto ukladal obžalovanému i trest súhrnný podľa § 42 odsek 1 Trestného
zákona, podľa zásad ukladania trestu úhrnného podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, pretože ukladal

trest za dva úmyselné prečiny, a že už bol za trestný čin odsúdený, teda prevyšujúci pomer priťažujúci
okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami, a preto použil pri ukladaní trestu ustanovenie § 38 odsek 4
Trestnéhozákona,prihliadnucinaosobuobžalovaného,jehopomery,možnosťnápravyaprizohľadnení
všetkých týchto okolnosti, predovšetkým však okolnosti, že v minulosti bolo na obžalovaného pôsobené
trestom odňatia slobody, výkon trestu nemal na obžalovaného dostatočný výchovný vplyv, neodradil

ho od páchania ďalšej obdobnej majetkovej trestnej činnosti, výšky spôsobenej škody, potom dospel
súd k záveru, že i keď je pravdou, že obžalovaný má právoplatne uložené pre inú ním spáchanú
trestnú činnosť trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 28 mesiacov, tejto skutočnosti si musel
byť obžalovaný vedomý v čase, kedy ku skutku voči poškodenému v tejto veci došlo, napriek tomuopätovne sa dopustil podvodného konania v snahe získať chýbajúce finančné prostriedky, ako spôsobu
bezpracného zdroja príjmu a predovšetkým z pohľadu ochrany spoločnosti pred osobou obžalovaného,
v snahe výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody mu zabrániť v páchaní ďalšej majetkovej

trestnej činnosti, ktorou iné osoby pripraví o finančné prostriedky, súd dospel k záveru, že nie je tu
dôvod, nie je uložený predchádzajúci trest z pohľadu ukladania súhrnného trestu vo výmere 12 mesiacov
nepodmienečne na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný (tak ako to eventuálne v
prípade uznania viny navrhoval obhajca) a potom súd ako primeraný zákonný vzhliadol trest na spodnej
hranici upravenej trestnej sadzby, za použitia § 38 odsek 4 Trestného zákona, teda trest v trvaní 28

mesiacov nepodmienečne. Pretože bol obžalovaný v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia
slobody v trestu, v zmysle § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon tohto
trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Takýto trest súd považoval potom vo vzťahu k obžalovanému a povahe skutku za zákonný, primeraný
a spravodlivý, plniaci účel trestu z pohľadu tak morálneho odsúdenia konania páchateľa, ochrany

spoločnosti pred samotnou osobou páchateľa, ale i prevýchovný účel trestu v úmysle pôsobiť na
ostatných členov spoločnosti, aby sa nedopúšťali obdobného konania.

Poškodený riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 9.500 eur. Súd o jeho nároku
rozhodol tak, že v zmysle § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný poškodenému túto

škodu uhradiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.