Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2013

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sži/22/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011201003
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: CSc., JUDr. Eva Babiaková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:6011201003.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Z.. F. E., bytom Y., zastúpeného advokátom
JUDr. Petrom Janíkom, so sídlom Hviezdoslavova 16, Partizánske, proti žalovanej: Univerzita Mateja
BelavBanskejBystrici,sosídlomNárodná12,BanskáBystrica,IČO:30232295,zastúpenejadvokátom
Vladimírom Pirošíkom, so sídlom Rudohorská 11, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 1600-2011-SR záz.: ZZ211/22/2011 zo dňa 27. septembra 2011, na odvolanie

žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/94/2011-49 zo dňa 31. augusta
2012, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
24S/94/2011-49 zo dňa 31. augusta 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením č. k. 24S/94/2011-49 zo dňa 31. augusta

2012 podľa ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zastavil
konanie o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej č. 1600-2011-SR záz.: ZZ211/22/2011 zo dňa 27.
septembra 2011. Krajský súd uviedol, že žalobca nevyužil možný zákonný opravný prostriedok proti
napadnutému rozhodnutiu žalovanej, ktorým je podľa poučenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí
odvolanie. Opravný prostriedok mal žalobca podať u povinnej osoby, ktorá napadnuté rozhodnutie
vydala, t.j. na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Konštatoval, že uvedené predstavuje nesplnenie

podmienky podľa § 247 ods. 2 OSP, aby išlo o rozhodnutie správneho orgánu, ktoré po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Preto predmetné
rozhodnutie žalovanej nemôže byť predmetom súdneho preskúmavania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie

navrhujúc, aby príslušný sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici v zmysle § 374 ods. 3 a 4 OSP
vyhovel v celom rozsahu odvolaniu proti uzneseniu súdu (súdnej úradníčky) o zastavení konania.
V podanom odvolaní krajskému súdu vyčítal, že sa zrozumiteľne a preskúmateľne nevysporiadal so
všetkými relevantnými skutkovými a právnymi otázkami súvisiacimi so zastavením konania. Súčasne
namietal, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a zmätočné
v tom, že kľúčové dôvody pre zastavenie konania sú vnútorne úplne protichodné a protirečivé. Následne

poukázal na absenciu konkrétneho ustanovenia zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch (ďalej
len „zákon o súdnych úradníkoch"), podľa ktorého bola súdna úradníčka oprávnená vydať napadnuté
uznesenie o zastavení konania.

Zároveň namietal protichodnosť záverov krajského súdu, ktorý v napadnutom uznesení uviedol, že
„žalobca nevyužil možný zákonný opravný prostriedok proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovanej,

ktorým je, podľa poučenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí odvolanie", čo však podľa žalobcu
nekorešponduje so záverom súdu prvého stupňa, že „zo žaloby bolo zistené, že žalobca pred podanímžaloby voči napadnutému rozhodnutiu žalovanej podal opravný prostriedok z 13. októbra 2011, o ktorom
však do vyhotovenia žaloby nebolo rozhodnuté". Z týchto záverov krajského súdu taktiež vyvodil,
že v uznesení o zastavení konania za kľúčovú časť preskúmavaného druhostupňového rozhodnutia

žalovanej neopodstatnene nepovažoval výrok, ale chybné poučenie o odvolaní.

Ďalej zdôraznil, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej je rozhodnutím o odvolaní žalobcu ako
oprávnenej osoby. Súčasne je podľa žalobcu rozhodnutím, ktorým žalovaná v rámci správneho konania
síce čiastočne vyhovela podanému odvolaniu žalobcu ako oprávnenej osoby, ale zároveň mu odmietla

poskytnúť časť požadovaných informácií, čím čiastočne podanému odvolaniu nevyhovela. Doplnil, že
toto rozhodnutie žalovanej nie je rozhodnutím vydaným v rámci autoremedúry, ale je druhostupňovým
rozhodnutím, čo vyplýva zo skutočnosti, že žalovaná odmietla žalobcovi poskytnúť časť požadovaných
informácií a tým čiastočne podanému odvolaniu nevyhovela. Tiež poukázal na skutočnosť, že proti
vydanému druhostupňovému rozhodnutiu žalovanej o odvolaní žalobcu sa už nemožno ďalej odvolať,
a to ani napriek chybnému poučeniu o možnosti odvolania. Preto preskúmavané druhostupňové

rozhodnutie žalovanej jeho doručením nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, a to po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov. Teda uvedené rozhodnutie žalovanej môže byť v rámci správneho
súdnictva predmetom preskúmavania súdu na základe podanej žaloby žalobcu.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu navrhol podané

odvolanie zamietnuť a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/94/2011-49 zo dňa
31. augusta 2012 potvrdiť. Zhodne so stanoviskom k žalobe zo dňa 18. januára 2012 uviedol, že
žalobca síce dňa 1. septembra 2011 doručil žalovanému elektronickou poštou dokument označený
ako „Odvolanie proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu zo dňa 17. augusta 2011 o odmietnutí
poskytnúť informácie požadované žiadosťou odvolateľa zo dňa 4. augusta 2011, ktorá bola podaná

dňa 5. augusta 2011 podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám", avšak toto podanie nebolo
podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona a ani inak v zákonnej lehote
(t.j. do 6. septembra 2011, resp. do 12. septembra 2011) písomne alebo ústne doplnené. Preto takéto
podanie pokladal za nulitný akt bez právnych účinkov. Mal za to, že márnym uplynutím lehoty na
odvolanie sa tak prvostupňové rozhodnutie fakulty stalo podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.

z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) v spojení s § 52 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) právoplatným a
tým aj vzhľadom na nevyčerpanie riadneho opravného prostriedku cestou rektora Univerzity Mateja Bela
nepreskúmateľným podľa §§ 247 a nasl. OSP. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa pokladal za
skutkovo aj právne správne. Ďalej uviedol, že odvolanie žalobcu žiadnym spôsobom nevyvracia tvrdenie

súdu, že v danom prípade nedošlo k vyčerpaniu riadneho opravného prostriedku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní (§ 246c
ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že je
namieste odvolaniu žalobcu vyhovieť a uznesenie krajského súdu z dôvodu hrubého pochybenia zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného žalovanou v

správnom konaní podľa zákona o slobode informácií. Súdy v tomto prípade postupujú podľa druhej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 246b ods. 1, 2 OSP pri preskúmavaní rozhodnutí a postupov správnych orgánov súdy konajú
a rozhodujú v senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov, ak nie je ustanovené inak. Samosudca

koná a rozhoduje a/ na krajskom súde o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej
správypodľatretejhlavyavoveciachpodľašiestejhlavytejtočasti,b/voveciach,naktorýchprejednanie
sú vecne príslušné okresné súdy, c/ vo veciach, v ktorých to ustanoví zákon.

Uvedené zloženie súdu musí byť zachované pri všetkých druhoch rozhodnutia, bez ohľadu na spôsob

vybavenia veci, ak zákon neustanovuje inak, t.j. nezveruje rozhodnutie, resp. úkon predsedovi senátu.

Správne zloženie súdu je jednou z požiadaviek práva na zákonného sudcu garantovaného Ústavou
Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 1, v zmysle ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Pojmom „zákonný sudca" sa pritom rozumie tá skutočnosť, že o veci
rozhoduje nielen miestne, vecne a kauzálne príslušný súd, ale aj súd v zložení, ako ustanovuje zákon,
pričom vec bude pridelená senátu alebo samosudcovi na základe rozvrhu práce cestou elektronickej

podateľne.

Podľa § 167 ods. 1, 2 OSP, ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa
rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na
začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach,

ktoré sa týkajú vedenia konania. Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 158 ods. 1 OSP písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje predseda senátu alebo samosudca.
Ak ho nemôže podpísať predseda senátu, podpíše ho iný člen senátu, a ak rozhodol samosudca, iný
poverený sudca; dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že napadnuté uznesenie krajského súdu bolo vydané vyššou
súdnou úradníčkou.

Podľa§40aOSPsúdnyúradníkmôževrozsahuustanovenomosobitnýmzákonomvydávaťrozhodnutia

a vykonávať iné úlohy súdu. Osobitný zákon ustanovuje, kedy môže súdny úradník konať samostatne
a kedy na základe poverenia vydaného sudcom.

Podľa § 5 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v občianskom súdnom konaní vyšší súdny
úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu

a) o návrhu na vydanie platobného rozkazu vrátane rozhodnutia o oneskorene podanom odpore, odpore
podanom bez odôvodnenia, odpore podanom neoprávnenou osobou a o zrušení platobného rozkazu,
b) o návrhu na vydanie šekového platobného rozkazu a zmenkového platobného rozkazu vrátane
rozhodnutia o oneskorene podaných námietkach,
c) v konaní o dedičstve okrem

1. sporu dedičov o dedičské právo,
2. odňatia veci poverenému notárovi,
3. vrátenia veci notárovi s pokynom na doplnenie konania alebo zmenu uznesenia,
4. konania o dedičstve alebo jeho časti, ktoré sa nachádza v cudzine,
5. konania o dedičstve po poručiteľovi, ktorý zomrel v cudzine alebo bol cudzím štátnym príslušníkom,

6. nariadenia likvidácie dedičstva,
7. privolenia súdu k úkonom dedičov na predaj alebo iné opatrenia,
d) o úschovách,
e) o umorení listín,
f) v zmierovacom konaní,

g) v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu okrem schválenia príklepu súdom,
h) v konaní o výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí, o výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy,
prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, odobratím veci,
i) v konaní o výkon rozhodnutia súdnych pohľadávok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 6 zákona o súdnych úradníkoch v občianskom súdnom konaní vyšší súdny úradník rozhoduje
na základe poverenia sudcu aj o
a) poriadkovej pokute,
b) znalečnom, tlmočnom a svedočnom,
c) preddavkoch na trovy dôkazu,

d) súdnych poplatkoch,
e) oslobodení od súdnych poplatkov,
f) odstraňovaní vád podania,
g) opatreniach podľa osobitného predpisu,
h) ustanovení správcu dedičstva,

i) príslušnosti a právomoci súdu na konanie,
j) ustanovení zástupcu účastníkovi konania,
k) prípustnosti vedľajšieho účastníctva,
l) prerušení konania,m) spojení vecí na spoločné konanie,
n) vydaní opravného uznesenia,
o) pripustení zámeny účastníka konania o pristúpení ďalšieho účastníka do konania,

p) pripustení zmeny návrhu na začatie konania,
r) iných procesných rozhodnutiach.

Podľa § 7 zákona o súdnych poplatkoch v občianskom súdnom konaní vyšší súdny úradník vykonáva
a) dožiadania,

b) úkony súvisiace s rekonštrukciou súdneho spisu,
c) úkony súvisiace s prípravou pojednávania,
d) zisťovanie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, rozsudku na základe uznania alebo
vzdania sa nároku,
e) zisťovanie podmienok na vyhlásenie konkurzu,
f) prípravu hodnotenia dôkazov po skončení dokazovania,

g) prípravu rozhodnutí pre sudcu,
h) úkony vo vykonávacom konaní,
i)úkonysúvisiacesprípravousúdnehospisunapredloženieodvolaciemusúdualebodovolaciemusúdu,
j) úkony v správnych veciach pri príprave veci na rozhodnutie,
k) iné procesné úkony.

Rozhodnutie o zastavení konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je
rozhodnutím, ktoré v zmysle zákona môže byť urobené vyšším súdnym úradníkom. Vyšší súdny úradník
tiež nie je osobou oprávnenou podpisovať takéto rozhodnutia za predsedu senátu, resp. iného člena
senátu.

Už len sama skutočnosť, že v prejednávanej veci rozhodol miesto senátu vyšší súdny úradník
predstavuje také závažné pochybenie krajského súdu, že jeho uznesenie nemožno považovať za
zákonné. V zmysle § 221 ods. 1 písm. g/ OSP je dôvodom pre zrušenie odvolaním napadnutého
rozhodnutia súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 250ja ods. 3 OSP, § 221 ods. 1 písm. g/, ods. 2 OSP). V novom konaní vo veci rozhodne
krajský súd v senátnom zložení.

O trovách odvolacieho konania rozhodne krajský súd v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 OSP, §
246c ods. 1 veta prvá OSP).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.