Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom
Judgement was issued by JUDr. Jarmila Kasanová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5Pc/3/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417201988
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6417201988.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
navrhovateľky: H. M. R.. J., S.. XX.X.XXXX, N. Q. Ž. S. A., A. XX/XX, zastúpená Advokátska kancelária
Líška & Partners s.r.o., so sídlom Žiar nad Hronom, A. Hlinku 736/3, pracovisko Žiar nad Hronom, Nám.
Matice Slovenskej 4, proti druhému manželovi: R. M., S.. XX.X.XXXX, N. Q. Ž. S. A., F. X/X, o návrhu
na rozvod manželstva, takto
r o z h o d o l :
Súd manželstvo H. M. R.. J., S.. XX.X.XXXX a R. M., S.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX vo
C., zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu C. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod
poradovým číslom XXX r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Navrhovateľka sa podaným návrhom prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala rozvodu
manželstva uzavretého s druhým manželom dňa XX.X.XXXX vo C.. V návrhu poukázala na to, že
manželstvo uzatvorili po 6 ročnej známosti, na základe vzájomnej citovej náklonnosti. Manželstvo
bolo harmonické do roku 2015. Problémy vo vzťahu boli spôsobené pracovnou vyťaženosťou, obaja
pracovali v zahraničí. Navrhovateľka mala záujem mať dieťa a chcela žiť na Slovensku. Druhý manžel
toto odmietol. Postupne medzi nimi dochádzalo k citovému odcudzeniu. Uviedla, že od februára 2016
nežijú v spoločnej domácnosti a manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií.
2.Na pojednávanie konané dňa 26.4.2017 sa dostavil právny zástupca navrhovateľky. Ospravedlnil jej
neúčasť na pojednávaní z dôvodu plnenia si pracovných povinností a súhlasil, aby súd rozhodol v jej
neprítomnosti. Na podanom návrhu zotrval.
3.Druhý manžel sa na pojednávanie nedostavil. Súdu doručil podanie, v ktorom potvrdil, že návrh a
predvolanie na pojednávanie mu boli riadne doručené. Poukázal, že sa stotožňuje s dôvodmi rozvratu
manželstva, ktoré navrhovateľka uviedla v podaní. Uviedol, že súhlasí, aby súd rozhodol v jeho
neprítomnosti, nakoľko pracuje mimo územia Slovenskej republiky.
4.Podľa § 22 Zákona č. 36/2005 Z. z. rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon
o rodine“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
5.Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
6.Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
7.Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
8.V ustanovení § 23 je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou
je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť
plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského
spolužitia.Existenciavážnehoatrvaléhorozvratuvzťahovmedzimanželmimusíbyťvpríčinnejsúvislosti
s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie § 23 predpokladá objektívnu existenciu
rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov.
Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti
plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný,
nestačíakýkoľvekrozvrat.Intenzitatohtorozvratumusíbyťvysokáaprekonštatovanievážnostirozvratu
sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať
podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi,
aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť
vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi
manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a
trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Súd pri rozhodovaní o rozvode
musí prihliadnuť na: a) príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a zároveň má
povinnosť ich zisťovať, b) záujem maloletých detí, c) porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
9.Z vykonaného dokazovania a to oboznámením sa so sobášnym listom súd zistil, že účastníci konania
uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX vo C., zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu C. vo
zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX.
10.Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo po 6
ročnej známosti. Obaja pracovali v zahraničí. Postupom času navrhovateľa mala záujem na narodení
dieťaťa a chcela žiť na Slovensku. Druhý manžel toto odmietol. V uvedenej otázke, ktorá je podstatná
pre riadne fungovanie manželského spolužitia sa účastníci konanie nevedeli zhodnúť. Na základe týchto
skutočností došlo k vzájomnému citovému odcudzeniu. Účastníci konania od februára 2016 nežijú v
spoločnej domácnosti a manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Pri rozhodovaní o návrhu na rozvod
manželstva súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že z manželstva sa deti nenarodili. Podľa názoru súdu
je hlavným dôvodom rozvratu manželstva tá skutočnosť, že účastníci konania majú rozdiele názory na
podstatné skutočnosti týkajúce sa manželského spolužitia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd prihliadol aj na tú
skutočnosť, že druhý manžel sa k rozvodu pripojil.
11.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom
schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená,
odvolanie.Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného
poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak
(§ 29 Exekučného poriadku).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu
alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody
alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.