Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 4, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716210130
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3716210130.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloleté deti T., nar. XX.XX.XXXX a Q.,
nar. XX.XX.XXXX, X., bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Považská Bystrica, deti rodičov Mgr. G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX a Z.. W. X., nar.
XX.XX.C., bytom R. U., Y. XX/XX-X, zastúpeného JUDr. D. X., advokátkou, so sídlom R. U., M. XX/XX, o

návrhu otca na zníženie výživného k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 14. decembra 2016, č.k. 11P/171/2016-19, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného zamietol. Vychádzal
zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26.07.2012, č.k. 4P/68/2012-30

bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené. Na čas po rozvode boli na základe dohody rodičov
zverené maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec sa zaviazal platiť výživné na T.
po 130 eur mesačne a na Q. po 100 eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 03.08.2012. Pri tejto úprave výživného súd vychádzal z príjmu otca 659 eur brutto. Inú
vyživovaciu povinnosť nemal. U matky súd vychádzal z tej skutočnosti, že bola na predĺženej materskej
dovolenke, pričom do tejto dovolenky bola nezamestnaná. Ani ona inú vyživovaciu povinnosť nemala.

V súčasnej dobe otec uviedol, že vidí zmenu pomerov najmä v tom, že mu pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť,atokmal.X.,pričomtútoskutočnosťpotvrdilajpredloženímrodnéholistumaloletej,zktorého
mal súd za preukázané, že je otec mal. X.. Ďalej uviedol, že nemá dostatok finančných prostriedkov
k tomu, aby mohol výživné platiť v takej výške, ako bolo pôvodne uvedené, nakoľko napriek tomu, že
nie je zosobášený s partnerkou, matkou ich spoločného dieťaťa, žijú v spoločnej domácnosti, takže mu
pribudla vyživovacia povinnosť aj k nej. V súčasnej dobe býva v dvojizbovom byte, kde platí nájom s
inkasom 220 eur. Uviedol, že pokiaľ jeho partnerka pracovala, nešla na materskú dovolenku, zarábala

420 eur. Takže okrem maloletých detí má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k tomuto dieťaťu. Uviedol,
že s deťmi sa stretáva na jednu hodinu v domácnosti bývalej manželky. Každé narodeniny, meniny
im kúpi nejaký darček. Z predloženej správy, a to potvrdenia firmy T., s.r.o., U. mal potom súd za
preukázané, že otec maloletých detí dosahuje priemer 745 eur netto. Podľa vlastného vyjadrenia je
nemajetný.Matkamaloletýchdetínaďalejokremmaloletýchinúvyživovaciupovinnosťnemá.Vsúčasnej
dobe je zamestnaná v zariadení pre seniorov R.. Podľa potvrdenia tejto organizácie matka dosahuje

priemernú mzdu vo výške 524 eur netto. S deťmi žije v rodinnom dome, ktorého je vlastníčkou. Platí 100
eur mesačne, v čom je zahrnutá voda, elektrika, stočné. Okrem toho sú drobné výdavky ako domová
daň a podobne. T. je žiakom druhého stupňa základnej školy, šiestak, venuje sa hre na klavír, okremtoho chodí na zborový spev. V škole chodí na obedy a desiate, čo matku stojí mesačne 32,40 eur.
Ďalej uviedla, že T. má aj zdravotné problémy a musí s ním chodiť dvakrát do roka na ortopédiu, má
predpísané ortopedické vložky, čo dvakrát do roka musí meniť. Taktiež chodí na alergológiu do Z.. Bola

mu predpísaná špeciálna imunologická liečba, kde platí 10 eur mesačne, a to na imunologické kvapky.
Taktiež má zvýšené náklady matka s dopravou k týmto špecialistom. Maloletá Q. sa taktiež venuje ZUŠ
a spoločne aj s T. to matku stojí 146 eur pre obidve deti. Je žiačkou 4. ročníka základnej školy. Má 9
rokov. Chodí taktiež do základnej umeleckej školy na tanečný odbor. Aj ona býva často chorá, a preto
jej kupuje vitamíny. Potvrdila matka, že otec sa s deťmi stretáva každý druhý týždeň u nej doma. Podľa

jej názoru deťom iným spôsobom neprispieva, ako bolo určené. Ani sa neopýta, či deti niečo potrebujú,
či majú zvýšené náklady. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy
výživného došlo k zmene pomerov, a to došlo k zmene pomerov aj na strane otca maloletých detí v
tom, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Avšak k zásadnej zmene pomerov došlo na strane
maloletých detí T. a Q., ktoré sú vekovo staršie, vyspelejšie a nepochybne má matka s nimi zvýšené
náklady. Výživné na tieto deti bolo naposledy upravované pred štyrmi rokmi. Za túto dobu nepochybne

došlo k takej zmene pomerov na strane detí, že by si vyžadovalo novú úpravu výživného zo strany
otca. Na základe všetkých týchto skutočností však súd, i keď mal možnosť upraviť výživné, lebo nie
je viazaný návrhom účastníkov, a to tým spôsobom, že by otcovi zvýšil výživné, nakoniec vzhľadom k
tomu, že teda otcovi skutočne pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, ponechal výživné v takej výške,
ako bolo pôvodne určené. V žiadnom prípade však súd sa nestotožnil s návrhom otca, aby výživné znížil

na čiastku, akú žiadal otec, a to na 45 eur na každé dieťa. Je absolútne nemysliteľné, aby vyživovacia
povinnosť bola na strane matky. J. nemá taký príjem, aby mohla suplovať vyživovaciu povinnosť otca.
Otec, keď si zakladal rodinu vedel, že má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom, a teda, že v prípade, že
sizaložírodinu,budemusieťrátaťstým,žemupribudneďalšiavyživovaciapovinnosť.Niejemožné,aby
deti participovali negatívne na tom, že otcovi sa narodilo dieťa. Výživné bolo určené pred štyrmi rokmi,

matka mala možnosť požiadať súd o zvýšenie výživného, pričom toto nevyužila. Otec okrem výživného
žiadnym iným spôsobom na výživu detí neprispieva. Podľa tvrdenia matky sa ani nezaujíma o to, či deti
niečo potrebujú alebo nie. Na základe týchto skutočností potom súd sa absolútne nestotožnil s návrhom
otca a jeho návrh ako neopodstatnený zamietol s tým, že súd konštatuje, že došlo k zmene pomerov aj
na strane matky, ktorá v čase poslednej úpravy výživného bola na materskej, resp. po materskej bola

nezamestnaná, v súčasnej dobe zarába, avšak aj pomery na strane matky neodôvodňujú to, aby otec
výživné mohol platiť nižšie. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Navrhol ho zmeniť
a jeho návrhu na zníženie výživného vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Nepoprel zmenu pomerov na strane maloletých detí, ktoré sú od poslednej
úpravy výživného staršie o štyri roky, poukázal však na to, že mu pribudli dve vyživovacie povinnosti,
jednak voči matke maloletého dieťaťa, ako aj voči dieťaťu - X. X., nar. XX.XX.XXXX. Uviedol, že matka
mal. X. je v súčasnej dobe na materskej dovolenke, preto aj ona je na neho odkázaná výživou, okrem
toho má v opatere dve deti z predchádzajúceho manželstva, na ktoré poberá spolu výživné 200 eur

mesačne, hoci obe deti sú vekovo staršie ako mal. T. a mal. Q.. Poukázal na to, že mimo bežného
výživného prispieva na mal. T. a mal. Q. aj pri príležitosti sviatkov rôznymi finančnými príspevkami, ako
aj vecnými darmi v priemernej hodnote 30 eur na každé dieťa. Hoci matka detí toto nepoprela,
avšakuviedlanižšiučiastku,nevie,zakéhodôvodusúdvodôvodnenírozhodnutiauviedol,ženadrámec
bežného výživného ničím neprispieva. Ďalej poukázal na to, že deti pravidelne navštevuje v bydlisku

matky detí. Matka však deti nemotivuje ku vzťahu k nemu, deti mu odmietajú rozprávať, ako sa im darí v
škole, aké majú záujmy mimo školy. Naposledy si chcel deti odfotiť, toto odmietli. Matka hneď z vedľajšej
izby pribehla, že nemá deti stresovať, inak zavolá políciu. Z uvedeného je zrejmé, že matka sa i pred
deťmi vyjadruje na jeho adresu hanlivo, robí všetko pre to, aby ho pred deťmi znevažovala, deti nevedie k
tomu, aby sa ich vzťah rozvíjal, naopak má snahu, aby len prispieval finančne a viac sa o ňu nezaujímal.

Ďalej poukázal na to, že doposiaľ býva v rodinnom dome, ktorý jej zanechal, teda i týmto prispel nielen
matke, ale v prvom rade deťom, aby mali kde žiť. Uviedol, že požiadal o súčinnosť i psychologičku PhDr.
A., no ani táto nedokázala primäť deti ku styku s ním a ani nedokázala vplývať na ich matku, aby mohol
tento vzťah rozvíjať. Mal za to, že pokiaľ bude súd vychádzať z jeho príjmu 740 eur, pri úhrade výživného
tak, ako mu určil súd, plus platenie nájmu a ostatných poplatkov spojených s podnájmom, zostáva na

výživu pre neho, jeho partnerku, ich spoločné dieťa, ako aj dve deti z predchádzajúceho vzťahu 89 eur,
ktorá suma nepredstavuje ani sumu životného minima.3. Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Poukázala na to, že otec detí opätovne žiada o zníženie výživného na dve maloleté
deti z ich manželstva pochádzajúce s vysvetlením, že mu to nedovoľuje jeho finančná situácia, ale čo

ju zarazilo je, že je právne zastúpený, s čím sú spojené finančné náklady. Mala za to, že skutočnosť,
ako bude zvládať finančnú situáciu po narodení dieťaťa s terajšou partnerkou, mal zvážiť ešte pred
touto skutočnosťou a nie, aby teraz finančne strádali jeho deti z manželstva. To, že otec kupuje deťom
k sviatkom, považovala za normálne, okrem týchto darčekov neprispieva deťom na ich rozvoj žiadnym
iným spôsobom (výdavky na lieky, krúžky, ZUŠ...). Ďalej poukázala na to, že otec po rozvode zobral

deťompeniazenadobudnutépočasmanželstva,keďcennépapierabolivedenénasynaT.,disponentbol
jej bývalý manžel. Uviedla, že otec nemal s deťmi vybudovaný vzťah ani počas manželstva. Negatívne
vplývalnaichvýchovuadoterazprinávšteváchdetíneustálevyvíjananepsychickýtlak,čosanegatívne
odráža na ich psychickom a somatickom vývine. Za klamstvo označila tvrdenie otca, že doposiaľ bývajú
v rodinnom dome, ktorý im zanechal. Poukázala na to, že pred rozvodom bývali v byte jej rodičov, ktorý
bol ich výlučným vlastníctvom, po rozvode býva spolu s deťmi v rodinnom dome, ktorého výlučnou

vlastníčkou je ona a žiadnym spôsobom jej finančne k nemu neprispel bývalý manžel, iba jej rodičia.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového

poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v
spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) dospel k záveru, že odvolanie otca
nie je dôvodné.

6. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, §

78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom
pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako
aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností,
možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba
neprimerané majetkové riziká. Dohody a súdne rozhodnutia o výžinom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.

7. Súd prvej inštancie správne porovnal pomery rodičov a maloletých detí v čase poslednej úpravy

výživného o výživnom vykonanej rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26.07.2012,
č.k. 4P/68/2012-30, ktorým bolo manželstvo rodičov detí rozvedené a na základe rodičovskej dohody
mal. T. a mal. Q. boli zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude
zastupovať a spravovať ich majetok a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. T. výživným vo výške
130 eur mesačne a na výživu mal. Q. výživným vo výške 100 eur mesačne, ktoré bude poukazovať vždy

do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí od právoplatnosti rozsudku s pomermi,
ktoré nastali po tejto úprave a s pomermi rodičov s maloletých detí v súčasnosti. Odvolací súd dospel,
vzhľadom na takto zistené pomery účastníkov, k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie,
že zníženie výživného na mal. T. a na mal. Q., vzhľadom aj na horecitované zákonné ustanovenie
Zákonaorodine,niejeopodstatnené.MaloletýT.vsúčasnostiježiakomdruhéhostupňazákladnejškoly,

navštevuje šiesty ročník, venuje sa hre na klavír, okrem toho chodí na zborový spev, okrem toho má
zdravotné problémy (ortopedické, je alergik), s čím má matka zvýšené výdavky na jeho výživu. Maloletá
Q. navštevuje štvrtý ročník základnej školy, taktiež navštevuje ZUŠ.

8. Námietky otca, že súd nevzal ohľad na skutočnosti ohľadne jeho sociálnej, zárobkovej situácie,

odvolací súd nepovažuje za dôvodné. Aj keď otcovi pribudla vyživovacia povinnosť a žije s družkou a jej
dvoma mal. deťmi v spoločnej domácnosti, nemôže mať táto skutočnosť vplyv na doteraz určené výživné
na maloleté deti, ktorých náklady sa v porovnaní s obdobím poslednej úpravy výživného podstatne
zvýšili. Je potrebné poukázať na to, že výdavky na strane otca sú tvorené predovšetkým tým, že zo
svojho príjmu uhrádza náklady členov svojej domácnosti, ku ktorým, a to k družke a jej deťom, nemá zo

zákona vyživovaciu povinnosť. Je potrebné zdôrazniť, že plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému
dieťaťu má prioritné postavenie medzi ďalšími záväzkami otca dieťaťa. I keď sa po poslednej úprave
výživného zmenili pomery na strane otca v tom, že mu pribudla vyživovacia povinnosť, treba prihliadať
aj na to, že sa zvýšili náklady na výživu mal. T. a mal. Q., a preto nie je dôvod na zníženie výživného. ZoZákona o rodine otcovi dieťaťa totiž vyplýva povinnosť vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich
možností a schopností dosahoval taký príjem, z ktorého by mohol platiť výživné na svoje
dieťa v rozsahu, aby boli uspokojené jeho odôvodnené potreby. Nedôvodné boli odvolacie námietky otca

poukazujúce na to, že jeho 5-členná rodina pri príjme 745 eur nedokáže vyžiť. Ako už bolo vyššie
uvedené, otec má vyživovaciu povinnosť k mal. T., mal. Q. a mal. X., k svojej družke a jej dvom deťom
nemá zo zákona vyživovaciu povinnosť. Neobstojí ani námietka otca, že deťom prispieva i nad rámec
bežného výživného pri príležitosti ich sviatkov, nakoľko ide o príležitostné plnenie, o bežné dary, ktoré
nemožno na výživné započítať. Tvrdenie otca, že matke a deťom zanechal rodinný dom, nemá vplyv

v konaní o zníženie výživného na maloleté deti, pretože táto skutočnosť nemôže byť v tomto konaní
zohľadnená. Pokiaľ sa týka nezhôd rodičov ohľadne styku otca s maloletými deťmi, ani táto okolnosť
nemôže byť zohľadňovaná v konaní o zníženie výživného. Za tohto stavu odvolanie otca bolo preto
neopodstatnené.

9. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o
mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

11. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).