Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/438/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714209577
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714209577.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a

členovsenátuMgr.KatarínyKatkovejaJUDr.JanyHaluškovej,vsporežalobcuT.M.,nar.XX.XX.XXXX,
s prechodným pobytom P. X, XXX XX S., právne zastúpeného JUDr. Mariánom Görčim, advokátom,
AdvokátskakanceláriasosídlomNámestieSNP50,96001Zvolen,protižalovanejR.M.,rod.L.,nar.XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom P. K. XXXX/XX, XXX XX S., o určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní
BSM, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/100/2014-50 zo dňa
07. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný
súd“) rozsudkom zo dňa 07. 05. 2015 žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti Dohody o
vyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov(ďalejaj„BSM“)zodňa09.09.2011vyhotovenej
vo forme notárskej zápisnice JUDr. Annou Máčajovou, notárkou, Notársky úrad so sídlom Kozačeka 3,
Zvolen, pod sp. zn. N 261/2011, Nz 32957/201l, zamietol (prvý výrok). Žalovanej náhradu trov konania
nepriznal (druhý výrok).

1. 2. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že strany sporu boli manželmi. Ich
manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9C 63/2011 dňa 16. 06. 2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01. 07. 2011. Krátko po rozvode manželstva žalovaná navrhla
žalobcovi, aby predali nehnuteľnosť patriacu do nevyporiadaného BSM zapísanú na LV č. XXXX pre
obec a kat. úz. S. ako parc. KNC XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a stavba
(garáž)sosúp.č.XXXX stojacanapare.KNCXXXX/XXX,XXX,XXX,XXX.Uvedenéodôvodnilatým,že
garáž nepotrebujú a obdržanú kúpnu cenu si rozdelia na polovicu. Následne zabezpečila notárku a dňa

09. 09. 2011 podpísali na Notárskom úrade JUDr. Anny Máčajovej predmetnú notársku zápisnicu. Keďže
sablížilkonieclehotynavyporiadanieBSM,žalobcapožiadalCentromprávnejpomocivBanskejBystrici
o zabezpečenie bezplatnej právnej pomoci, pretože sa nachádzal v materiálnej núdzi. V rámci svojho
šetrenia toto centrum požadovalo od žalobcu predmetnú Dohodu o vyporiadaní BSM. Túto listinu však
žalobca nemal k dispozícii a preto dňa 30. 05. 2014 požiadal Okresný úrad, odbor katastra vo Zvolene
o vyhotovenie kópie tejto dohody. Po doručení tejto dohody zistil, že jej predmetom bolo vyporiadanie
celého majetku patriaceho do BSM. On sa však domnieval, že predmetnou dohodou sa prevádzal

len jeho spoluvlastnícky podiel ku garáži a príslušným pozemkom na žalovanú. Tvrdil, že dohodu s
obsahom, ktorý je uvedený v predmetnej notárskej zápisnici zo dňa 09. 09. 2011 uzatvoriť nechcel a
to i napriek tomu, že ju sám podpísal. Uzavretím takejto dohody sa cítil oklamaný a preto sa podanou
žalobou domáhal určenia jej neplatnosti.1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na vyjadrenia strán sporu, na
svedeckú výpoveď T.. J. L., notárky so sídlom Notárskeho úradu vo S., na zákonné znenia ustanovení §
34, § 37 ods. 1, § 39, § 149 ods. 1 a § 149a Občianskeho zákonníka, ale i na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/147/2011 zo dňa 27. 08. 2013, z ktorého vyplýva, že ani dohoda,
ktorá sa netýka celého majetku, ktorý bol v BSM, nie je neplatná pre rozpor s ustanovením § 150
Občianskeho zákonníka.
1. 4. Následne súd prvej inštancie uviedol, že: „Vykonaným dokazovaním bola preukázaná vôľa
vyporiadať vlastnícky režim ku garáži, ktorá sa stala pre účastníkov nepotrebnou. Po poučení zo strany

notárky pri spisovaní zápisnice o tom, že si môžu vyporiadať aj iný majetok v rámci vyporiadania BSM,
títo uviedli, že nedisponujú ďalšou inou nehnuteľnosťou, kedy si obaja boli zhodne vedomí, že byt ktorý
užívali patril Stavebnému bytovému družstvu Zvolen. Je pochopiteľné, že potom k tejto nehnuteľnosti sa
vyporiadania zápisnicou nedožadovali. Z vykonaného dokazovania vyplynulo aj to, že v čase spisovania
dohody o vyporiadaní BSM účastníci disponovali vlastníckym právom ku garáži, užívacím právom k
družstevnému bytu a vlastníckym právom k nábytku. Po poučení zo strany notárky však vyporiadali

BSM len vo vzťahu k predmetnej garáži.“ Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že „T.. J. L. vo
svojej výpovedi uviedla, že náležitým spôsobom poučila oboch účastníkov o tom, že zápisnične si
vyporiadavajú majetok nadobudnutý počas trvania manželstva a to spôsobom, ako sa vzájomne dohodli.
Notárka ďalej potvrdila, že má bežne zaužívanú prax, že v takýchto prípadoch nahlas diktuje obsah
zápisnice prítomnej zapisovateľke s tým, že v miestnosti je aj jeden aj druhý účastník dohody.“ V tejto

súvislosti ďalej prvoinštančný súd uviedol, že „obaja účastníci mali možnosť sa oboznámiť s obsahom
listiny pred jej podpisom a to jej prečítaním, čo zjavne nevyužili a bez ďalšieho notársku zápisnicu
podpísali.“
1. 5. V súvislosti s argumentáciou žalobcu (resp. jeho právneho zástupcu), že predmetná dohoda o
vyporiadaní BSM je neplatná z dôvodu absencie jeho vôle vyporiadať zaniknuté BSM realizovaným

spôsobom, ako aj z dôvodu nemožnosti vyporiadania BSM «čiastočným spôsobom» prvoinštančný súd
uviedol, že „žalobca právne relevantným spôsobom nepreukázal skutočnosť, že po objasnení právneho
inštitútu vyporiadania zaniknutého BSM na notárskom úrade T.. J. L. zmenil svoj názor a nepristúpil k
navrhovanémuriešeniuvyporiadaniaBSMtoutoformou.Žalobcalentvrdil,ženanotárskomúradenemal
záujem vyporiadať zaniknuté BSM, svoje tvrdenie však nepreukázal a toto bolo v rozpore s tvrdením

svedkyne T.. J. L., ktorá naopak uviedla, že pred spísaním tejto zápisnice dala náležité právne poučenie
tak jednému, ako aj druhému účastníkovi, že je možné si touto formou vyporiadať zaniknuté BSM.“
1. 6. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.
1. 7. V odôvodnení rozhodnutia o trovách konania poukázal súd prvej inštancie na v tej dobe platné a
účinné ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žalovanej vzniklo právo

na náhradu trov konania. Žalovaná si však náhradu trov konania neuplatnila a preto jej náhradu trov
konania nepriznal.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvoinštančný podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej
lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho žalobe vyhovel, a

aby žalovanej uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania (ktorých výšku presne špecifikoval). V prípade,
ak odvolací súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na zmenu napadnutého
rozsudku, žiadal, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
2. 2. V odôvodnení odvolania zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v žalobe i v priebehu

prvoinštančného konania, prečo považuje predmetnú dohodu o vyporiadaní BSM vo forme notárskej
zápisnice za neplatnú. Konkrétne zopakoval, že pri uzatváraní predmetnej dohody absentovala vôľa
vyporiadať BSM spôsobom, ako je uvedené v predmetnej notárskej zápisnici.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhovala, aby odvolací súd odvolanie žalobcu

„zamietol“, z čoho možno vyvodiť, že de facto žiadala tak, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu potvrdil. Uviedla, že „predmetný notársky zápis o vyporiadaní BSM“ vykonali so
žalobcom „slobodne, dobrovoľne a v plnom vedomí toho, čo podpisujú.“ Chceli vyporiadať celý majetok
mimosúdnetakakotourobili,abysavyhliďalšímsúdnymprocesom.Akžalobca„svojnázormedzičasom
zmenil, nie je to dôvod, aby žiadal súd, aby vyhlásil za neplatné to, čo vykonal platne.“

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu uviedol, že „je nesporné, že
žalovaná po vydaní prvoinštančného rozhodnutia (...), ktoré bolo vydané v jej prospech (...), zmenilasvoje vyjadrenie k skutkovým okolnostiam, za ktorých došlo k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM u
notárky T.. J. L. dňa 09. 09. 2011.“ Inak v zásade zopakoval argumentáciu uvedenú v odvolaní.

5. Odvolanie žalobcu bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z

citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha
už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“

6. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu

určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP, a odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
7. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým

spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda
spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd zároveň
konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by
neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal.

9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.
2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumentáciu žalobcu
uvedenú v odvolaní.

10. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobca so žalovanou uzatvorili na Notárskom úrade

T.. J. L. dňa 09. 09. 2011 Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyhotovenú
vo forme notárskej zápisnice (sp. zn. N 261/2011, Nz 32957/201l), kde v bode 5 je uvedené, že
presne špecifikované nehnuteľnosti patriace do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu (teda i
predmetná garáž) sa stávajú výlučným vlastníctvom žalovanej. Z obsahu uvedenej zápisnice, ale i z
výpovede notárky T.. J. L., ktorá bola v spore vypočutá ako svedkyňa vyplýva, že strany sporu ako

účastníci predmetnej dohody boli s jej obsahom oboznámení minimálne tým, že obsah zápisnice bol
notárkoudiktovanýzaichprítomnosti.To,žesobsahomdohodysúhlasili,potvrdilisvojimivlastnoručnými
podpismi. Ak za tohto skutkového stavu žalobca v tomto spore tvrdí, že obsah Dohody o vyporiadaní
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovvyhotovenejvoformenotárskejzápisnicenezodpovedaljeho
skutočnej vôli, nemožno toto jeho tvrdenie hodnotiť inak ako účelové. Ako správne konštatoval súd prvej

inštancie, v spore žiadnym spôsobom nepreukázal, že v dobe uzatvárania predmetnej dohody bola jeho
skutočná vôľa iná.

11. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie na tento spor správne aplikoval rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/147/2011 zo dňa 27. 08. 2013, z ktorého vyplýva

nielen to, že dohoda, ktorá sa netýka celého majetku, ktorý bol v BSM, ale i dohoda o vyporiadaní BSM,
ktorou prípadne jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, prípadne nenadobudne nič (ako
v prejednávanej veci), nie je neplatná pre rozpor s ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka. Preto
argumentácia žalobcu je skutkovo a právne nedôvodná a neopodstatnená.12. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods.
1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná si však náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnila a keďže existenciu účelne vynaložených trov odvolacieho konania žalovanej nemal
odvolací súd preukázanú ani zo spisu, náhradu trov odvolacieho konania jej nepriznal.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).