Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 1, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616010044
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4616010044.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu

Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovanej C. H. , pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
h/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej C. H. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany (ďalej len
„súd prvého stupňa") zo 16.02.2017, sp. zn. 1T/11/2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok"), na verejnom
zasadnutí konanom v Nitre 1. júna 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

Obžalovaná
C. H., narodená XX.XX.XXXX v F., trvale bytom
H. A., T. XXX/XXX,

o d s u d z u j e :

Podľa 157 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (po nezistení žiadnej
v § 36 Trestného zákona uvedenej poľahčujúcej ani v § 37 Trestného zákona uvedenej priťažujúcej
okolnosti) na trest odňatia slobody vo výmere 1 ( jeden ) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona s a výkon trestu odňatia slobody podmienečne o
d k l a d á .

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona u r č u j e s a skúšobná doba na 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona u k l a d á s a trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa konajúci samosudkyňou, napadnutým rozsudkom uznal obžalovanú C. H. (ďalej len
„obžalovaná“) vinnou zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno

a/ s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona na tom skutkom základe, že:

dňa 10.10.201 v čase o 17.40 hod. dňa 10.10.2014 v čase o 17,40 hod. viedla osobné motorové
vozidlo zn. W. W., G.: I-N.-XXX /R./ po štátnej ceste III/49937 medzi obcami Jacovce - Prašice, kde pripredchádzaní osobného vozidla zn. W. D., EČ: F.-XXX V. sa obžalovaná dostatočne nepresvedčila,
či neohrozí iného účastníka cestnej premávky, vošla do jazdnej dráhy vozidla zn. M. M., EČ: F.XXX
V., ktoré ju už predchádzalo, došlo k bočnému kontaktu vozidiel a vodič vozidla M. M. C. N. prešiel v

ľavom jazdnom pruhu vozovky na krajnicu, kde prednou časťou vozidla narazil do stromu, následkom
čoho vozidlo otočilo a zadnou časťou vozidla narazil do ďalšieho stromu a po náraze vozidlo odhodilo a
toto zastalo kolmo na ľavej časti vozovky v smere od obce Jacovce na obec Prašice, kde pri dopravnej
nehode utrpel poškodený C. N., nar. XX.XX.XXXX ťažké zranenia, a to zlomeninu dolnej prednej hrany
2. krčného stavca, bez posunu kostných úlomkov, bez útlaku miechy, pomliaždenie mozgového tkaniva,

krvácanie pod pavúčnicu v čelospánkovej oblasti vpravo, otras mozgu ľahkého charakteru, dve tržne-
zmliaždené rany v oblasti záhlavia, zasahujúce do podkožného tkaniva, pomliaždenie mäkkých tkanív
s odreninou kože na krku a prednej hrudnej stene pásovitého tvaru, pomliaždenie mäkkých tkanív s
odreninou kože v oblasti hornej časti ľavého predlaktia a lakťa, odreniny kože na chrbte pravej ruky, v
oblasti pravého kolena a predkolenia s celkovou dobou liečenia a PN v trvaní 2 - 3 mesiace, čím vodička
obž. C. H. svojím konaním porušila ustanovenie § 15 odsek 5 písmeno i) a § 137 odsek 1 Zákona č.

8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

Za tento prečin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému uložil podľa § 157 odsek
2 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona, za nezistenej
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest

odňatia slobody vo výmere jeden rok, výkon ktorého podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
podmienečne odložil určiac podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona skúšobnú dobu na dva roky a podľa
§ 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu na dva roky.

Ďalšími samostatným výrokom napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podľa § 288 odsek 1
Trestného poriadku poškodených: UNION zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 29/
A, C. N., narodeného XX.XX.XXXX, bytom Q. X a C. R., narodenú XX.XX.XXXX, bytom H. XXX s ich
uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Napadnutý rozsudok bol obžalovanej, jej obhajcovi, prokurátorovi Okresnej prokuratúry Topoľčany
oznámený vyhlásením v ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom
16.02.2017, po ktorom oznámení, v zákonnej 15-dňovej, teda včas podala obžalovaná odvolanie
smerujúce proti výroku o vine ako aj treste napadnutého rozsudku, ktoré odôvodnila prostredníctvom
svojho obhajcu písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 15.03.2017.

Obžalovaná vzhľadom na produkované dôkazy mala za to, že nemožno jej klásť za vinu uvedený skutok,
nakoľko absentuje príčinná súvislosť medzi jej konaním a následkami dopravnej nehody. Hlavnými a
rozhodujúcimi skutočnosťami pre ďalší vývoj nehodového deja bolo konanie poškodeného C. N., ktorý
prekročil povolenú rýchlosť o 47 km/h a opakovane porušil mnohé z ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z.
čo je hrubým porušením jeho povinností ako vodiča a v tomto konaní rozhodujúcim faktom.

Z uvedených dôvodov obžalovaná Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhla, aby podľa
§ 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322
odsek 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol v zmysle § 285 písmeno b/ Trestného poriadku tak,
že ju oslobodí spod obžaloby.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu považujúc napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, navrhla odvolanie
obžalovanej ako neopodstatnené zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku..

Obhajkyňa obžalovanej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dôvodiac zhodne ako v písomnou

odôvodnení obžalovanou podaného odvolania, navrhla rozhodnúť o ňom v zmysle jeho písomného
petitu.

Obžalovaná na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že je samoživiteľka a vodičské
oprávnenie potrebuje k svojej práci.

Na otázku predsedníčky senátu uviedla, že si je vedomá svojich priestupkov na úseku dopravy, ako aj
toho, že tieto v prevažnej miere boli za prekročenie rýchlosti, avšak tieto boli len v nepatrnej výške a v
úsekoch, kde končilo obmedzenie uzavretej osadyPodľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací
súd preskúmal výrok o vine napadnutého rozsudku (proti ktorému zrejme a predovšetkým odvolanie

obžalovanej smerovalo), a následne, zvlášť s prihliadnutím na ustanovenie § 321 odsek 2, odsek 3
Trestného poriadku aj výrok o treste a výrok o náhrade škody napadnutého rozsudku a tiež postup
konania súdu prvého stupňa všetkým týmto výrokom napadnutého rozsudku predchádzajúci, avšak iba
v rozsahu zistenia prípadných chýb odôvodňujúcich podanie dovolania.

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom

pojednávaní súdom prvého stupňa boli napokon objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre
trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno a/ až písmeno e/ Trestného
poriadku, ktoré súd prvého stupňa v prejednávanej veci potreboval pre svoje rozhodnutie o vine, o treste
ako aj o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného
poriadku).

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov predovšetkým zameraných na objasnenie skutkových
okolností zažalovaného skutku dôležitých pre rozhodnutie o vine obžalovanej a pri vykonávaní
dôkazov zameraných na objasnenie skutočností potrebných na určenie druhu trestu a jeho výmery na
hlavnompojednávanípostupovalpodľapríslušnýchustanoveníTrestnéhoporiadkuupravujúcichspôsob

vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/
Trestného poriadku), ktoré by mohli mať vplyv na tieto zistenia, alebo v dôsledku ktorých by došlo k
porušeniu práv obžalovanej na obhajobu.

Zistenia súdu prvého stupňa dôležité tak pre jeho rozhodnutie o vine obžalovanej vo vyššie uvedenom

skutkovom rozsahu, ako aj pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktoré mal za preukázané, tak
vychádzali z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania, zodpovedajúceho
všetkým kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, súčasne súd prvého stupňa pri
hodnotení týchto dôkazov tiež dôsledne postupoval v súlade s ďalšou zásadou trestného konania
uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda ich všetky v prejednávanej veci hodnotil tak jednotlivo

ako aj v ich súhrne, nepochybne aj podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam

tvoriacim podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa
dôsledne postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k takým procesným chybám, ktoré
by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, najmä pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetný
skutok ustálený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku stal spôsobom tam popísaným, a že ho
spáchala obžalovaná.

Súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku dôkladne a podrobne v
odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel
svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri vyhodnotení vykonaného dokazovania. Z
odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd prvého stupňa vyrovnal s obhajobou obžalovanej a

tiež s akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovenízákonavotázkachviny,akoajvovzťahukuloženémutrestuaknáhradeškody.Zuvedených
dôvodov sa odvolací súd s dôvodmi napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožnil a tam uvedené
závery si osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Treba zdôrazniť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto
je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

Toto konštatovanie je v danej veci opodstatnené aj vzhľadom ku skutočnosti, že obžalovaná v písomnom
odôvodnení proti výroku o vine napadnutého rozsudku predovšetkým smerujúceho odvolania neuviedla
žiadnu relevantnú skutočnosť alebo okolnosť, ktorá by opodstatnene spochybňovala záver o tom, že
v prejednávanej veci zažalovaný skutok sa stal, že ho spáchala obžalovaná a že ním naplnila všetky
zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona

s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona a to nielen po formálnej, ale aj po materiálnej
stránke, pretože ani spôsob spáchania činu a jeho následky, ani okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný
a napokon ani miera zavinenia a pohnútka obžalovanej ako jeho páchateľa neodôvodňujú záver o
nepatrnosti jeho závažnosti (§ 10 odsek 2 Trestného zákona).

Na základe uvedeného odvolací súd si v celom rozsahu osvojil skutkové aj právne závery súdu prvého

stupňa, považujúc ich za správne a plne zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania a v
podrobnostiach na ne odkazuje.

K rozdielnemu záveru oproti záverom súdu prvého stupňa dospel odvolací súd len pokiaľ ide o výmeru
hlavného ako aj vedľajšieho trestu uloženej súdom prvého stupňa obžalovanej, pretože vzhľadom na

výraznú spoluvinu poškodeného C. N. na nehodovom deji a tým aj na spôsobenom následku, bolo
potrebné túto podstatnú skutočnosť zohľadniť jednak pri ukladaní sa majúceho trestu obžalovanej a
jednak pri rozhodovaní o náhrade spôsobenej škody.

Odvolací súd podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku zruší napadnutý rozsudok aj:

- ak je uložený trest neprimeraný (písmeno e/).

Podľa § 321 odsek 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Keďže odvolací súd zistil vyššie uvedené dôvody, podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, odsek 3 Trestného
poriadku na podklade odvolania obžalovanej, zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

o treste a po splnení podmienok ustanovených v § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol sám
rozsudkomtak,ženapodkladesúdomprvéhostupňavpodstatesprávneaúplnezistenýchskutočnostía
okolností majúcich vplyv a význam pre určenie druhu trestu (okrem jeho výmery), po ich v celom rozsahu
zákonu zodpovedajúcom vyhodnotení obžalovanej uložil podľa zákonnej trestnej sadzby ustanovenej v
§ 157 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (teda po opodstatnenom

nezistení v § 36 Trestného zákona uvedených poľahčujúcich okolností a nezistení žiadnej v ustanovení
§ 37 Trestného zákona uvedených priťažujúcich okolností) trest odňatia slobody na jeden rok, výkon
ktorého podmienečne odložil (§ 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona), určiac skúšobnú dobu na
samej dolnej hranici na jeden rok (§ 50 odsek 1 Trestného zákona), a podľa § 61 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke

tiež na dolnej hranici, na jeden rok.

Odvolací súd mal za to, že kombinácia týchto druhov trestov (trest odňatia slobody a zákaz činnosti) a
ich výmera (na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby) obžalovanej v prejednávanej
veci odvolacím súdom uloženého trestu zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu

v§34odsek4Trestnéhozákona(spôsobspáchaniačinu,jehonásledok,zavinenie,pohnútka,nezistené
poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, spoluvina
poškodeného) a preto je spôsobilý aj na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona
a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, lebo zabezpečí ochranu spoločnostipredobžalovanoutak,žejejzabránivpáchaníďalšejtrestnejčinnosti,vytvorípodmienkynajejvýchovuk
tomu, aby viedla riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne
vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou.

Pokiaľ ide o obžalovanej uložený trest zákazu činnosti v súvislosti s ustanovením § 34 odsek 3 Trestného
zákonapovažujeodvolacísúdzapotrebné obžalovanúupozorniť,žeakýmkoľveknepriaznivýmvplyvom
tohto trestu aj na jej rodinu a jej blízke osoby mohla predísť tým, že by v prejednávanej veci v súvislosti
s takouto činnosťou nespáchala trestný čin a súčasne predtým navyše opakovane a nie málo závažným

spôsobom neporušovala pravidlá cestnej premávky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.