Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/289/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114208833
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114208833.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843, proti žalovaným: 1/ I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, L., 2/ Z. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXXX/XX, L., o zaplatenie 4.124,89 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina z 17. mája 2016, sp. zn. 14C/214/2014-171, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaným v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu, ktorý žiadal zaviazať žalovaných
v rade 1/ a 2/ na zaplatenie sumy 4.124,89 Eur, úroku z omeškania od 21.06.2012 do 27.01.2014
vo výške 215,29 Eur a 8,5 % ročného úroku z omeškania zo žalovanej sumy od 28.01.2014 do
zaplatenia. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou
sporiteľňou, a.s. a žalovanými v rade 1/ a 2/ ako spolu dlžníkmi bola dňa 16.01.2007 uzavretá Zmluva

o splátkovom úvere č. 0423933144, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkom úver vo výške
150.000,- Sk ako spotrebný bezúčelový úver pri premenlivej výške úrokovej sadzby 12,6 % ročne v deň
uzatvorenia úverovej zmluvy, pri poplatku za poskytnutie úveru 3.000, Sk a poplatku za správu úveru
60,- Sk mesačne, ktorý sa zaviazali žalovaní splatiť v 119-tich mesačných splátkach po 2.280,- Sk,
so splatnosťou prvej splátky 20.02.2007 a s konečnou splatnosťou úveru 20.02.2016, so splatnosťou
úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca a splatnosťou splátky k 20-temu dňu v mesiaci pri RPMN
14,92 %. Medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a súčasným žalobcom ako postupníkom

bola dňa 27.06.2013 uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok vrátene Prílohy č. 1, v ktorej postupca
vymedzil evidovanú pohľadávku ku dňu 27.06.2013 voči dlžníkom, pri poskytnutej sume 4.979,09 Eur,
pri zostatku pohľadávky 4.385,66 Eur, z toho istina celkom 3.482,33 Eur uvádzaných ako istina po
splatnosti, úroky 846,52 Eur, RÚ 672,56 Eur, úroky z omeškania 93,86 Eur, ÚONZ 80,10 eur, poplatky
vo výške 56,81 Eur, príslušenstvo pohľadávky celkom 903,33 Eur, s evidenciou omeškania 644 dní,
dátumomposlednejúhrady20.09.2011aevidenciouúrokovejsadzby12,35%p.a..Vprejednávanejveci
žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie žalovanej sumy ako pohľadávky, ktorá v rámci svojho podnikania

je poskytnutým úverom bankou. Z ustanovení § 3 ods. 2 Zákona č. 483/2001 Z. z., § 17 ods. 1, 2
Zákona č. 129/2010 Z. z. a § 524 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že nikto iný ako banka alebo osoba
podľa osobitného zákona, nesmie poskytovať úvery podľa Zákona o bankách. Pokiaľ by banka vykonala
postúpenie pohľadávky, na základe ktorého by došlo k zmene osoby veriteľa, ktorý by vstúpil do všetkýchpráv a povinností pôvodného veriteľa, došlo by tým k obchádzaniu zákona. K postúpeniu pohľadávok
môže dôjsť len na základe podmienok § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. (ďalej len „Zákona o
bankách“). Poukazujúc na rozhodovaciu činnosť niektorých krajských súdov vyslovuje záver, že nie je

možné postúpiť celú pohľadávku z úverovej zmluvy bez vyhlásenia mimoriadnej splatnosti postupcom.
Osobitne je potrebné zdôrazniť, že postúpenou pohľadávkou sa postupuje peňažná pohľadávka s
príslušenstvom, ktorá musí v čase postúpenia existovať, teda musí byť splatná, avšak nevykonáva sa
zmena v osobe veriteľa v platnom záväzkovom vzťahu. Preto riadiac sa preferenciou výkladu právneho
úkonu v prospech jeho platnosti v zmysle konštatovaní podľa odôvodnenia Nálezu ÚS SR z 1. apríla

2015 sp. zn. I.ÚS 640/2014, najmä, ak sa nejedná o právny úkon medzi účastníkmi konania a účastníkmi
právneho úkonu nie je spochybňovaný, nemohlo dôjsť k neplatnosti zmluvy po postúpení pohľadávky
ako celku, ale len v časti, v ktorej pohľadávka nebola splatná a ktorá zodpovedala povinnosti banky
viesť a spravovať poskytnutý úver, teda účinná a platná bola pri postúpení všetkých pohľadávok. Na
základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v konaní, keďže nebolo preukázané, že nastali podmienky uvedené v § 92 ods. 8 Zákona o

bankách, na základe ktorých by sa na základe postúpenia pohľadávky stal súčasný žalobca veriteľom
pohľadávky.

2.Protirozsudkuokresnéhosúduvzákonnejlehotepodalodvolaniežalobca.Nestotožňujesasprávnym
záverom okresného súdu, že zo znenia ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že predmetom

postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Z gramatického výkladu prvej a
druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy - peňažný záväzok a časť
peňažného záväzku. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní
so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu
celej výške peňažného záväzku, nielen v časti, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ by predmetné

ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo
bytovpredmetnomustanovenívysloveneuvedené.Uvedenýnázorjezrejmýajzosamotnéhologického
znenia daného ustanovenia, ktoré by bolo inak formulované. Z výsledkov vykonaného dokazovania
vyplýva,žejehoprávnypredchodcasvojeprávonavyhláseniemimoriadnejsplatnostinevyužil.Uvedené
právo využil sám po postúpení pohľadávky listom z 22.07.2013 označeným ako „Výzva k úhrade a

oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo
ku dňu 11.08.2013. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka
zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením
jeho spoplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu dlhu dlžníka,
týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. Vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Z ust. § 92 ods. 8
Zákona o bankách ďalej vyplýva, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového
tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za
splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Z citovaného ustanovenia nevyplýva,
že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia

pohľadávky. Norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 Zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť
vo vzťahu ku klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú NBS podľa § 50 ods. 1
tohto zákona. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobnému návrhu vyhovieť.

3. Žalovaná v rade 2/ vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že pohľadávku - úver spláca

pravidelnými 50 eurovými splátkami vždy k 15-temu dňu v mesiaci a chce v tom pokračovať až do
vyplatenia sumy 981,112 Eur. Žiadala prihliadať na svoju bezúhonnosť, zdravotný ako aj finančný stav.

4. Žalovaný v rade 1/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a
oprávnenou osobou (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP v spojení s § 470 ods. 1 CSP a § 201, § 204 O.s.p. v
znení účinnom do 30.06.2016) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355
ods. 1 CSP) bez nariadenia hlavného pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177 ods. 2 písm. c/
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP, ktorý

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Záver okresného súdu, že žalobca nie je aktívne legitimovaný v spore, na základe toho, že v konaní
nepreukázal, že je veriteľom žalovanej pohľadávky, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa27.06.2013, je správny. Krajský súd na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu (§
387 ods. 2 O.s.p.) zhodne so závermi okresného súdu uvádza, že žalobca na základe dôkaznej iniciatívy
nepreukázal, že by nastali podmienky k postúpeniu pohľadávky veriteľa pohľadávky - Slovenskej

sporiteľne, a.s. na postupníka - žalobcu.

7. Okresný súd v uvedenej súvislosti správne poukázal na ust. § 3 ods. 2 Zákona č. 483/2001
Z. z., podľa ktorého bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci
predmetu svojho podnikania, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Predmetom tohto konania bolo

uplatnenie nároku na zaplatenie pohľadávky, ktorou je úver práve poskytnutý takýmto subjektom -
bankou (Slovenskou sporiteľňou, a.s.). Zákon č. 483/2001 Z. z. preto v záujme ochrany nadobudnutých
práv osobitne upravuje podmienky, za ktorých môže subjekt (banka) takúto pohľadávku (úver) postúpiť
len na základe zákonom stanovených podmienok. Právna úprava umožňujúca postúpiť takýto peňažný
záväzok poskytnutý klientovi bankou, v čase postúpenia pohľadávky (ku 27.06.2013) bola obsiahnutá
v ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Z výkladu citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že

podmienkou možnosti postúpenia pohľadávky bola skutočnosť, že aj napriek písomnej výzve banky bol
klientnepretržitedlhšieako90kalendárnychdnívomeškanísosplnenímčoilenčastisvojhopeňažného
záväzku voči banke. Znamená to, že pokiaľ klient aj napriek písomnej výzve s uvedeným upozornením
bol naďalej v omeškaní so splácaním svojho peňažného záväzku dlhšie ako 90 kalendárnych dní, mohla
banka svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej

osobe, ktorá nie je bankou.

8. V danom prípade žalobca naplnenie zákonných predpokladov uvedených v § 92 ods. 8 Zákona
o bankách nepreukázal. Listinný dôkaz predložený navrhovateľom - list Slovenskej sporiteľne a.s.
zo dňa 17.01.2012 - upozornenie na nesplácanie dlhu, atribúty v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o

bankách nenapĺňa, keďže nie je z neho zrejmé, že by klient bol v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnychdnísosplnenímsvojhopeňažnéhozáväzkuavtejtosúvislosti,žebyuvedenéupozornenie
bolo doručené do dispozičnej sféry žalovaných v rade 1/, 2/. Naviac žalobca dôvodnosť podanej
žaloby na zaplatenie zostatku poskytnutého úveru od vyššie citovaného zákonného ustanovenia ani
neodôvodňoval, keď podľa jeho názoru je v spore aktívne legitimovaný na základe Zmluvy o postúpení

pohľadávok z 27.06.2013 a ďalej, že na základe jeho podania z 22.07.2013 nazvaným ako „Výzva k
úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ došlo k mimoriadnej splatnosti úveru
ku dňu 11.08.2013. Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ žalobca v konaní nepreukázal naplnenie
podmienok uvedených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách, v takom prípade ďalšie vykonané úkony
(postúpenie pohľadávky, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru) nemožno považovať za účinné.

9. Z uvedených dôvodov, keďže okresný súd dôsledne posúdil podmienky dôvodnosti uplatneného
nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny vo vzťahu k výsledkom vykonaného dokazovania, krajský
súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako správny podľa § 387 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a priznal úspešným žalovaným v rade 1/ a 2/ proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške týchto trov rozhodne súd
prvej inštancie.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)