Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 10, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/310/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212208023
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:4212208023.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

MartinaValentováaJUDr.BibiánaŤažiarová,vprávnejvecižalobcu:Ing.G.U.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
X., T. Q. X, zastúpeného advokátkou: JUDr. Lívia Kňažiková, so sídlom Komárno, Nám. M. R. Štefánika
6, proti žalovaným 1. AJCOR Real, s.r.o., IČO: 43 946 569, so sídlom Komárno, Novozámocká cesta
2/3862, 2. AJCOR PLUS, s.r.o., IČO: 47 237 422, so sídlom Komárno, Pohraničná 3, 3. G.T.TRADE,
s.r.o., IČO: 36 547 590, so sídlom Komárno, Hadovská cesta 870, všetci zastúpení spoločnosťou:
Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek, s.r.o., IČO: 36 721 123, so sídlom Komárno, Pohraničná
č. 4, o určenie neplatnosti právnych úkonov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Dunajská Streda 5C/51/2012-203 zo dňa 28.6.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1., 2. a 3. n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovaným 1. až 3. trovy konania 390,76 Eur k rukám JUDr. Romana Blazseka, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku,včastionáhradetrovkonaniapodľa§142ods.1,§149ods.1Občianskehosúdnehoporiadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobcovi bol priznaný zmenkovým platobným
rozkazom zo dňa 21.4.2011 nárok na zaplatenie sumy 62.000,- Eur (konanie vedené na Okresnom súde
Nitra sp. zn. 30Zm/13/2011, právoplatne skončené dňa 9.6.2011). Voči konateľovi žalovaného 1. Ing.
P. F. je vedené exekučné konanie EX 1566/2011 a to žalobcom ako oprávneným, exekučné konanie

EX 1580/2012 na vymoženie výživného pre maloleté deti F., v ktorom na predmetné nehnuteľnosti
bola vyhlásená dobrovoľná dražba v prospech veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa a.s., od ktorej bolo po
vypracovaní znaleckého posudku č. 28/2014 (ktorým bola nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve Ing. F.,
zapísanánaLVčísloXXXX,bytčísloXnadruhomnadzemnompodlažívochodečísloXnachádzajúcisa
na parcele číslo 565/1, so spoluvlastníckym podielom 6637/69812, ocenená na 88.000,- Eur) upustené.
Ďalej v exekučnom konaní EX/5767/13 si oprávnený T. T. vymáha pohľadávku voči Ing. P. F. vo výške
2502,80 Eur. Na uvedený byt č. X vo výlučnom vlastníctve Ing. P. F. bolo zriadené záložné právo pod

číslom V - 1434/2004 v prospech Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., bol vydaný exekučný príkaz pod
číslom EX/1580/12 zo dňa 17.1.2012 a zriadené exekučné záložné právo v prospech nároku maloletých
detí F., exekučným príkazom EX/5767/13 zo dňa 27.5.2014 bolo zriadené exekučné záložné právo vprospech oprávneného T. T., exekučným príkazom EX/1566/11 bolo zriadené exekučné záložné právo
dňa 10.6.2014 v prospech žalobcu.

4. Okresný súd mal v priebehu konania preukázané, že Ing. P. F. má vo výlučnom vlastníctve ďalšiu
nehnuteľnosť - byt č. X., na ktorý boli zriadené exekučné záložné práva uvedené v odseku 3, pričom
exekučné konanie sp. zn. EX/5767/13 na vymoženie pohľadávky 2.502,80 Eur riadne prebieha. Z
uvedeného uzavrel, že je zrejmé, že nie je splnená podmienka ohrozenia práva žalobcu na plnenie
zo strany žalovaného (Ing. P. F.) pre vymoženie pohľadávky za základe prebiehajúceho exekučného

konania, ktorého predmetom je nehnuteľnosť zjavne prevyšujúca hodnotou pohľadávky žalobcu.

5. Ďalším a podstatným dôvodom pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na podanie žaloby na
určenie neplatnosti právnych úkonov je podľa okresného súdu možnosť postupu žalobcu v zmysle a §
42a Občianskeho zákona a to domáhať sa určenia, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5
citovaného ustanovenia, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne

neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho
úkonuužvymáhateľnýaleboakužboluspokojený.Vyslovenímneúčinnostiprávnehoúkonu,bydosiahol
žalobca stav, že všetky právne úkony, ktoré učinil žalovaný (pozn. odvolacieho súdu: správne Ing. P.
F.) pri prevode svojho obchodného podielu by voči žalobcovi neboli účinné a mohli by byť predmetom
výkonu rozhodnutia. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor

veriteľa. Odporovať možno len úkonom dlžníka. Ak iná osoba než dlžník urobí úkon, ktorým by sa
ukrátiliprávaveriteľa,nemátozanásledokvznikodporovateľnosti.Dlžníkovprávnyúkonmusíukracovať
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, t.j. pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred
súdom v základnom konaní. Podmienkou uplatnenia odporovateľnosti teda nie je právoplatné súdne
rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (R 44/2001). Právnická osoba, v ktorej má dlžník alebo jemu blízka

osoba v čase, keď sa tento právny úkon uskutočňuje, majetkovú účasť aspoň 10%, rozsah tejto účasti
sa posudzuje so zreteľom na základné imanie, ak sa povinne vytvára alebo ak sa vytvorí dobrovoľne,
ako je to pri verejnej obchodnej spoločnosti, pomerom podielov k ich súčtu. Pri vlastníctve podniku je
rozhodujúci spoluvlastnícky podiel na majetku tejto právnickej osoby.

6. Okresný súd dospel k záveru, že vzhľadom na formuláciu petitu žaloby, ktorým chcel žalobca
dosiahnuť plnenie povinnosti z obchodných podielov spoločníka žalovaných na základe exekučného
titulu, nebol daný naliehavý právny záujem na určenie a tým nebola splnená základná podmienka pre
úspešnosť určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, keď nárok bolo
možné dosiahnuť inak, preto bolo nevyhnutné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V ďalšom súd sa už

nezaoberal dôvodmi neplatnosti právneho úkonu.

7. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd priznal žalovaným náhradu trov konania,
ktoré u žalovaného 1. predstavujú trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci (prevzatie
veci 27.11.2014, účasť na pojednávaní dňa 26.5.2015 a dňa 8.12.2015). Odmena za jeden úkon právnej

pomoci podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v roku 2014
činí 61,87 Eur, v roku 2015 64,53 Eur. Advokát zastupoval troch účastníkov, kde v prípade ďalších mu
prislúcha 50 % z odmeny (§ 13 ods.2 citovanej vyhlášky), v prípade odročeného pojednávania 1/4
z odmeny 16,13 Eur, 1/2 z odmeny v roku 2014 činí 30,93 Eur z odmeny 64,53 Eur 32,26 Eur. V
prípade účasti na pojednávaní, ktoré bolo odročené 8,06 Eur. Advokát si účtoval hotové náklady formou

režijného paušálu podľa § 15 a § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, 1/100-inu z výpočtového základu stanovené
podľa § 1 ods. 1 cit. vyhlášky. Výška výpočtového základu v roku 2015 činila 839,- Eur z toho 1/100-ina
činí 8,39 Eur. Výška výpočtového základu v roku 2014 činila 804,- Eur z toho 1/100-ina činí 8,04 Eur.
Podľa § 17 ods.1 citovanej vyhlášky si advokát účtoval stratu času na ceste z miesta sídla z Komárna
do Dunajskej Stredy a späť 4 začaté polhodiny, 1/60 z výpočtového základu 839 Eur činí 13,98 Eur 2 x

55,92 Eur. Režijný paušál a stratu času si účtoval advokát len raz v mene všetkých žalovaných. Celkom
odmena s hotovými náklady advokáta činí 390,76 Eur.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť,
žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a žalobcovi priznať trovy konania. Poukázal na § 365 ods. 1 písm. f) a

h)Civilnéhosporovéhoporiadkuaargumentovaltým,žesúdprvejinštanciesprávneúplnezistilskutkový
stav, ale tento nesprávne právne posúdil. Má za to, že žalobca má naliehavý právny záujem podľa § 137
písm. c) Civilného sporového poriadku, nakoľko bez takéhoto určenia vo forme súdneho rozhodnutia
právo žalobcu na vymožiteľnosť je ohrozené. Na základe zmenkového platobného rozkazu sp. zn.30Zm/13/2011 bolo začaté exekučné konanie a Ing. P. F. bol uložený zákaz nakladania s majetkom a
zákaz prevodu obchodného podielu v spoločnosti AJCOR Real, s.r.o. (žalovaný 1.), v ktorej jeho podiel
predstavoval zhruba 35 %. Táto spoločnosť vlastnila nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, č. XXX pre

kat. územie K. Y. a na LV č. XXXX a č. XXXX pre kat. územie K.. Spoločnosť AJCOR PLUS s.r.o.
(žalovaný 2.), ktorá vznikla dňa 26.1.2012 kúpila od žalovaného 1. uvedené nehnuteľnosti za dohodnutú
kúpnu cenu 33.000,- Eur so splatnosťou 30.7.2012. Žalovaný 2. dňa 10.2.2012 uzavrel so žalovaným 3.
kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli uvedené nehnuteľnosti. Vzhľadom na to akým spôsobom sa stal
obchodný podiel Ing. P. F. bezcenným je zrejmé, že žalobca nemal možnosť podať žalobu podľa § 42a

Občianskeho zákonníka, keďže konal za žalované spoločnosti a nedošlo k prevodu jeho obchodného
podielu.

9. Žalovaný 1., 2., 3. odvolanie nepodali a k doručenému odvolaniu žalobcu sa nevyjadrili.

10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej

CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
OSP). Odvolanie bolo podané dňa 30.8.2016. Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti)
už podľa CSP.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355

ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať
úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky

pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu žalobcu (o určenie neplatnosti Zmluvy
opredajipodnikuzodňa1.12.2012uzavretejžalovaným1.ažalovaným2;iourčenieneplatnostiZmluvy

o predaji podniku zo dňa 10.2.2012 uzavretej medzi žalovaným 2. a žalovaným 3., pričom predmetom
oboch zmlúv boli identické nehnuteľnosti špecifikované v žalobe) z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu zamietol, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

13. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom dospel k záveru, že vyhodnotení vykonaným

dokazovaním bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
nedôvodná. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti ako tie, s ktorými sa už riadne a
správne vysporiadal prvoinštančný súd.

14. Z obsahu žaloby vyplýva, že podľa žalobcu žalovaný 1. a žalovaný 2. nemajú žiaden majetok, teda

obchodný podiel dlžníka v týchto obchodných spoločnostiach sa stal bezcenným, bez požadovaného
určenia vo forme súdneho rozhodnutia bude jeho právo na zaplatenie sumy 62.000,- Eur, priznanej mu
Okresnom súdom Nitra sp. zn. 30Zm/13/2011 ohrozené a nevymožiteľné.

15. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016), teda aj v čase

rozhodovania prvoinštančného súdu, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.16. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17.Základnoupodmienkoudôvodnostiatedavýchodiskomprípadnejúspešnostiurčovacejžalobypodľa
§ 137 písm. c) CSP, ako i podľa pôvodného § 80 písm. c) OSP je existencia naliehavého právneho
záujmunapožadovanomurčení.Rozumiesatýmprávnyzáujemžalobcu.Právnyzáujemmusíbyťpodľa
požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou

právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a
dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo
je jednou z podmienok na to, aby mu súd mohol v rozsudku meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho
záujmujecharakterizovanáurčitýmiaspektmi:odporcomjepopieranáexistencia(neexistencia)práva,či
právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi je sporný
(existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva

či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť
inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty; resp. ohrozenia práva alebo
právneho vzťahu (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/91/2006).

18. V danom konaní žalobca podal určovaciu žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti uzavretých

Zmlúv o predaji podniku, pričom svoj naliehavý právny záujem na takto požadovanom určení postavil
výlučne na tom základe, že vyhovením jeho žalobe nebude jeho právo voči Ing. P. F. ohrozené a bude
vymožiteľné.

19. Odvolací súd konštatuje, že v konaní bolo potrebné skúmať, či vyhovením podanej určovacej žalobe,

sa odstráni aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanými, ktorý je ohrozením
žalobcovho právneho (nie faktického) postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom
odstrániť,pričompovinnosťpreukázaťexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčení
zaťažuje žalobcu. Žalobca v konaní uviedol, že jeho naliehavý právny záujem na žalovanom určení je
daný tým, že bez takéhoto určenia nedosiahne uspokojenie svojej pohľadávky voči Ing. P. F., o ktorej

už bolo rozhodnuté zmenkovým platobným rozkazom, nakoľko Ing. P. F. sa ako dlžník zbavil svojho
majetku s úmyslom neplniť svoju povinnosť voči nemu. Cieľom žalobcu je dosiahnuť uspokojenie jeho
pohľadávky voči Ing. P. F. z jeho majetku, teda z predmetných nehnuteľností, ktoré dlžník vložil ako
vklad do spoločnosti žalovaného 1., a ktoré sa následne stali predmetom oboch Zmlúv o predaji podniku
medzi žalovanými. Na základe uvedeného sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s názorom

prvoinštančného súdu, ktorý dospel k správnemu záveru, že na strane žalobcu nie je daná existencia
naliehavého právneho záujmu na jeho určovacej žalobe. Je nutné ešte doplniť, že nehnuteľnosti, z
ktorých chce žalobca uspokojiť svoju pohľadávku vložil Ing. P. F. (spoločník) do spoločnosti žalovaného
1. ako nepeňažný vklad podľa § 58 ods. 2 Obchodného zákonníka, ku ktorým žalovaný 1. nadobudol
vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľností. A teda predmetné nehnuteľnosti prestali byť

majetkom dlžníka Ing. P. F. a stali sa majetkom žalovaného 1. Pričom majetkom Ing. P. F. je jeho
obchodný podiel ako spoločníka u žalovaného 1. Preto je zámer žalobcu dosiahnuť splnenie dlhu voči
Ing. P. F. z predmetných nehnuteľností nemožný.

20. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 147/2008 naliehavý právny záujem žalobcu

na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku musí byť kvalifikovaný
- naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich
skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje
existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca ale nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle
uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k

odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch.

21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 113b Exekučného poriadku, ktoré
upravuje exekúciu na obchodný podiel, ktorý je majetkom Ing. P. F. a podľa ktorého možno postupovať
aj v prípade žalobcu ako veriteľa voči dlžníkovi Ing. P. F. ako spoločníkovi v obchodných spoločnostiach

žalovaných 1. a 2. Zákonná úprava obchodného podielu vyplýva z § 61 ods. 1 Obchodného zákonníka,
podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti. Veľkosť obchodného podielu
Ing. P. F. ako spoločníka žalovaného 1. k základnému imaniu je 37,49 % vyčíslená ako výška splateného
vkladu 12.448,- Eur k základnému imaniu 33.195,- Eur a k základnému imaniu žalovaného 2. je 50 %vyčíslená ako výška splateného vkladu 2.500,- Eur k základnému imaniu 5.000,- Eur. Z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by Ing. P. F. predal svoj obchodný podiel ako spoločník v spoločnostiach
žalovaných 1. a 2., čo potvrdil aj samotný žalobca vo svojom odvolaní. Z uvedené teda vyplýva,

že neporušil zákaz prevodu svojho obchodného podielu v spoločnosti žalovaného 1. uložený mu
exekútorom JUDr. Ladislavom Szabom v konaní 7Er/722/2011 a teda nič nebráni postupu podľa § 113b
Exekučného poriadku.

22. Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že neistota, či pohľadávka žalobcu voči Ing. P. F. bude niekedy

uspokojená, nezakladá stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanými 1., 2., 3., ale len stav
faktickej, resp. ekonomickej neistoty v tom, či Ing. P. F. bude mať dostatočný majetok, z ktorého by
pohľadávka žalobcu mohla byť uspokojená. Skutočnosť, že by žalobca v prípade takéhoto určenia
mohol uspokojiť jeho pohľadávku z majetku žalovaných 1. a 2. (ktorých je spoločníkom), by zmenila
len ekonomické postavenie žalobcu v tom, že pohľadávku, ktorú už má priznanú súdom, môže aj od
žalovaných 1. a 2. s úspechom vymáhať. Nie je pritom vylúčené, že žalobca môže svoju pohľadávku

uspokojiť aj z iného majetku Ing. P. F., ktorým je nehnuteľnosť byt č. 5 zapísaný na LV č. XXXX, na
ktorý okrem iných, bolo zriadené exekučné záložné právo v prospech žalobcu na základe exekučného
príkazu EX 1566/11.

23. Odvolací súd sa ale nestotožnil so záverom okresného súdu ako ďalším dôvodom nedostatku

naliehavého právneho záujmu, že žalobca mal možnosť postupovať podľa § 42a Občianskeho
zákonníka, ktorý namietol žalobca v odvolaní. S poukazom na obsah citovaného ustanovenia § 42a
ods. 1 jednoznačne vyplýva, že na danú situáciu žalobcu neprichádza do úvahy aplikovať príslušné
ustanovenia o odporovateľnosti právnym úkonov, keď dlžník Ing. P. F. v súvislosti s predmetnými
Zmluvami o predaji podniku nekonal vo vlastnom mene ale konali žalovaný 1. a žalovaný 2., t. j.

obchodné spoločnosti, v ktorých je konateľom a spoločníkom (a bol aj v čase vykonania právnych
úkonov). Avšak ani uvedené nemá žiaden vplyv na správnom závere súdu prvej inštancie, že žalobca
nemá na žalovaných určeniach oboch Zmlúv o predaji podniku naliehavý právny záujem. Skutočnosti
uvádzané žalobcom v žalobe (identické aj v odvolaní) podľa názoru odvolacieho súdu neodôvodňujú
právny záujem žalobcu na žalovaných určeniach, ale len ekonomický záujem žalobcu spočívajúci v

možnosti uspokojiť jeho pohľadávku, čím by sa zmenil len faktický a nie právny stav neistoty žalobcu
ohľadom jeho pohľadávky voči dlžníkovi Ing. P. F., ktorý nie ani stranou tohto sporu.

24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu prvoinštančný súd správne uzavrel, že u žalobcu
neboldanýnaliehavýprávnyzáujemnaurčení,žepredmetnézmluvyopredajipodnikusúneplatné,čoje

základnou podmienkou pre úspešnosť určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku, a preto bol nevyhnutý postup okresného súdu, ktorý žalobu v celom rozsahu zamietnuť, bez
potreby zaoberať sa ďalšou vecnou stránkou daného sporu.

25. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorú nastolí. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS

251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov,
odvolací súd uzatvára, že keď súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom žalobu v celom rozsahu
zamietol, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 CSP rozsudok, včítane

závislého výroku o náhrade trov konania (odvolaním napadnutého bez uvedenia osobitných odvolacích
dôvodov), ako vo výrokoch vecne správny, potvrdil.

27. V odvolacom konaní fakticky plne úspešným žalovaným 1., 2., 3., vznikol zásadne nárok na náhradu
trov konania odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1

CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.28. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade boli žalovaní 1., 2., 3. v odvolacom konaní pasívni,
nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu

spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

29. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa
obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

30. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom
z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v

konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou

hospodárnosti civilného súdneho sporu.

31. Odvolací súd preto žalovaným 1., 2. a 3. nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

32. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že sa dopustil zrejmej nesprávnosti, ak

v napadnutom rozsudku vo výrokovej vete o náhrade trov konania označil ako právneho zástupcu
žalovaných JUDr. Romana Blazseka, hoci zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaných v konaní
zastupuje spoločnosť: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek s.r.o., IČO: 36 721 123, so sídlom
Komárno, Pohraničná č. 4, Komárno (plnomocenstvá na č.l. 138, 162 spisu). Preto je potrebné, aby
súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 224 CSP a túto zrejmú nesprávnosť v zmysle uvedeného

zákonného ustanovenia opravil.

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).