Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716208237
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3716208237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.
Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú U.,
zastúpená opatrovníkom L., dieťa rodičov Q. a X., o úpravu styku, na odvolanie matky proti rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 5. októbra 2016, č.k. 11P/134/2016-9, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval o návrhu otca na rozšírenie doterajšieho
styku otca s maloletou, ktorý bol rozhodnutím zo dňa 04.11.2014 určený v ťažiskovej časti na každú
párnu sobotu a párnu nedeľu, každú stredu a určené dni v období veľkonočných a vianočných sviatkov,
avšak vždy bez prespania maloletej u otca. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie styk rozšíril
principiálne o prespanie maloletej u otca, a to zo soboty na nedeľu v rámci prvého a tretieho víkendu
v mesiaci, a potom aj pri styku upravenom počas vianočných sviatkov (25.12. - 26.12.), nového roka

(2.1. - 3.1) a veľkej noci (sobota - nedeľa). V ostatnom rozšírení styku otca o prvých 15 dní mesiaca júl
a august návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Vec právne posúdil
podľa §§ 36, 24, 25 Zákona o rodine a k dôvodom uviedol, že doposiaľ bola upravená úprava styku otca
s dieťaťom tak, že dieťa bolo celý deň u otca, ale na noc išlo k matke. Takže rozhodnutím z roku 2014
nočné prespanie dieťaťa u otca realizované nebolo. V tom čase bolo dieťa takmer o dva roky mladšie.
V súčasnej dobe je vekovo staršia, vyspelejšia, je možnosť, aby u otca aj prespávala, preto súd prvej

inštancie dospel k záveru, že otec má právo podieľať sa na výchove dieťaťa takouto formou, teda aby
dieťa mohlo spávať aj u otca, teda aby otec mal dieťa aj cez noc. Jednoznačne otec preukázal súdu,
že má veľmi rád dieťa, dieťa má k nemu vytvorený hlboký a citový vzťah a chce ďalej budovať také
podmienky, aby si dieťa naňho čím najviac privyklo. Otec nemá inú možnosť, ako realizovať svoj podiel
na výchove len prostredníctvom úpravy styku. Otec má vybudovanú novú rodinu, má dieťa s
terajšou manželkou, pričom uviedol, že dieťa si s jeho manželkou rozumie, taktiež si rozumie s mladším
súrodencom. Rozšírenie styku doporučil aj opatrovník, s tým, že dieťa má k otcovi vytvorený hlboký a

citový vzťah. Je v záujme spoločnosti, aby sa na výchove dieťaťa aj touto formou v čo najväčšej možnej
miere podieľal aj druhý rodič, teda rodič, ktorému dieťa nie je zverené. Súd prvej inštancie zamietol
návrh otca v tom, aby sa s dieťaťom stretával dva týždne v mesiaci júl a dva týždne v mesiaci august,
nakoľko považoval za predčasné určovať takýto rozsiahly styk otca s dieťaťom, keďže je úlohou otca,
aby pripravil maloletú na zmenu prostredia, čo sa týka noci a podľa toho bude môcť byť rozšírený styk
aj o takéto dni počas letných prázdnin, ako chce otec.

2. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a
vrátiť súdu prvej inštancie na doplnenie dokazovania výsluchom maloletej, výsluchom manželky otca,prípadne stanoviskom detského psychológa. Matka poukázala na to, že maloletá nemá dobrý vzťah
k súčasnej manželke otca, z čoho vyplývajú situácie, na ktoré sa maloletá sťažuje. Po príchode od
otca poukazuje na nevhodné správanie, opisuje spoločnú vulgárnu komunikáciu otca a jeho manželky,

konflikty, predmetom, ktorých je aj vzťah k maloletej. Maloletá si to vysvetľuje tak, že manželka otca
ju nemá rada. Matka nespochybnila, že maloletá má dobrý vzťah k dieťaťu otca z jeho súčasného
manželstva, no túto okolnosť nepovažuje za dôvod, aby maloletá v domácnosti otca prespávala, keďže
je tu stresovaná a zo strany jedného z manželov nie je úprimne prijatá. Matka popísala neštandardné
prejavy maloletej po príchode od otca, kedy je maloletá najskôr tichá, a až po niekoľkých hodinách sa

k matke správa neobvykle prítulne a začne hovoriť o spôsoboch v rodine otca a opisuje jeho
hádky s manželkou. Vec je o to závažnejšia, že otec maloletej je ako vodič pracovne často mimo domu,
kedy maloletá ostáva s jeho manželkou, s ktorou nemá pozitívny vzťah. Všetko úsilie matky zabezpečiť
maloletej dobrý psychický stav, je vždy zmarené po príchode maloletej od otca, kedy si maloletá na pobyt
unehosťažuje. Súdprvejinštanciesapodľamatkynedostatočnezaoberalpredchádzajúcimikonaniami,
ktoré preukázali, že otec je osobou, ktorá si neplnila vyživovaciu povinnosť a svojim správaním prejavil,

že je bez empatie k dieťaťu i jeho potrebám. V predchádzajúcich konaniach bolo apelované na zmenu
správania otca vo vzťahu k matke ako aj maloletej, s poukazom na možnosť vzniku budúcich problémov
pri styku sa s maloletou. Uvedené však ani opatrovník, ani súd prvej inštancie nebrali do úvahy. Matka
považovalanapadnutérozhodnutiezaformálneštandardné,bezohľadunaosobudieťaťaajehozáujem,
vydané v snahe vyjsť v ústrety len otcovi.

3. K odvolaniu sa vyjadril otec, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 59 a nasl.
CMP. Za účelom doplnenia dokazovania vykonal pojednávanie zaznamenané zvukovou nahrávkou, a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 387

CSP.
5. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa

na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
6. Stretávanie sa dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, je prostriedkom k
zachovaniu a ďalšiemu rozvíjaniu vzájomného vzťahu dieťaťa a rodiča, a je prostriedkom napĺňania

viacerýchprávrodiča,alevrovnakejmiereajviacerýchprávdieťaťa.Stretávaniesasdieťaťomnemožno
vnímať iba ako právo rodiča, ale prinajmenšom rovnako aj ako právo dieťaťa, ktoré by mu malo
zabezpečiť,abyneprišloovzťahsjednouznajbližšíchosôbsvojhodetskéhoživota.Jevzáujmedieťaťa,
aby v jeho blízkosti ostali obaja rodičia s čo najviac intenzívnym pozitívnym vzťahom k nemu, a to aj
potom, ako medzi rodičmi samotnými o pozitívnom vzťahu hovoriť nemožno.

7.Vposudzovanomprípaderozhodovalsúdprvejinštancieorozšírenístykuotcaoprespaniemaloleteju
neho tak, aby doterajšie stretávanie počas dní nasledujúcich po sebe nebolo vždy predelené odchodom
maloletej k matke na prespanie. Stretávanie sa rodiča s maloletými dieťaťom vrátane prespania v jeho
domácnosti je prirodzená forma styku, preto na jej realizáciu nie sú potrebné žiadne osobitné dôvody.
Naopak, tie sú potrebné, pokiaľ sa stretávanie touto formou, teda s prespaním realizovať nemá. Preto

iba v prípade, že existuje objektívny dôvod, aby bol styk realizovaný bez prespania, možno k takejto
úprave pristúpiť. Takým dôvodom môže byť najmä nízky vek dieťaťa a s tým spojená prirodzená úzka
naviazanosť na matku, či na domáce prostredie, alebo malá intenzita citovej väzby na rodiča, s ktorým
sa styk má realizovať. Odvolací súd má za to, že vo veku maloletej a bez narušenej citovej väzby k
rodičom je prespatie dieťaťa v domácnosti rodiča, ktorému dieťa nie je zverené, náležitou formou styku.

8. V okolnostiach uvádzaných matkou potom nenachádza dôvody, pre ktoré by nemohlo byt realizované
prespanie maloletej u otca, ako forma styku primeraná veku maloletej, keď zo stanoviska kolízneho
opatrovníka,ktorýrobilajpohovorsmaloletou,vyplýva,žemaloletáidekotcoviveľmirada.Takýtopostoj
maloletej k návštevám domácnosti otca vylučuje natoľko negatívny vzťah so súčasnou manželkou otca,
ako ho popisuje matka. Čo sa týka poukazu matky, že dobrý vzťah maloletej s otcovým druhým dieťaťom

nie je dostatočným dôvodom pre prespávanie maloletej u otca, ten skutočne dôvodom pre prespávanie u
otca nie je. Ako bolo uvedené, stretávanie s prespaním je od istého veku prirodzená forma styku dieťaťa
s rodičom, ktorému nebolo zverené, preto preň okrem vekovej zrelosti a dostatočnej intenzity citovej
väzby k danému rodičovi nie je potrebný ďalší osobitný dôvod. Tak ako vo fungujúcej rodine prirodzeneprespávajú deti od istého veku u starých rodičov, či iných blízkych osôb rodiny, prinajmenšom rovnako
prirodzene môžu prespávať u svojho rodiča bez toho, aby bol preto potrebný osobitný dôvod. Pozitívny
vzťah maloletej s druhým dieťaťom otca je iba dôkazom nasvedčujúcim, že prostredie v rodine otca

je pre maloletú zaujímavé. Samozrejme tu maloletá môže vnímať aj negatíva a niektoré môžu byť aj
objektívne dané, no v konaní nevyšli najavo negatíva takej intenzity, ktoré by boli dôvodom pre neprijatie
prirodzeného rozširovania styku maloletej s otcom.
9. Pokiaľ matka vníma napadnuté rozhodnutie za formálne štandardné, je potrebné uviesť, že po viac
ako dvojročnom období stretávania sa maloletej, v súčasnosti X ročnej, s otcom, je rozšírenie styku o

prespanie medzi doteraz upravenými dňami styku štandardným vývojom v úprave práv a povinností k
maloletej. Iba výnimočná okolnosť by bola dôvodom pre neprijatie takéhoto prirodzeného vývoja. Tá
však z okolností prejednávanej veci nevyplýva.
10. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP rozhodol odvolací súd o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania.
11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).