Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Mária Prikrylová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoZm/153/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114208865
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114208865.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o. so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město,
110 00 Praha 1, Česká republika, IČ 264 29 705, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864 421, proti žalovanému D. J.,
bydliskom F. T. XXX/X,
XXX XX P., t.č. B. J. S., n.o. XXX XX K. XXX, o zaplatenie zmenkovej sumy 518 eur s príslušenstvom
a zmenkovej odmeny 1,73 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
37CbZm/40/2014-59 zo dňa 31. marca 2015, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd späťvzatie žaloby v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne p r i p ú š ť a,
v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e. Vo zvyšnej
časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie zmenkovej sumy 518 eur
s príslušenstvom a zmenkovej odmeny v sume 1,73 eur a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že žalobca podal na súde prvého stupňa žalobu podľa článku
4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pri určení právomoci, vecnej a miestnej príslušnosti
postupoval súd prvého stupňa podľa článku 2 bod 1, článku 3 bod 1 Nariadenia č. 861/2007 a podľa
článku 2 bod 1, článku 16 bod 2 Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych
rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (Brusel I) a podľa § 84 O.s.p. Vychádzal zo zistenia,
že žalobca ku dňu podania žaloby mal sídlo v Českej republike a žalovaný mal bydlisko v Slovenskej
republike. Súd prvého stupňa konštatoval, že ide o cezhraničný spor a hodnota pohľadávky v čase
doručenia tlačiva žaloby na uplatnenie pohľadávky nepresahuje 2 000 eur bez akýchkoľvek úrokov,
výdavkov a nákladov. Pri určovaní rozhodného práva postupoval súd prvého stupňa podľa § 10 ods.
1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len ZMPSP) a
danú vec posudzoval podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko jeho použitie zodpovedá
rozumnému usporiadaniu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.
2. Právnu vec posúdil súd prvého stupňa podľa ním citovaných príslušných ustanovení slovenského
hmotného práva, Občianskeho zákonníka, zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len
ZZŠ) a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov s poukazomna článok 1 ods. 1, článok 2 písm. a/ - c/, článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, 2, článok 5, článok 6 ods.
1 Smernice 93/13/EHS.
3.Vychádzalzozistenia,žeprávnypredchodcažalobcuakoprávnickáosobakonajúcavrámcipredmetu
svojej obchodnej činnosti (poskytovanie úverov nebankovým spôsobom) a žalovaný ako fyzická osoba
uzavreli dňa 3.7.2010 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému
úver v sume 300 eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o poplatok vo
výške 288 eur, spolu sumu 588 eur v 12 mesačných splátkach po 49 eur počnúc dňom 14.7.2010.
Zo zmluvy vyplýva prehlásenie žalovaného, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania
a tieto žalovaný prevzal ako peňažnú hotovosť dňa 3.7.2010 a jej prevzatie potvrdil vlastnoručným
podpisom. Zmluva o úvere má formu predtlačeného formulára. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú
všeobecné zmluvné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú predtlačené na zadnej strane zmluvy.
Súčasťou všeobecných podmienok je pod bodom 13. dohoda o vyplnení zmenky. Z predloženej zmenky
vystavenej žalovaným súd prvého stupňa zistil, že ide o listinu obsahujúcu označenie zmenka v
slovenskom jazyku, bezpodmienečný sľub zaplatiť peňažnú sumu vo výške 518 eur, uvedenú slovom aj
číselným vyjadrením, údaj o zročnosti zmenky, platobné miesto sídlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, meno
toho na koho rad sa má platiť, dátum a miesto vystavenia zmenky v P., X. júla XXXX a podpis vystaviteľa.
Zmenka obsahuje doložku bez protestu, dohodu o výške zmenkového úroku 0,25 % denne od
19. decembra 2010, doložku na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia a nad podpisom
vystaviteľa zmenka obsahuje identifikačné údaje v podobe meno a priezvisko, trvalé bydlisko a rodné
číslo vystaviteľa zmenky. Na rube zmenky sa nachádza indosament v znení namiesto nás na rad CD
Consutling s.r.o. s označením sídla spoločnosti, ktorý je podpísaný indosantom.
4. Vzhľadom k subjektom uzatvárajúcim túto zmluvu mal súd prvého stupňa preukázané, že medzi
týmito subjektami došlo k uzatvoreniu tzv. spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Uzatvorená zmluva bola označená ako zmluva o úvere uzatvorená podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka a v čl. 16 všeobecných podmienok bolo dohodnuté, že všetky právne vzťahy
sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Uvedené označenie a dojednanie nie je prekážkou
aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj ďalších predpisov
spotrebiteľského práva, ktoré súd aplikuje na všetky zmluvy bez ohľadu na ich právnu formu, ak jednou
zo zmluvných strán je spotrebiteľ.
5. Súd prvého stupňa ďalej skúmal, či predmetný právny vzťah nepodlieha aj režimu zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Veriteľ, právny predchodca žalobcu, s
predmetom podnikania poskytovanie úverov nebankovým spôsobom, poskytol dlžníkovi, fyzickej osobe,
na jeho žiadosť úver za úroky skryté pod tzv. poplatok za poskytnutie úveru, pričom obsah tohto poplatku
vyplýva z čl. 11 všeobecných podmienok. V uzatvorenej zmluve žalovaný označil ako účel poskytnutia
úveru výkon povolania. Žalobca v konaní nepreukázal súvis poskytnutého úveru s výkonom povolania
žalovaného. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, v tomto prípade žalobca. V prípade
pochybností o obsahu zmluvy platí pre spotrebiteľa výklad priaznivejší. Súd prvého stupňa mal za to,
že úver bol žalovanému poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania
(rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoE/5/2010-46 zo dňa 23.2.2010).
6. Z úradnej povinnosti súd prvého stupňa preskúmaval platnosť spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola
nevyhnutným predpokladom pre následné posudzovanie uplatnených nárokov zo zabezpečovacej
zmenky ako plnenia, ktoré bolo predmetom tohto konania. Súd prvého stupňa preskúmal zmluvné
podmienky, posudzoval ich možnú neprijateľnosť a zistil, že zmluva obsahuje dojednania, ktoré
neúmerne a hrubo narušujú rovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Konštatoval, že v
priamom rozpore so spoločenskými princípmi dobrých mravov, resp. z pohľadu výkonu podnikateľskej
činnosti poctivého obchodného styku, je väčšina ustanovení zmluvy. Zmluva, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 300 eur obsahuje poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 288
eur upravený v čl. 11 všeobecných podmienok bez bližšieho uvedenia obsahu a konkrétnej výšky
nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. V súvislosti s takto stanoveným poplatkom poukázal
súd prvého stupňa na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.11.2012, sp.zn. 18Co/109/2011,
v ktorom tento súd vyslovil, že je nevyhnutné, aby sa poplatkom platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi
a v jeho záujme. Neurčitý poplatok možno považovať za neprijateľnú podmienku. Súd prvého stupňa
ďalej konštatoval, že zmluva neobsahuje údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, čím saspotrebiteľský úver stáva bezpoplatkový a bezúročný (§ 4 ods. 2 písm. k/ zákona č. 258/2001 Z.z.). Aj z
tohto dôvodu právnemu predchodcovi žalobcu nevzniklo oprávnenie požadovať od žalovaného zaplatiť
sumu 321,32 eur ani vyplniť uvedenú sumu do zmenky vystavenej žalovaným.
7. Za hrubé porušenie rovnováhy zmluvných strán považoval súd prvého stupňa dojednanie zmluvných
pokút, čl. 11 o uznaní dlžnej sumy v celej výške, vrátane poplatku, čl.13, ktorého súčasťou je
dohoda o vyplnení zmenky. Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá bola súčasťou vopred pripravených
všeobecných podmienok, nebola účastníkmi individuálne dojednaná a žalovaný nemal možnosť ju
žiadnym spôsobom ovplyvniť. Podľa názoru súdu prvého stupňa dohoda o vyplnení bianco zmenky,
tak ako je formulovaná v čl. 13 všeobecných podmienok, vykazuje znaky zjavnej neurčitosti a
nezrozumiteľnosti, čo spôsobuje jej neplatnosť v zmysle neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá
zhoršuje postavenie spotrebiteľa a je v priamom rozpore so zákonom. Zákon č. 258/2001 Z.z. výslovne
limituje možnosť zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou vyplnenou zmenkovou sumou do výšky
nesplatenej istiny a príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. Dohodu, ktorá prekračuje
zákonné ustanovenie, možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku alebo za obchádzanie
zákona, ktoré majú rovnaký právny následok, neplatnosť dojednania. Zdôraznil, že aj v prípade, ak by
súd prvého stupňa vyhodnotil zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako platnú zmluvu, nemohol byť úver
zabezpečený zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou vo výške 518 eur pre priamy rozpor s § 4 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože zmenka mohla byť vyplnená maximálne zmenkovou sumou
450 eur.
8. Súd prvého stupňa uzavrel, že zmluva o úvere je v rozpore s dobrými mravmi a
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná. Pre absolútnu neplatnosť zmluvy o
úvere, ktorej súčasťou bola dohoda o zabezpečení pohľadávky zmenkou a dohoda o vyplnení bianco
zmenky, nemožno žalobcovi priznať plnenie ani zo zmenky. Právny predchodca žalobcu nemohol vyplniť
bianco zmenku a ani ju ďalej indosovať. Žalobcom predložená zmenka, aj keď obsahuje náležitosti
zmenky podľa ZZŠ, nezabezpečuje konkrétny záväzkový vzťah z poskytnutého úveru. Neplatnosť
dohody o zabezpečení pohľadávky zmenkou a dohody o vyplnení bianco zmenky znamená neexistenciu
kauzálneho vzťahu medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať. V
uvedenom prípade nedošlo k vzniku platného zmenkového záväzkového vzťahu.
9. Záverom súd prvého stupňa poukázal na to, že Nariadenie umožňuje súdu aj vo veciach s nízkou
hodnotu sporu nariadiť pojednávanie v zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia, ak to súd považuje za potrebné.
Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že nariadeniu ústneho pojednávania malo predchádzať uznesenie s
odôvodnením, mal súd prvého stupňa za to, že tento právny názor žalobcu nie je správny. Z čl. 5 ods.
1 Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu rozhodovať o nariadení pojednávania osobitným uznesením.
Uznesením rozhodne súd iba vtedy, ak návrh na ústne pojednávanie odmieta. Tento postup bol v súlade
s Nariadením a procesným právom SR, na ktoré Nariadenie v čl. 19 odkazuje.
10. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, a to vo
výnimočných prípadoch. Súd prvého stupňa považoval tento prípad za prípad výnimočnosti a vykonanie
ďalších dôkazov za nevyhnutnosť za účelom ochrany spotrebiteľa. Súdne rozhodnutie musí byť nielen
zákonné,alepredovšetkýmspravodlivé(NálezÚstavnéhosúduČeskejrepublikysp.zn.IV.ÚS1241/12).
11. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal z dôvodu jej neuplatnenia, žalovanému v konaní žiadne
trovy nevznikli a preto súd prvého stupňa žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
12. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2
písm. b/ O.s.p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods.
2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
13. V odvolaní uviedol, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním a rozhodnutím
k porušeniu práva Európskej únie, a to čl. 4, 5 a 7 Nariadenia, ktoré má všeobecnú pôsobnosť,
je záväzné vo všetkých svojich častiach a je priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. Žalovaný
nedoručil súdu žiadnu odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Súd bol preto povinnýpostupovať podľa čl. 7 ods. 3 tohto Nariadenia. Poukázal na to, že súd prvého stupňa vo veci vykonal
dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o úvere, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi.
Žalobca ani žalovaný dokazovanie v tomto rozsahu nenavrhli. Súd prvého stupňa vykonal nikým
nenavrhnuté dokazovanie bez účasti účastníkov konania a tak svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných
dôkazov, dokazovanie vykonal nezákonným spôsobom a najmä, neumožnil účastníkom konania vyjadriť
sa k vykonanému dokazovaniu, či navrhnúť ďalšie dokazovanie. Podľa § 120
O.s.p. je dokazovanie v sporovom konaní ovládané prejednávacou zásadou, súd vychádza len zo
skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil
súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti
predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb. Žalovaný voči forme a obsahu zmenky nenamietal. Podľa
názoru žalobcu neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd prvého stupňa mohol a mal rozhodnúť o
práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených
prednesovsporovýchstránpočaspísomnejfázykonania(koncentračnázásadapodľačl.5Nariadenia)a
vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky
voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to,
aby postupom podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak
súdučinil,ideoporušenieprincípukontradiktórnostisúdnehokonaniaarovnostiúčastníkovkonania ako
súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného vykonal
dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany
nedovolával, pohľadávku žalobcu nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd sám iniciatívne
rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre žalovaného dostatočný podklad
pre zamietnutie návrhu. Takéto správanie súdu je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný
zásahdoprávanaspravodlivýsúdnyprocesgarantovanépodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky
a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca v odvolaní tvrdil, že je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide
o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju
spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Súd prvého stupňa
sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal
a ignoroval predmet sporu, predovšetkým § 17 zák. č. 191/1950 Zb., z ktorého vyplýva, že žalovaný vo
všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým
menej tak môže robiť sám súd. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1
O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti
a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa
Nariadenia č. 861/2007 vykonané bez návrhu. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím,
čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek
tomu súd uplatnený nárok zamietol. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného
doterajšieho dokazovania. V danej veci súd prvého stupňa mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v tomto
konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka ako listinný cenný papier inkorporuje v
listine ako takej samo právo žalobcu. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než
sú na zmenke uvedené. Súd prvého stupňa za neplatnú považoval dohodu o vyplňovacom práva k
blankozmenke. Tento záver súdu prvého stupňa vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré v konaní
nikto nevzniesol. V odvolaní žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 22.10.2008, sp.zn. 5obo 3/2008, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.8.2002,
sp.zn. 25Cdo 1839/2000, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013, sp.zn.
43CoZm/10/2013,uznesenieKrajskéhosúduvPrešovezodňa5.9.2013,sp.zn.10Co/79/2013.Navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a
žalobcovi prizná právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.
14. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
15. Písomným podaním, ktoré došlo súdu prvého stupňa dňa 22.12.2015, zobral žalobca žalobu v časti
o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy z uplatneného zmenkovéhoúroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy žalobu späť. Z dôvodu späťvzatia žalobca žiada, aby
súd priznal zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne zo zmenkovej sumy.
16. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu podľa § 208 O.s.p., ktorú prevzal dňa 4.5.2016, nereagoval.
17. Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
18. Vzhľadom na to, že žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby nevyslovil nesúhlas a vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca zobral sčasti žalobu späť skôr, než rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd čiastočné späťvzatie žaloby pripustil, v tejto časti rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a konanie zastavil.
19. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
20. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy
vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, zákona zmenkového a šekového a zákona o spotrebiteľských úveroch žalobu
zamietol a žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania potrebných na
účelné uplatňovanie a bránenie práva podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvého
stupňa podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov,
na ktoré v podrobnostiach odkazuje.
21. Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa
nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. iným
vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody posudzoval
odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
22. Žalobcom namietaná vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
23. Preto odvolací súd posudzoval či postupom súdu prvého stupňa nebola účastníkom odňatá možnosť
konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
24. Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
K pojmovým znakom tohto odňatia patrí odňatie možnosti konať pred súdom, k odňatiu možnosti konať
došlo v dôsledku postupu súdu a možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Tieto
pojmové znaky musia byť splnené súčasne.
25. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal, že súd prvého stupňa vykonal
nikým nenavrhnuté dokazovanie, svojvoľne rozšíril rozsah dokazovania, a najmä neumožnil účastníkom
konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu (koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia).
Poukázal na to, že súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p.
vznášal za žalovaného námietky voči zmenke, pretože tým porušil princíp kontradiktórnosti konania a
rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie.26. Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 518 eur, zmenkového
úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 518 eur od 19.12.2010 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo
zmenkovej sumy 518 eur od 4.3.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny a náhrady trov konania.
27. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu.
Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci,
príp. niektorý z nich.
28. V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený
v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi
Občianskym súdnym poriadkom.
29. Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1
Nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných
sporoch v rámci Európskej únie, zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri plnení
týchtocieľovmajúsúdykľúčovúúlohuiniciovaťkontrolyaurčovaťpostup,ktorýtrebavrámcieurópskeho
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať
vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia.
30. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a
zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných
prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy.
31. Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2 Nariadenia, ktorým sa súdu ukladá
povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o
procesnoprávnych otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia
spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom. Povinnosť
informovať strany o procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti od vnútroštátnych postupov
plniť rôznym spôsobom.
32. Odvolací súd v konaní nezistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa
čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania.
33. Podľa čl. 5 ods. 2, 3 Nariadenia vyzval súd žalovaného tlačivom C na odpoveď a spolu s tlačivom
C zaslal žalovanému žalobu a poučenie účastníka konania. Doručované písomnosti prevzal žalovaný
dňa 2.11.2014, na ktoré nereagoval.
34. Z úradnej činnosti súd prvého stupňa pripojil do spisu zmluvu o úvere, ktorej súčasťou sú aj
všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Po ich pripojení do spisu a po oboznámení sa s obsahom
týchto listín, vykonal súd prvého stupňa podľa § 100 ods. 1 posledná veta O.s.p. predbežné právne
posúdenie veci, v ktorom vyslovil, že právnu vec je potrebné posúdiť nielen podľa zmenkového
zákona, ale aj podľa predpisov upravujúcich spotrebiteľské právo, nakoľko žalovaný mal pri vyplnení
blankozmenky postavenie spotrebiteľa. Oznámenie o predbežnom právnom posúdení veci spolu
s poučením podľa § 120 ods. 4 zaslal súd prvého stupňa právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému.
Právny zástupca žalobcu prevzal oznámenie o predbežnom právnom posúdení veci a poučenie dňa
29.12.2014, žalovaný dňa 18.2.2015. Predvolanie na pojednávanie na deň 31.3.2015 prevzal právny
zástupca žalobcu dňa 16.2.2015 a žalovaný dňa 2.3.2015.
35. Pripojením označených listín bez návrhu účastníkov konania, vykonal súd prvého stupňa skutkové
zistenia, ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku a následne rozhodol
vo veci na nariadenom pojednávaní podľa § 115 ods. 1 O.s.p.
36.Napojednávanídňa31.3.2015súdprvéhostupňavecprejednalarozhodolvneprítomnostiprávneho
zástupcu žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu sa písomným podaním zo dňa 30.3.2015(doručené súdu prvého stupňa v deň pojednávania 31.3.2015) z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil
z dôvodu, že v určenom čase bolo nariadené pojednávanie v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,
s.r.o. proti žalovanému Slovenská republika, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy vedenej
Okresným súdom Nové Zámky sp.zn. 10C na deň 31.3.2015 od 10,00 hod. do 13,30 hod. V týchto
veciach je žalobca právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. V ospravedlnení
uviedol, že nežiada odročenie pojednávania z dôvodu jeho neprítomnosti, pričom uviedol, že vychádza
zo skutočnosti o tom, že nemá vedomosť o popretí pohľadávky žalovaným. V prípade, ak by v priebehu
pojednávaniadošloakýmkoľvekspôsobomkpopretiuuplatnenejpohľadávkyžalovaným,žalobcažiadal,
aby súd pojednávanie odročil, vo veci neukončil dokazovanie a žalobcu oboznámil s námietkami
žalovaného zaslaním zápisnice z pojednávania.
37.Ustanovenie§101ods.2O.s.p.umožňujesúduvecprejednaťarozhodnúťvneprítomnostiúčastníka
konania alebo jeho právneho zástupcu v prípade splnenia podmienok, ktoré spočívajú v tom, že účastník
konania alebo jeho právny zástupca bol na pojednávanie riadne predvolaný so zachovaním 5-dňovej
lehoty na prípravu pojednávania (§ 115 ods. 2 O.s.p.) a tento účastník konania alebo jeho právny
zástupca včas nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Dôležitý dôvod, pre povahu
ktorého sa nemôže pojednávania zúčastniť sa musí týkať predovšetkým jeho osoby a mal by sa
vyznačovať určitou mierou nepredvídateľnosti, mal by byť závažný a svojím rozsahom alebo z iných
dôvodov by mal obsahovať dôvodený znak ospravedlniteľnosti. Dôležitosť dôvodu treba hodnotiť ku
všetkým okolnostiam konkrétnej veci aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti.
38. Odvolací súd konštatuje, že právny zástupca dôvod neúčasti na pojednávaní nepreukázal, údaje,
ktoré v ospravedlnení uviedol boli neúplné. I keď sa dôvod ospravedlnenia z neúčasti na pojednávaní
týkal právneho zástupcu žalobcu, tento dôvod neobsahoval žiadnu mieru nepredvídateľnosti.
39. Z úradnej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že právny zástupca žalobcu prevzal zastúpenie
spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. a spoločnosti CD consulting, s.r.o., ktoré podali na všeobecných
súdoch Slovenskej republiky niekoľkotisíc žalôb o uplatnenie pohľadávok.
40. Právny zástupca žalobcu mal z titulu svojho postavenia objektívne predpokladať, že bude existovať
množstvo konaní, v ktorých budú nariadené pojednávania, na ktoré bude ako právny zástupca
predvolaný a vznikne potreba jeho účasti na týchto pojednávaniach. Za týchto okolností odvolací súd
nepovažoval tvrdený dôvod neúčasti právneho zástupcu žalobcu za závažný ani za dôležitý.
41. Odvolací súd ďalej uvádza, že právnym zástupcom označený dôvod odročenia pojednávania
(námietky žalovaného) za situácie, že súd prvého stupňa mal splnené procesného podmienky na
prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., nie je bez
ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania.
42. Žalovaný prostredníctvom Centra sociálnych služieb Riviera, n.o. Udiča súdu prvého stupňa oznámil,
že pojednávania sa zo zdravotných dôvodov nezúčastní, o odročenie pojednávania nežiadal.
43. Právny zástupca žalobcu a žalovaný boli oboznámení s predbežným právnym posúdením veci podľa
§ 100 ods. 1 O.s.p. vrátane skutočnosti, že súd pripojil do spisu zmluvu o úvere vrátane všeobecných
podmienok a že týmito listinami vykoná súd prvého stupňa dokazovanie podľa § 129 ods. 1 O.s.p.
44. Súd prvého stupňa dodržal v konaní procesný postup, ktorý vyplýva z Nariadenia a v spojení s ním z
príslušných ustanovení O.s.p., pričom postupoval v súlade s § 120 O.s.p. a účastníkov konania poučil
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o dôkaznej povinnosti. Túto povinnosť má súd bez ohľadu na to, či je účastník
konania právne zastúpený. Súd prvého stupňa splnil poučovaciu povinnosť s osobitným zreteľom na to,
že spravidla ide o poslednú reálnu možnosť predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky a skutočnosti,
ktoré by mohli priniesť skutkové poznatky nevyhnutné na úspech žaloby alebo účinnú obranu proti nej.
45.Zadanéhoprocesnéhostavusúdprvéhostupňaumožnilsporovýmstranámzúčastniťsaprejednania
veci vrátane možnosti označiť rozhodné skutočnosti a dôkazy, vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré sa
vykonali (§ 123 O.s.p.), vykonať zhrnutie návrhov a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci
(§ 118 ods. 4 O.s.p.).46. Ustanovenie § 120 ods. 1 posledná veta O.s.p. dáva súdu možnosť vykonať aj iné dôkazy ako
tie, ktoré navrhli účastníci konania za účelom zistenia skutkového stavu, zvlášť za situácie aká nastala
v danom spore. Ide vlastne o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom konaní. Tento postup
je výnimočný a je možné ho využiť vtedy, keď je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa mal zo žalobcom predloženej vlastnej zmenky preukázané,
že pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., na rad ktorej vystavil dňa
3.7.2010 žalovaný zmenku, na líci ktorej sa nachádza číslo zmluvy XXXXXXXXX. Práve tieto skutočnosti
boli podkladom pre postup súdu prvého stupňa podľa § 120 ods. 1 posledná veta O.s.p., pretože
vznikli pochybnosti, či zmenka vystavená žalovaným má alebo nemá zabezpečovací charakter, či
zabezpečovala alebo nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, prípadne i zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.
47. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov hmotného práva, ale aj z práva
Európskej únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o
spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu.
Jednou z odlišnosti spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka
vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok
zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach
podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa.
48. Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS
(C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať
možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito),
že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex
post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s
právom Európskej únie.
49. Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/150 Zb. nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo.
Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať
kauzálne vzťahy, na ktorých zabezpečenie bola vystavená zmenka.
50. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“,
nestanovuje, že súd žalobe musí vyhovieť. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade súdu
prvého stupňa nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská
zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
51.Pripojenímzmluvyoúvereavšeobecnýchpodmienokposkytnutiaúverusúdprvéhostupňaneporušil
koncentračnú zásadu, a tým, že účastníkom konania zaslal pripojené listiny, s obsahom ktorých sa súd
prvého stupňa oboznámil a tieto posúdil ako dôkazy na zistenie skutkového stavu, neporušil ani princíp
kontradiktórnosti súdneho konania a ani rovnosť účastníkov konania.
52. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vo viacerých rozhodnutiach
poukázal na to, že spotrebiteľ sa, či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu
neinformovanosti, dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex
offo zbavením účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. Océano Gruppo editoriale spojené
prípady C-240 až C-244/98).
53.Súdnydvorzároveňjudikoval,žeexistujenezanedbateľnénebezpečenstvo,žepriemernýspotrebiteľ
nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady C-240 až C-244/98).
Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduchá záležitosť. Smernica indikatívnym
spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu posudzovanej klauzuly,
posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie
všetkých okolnosti prípadu a iných; čl.4 ods.1 smernice).
54. Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými klauzulami pri štandardných
produktoch obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidla verejného poriadku, teda vždy za každých
okolností (porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50,51).55. Proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo súdnej
kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zmenka je náročná na formality a aj v zmenkových
právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy, ktorú
zmenka zabezpečuje.
56.Žalobca,ktorýsastalmajiteľomniekoľkotisíczmeniekindosamentomodspoločnostiPOHOTOVOSŤ
s.r.o., si musel byť vedomý, že v skutočnosti ide o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na
ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a ktorých postavenie nie je
možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods.1). Zmenky
indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere.
57. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s hmotných právom,
keď riešil kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné
zmluvné podmienky. Ako základné a významné neprijateľné zmluvné podmienky posúdil súd prvého
stupňa dohodu o zabezpečení pohľadávky zmenkou a dohodu o vyplnení zmenky ako súčasť
všeobecných podmienok poskytnutia úveru upravené ako neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 písm.
k/ Občianskeho zákonníka a v § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka.
58. Odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa, je toho názoru, že pôvodnému majiteľovi zmenky,
remitentovi, nevzniklo právo zmenku vyplniť pre absolútnu neplatnosť dohody podľa čl. 13 všeobecných
podmienok. Žalobcovi zo zmenky nevzniklo právo na žiadne plnenie.
59. Žalobca, ktorý nadobudol zmenku rubopisom na škodu dlžníka, sa nemôže úspešne domáhať
plnenia titulom zmenky prijatej a vyplnenej v rozpore s hmotným právom, pretože ide o výkon práva,
ktorý nepožíva právnu ochranu ako konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.
60. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o
náhradetrovkonania,oktorýchrozhodolsúdprvéhostupňazaaplikácie§142ods.1O.s.p.vychádzajúc
zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu,
ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému
petitu. Keďže žalovaný si v konaní náhradu trov neuplatnil, súd prvého stupňa žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.
61. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 142 ods. 1 O.s.p. Úspešný žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil a preto odvolací súd
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.