Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/232/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115233128
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115233128.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobkyne:
Ing. Anna Glovniaková, s miestom podnikania Dlhá 192/42, Žilina - Bytčica, IČO: 33 861 285, právne
zastúpená JUDr. Ivanom Glovniakom, advokátom so sídlom D. G. XXXX/XX, B., proti žalovanému: J.
P., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX/XX, X., t. č. ÚVTOS Dubnica nad Váhom 1, o zaplatenie 9.600 Eur

s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/514/2015-30
zo dňa 13. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému peňažného plnenia vo výške 9.600 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne

z tejto sumy od 29.03.2012 do zaplatenia a to titulom náhrady škody, ktorú jej spôsobil žalovaný. Na
základe vykonaného dokazovania považoval okresný súd za nesporné, že žalovaný dňa 19.03.2012
prevzal od A. P. vozidlo značky Audi a s týmto odišiel na neznáme miesto a napriek viacerým výzvam
na vrátenie od A. P. v zmluvne dohodnutej lehote ho nevrátil, čím spôsobil škodu žalobkyni vo výške
9.600 Eur, teda na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil
tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchal prečin podvodu, za čo bol odsúdený. Poukazujúc na

ust. § 135 ods. 1 veta tretia O.s.p. okresný súd konštatoval, že rozhodnutím o spáchaní trestného činu
a o tom kto ho spáchal je viazaný, avšak skutok, ktorého sa žalovaný dopustil automaticky nezakladá
vznik jeho zodpovednosti za žalobkyňou uplatnenú náhradu škody v prezentovanom rozsahu. Uviedol,
že žalobkyňa v konaní nepreukázala vznik škody a tiež existenciu príčinnej súvislosti medzi zavineným
protiprávnym konaním žalovaného (prečinom podvodu) a škody (znížením jej majetku vo výške 9.600
Eur). V prejednávanej veci ku škode v majetkovej sfére žalobkyne ako prenajímateľa došlo v okamihu,

keď jej nájomca (A. P. - iný subjekt) nevrátil prenajatý automobil, pretože práve tým došlo k zníženiu
majetkového stavu žalobkyne o hodnotu vozidla. Zodpovednosť nájomcu sa odvodzuje od porušenia
právnej povinnosti vrátiť prenajatú vec po uplynutí dohodnutej doby prenajímateľovi, a to aj za situácie,
že stratu prenajatého vozidla bezprostredne spôsobila jeho odcudzením tretia osoba. Vychádzajúc z
týchto záverov okresný súd nepovažoval nárok žalobkyne za preukázaný.

2. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný ako účastník, ktorý bol v konaní
úspešný mal právo na náhradu trov konania, ktoré si však neuplatnil, preto mu ich okresný súd nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorým sa
domáhala jeho zmeny tak, že žalobnému návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Poukázala na
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/2011-55, v ktorom sa konštatuje, že rozsah

viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom
súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujús okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní nemožno
obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t.j. o spáchaní trestného činu a o tom, kto ho spáchal.
Žalobkyňa tak jednoznačne preukázala všetky predpoklady vzniku škody podľa Občianskeho zákonníka

vo vzťahu k žalovanému, ktoré sa kryjú so zákonnými znakmi trestného činu, ktorého sa dopustil a za
ktorý bol odsúdený. Túto skutočnosť preukázala predložením trestného rozsudku, okrem toho žalovaný
nepoprel žiadnu ňou tvrdenú skutočnosť.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred
nadobudnutím účinnosti Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), t.j. pred
01.07.2016, podľa § 470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodol už podľa tohto nového právneho
predpisu. Po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
bol opravný prostriedok v čase jeho podania prípustný (§ 204 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho

konania (§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 a § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 179 CSP, ktorý podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Žalovaný

bol rozsudkom Okresného súdu Žilina vydaným vo veci sp. zn. 28T/95/2015 uznaný vinným z prečinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Podľa tohto zákonného ustanovenia podvodu sa
dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu
alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

7. V rozsudku, ktorým bol uznaný vinným z trestného činu podvodu žalovaný sa uvádza, že dňa
19.03.2012 v Žiline v prevádzke autopožičovne Ing. Anny Glovniakovej sídliacej v Žiline - Bytčica,
Dlhá ulica č. 42 prevzal od A. P. osobné motorové vozidlo zn. Audi A4 8E, ev. č.: ZA 938 EO, VIN:
WAUZZZ8E16A074285, rok výroby 2005, farba tmavá šedá metalíza, ktoré si na obdobie od 19.03.2012
do 26.03.2012, predĺžené do 27.03.2012, zapožičala požičovnou zmluvou a následne s motorovým

vozidlomodišielnaneznámemiestoavzmluvnedohodnutejlehotehonevrátil,napriekviacerýmvýzvam
na vrátenie od A. P., čím spôsobil škodu Ing. Anne Glovniakovej, s miestom podnikania Borová č.
3203/29, Žilina, IČO: 33861285, vo výške 9.600 Eur.

8. Objektom trestného činu podvodu je cudzí majetok, na ktorom je spôsobená väčšia škoda. Škodou

na cudzom majetku je nutné chápať ujmu majetkovej povahy. Podvodné konanie, t.j. uvedenie do omylu
alebo využitie omylu, môže smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči inej osobe (R 17/1980).
Škodou podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo
reálny úbytok na majetku alebo právach poškodeného alebo jeho iná ujmy, ktorá je v príčinnej súvislosti
s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto

zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

9. Zo skutkovej vety vyplýva, že v trestnom konaní bolo ustálené, že žalovaný uviedol do omylu A.
P. a spôsobil tak škodu na cudzom majetku, a to na majetku žalobkyne, čím sa dopustil trestného
činu podvodu. Zo skutkovej vety rozsudku okresného súdu vydaného v trestnej veci vyplýva, že v

príčinnej súvislosti trestného činu podvodu došlo u žalobkyne ako poškodenej k spôsobeniu škody.
Výklad § 135 O.s.p., ktorý bol použitý v rozsudku okresného súdu by tak viedol v konečnom dôsledku
k nerešpektovaniu záverov právoplatného trestného rozsudku okresného súdu a k narušeniu princípu
právnej istoty. Možno prisvedčiť odvolateľke, že v zmysle ňou uvádzaného nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky, okresný súd bol viazaný rozsudkom vydanom v trestnom konaní, nakoľko zákonné

znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu sa zhodujú s relevantnými znakmi, ktoré sú podstatné
pre rozhodnutie v občianskom súdnom konaní. Protiprávnym konaním žalovaného malo dôjsť ku škode
na cudzom majetku, išlo o príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a škodou na cudzom majetku.
Potom aj v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka boli naplnené zákonné predpoklady pre nárok
navrhovateľky na náhradu škody.

10. Na základe nesprávneho právneho posúdenia veci okresný súd už neposudzoval ďalšie dôkazy
predložené v prejednávanej veci, a to rozsudok Okresného súdu Čadca (č. l. 7), v súvislosti s ktorým bolo
rozhodované o nároku žalobkyne na náhradu škody. Potom je potrebné vyhodnotiť, či u žalovaného aA. P. ide o spoločnú zodpovednosť (§ 438 až 440 Občianskeho zákonníka), v akom rozsahu je každý z
nich na spôsobenej škode zodpovedný. Tiež nevyhodnotil, či sú alebo nie sú naplnené podmienky pre
zníženie rozsahu nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 450 Občianskeho zákonníka, na splnenie

ktorých prihliada súd ex offo.

11. Krajský súd na základe vyššie prezentovaného právneho názoru rozsudok okresného súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom
vyslovenýmodvolacímsúdomabudesazaoberaťhodnotením(ne)existenciepodmienokaplikácie§450

Občianskeho zákonníka, posúdením rozsahu zodpovednosti viacerých škodcov, vo vzťahu ku ktorým si
žalobkyňa nárok uplatňovala. Na základe týchto zistení potom vyhodnotí, v akom rozsahu je povinný
žalobkyni nahradiť uplatňovanú škodu žalovaný.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)