Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 9, 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612212565
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:5612212565.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: Y., zast.

advokátomJUDr.IvanomVozárom,AKsosídlomul.M.M.Hodžuč.3,LiptovskýMikuláš,protižalovanej:
F. zastúpená opatrovníčkou S. pracovníčkou Okresného súdu K., o určenie neplatnosti časti právneho
úkonu

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd konanie o určenie neplatnosti uznania dlhu a dohody o splátkach v čl. 2 bod 2.2 z a s t a v u j e.

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom, pôvodne podaným proti žalovanému SK Leasing a. s. so sídlom
Jablonové č. 191, domáhal určenia neplatnosti časti právneho úkonu a to Uznania dlhu a dohody o
splátkovom kalendári a to konkrétne čl. II bodu 2.1, bodu 2.2, bodu 2.3 a bodu 2.4, ktoré Uznanie
účastníci uzavreli dňa 14.01.2012. Svoj návrh zdôvodnil tým, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa
04.01.2012 Uznanie dlhu a dohodu o splátkovom kalendári, predmetom ktorého bola úprava práv
a povinností účastníkov v súvislosti s vyporiadaním nesplateného peňažného záväzku žalobcu voči
žalovanej vrátiť žalovanej pôžičku vo výške 241.000,- Eur, ktorú mu poskytla dňa 01.12.2009. V deň

uzavretia Uznania uzatvorili účastníci aj dodatok č. 1 k Uznaniu dlhu a dohode o splátkovom kalendári,
ktorý predchádzajúcu dohodu ukončil. Listom zo dňa 26.03.2012 oznámila žalovaná žalobcovi, že svoju
pohľadávkuzUznaniadlhupostúpilaspoločnostiSKLeasinga.s.Z.,čímdošlokzmenevosobeveriteľa.
V čl. II (bod 2.2) Uznania dlhu si účastníci dohodli výšku splátok a termín ich splatnosti. Jednotlivé splátky
zahŕňajú splácanie istiny a dohodnutých úrokov, ktorých výška v percentách za rok nie je v Uznaní dlhu
a dohode o splátkovom kalendári určená a taktiež tu nie je uvedené, aká časť splátky predstavuje istinu
a aká časť splátky predstavuje úrok k nej sa viažuci, a to pri každej z osemnástich dohodnutých splátok.

Je tu teda pochybnosť o tom, akou výškou ročného úroku je istina vo výške 241.000,- Eur úročená v
jednotlivých splátkach a možno sa domnievať, že výška úrokovej miery sa pohybuje v intervale 23,90%
ročne až 27,50% ročne, čo je v rozpore s dobrými mravmi, pretože v čase uzatvárania Uznania dlhu
bola priemerná úroková miera pri poskytovaní úverov/pôžičiek jednotlivými bankami na úrovni 7-8 %
ročne. Ku dňu podania návrhu žalobca splatil žalovanej v hotovosti sumu 4.000 Eur dňa 31.01.2012,
sumu 15.000 Eur dňa 10.04.2012, sumu 3.000 Eur dňa 11.05.2012, sumu 12.000 Eur dňa 29.05.2012,
sumu 7.000 Eur dňa 4.07.2012, sumu 3.000 Eur dňa 02.10.2012, všetko vkladom na účet žalovanej s

poznámkou, že sa ide o úhradu istiny. Spolu teda uhradil 44.000,- Eur. Celková úhrada s príslušenstvom
uvedená v čl. II v sume 9.827.000,- CZK je v rozpore so súčtom osemnástich dohodnutých splátok v
splátkovom kalendári. V súčasnosti žalobca nie je schopný plniť splátky v dohodnutej výške, ale len
podľa možností. Dojednanie v čl. II bod 2.3 o tom, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky riadne a včassa stáva splatným celý dlh taktiež považuje za neplatné, pretože žalobca nie je som schopný platiť dlh
riadne a včas sa dlh stane splatný celý a to aj vrátane budúcich úrokov, čím nastane stav, že výška
úrokov po prepočte bude 58,13 %, čo je taktiež v rozpore s dobrými mravmi a je to úžera. Ďalšie body

v čl. II a to body 2.3 a 2.4 s výnimkou poslednej vety, ktorá bola zrušená dodatkom č. 1, súvisia s
predchádzajúcimi skutočnosťami a preto je dôvod na ich zrušenie. Žalobca vidí neplatný bod 2.4 v čl. II.
predmetného Uznania aj v tom, že v tomto ustanovení popri tomto úroku si žalovaná dohodla aj zmluvnú
pokutu a to výške 0,05% z dlžnej sumy a to za každý deň z omeškania, čo je v rozpore s dobrými mravmi.

Žalobca má preto naliehavý právny záujem na určení neplatnosti časti Uznania dlhu a dohody o
splátkovom kalendári, keďže v danom prípade je dlžníkom a pritom podľa Uznania dlhu existujú
pochybnosti o výške dohodnutých úrokov a taktiež splatením celého zročného dlhu by musel žalobca
platiť aj neprimerané budúce úroky.

Žalovaná žalobcovi listom zo dňa 26.03.2012 oznámila, že svoju pohľadávku postúpila pôvodne

žalovanému SK LEASING a,. s. Jablonové a z toho dôvodu žalobu podal žalovaný proti tejto spoločnosti.

Pôvodný žalovaný SK LEASING a. s. Z. k návrhu uviedol, že dňa 22.11.2012 uzavrel so žalovanou ako
pôvodnou veriteľkou dohodu o zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej vstúpila do
práv a povinností veriteľa z Uznania dlhu a dohody o splátkovom kalendári pôvodná veriteľka JM.

Na základe tohto vyjadrenia pôvodne žalovaného SK LEASING a.s. JM. súd uznesením č. k.
6C/32/2013-32 zo dňa 11.04.2014 na návrh žalobcu pripustil zmenu účastníka na strane žalovaného
a to Z.
Keďže žalovaná sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava a jej pobyt sa súdu nepodarilo zistiť ustanovil

jej opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p.

Žalobca pred začatím konania vo veci samej zobral návrh v časti určenia neplatnosti uznania dlhu a
dohody o splátkach - čl. II bod 2.2 späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

Preto súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1,3 O. s. p. zastavil s tým, že k tomuto späťvzatiu nebol
potrebný súhlas odporcu.

Keďže žalobca, jeho právny zástupca a opatrovník žalovanej sa na pojednávanie nedostavili napriek
riadnemu predvolaniu, svoju neúčasť ospravedlnil opatrovník žalovanej, súd pojednával a vec rozhodol

v ich neprítomnosti podľa § 29 ods. 2 O. s. p.

SúdvykonaldokazovanieoboznámenímsasUznanímdlhuadohodyosplátkovomkalendári,zmluvouo
pôžičke zo dňa 01.12.2009, dodatkom č. 1 k uznaniu dlhu a dohode o splátkovom kalendári, oznámením
o postúpení pohľadávky, dohodou o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky ako aj obsahom celého

spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalovaná uzavrela so žalobcom dňa 01.12.2009 zmluvu o pôžičke, podľa ktorej poskytla ako veriteľka
žalobcovi ako dlžníkovi pôžičku v sume 241.000,- Eur a to bezúročne a žalobca sa zaviazal túto
pôžičkužalovanejvrátiťdo30.12.2010vhotovosti.Nazabezpečeniepôžičkyvystavilaodovzdalžalobca

žalovanej podľa zmluvy o pôžičke 1 ks vlastnej bianco zmenky s doložkami „bez protestu“ a „nie
na rad“ t. j. bezpodmienečný sľub žalobcu zaplatiť určitú peňažnú sumu. Pre prípad omeškania so
splatením peňažného dlhu sa žalobca v zmluve zaviazal uhradiť žalovanej úrok z omeškania vo výške
0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Zároveň si účastníci dohodli, že neplnením akejkoľvek
skutočnosti, či povinnosti žalobcu je žalobca povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3.000 Eur.

Keďže žalobca žalovanej podľa tejto zmluvy o pôžičke nevrátil ani časť poskytnutej pôžičky v lehote
splatnosti, uzavreli účastníci dňa 04.01.2012 dohodu pod názvom Uznanie dlhu a dohodu o splátkovom
kalendári o úprave práv a povinností v súvislosti s vyporiadaním nesplateného peňažného záväzku
žalobcu ako dlžníka voči žalovanej ako veriteľovi vrátiť žalovanej pôžičku vo výške 241.000,- Eur, ktorú

mu poskytla dňa 01.12.2009.

Podľa čl. I. bod 1.3 dlžník uznal svoj dlh vo výške 241.000,- Eur čo do dôvodu a výšky z titulu poskytnutej
a prevzatej pôžičky a zaviazal sa na vrátenie pôžičky spôsobom podľa čl. II bod 2.1.Podľa čl. II bod 2.1 Uznania sa účastníci dohodli, že žalobca uhradí žalovanej sumu 9.827.000,- CZK,
z ktorej časť vo výške 241.000,- Eur predstavuje sumu záväzok a zvyšná časť sú dohodnuté úroky zo

sumy záväzku od 01.01.2012 do 31.12.2015, v 18.splátkach v českých korunách nasledovne:
1. splátku vo výške 100.000,- CZK najneskôr do 31.01.2012
2. splátku vo výške 100.000,- CZK najneskôr do 28.02.2012
3. splátku vo výške 414.231,- CZK najneskôr do 31.03.2012
4. splátku vo výške 614.231,- CZK najneskôr do 31.06.2012

5. splátku vo výške 614.231,- CZK najneskôr do 30.09.2012
6. splátku vo výške 614.231,- CZK najneskôr do 31.12.2012
7. splátku vo výške 614.231,- CZK najneskôr do 31.03.2013
8. splátku vo výške 614.231,- CZK najneskôr do 30.06.2013
9. splátku vo výške 614.231,- CZK najneskôr do 30.09.2013
10. splátku vo výške 614.231,- CZK najneskôr do 31.12.2013

11. splátku vo výške 614.231,- CZK najneskôr do 31.03.2014
12. splátku vo výške 614.231,- CZK najneskôr do 30.06.2014
13. splátku vo výške 614.231,- CZK najneskôr do 30.09.2014
14. splátku vo výške 614.231,- CZK najneskôr do 31.12.2014
15. splátku vo výške 614.231,- CZK najneskôr do 31.03.2015

16. splátku vo výške 614.231,- CZK najneskôr do 30.06.2015
17. splátku vo výške 614.231,- CZK najneskôr do 30.09.2015
18. splátku vo výške 614.231,- CZK najneskôr do 31.12.2015

Podľa čl. II bod 2.3 Uznania sa účastníci dohodli, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky úhrady riadne

a včas sa stáva splatný celý dlh.

Podľa čl. II bod 2.4 Uznania sa účastníci dohodli, že riadnou a včasnou úhradou všetkých 18 splátok
podľa bodu 2.1 na bankový účet alebo v hotovosti podľa bodu 2.2 tejto dohody záväzok dlžníka z
nesplatenej pôžičky, ako i všetky ostatné nároky veriteľa voči dlžníkovi z titulu nevrátenia pôžičky riadne

avčas,vcelomrozsahuzanikajú.Vprípadeomeškaniadlžníkasúhradouktorejkoľveksplátkymáveriteľ
právo požadovať od dlžníka zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň
omeškania.

Dňa 04.01.2012 účastníci uzavreli dodatok č. 1 k Uznaniu dlhu a dohode o splátkovom kalendári,

podľa ktorého účastníci skonštatovali, že Zmluva o pôžičke 241.000,- Eur zo dňa 01.12.2009 spolu s
náležitosťami sa ku dňu podpisu Uznanie dlhu zo dňa 04.01.2012 bola nahradená Uznaním dlhu a tým
sa zmluva zo dňa 01.12.2009 považuje za zrušenú. Zároveň sa mení čl. II bod 2.4 tak, že sa vypúšťa
uplatnenie zmluvnej pokuty 0,05% za každý deň omeškania. Mení sa čl. II bod 2.1 tak, že v prípade
splnenia dlžníka s úhradou splátok, veriteľ odpustí splátku č. 17 a č. 18. Ostatné body zmluvy ostávajú

v platnosti.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že čl. II bod 2.1 Uznania dlhu považuje za neplatný podľa § 39 Obč.
zákonníka z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, keďže v tomto ustanovení je uvedená rôzna mena, nie
je vyčíslená výška konkrétneho úroku z úveru, nie je špecifikovaná splatnosť istiny a splatnosť úroku.

Žalobca uznal dlh v sume 241.000,- Eur a ostatok vo výške 140.110,48 Eur predstavuje úrok z istiny za
celé obdobie splátok, pričom žalobca neuhradil druhú splátku do 28.2.2012. Podľa čl. II bod 2.3 by bol
povinný uhradiť celý dlh vrátane dohodnutého úroku za celé obdobie splátok. Tým považuje aj čl. II bod
2.3 za neplatný podľa § 39 Obč. zákonníka, keďže toto ustanovenie je v rozpore s dobrými mravmi. Za
neplatný podľa § 39 Obč. zákonníka považuje aj čl. 2.4 Uznania, keďže tu dohodnutá zmluvná pokuta

0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania je v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.Podľa § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 Obč. zák. prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať
výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Obč. zák. ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len
táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých

k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia návrhom v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p.
možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, pričom
žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu

alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem je spravidla daný v
prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto
určenia bolo neisté.

Žalobca naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti ustanovení čl. II bod 2.1, 2.3 a 2.4 preukázal

tým, že je v danom vzťahu v právnom postavení dlžníka a má dôvodné pochybnosti o výške úrokov
z pôžičky a splatením celého dlhu sa dostane do situácie, že dlh by musel zaplatiť aj s budúcimi
neprimeranými úrokmi.

Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a za použitia citovaných zákonných ustanovení

dospel k záveru, že návrhu žalobcu nemožno vyhovieť.

Ani jedno z napadnutých ustanovení Uznania dlhu a dohody o splátkovom kalendári, neplatnosti ktorých
sa žalobca v konaní domáha, netrpí podľa názoru súdu preukázateľne z hľadiska vyššie
citovaných zákonných ustanovení žiadnou formálnou ani hmotnoprávnou vadou, ktorej dôsledkom by

bolo vyslovenie neplatnosti týchto ustanovení.

Súd ani v najmenšom nespochybňuje názor žalobcu, že napádané ustanovenia Uznania dlhu je
potrebné skúmať aj z hľadiska ich súladnosti s dobrými mravmi, ktorý prípadný zistený rozpor
by skutočne mohol mať z hľadiska zákona za následok absolútnu neplatnosť týchto ustanovení.

Zámerom súdu určite nie je uspokojiť sa s konštatovaním, že „uznanie dlhu je uznanie dlhu“, a to bez
ďalšieho skúmania všetkých okolností prípadu. Rovnako sa súd stotožňuje s tým, že nezohľadnením
okolností tvrdených žalobcom samozrejme za základného predpokladu, že tieto v konaní budú
preukázané,vychádzajúclenzobsahunapádanýchustanoveníUznaniaDlhu,bymohlobyťsamozrejme
vyhodnotené ako nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel príslušných

zákonných ustanovení.

Súd ustanovenie čl. II bod 2.1 Uznania dlhu a dohody o splátkovom kalendári vyhodnotil ako
zrozumiteľné a platné. Z predmetného ustanovenia je zrejmé o akú istinu t. j. nesplatenú pôžičku medzi
účastníkmi ide (241.000,- Eur) a aké úroky z pôžičky si účastníci dohodli. Celková suma na vrátenie

9.827.000,- Kč sa rovná v prepočte 381.039,16 Eur a po odpočítaní pôžičky v sume 241.000,- Eur
predstavujú úroky z pôžičky sumu 140.039,16 Eur. Úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky
a uvedené v Uznaní dlhu a dohode o splátkovom kalendári predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie
požičanej istiny. Je potrebné uviesť, že žalobca mal pôžičku poskytnutú v roku 2009, pričom do uzavretia
Uznania dlhu neuhradil žalovanej ani časť tejto pôžičky, pričom účastníci si v roku 2009 nedohodli žiadne

úroky z pôžičky. Možno preto predpokladať, že pokiaľ žalovaná poskytla žalobcovi novú možnosť splatiť
pôžičku v splátkach od januára 2012 do konca roku 2015, bolo dohodnutie úrokov z úverov v takejto
výške primerané.Občiansky zákonník, ani iné právne predpisy neurčujú, do akej výšky je možné
dohodnúť úroky pri pôžičke peňazí. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť, že by
výška úrokov závisela iba na dohode účastníkov zmluvy a nepodliehala by žiadnym obmedzeniam,

aj v tomto prípade platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustálenej judikatúry (i
podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 57/2005) neprimerane vysoké úroky dohodnuté
pri peňažnej pôžičke sa všeobecne považujú za odporujúce dobrým mravom, pričom spravidla ide o takú

výšku úrokov, ktorá v čase ich dojednania podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú pri poskytovaní
pôžičiek peňažnými ústavmi. V danom prípade však súd má za to, že dohodnuté úroky nie sú v rozpore
s dobrými mravmi, a to s poukazom na priemerné úrokové miery úverov v čase uznania záväzku,
ktoré sa pohybovali pri pôžičkách od 1 do 5 rokov v rozmedzí od 14,27 % do 16,57 % ročne. Úrok
dohodnutý v čl. II bod 2.1 Uznania vo výške je vo výške 14,84 % ročne, a teda je v súlade s uvedenou
priemernou úrokovou mierou, čo nepredstavuje jej prevýšenie, a teda neexistuje tu rozpor s dobrými

mravmi. Okrem toho súd konštatoval, že sám žalobca v uznaní s takýmto úrokom súhlasil. Účastníci
uzatvorili uznane dlhu dobrovoľne, bez toho, že by sa žalobca nachádzal v tiesni. Dohodnutú výšku
úrokov považoval za primeranú aj vzhľadom na výšku požičaných peňažných prostriedkov a dobu ich
splatnosti. Dobrými mravmi (boni mores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný
záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované

ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za
ktorých bol právny úkon uzatvorený. Súd poukazuje aj na ustanovenie dodatku č. 1 k Uznaniu dlhu,
podľa ktorého sa čl. II bod 2.1 zmenil tak, že v prípade splnenia úhrad splátok dlžníkom, veriteľ odpustí
splátku č. 17 a č. 18. V danom prípade ide o sumu 25.825,87 Eur ( 614.231,- Kč x 2 : 25,79 Kč). Pri takto
stanovenej povinnosti žalobcu uhradiť len 16 splátok, by úrok z úveru predstavoval sumu (140.039,16

Eur - 25.825,87 Eur) 114.213,29 Eur , čo by predstavovalo priemernú úrokovú sadzbu poskytovanú
v tom období bankami pri úveroch od 1 do 5 rokov. Súd preto z týchto dôvodov v tejto časti návrh
navrhovateľa zamietol.

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že uznanie dlhu a dohoda o splátkovom kalendári je neplatná v časti

čl.II bod 2.3. Súd uvádza, že v čl. 2.3 je dohodnuté, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky úhrady riadne
a včas sa stáva splatným celý dlh úhrady. Pri plnení v splátkach dohodou účastníkov alebo
rozhodnutím môže byť určené, že ak dlžník niektorú splátku nezaplatí, má veriteľ právo žiadať zaplatenie
celej pohľadávky (tzv. „strata lehôt”). Bez dohody alebo rozhodnutia veriteľ toto právo nemá. Veriteľ
takto vzniknuté právo môže použiť najneskoršie do zročnosti najbližšej budúcej splátky. Ak „stratu lehôt”

neuplatní, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť aj po opätovnom
porušení povinnosti dlžníkom. Strata lehôt (výhody splátok) teda nenastáva priamo zo zákona.
Uvedeným ustanovením dochádza k dohode o zosplatnení celého dlhu. Pod zosplatnením sa rozumie
určenie splatnosti celého dlhu v prípadoch, kedy bolo vrátenie dlhu dohodnuté vo forme splátok. Okamih
zosplatnenia úveru pritom nemá za následok zánik nároku veriteľa na poskytnuté peňažné prostriedky,

ani na úroky ( § 565 Obč. zák.) Ide o zákonné ustanovenie, ktoré sa bežne pri úveroch resp. pôžičkách
používa ako možnosť veriteľa uplatniť si svoju pohľadávku v prípade neplnenia dohody o splátkach zo
strany dlžníka. Aj toto ustanovenie Uznania dlhu a dohody o splátkovom kalendári súd považoval za
platné, a preto aj v tejto časti návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný.

K čl. II bod 2.4 súd poukazuje na dodatok č. 1 uzavretý medzi účastníkmi konania dňa 04.01.2012,
v ktorom je uvedené, že bod 2.4 sa vypúšťa v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,05%
ročne za každý deň omeškania. Keďže toto ustanovenie bolo účastníkmi vypustené z Uznania dlhu
a dohody o splátkovom kalendári, súd aj v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol, keďže dohodu o
takomto ustanovení žalobca súdu nepreukázal.

V konečnom dôsledku súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska ústavného princípu rovnosti
strán pred zákonom aj pred súdom nemožno opomenúť ani ústavný princíp právnej istoty veriteľa v
záväzkovo právnom vzťahu. Pokiaľ by súd pri hodnotení dôkazov nebral do úvahy zo strany dlžníka
uznaný dlh, napriek tomu, že v konaní relevantným spôsobom nebolo uznanie dlhu vyvrátené, by tu

skutočne došlo k narušeniu princípu, z ktorého inštitút uznania dlhu vychádza, t.j. zabezpečenia
pohľadávky ale aj k popieraniu princípu právnej istoty, práva na súdnu ochranu a spravodlivé konanie.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ako
neopodstatnený.O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého má právo na
náhradu trov konania procesne úspešný účastník, v danom prípade odporca. Keďže však odporca návrh

na rozhodnutie o trovách konania nepodal a žiadne trovy konania mu zo súdneho spisu ani nevyplývajú,
súd mu náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)