Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 22, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/170/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200842
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6014200842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo

sudcov JUDr. Soni Langovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: Mgr. X. V., PhD.,
E., zastúpený: REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o., advokátska kancelária, Tichá 45, Bratislava,
proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Banská Bystrica, 9. mája 1812/1, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-VO2-6-008/2014-PK zo dňa
24. apríla 2014, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
24S/82/2014-43 zo dňa 6. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. 24S/82/2014-43 zo dňa 6. marca 2015 p o t v r d z u j e.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 177,86 € do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu REKEN & PARTNERS Law Firm, s.r.o.,
advokátska kancelária, Bratislava.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BB-VO2-6-008/2014-PL zo
dňa 24.04.2014 v spojení s Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Brezne č. 154 zo dňa 19.12.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Personálnym rozkazom
riaditeľaKrajskéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvBanskejBystricič.535zodňa12.12.2013bolžalobca
dňom 31.12.2013 odvolaný z doterajšej funkcie referent oddelenia ekonomickej kriminality odboru
kriminálnej polície OR PZ v Brezne, KR PZ v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva vnútra SR
a prevedený dňom 01.01.2014 na OR PZ v Brezne, KR PZ v Banskej Bystrici. Personálnym rozkazom

riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne č. 154 zo dňa 19.12.2013 (prvostupňové
rozhodnutie) bol ustanovený dňom 01.01.2014 do funkcie referent (ID 12651) Obvodného oddelenia
PZ Brezno, odboru poriadkovej polície OZ PZ v Brezne, KR PZ v Banskej Bystrici, služobného úradu
Ministerstva vnútra SR, miesto výkonu štátnej služby Brezno a podľa § 85 ods. 1 a 5 zákona č.
73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení účinnom ku dňu vydania
administratívnych rozhodnutí (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) bol zaradený do 1. platovej triedy.

Krajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že rozhodnutie, ktorým sa policajt ustanovuje alebo vymenuje
do voľnej funkcie, musí obsahovať rozhodné skutočnosti, z ktorých musí byť zrejmé splnenie podmienok
stanovených v § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., čo samozrejme predpokladá, že pred vydanímrozhodnutia je príslušný orgán povinný zabezpečiť si podklady, z ktorých zistí riadne skutkový stav
a ktoré obsahujú skutočnosti podstatné pre posúdenie, či boli splnené podmienky stanovené v § 33
ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Prvostupňový správny orgán neprihliadal pri ustanovení žalobcu do

voľnej funkcie k okolnostiam, ku ktorým podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. mal povinnosť
prihliadať, pričom odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia neobsahovalo skutkové zistenia vo vzťahu
k skúmaniu podmienok stanovených v § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Rovnako ani žalovaný
neprihliadal na kvalifikačné predpoklady žalobcu, dĺžku jeho odbornej praxe a závery jeho služobného
hodnotenia. Žalovaný pri svojom rozhodovaní prihliadal k vykonanej „analýze služobnej činnosti žalobcu

za obdobie od 01.01.2013 do 31.10.2013“, ktorá však nie je služobným hodnotením podľa § 27 zákona
č. 73/1998 Z.z. Pokiaľ žalovaný pri svojom rozhodovaní prihliadal na skutočnosti, ktoré nevyplývajú
z uvedeného ustanovenia zákona, t.j. prihliadal na iné hodnotenie, než ustanovuje zákon (za takéto
hodnotenie je možné považovať len služobné hodnotenie podľa § 27 a nasl. zákona č. 73/1998
Z.z.), nepostupoval v súlade s § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., a preto vec nesprávne právne
posúdil. Základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov je služobné

hodnotenie, s ktorým musí byť policajt oboznámený, pričom § 27 zákona č. 73/1998 Z.z. ustanovuje
obsahové a formálne náležitosti služobného hodnotenia, ako aj časové intervaly, v ktorých sa toto
služobné hodnotenie vyhotovuje. § 28 zákona č. 73/1998 Z.z. súčasne ustanovuje osobu oprávnenú
vykonať služobné hodnotenie policajta, ako aj postup pri jeho vyhotovovaní, prerokovaní a oboznámení.
Vykonaná „analýza služobnej činnosti žalobcu“, z ktorej žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia

vychádzal, resp., ku ktorej prihliadal, takýmto služobným hodnotením v zmysle § 27 zákona č. 73/1998
Z.z. nie je. Prvostupňový súd v tejto súvislosti poukázal na „služobné hodnotenie“ žalobcu vykonané v
súlade s § 27 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého bol žalobca hodnotený kladne.

Krajský súd ďalej uviedol, že pre vydanie rozhodnutia bolo nevyhnutné, aby si oprávnený orgán, pokiaľ

mal rozhodnúť o ustanovení žalobcu do voľnej funkcie, predovšetkým zaobstaral podklady, z ktorých
by bolo možné zistiť, aké voľné miesta - funkcie boli ku dňu vydania predmetného rozhodnutia voľné
a súčasne podklady, z ktorých by bolo možné zistiť, či žalobca spĺňa kvalifikačné predpoklady na tú
- ktorú funkciu, ako aj podklady, z ktorých by bolo možné zistiť splnenie podmienok stanovených v
§ 33 ods. 1 in fine zákona č. 73/1998 Z.z. (povinnosť prihliadať na dĺžku odbornej praxe žalobcu,

závery jeho služobného hodnotenia a zdravotný stav). Z obsahu napadnutého administratívneho
rozhodnutia nevyplýva, že by správne orgány oboch stupňov takto postupovali, prvostupňový súd
vyhodnotil námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave za dôvodnú. Z dikcie zákona
č. 73/1998 Z.z. síce nevyplýva povinnosť ustanoviť policajta do konkrétnej, resp. rovnocennej funkcie,
akú vykonával do organizačných zmien, avšak vyplýva z neho povinnosť ustanoviť policajta do voľnej

funkcie za splnenia podmienok stanovených v predmetnom ustanovení, t.j. s prihliadnutím na jeho
kvalifikačné predpoklady, na dĺžku odbornej praxe, závery služobného hodnotenia a zdravotný stav.
Súčasťou rozhodnutia musí byť aj úvaha, ktorou sa správny orgán riadil pri svojom postupe.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. V dôvodoch opätovne
namietal nedostatok pasívnej legitimácie v súdnom konaní z dôvodu, že nemá byť účastníkom
tohto konania, napriek tomu, že ho žalobca v žalobe označil ako žalovaného - Krajské riaditeľstvo

Policajného zboru v Banskej Bystrici napriek tomu, že napadnuté rozhodnutie vydal riaditeľ Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici. Nemožno stotožňovať riaditeľa Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Banskej Bystrici a Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici.
Služobný pomer príslušníka Policajného zboru nemá znaky súkromno-právneho pomeru, ale vždy
mal a má znaky verejno-právneho pomeru vzhľadom na jeho charakter a právnu povahu zvláštnosti

štátu ako „zamestnávateľa“ policajta a súčasne nositeľa verejnej moci. Medzi policajtom a Policajným
zborom, resp. štátom ide o právny pomer štátno-služobný, ktorý vzniká individuálnym mocenským
aktom služobného funkcionára. V štátno-služobnom pomere účastníci nemajú rovnaké postavenie,
čo sa prejavuje v spôsobe vzniku, zmeny a skončenia tohto pomeru, úprave nárokov vyplývajúcich
z tohto pomeru a úprave konania pred služobnými orgánmi. Príslušník Policajného zboru sa

prostredníctvom svojho „zamestnávateľa“, t.j. štátu, priamo zúčastňuje na výkone verejnej moci
a preto má štát výsostné oprávnenie jednostrannými aktmi zakladať, meniť alebo rušiť vzťahy v
takomto služobnom pomere. Práva a povinnosti policajta v služobnom pomere sa zakladajú, menia a
zanikajú rozhodnutím (rozkazom), ktorý vydáva príslušný služobný orgán s personálnou právomocou(nadriadený). Personálny rozkaz nadriadeného nie je právnym úkonom, ale individuálnym právnym
aktom. Personálny rozkaz je rozhodnutím o verejnom subjektívnom práve, ktorému sa poskytuje
ochrana v správnom súdnictve podaním návrhu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vydaného

nadriadeným. Teda ak ide o rozhodnutie nadriadeného potom aj žaloba musí smerovať voči tomuto
orgánu - nadriadenému a nie proti inštitúcii, ktorú tento nadriadený riadi. Napadnuté rozhodnutie v
záhlaví obsahuje riadne označenie toho orgánu, ktorý ho vydal a teda riaditeľa Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Banskej Bystrici. Aj v texte napadnutého rozhodnutia je zreteľne označené, že ide
o rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici ako orgánu, ktorý

v zmysle ustanovení § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhoduje o odvolaní voči prvostupňovému
rozhodnutiu. Súd mal z uvedeného dôvodu žalobu zamietnuť, pretože vecná legitimácia je ustanovením
hmotnoprávnym a následkom nedostatku pasívnej legitimácie je zamietnutie žaloby.

Podľa názoru žalovaného prvostupňový súd rozhodol nesprávne, keď si osvojil závery žalobcu,
pričom odôvodnenie rozsudku je v rozpore s preskúmavanými rozhodnutiami - personálnymi rozkazmi,

ktoré obsahujú podrobné odôvodnenie, pričom sa jednoznačne tieto rozhodnutia zaoberali všetkými
dostupnými podkladmi pre zákonný postup podľa § 35 ods. 9 a § 33 zákona č. 73/1998 Z.z. Naopak,
žalobca ujmu na svojich subjektívnych právach nijako nepreukázal, pretože k jeho ustanoveniu do
funkcie došlo, pričom neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré by ho nebolo možné do funkcie ustanoviť,
pretože splnil všetky predpoklady pre ustanovenie do predmetnej funkcie. Právo na podanie žaloby

v správnom súdnictve je podmienené ukrátením na subjektívnych právach žalobcu. V tomto prípade
však ustanovením do funkcie, na ktorú spĺňal kvalifikačné predpoklady, k ujme žalobcu nedošlo. Pokiaľ
ide o dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného, tieto sú v podstate založené len na tom, že žalovaný
nepostupoval podľa ustanovenia § 33 zákona č. 73/1998 Z.z., pretože neprihliadol a nezdôvodnil svoj
postup pri ustanovovaní žalobcu do funkcie tak, aby bolo zrejmé, či prihliadol na služobné hodnotenie.

Táto skutočnosť bola žalovanému vytýkaná konajúcim súdom, pretože neprihliadal k okolnostiam,
na ktoré mal podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. prihliadnuť. Nie je však pravdou, žeby
žalovaný rozhodol tak, ako rozhodol v dôsledku toho, že prihliadal na iné, ako zákonom predpokladané
okolnosti. Rozhodnutie o ustanovení do funkcie bolo a je zákonné, preto v rámci odvolania nebol dôvod
toto rozhodnutie meniť. Ako konštatuje súd vo svojom rozsudku, nejestvuje povinnosť nadriadeného

ustanoviť policajta do konkrétnej, resp. rovnocennej funkcie, ako vykonával do organizačných zmien.
Povinnosťou je ustanoviť policajta do funkcie, na ktorú spĺňal požadované kvalifikačné predpoklady.
Toto bolo v prípade žalobcu splnené. Potom žalobca v konaní nepreukázal, v čom mal byť poškodený
na svojich subjektívnych právach, pretože rozhodnutia, vrátane rozhodnutia žalovaného, ho nijakým
spôsobom nepoškodili. Poškodiť ho ani nemohli, pretože kvalifikačné predpoklady boli splnené, a teda

je rozhodnutie zákonné. Pokiaľ by žalovaný rozhodol tak, že by žalobcu vymenoval do funkcie, kde
by nespĺňal kvalifikačné predpoklady a odôvodňoval takéto vymenovanie inými okolnosťami, ako je
uvedené v § 33 ods. 1 prvá veta zákona č. 73/1998 Z.z. a teda prihliadol na iné okolnosti ako je uvedené
aj v § 33 ods. 1 posledná veta uvedeného zákona, potom by rozhodnutie žalovaného bolo nezákonné,
resp. nepreskúmateľné. V posudzovanom prípade je však nesporné, že ustanovenie do funkcie tak,

ako vyplýva z rozhodnutia - personálneho rozkazu Okresného riaditeľa PZ v Brezne z 19.12.2013 do
funkcie referent Obvodného oddelenia PZ Brezno, odboru poriadkovej polície, bolo možné, zákonné a
ustanovenie do tejto funkcie je založené na splnení kvalifikačných predpokladov. Ak teda prvostupňový
súd zrušil rozhodnutie žalovaného a prikazuje mu opäť konať vo veci, potom je nutné uviesť, že
tento postup nebude spieť do iného rozhodnutia, pretože celé konanie sa týka ustanovenia do funkcie

referent Obvodného oddelenia PZ Brezno, odboru poriadkovej polície. Toto je predmetom rozhodnutia
- personálneho rozkazu riaditeľa OR PZ v Brezne a taktiež rozhodovania riaditeľa KR PZ v Banskej
Bystrici o podanom odvolaní. Neexistuje povinnosť nadriadeného ustanoviť policajta do inej konkrétnej
funkcie, ani funkcie, v ktorej si žalobca predstavuje svoje prípadné ďalšie pôsobenie. V konaní nebolo
zistené, žeby žalobca nespĺňal kvalifikačné predpoklady na výkon svojej funkcie, a preto rozhodnutie

je v tomto smere dôvodné, riadne odôvodnené a zákonné. Žalovaný preskúmaním celého spisového
materiálu zistil, že podmienky § 35 ods. 9 a § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. sú splnené, personálny
rozkaz riaditeľa OR PZ v Brezne je vydaný v súlade so zákonom a nejestvujú žiadne prekážky, ktoré by
bránili ustanoviť žalobcu do predmetnej funkcie.

III.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť
a priznať mu náhradu trov konania vo výške 177,86 €. Uviedol, že ku všetkým odvolacím námietkamžalovaného sa už v priebehu súdneho konania vyjadril. Poukázal na to, že tvrdenie žalovaného o
nedostatku pasívnej legitimácie je účelové, keďže žalobca v podanej žalobe jednoznačne označil
rozhodnutia, ktoré žiada správnym súdom preskúmať.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p.)preskúmalnapadnutýrozsudokkrajskéhosúdu,akoajkonanie,ktorémupredchádzalovrozsahu

dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja
ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5
dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <.).

Senát Najvyššieho súdu SR uvádza, že aj rozhodnutie o ustanovení do voľnej funkcie policajta musí
spĺňať zákonom stanovené náležitosti a obsahovať riadne odôvodnenie, z ktorého musí byť zrejmé
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Ustanovenie
§ 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. predpokladá, že pred vydaním rozhodnutia je príslušný orgán

povinný zabezpečiť si podklady, z ktorých zistí riadne skutkový stav a ktoré obsahujú skutočnosti
podstatné pre posúdenie, či boli splnené podmienky stanovené v § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998
Z.z. Prvostupňové, ale ani druhostupňové administratívne rozhodnutie neprihliadalo k okolnostiam,
ktoré vyžaduje § 33 ods. 1 in fine zákona č. 73/1998 Z.z., konkrétne sa nezaoberal žalobcovou
dĺžkou odbornej praxe, závermi jeho služobného hodnotenia a jeho zdravotným stavom. Služobné

hodnotenie je také, ktoré je v súlade s ustanoveniami § 27 - 32 zákona č. 73/1998 Z.z. Krajský súd
sa dostatočným spôsobom vysporiadal s otázkou zákonnosti služobného hodnotenia uvedenou na str.
15, 16 napadnutého prvostupňového rozsudku, na ktorý odvolací súd v plnej miere odkazuje. Analýzu
služobnej činnosti nemožno subsumovať pod pojem služobné hodnotenie v zmysle § 27 zákona č.
73/1998 Z.z. a ani ju nevykonal nadriadený v súlade s § 28 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z.

Z napadnutých administratívnych rozhodnutí malo byť zrejmé, aké voľné miesta - funkcie boli ku dňu
vydania predmetného rozhodnutia voľné a bolo potrebné posúdiť, či žalobca spĺňa predpoklady na tú
- ktorú funkciu. Zároveň bolo potrebné uviesť, z akého dôvodu je potrebné žalobcu ustanoviť práve dokonkrétnej funkcie, keďže v danom prípade došlo k organizačným zmenám a žalobcu bolo potrebné
previesť na inú funkciu. Aj v tejto súvislosti sa Najvyšší súd SR stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Z ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. nevyplýva povinnosť ustanoviť policajta do konkrétnej, resp.
rovnocennej funkcie, akú vykonával do organizačných zmien, avšak je potrebné rozhodnutie o
ustanovení do funkcie odôvodniť v zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Je potrebné zadovážiť si
podkladyoexistenciivoľnýchmiest,kvalifikačnýchpredpokladovadĺžkyodbornejpraxežalobcuauviesť

z akého dôvodu sa žalobca ustanovil práve do konkrétnej funkcie. Zákonná úprava služobného pomeru
príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany,
než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie
využitie príslušníkov ustanoviť ich na služobné miesto v danom zbore pre plnenie úloh v inej funkcii.
S poukazom na to je potrebné v súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998
Z. z. uviesť, že dikcia zákona hovorí o ustanovení do „voľnej funkcie“ a nie do „primeranej“, resp.

„adekvátnej funkcie“. Logickým výkladom citovaného ustanovenia preto dôvodne možno dospieť k
záveru, že citované predpoklady sa posudzujú z hľadiska potrieb a požiadaviek pre danú voľnú funkciu,
čo nemožno vykladať tak, že v prípade splnenia požadovaných kritérií je automaticky nárokovateľná
adekvátna voľná funkcia.

V prípade organizačných zmien a ustanovenia do voľnej funkcie, ako tomu bolo v prejednávanom
prípade je však potrebné zohľadniť aj finančnú stránku takéhoto postupu a v tejto súvislosti ujmu na
právach žalobcu. Ustanovenie do adekvátnej funkcie nie je nárokovateľné, avšak takéto ustanovenie
nemámaťcharakterkvázidisciplinárnehopostihu.Zníženieosobnéhopríplatkuniejetrestom-sankciou.
Zníženie osobného príplatku sa má týkať skutočností, keď si policajt neplní úlohy počas dlhšieho

časového úseku a má za cieľ motivovať policajta ku kvalitnejšiemu a lepšiemu plnenie zadaných úloh.
Ako vyplýva z čl. 6 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008 o vybraných platových náležitostiach
príslušníkov Policajného zboru, prikazovaní služby nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní
služobnej pohotovosti príslušníkom Policajného zboru dôvodmi na zníženie osobného príplatku sú
pre policajta na útvare Policajného zboru, na ktorom sa vedie hodnotiaci systém v Policajnom zbore,

výsledky hodnotenia policajta podľa interného aktu riadenia. Z čl. 6 ods. 5 predmetného nariadenia
vyplýva, že pri každej zmene zaradenia policajta do funkcie nadriadený prehodnotí osobný príplatok,
ktorý mal policajtpriznaný na predchádzajúcejfunkcii. V odôvodnení uvedie konkrétne dôvody priznania,
nepriznania alebo zníženia osobného príplatku dňom zaradenia do novej funkcie, pričom nie je možné
policajtovi priznať vyšší osobný príplatok v eurách, aký bol priznaný na predchádzajúcej funkcii.

Žalobcovi bol v súvislosti s jeho ustanovením do voľnej funkcie znížený osobný príplatok o sumu 71,50
€ z dôvodu, že žalobca bol ustanovený do funkcie, kde je zložitosť a náročnosť na riešenie služobných
úloh výrazne nižšia a výkon tejto funkcie nevyžaduje plnenie samostatných odborných činností, ale len
rutinných postupov v zmysle charakteristiky platových tried policajtov, podľa ktorej ide o vykonávanie
rutinných odborných činností podľa presných postupov a pokynov s bežnou psychickou a fyzickou

záťažou, s pracovnými vzťahmi v rámci jedného pracovného kolektívu. V napadnutom prvostupňovom
personálnom rozkaze č. 154 zo dňa 19.12.2013 je ďalej uvedené, že po prehodnotení osobného
príplatku, dôvody na jeho priznanie v dôsledku zrušenia doterajšej funkcie a ustanovením do voľnej,
menej odborne náročnej funkcie zanikli, bola výška osobného príplatku znížená a bol mu priznaný
osobný príplatok vo výške 152,50 €.

Správne orgány sa majú snažiť, aby rozhodnutia neboli vynucované len z hľadiska autoritatívneho
postavenia, ale najmä z hľadiska presvedčivosti odôvodnenia, aby sami adresáti poznali dôvody,
ktoré správny orgán k takému rozhodnutiu viedli a na základe nich boli presvedčení o oprávnenosti
a zákonnosti konania zo strany správneho orgánu. Rozhodnutie správneho orgánu má byť potom

následne aj preskúmateľné súdom. Správne orgány majú zabezpečiť, aby z ich konania nevznikali
pochybnostiomožnejsvojvôliazneužívanímocenskéhopostavenia.Zhľadiskaproporcionalityavýkonu
právapovinnostívsúladesdobrýmimravmibolopotrebné,abybolpostupsprávnychorgánovobjektívny
a nevykazoval znaky svojvôle zo strany správneho orgánu. Postup, ktorým bola funkcia žalobcu zrušená
z dôvodu organizačných zmien a následne bol ustanovený do novej funkcie so súčasným znížením

osobného príplatku musí byť náležite odôvodnený a v súlade so zákonom.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu
odvolacích dôvodov namietaných žalovaným v odvolaní, dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňažalobe vyhovel z dôvodu, že v administratívnom konaní došlo k takej vade, ktorá má za následok
nezákonnosť rozhodnutia, rozhodol vo veci správne a v súlade so zákonom, a preto napadnutý rozsudok
krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods.

1, 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1
O.s.p., § 250k ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a to
tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznal vo výške,

ktorá bola písomne vyčíslená t.j. za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie zo dňa 25.05.2015
k podanému odvolaniu a to vo výške 139,83 € podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods. 1 písm. c/
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vo výške 1/6 výpočtového
základu. Ďalej bol priznaný na náhradu režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39 € a
20% DPH vo výške 29,64 €.

Celkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy odvolacieho konania (139,83 + 8,39 + 29,64) vo výške
177,86 €.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.