Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/5/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4605010654
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4605010654.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mg.
Adriany Némethovej a JUDr. Ľubici Medveckej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému L. B. , pre zločin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona účinného do
01.01.2006 ( ďalej len „Trestný zákon" ), o odvolaní obžalovaného L. B. proti rozsudku Okresného súdu
Topoľčany z 26.10.2011, sp. zn. 3T/204/2005, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 28. februára

2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 258 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku účinného do 01.01.2006 (ďalej len
„Trestný poriadok“) z r u š u j e s a napadnutý rozsudok.

Podľa § 259 odsek 1 Trestného poriadku v e c s a v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 26.10.2011, sp. zn. 3T/204/2005
(ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného L. B. (ďalej len „obžalovaný“) vinným zo spáchania
zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 odsek 1, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona číslo
300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

ako konateľ spoločnosti G., spol. s.r.o. Y. N., ktorá bola registrovaná ako platiteľ dane z pridanej hodnoty
v J. v dňoch 25.07.2001, 25.10.2001, 25.01.2002, podal na Daňovom úrade v J. daňové priznanie za
zdaňovacie obdobie II. - IV. štvrťrok 2001, v ktorých uplatnil u správcu dane G. úradu J. na vstupe nárok
na vrátenie dane z pridanej hodnoty na základe faktúr od dodávateľov F., s.r.o. X. mája č. XXX, J., IČO:
XXXXXXXXX a A. s.r.o. E. XXX, V., IČO: XXXXXXXX, na základe ktorých zdaniteľné plnenie nebolo
uskutočnené, čím znížil základ dane a skrátil daň z pridanej hodnoty o sumu 796.535,- Sk (26.440,11

eur).

Za tento zločin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému podľa § 276 odsek 2
Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (pri zistení jednej poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona) trest odňatia slobody na tri roky.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona a § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon tohto trestu

podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej
dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona stanovil skúšobnú dobu na jeden rok.
Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písmeno c/ Trestného zákona obžalovanému uložil povinnosť nahradiť v
skúšobnej dobe vzniknutú škodu G. úradu J. vo výške 26.440,11 eur.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložil i trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú

činnosť na jeden rok.Obžalovaný ihneď po vyhlásení napadnutého rozsudku na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa,
teda včas, podal proti nemu odvolanie, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne písomným
podaním doručeným súdu prvého stupňa 03.11.2011. V odôvodnení podaného odvolania obžalovaný

namietol správnosť skutkového zistenia súdu prvého stupňa o tom, že zažalovaný skutok spáchal.
Dokazovaním nebolo preukázané, že u sporných faktúr zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené. Pokiaľ
ho usvedčovali svedkovia H. V. a L. H. poukázal na nasledovné skutočnosti. H. V. vo svojej výpovedi sám
potvrdil, že vypovedal vo veci nepravdivo, pretože bol na obžalovaného nahnevaný. Jeho výpovede sú
účelové, rozporné a nepravdivé, priznal, že mali spolu nezhody, keď sa vyjadroval k predaju osobného

motorového vozidla VW Transporter, predaj najprv poprel, neskôr ho potvrdil. Svedok L. H. uviedol,
že účtovníctvo IM V. spálil pred nástupom do výkonu trestu v roku 2001. V konaní nebolo zisťované,
kedy tento nastúpil do výkonu trestu a ani či boli iné osoby oprávnené konať v mene IM V. na základe
plnej moci. Zároveň poukázal na osobu tohto svedka ako niekoľkokrát súdne trestanú a tiež jeho
problematický duševný stav. Vypovedal nepravdivo o obchodnej činnosti obžalovaného a spol. IM V.,
čo mohlo byť zo strachu, aby nebol trestne stíhaný. V ďalšom poukázal na výpovede svedkov F. H.,

B. L., A.. Y. H., E. D., ide o bezúhonné osoby, ktoré potvrdili, že spoločnosť G. reálne uskutočňovala
dodávky na základe predmetných faktúr. Namietal nezákonný spôsob vykonania daňovej kontroly a
teda jej závery, keďže k jej prejednaniu nebol prizvaný daňovým úradom nový konateľ.
Domáhal sa s poukazom na uvedené skutočnosti zrušenia napadnutého rozsudku s tým, aby odvolací
súd sám rozhodol tak, že ho oslobodí spod obžaloby prokurátora.

Odvolací súd vo veci v súlade s ustanovením § 263 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku rozhodol
na neverejnom zasadnutí, pretože v ňom stanovené zákonné podmienky boli splnené, lebo odvolací
súd vo veci rozhodol podľa § 258 odsek 1 Trestného poriadku a tiež bolo zrejmé, že zistené chyby

nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.

Podľa § 254 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 253, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie,
i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací súd
preskúmal napadnutý odsudzujúci rozsudok a týmto postupom zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa
treba zrušiť v celom rozsahu a to:

-prechybyvjehonapadnutom výrokuovine,najmäprenejasnosťaneúplnosťjehoskutkovýchzistenía
tiež preto, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
(§ 258 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku),

- lebo vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení jeho napadnutého výroku o vine, na ktorých
objasnenie treba vykonať aj ďalšie dôkazy (§ 258 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku),

Po zistení vyššie uvedených dôvodov zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu odvolací súd

zistil, že vzhľadom na potrebu urobiť vo veci nové rozhodnutie, treba ju podľa § 258 odsek 1 Trestného
poriadku vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pretože
jednak doplnenie konania odvolacím súdom by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami, jednak by
mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Podľa § 2 odsek 5 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite
zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou
objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v
oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány
činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať všetky okolnosti prípadu.

Podľa § 2 odsek 6 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa
svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu,jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá
zo strán.

Podľa § 125 Trestného poriadku , ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne vyloží, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako
sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v

otázke viny a trestu. Ak boli do rozsudku pojaté ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Pri plnení svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd dospel k záveru, že už a predovšetkým zo strany
orgánov činných v trestnom konaní došlo k porušeniu ustanovenia § 2 odsek 5 Trestného poriadku
a keďže ani súd prvého stupňa nepostupoval podľa tohto ustanovenia Trestného poriadku a na
hlavnom pojednávaní nevykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, o ktorom by

neboli dôvodné pochybnosti a neobjasnil všetky okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj v jeho
prospech tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie, vznikli pochybnosti o správnosti skutkových
zistení napadnutého odsudzujúceho výroku o vine napadnutého rozsudku, na objasnenie ktorých treba
vykonať ďalšie dôkazy (§ 258 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).

Odvolací súd súčasne zistil, že napadnutý odsudzujúci výrok o vine a následne aj s ním súvisiaci výrok
o treste, je chybný a pokiaľ ide o odsudzujúci výrok o vine je tomu tak najmä aj v dôsledku nejasnosti
a neúplnosti skutkových zistení a tiež aj preto, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 258 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku).

Už orgány činné v trestnom konaní v predsúdnom štádiu - v prípravnom konaní vôbec (a následne ani
súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní) nevenovali potrebnú pozornosť a následne dokazovanie
nezamerali na náležité objasnenie všetkých okolností posudzovaného prípadu, najmä pokiaľ ide o osobu
L. H. a ním uvádzané skutočnosti pred vyšetrovateľom. Nakoľko ide o kľúčového svedka, bolo potrebné
dôsledne preverovať v súvislosti so skutočnosťami ním uvádzanými v jeho výpovedi v prípravnom

konaní, kedy menovaný nastúpil do výkonu trestu ( tvrdil, že účtovníctvo spoločnosti IM V. mal spáliť
pred nástupom do výkonu trestu v roku 2001) Taktiež bolo potrebné zistiť a preveriť, či boli iné osoby
oprávnené konať v mene IM V. na základe plnej moci. Zo spisového materiálu vyplýva, že za spoločnosť
IM V. konali L. a J., ktoré osoby potom mali byť vypočuté k danej veci v procesnom postavení svedkov.

Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že súd prvého stupňa nielenže riadnym a zákonným spôsobom
nevypočul svedka L. H. na hlavnom pojednávaní ( čl. 412-413 ), ale postupom podľa § 213 Trestného
poriadku - teda ako listinný dôkaz prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, čo je v hrubom
procesnom rozpore s ustanovením § 211 odsek 1 Trestného poriadku, pričom na čítanie výpovede
svedka z prípravného konania musia byť splnené všetky zákonné podmienky zároveň, t.j., že súd

nepokladá osobný výsluch svedka za potrebný a prokurátor aj obžalovaný s tým súhlasia.
Vzhľadom na skutočnosti vypovedané svedkom H. k predmetnému skutku v prípravnom konaní, jeho
riadny výsluch na hlavnom pojednávaní je nevyhnutný a v prípade vzniklých rozporov tieto bude
potrebné zákonným spôsobom aj odstraňovať.

Napokon v rozpore so zákonom boli na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 213 Trestného poriadku
prečítané aj výpovede ďalších svedkov ( čl. 554-555 súdneho spisu ).
Je pritom zarážajúce, že minimálne prítomný zastupujúci prokurátor nenamietal takýto nezákonný
procesný postup súdu prvého stupňa pri vykonávaní už poukazovaných dôkazov.

Vzhľadom na rozpornosti vo výpovediach svedka H. V., na ktoré poukazoval aj samotný obžalovaný v
písomných dôvodoch odvolania, tohto bude potrebné opätovne vypočuť, a to za účelom odstránenia
podstatných odlišností v jeho tvrdeniach. Navyše na hlavnom pojednávaní dňa 24.05.2010 menovaný
svedok ani k veci nevypovedal s odôvodnením, že sa nevie vyjadriť vzhľadom na časový odstup.
Súd prvého stupňa nevedno prečo “ za súhlasu strán“ (postup podľa § 211 odsek 2 písmeno b/

Trestného poriadku nie je podmienený súhlasom prokurátora a obžalovaného) uznesením podľa § 211
odsek 2 písmeno b/ Trestného poriadku čítal výpoveď svedka H. V. z prípravného konania ( čl. 25-31 ),
pričom následne opomenul vyzvať tohto svedka, aby sa vyjadril ku skutočnostiam vyplývajúcim z jeho
prečítaných výpovedí a toto vyjadrenie do zápisnice o hlavnom pojednávaní aj riadne zaprotokolovať.Vzhľadom na odstup času od poslednej aktualizácie RT a správ o povesti na obžalovaného, bude
nevyhnuté tieto opätovne vyžiadať a na hlavnom pojednávaní prečítať.

Napokon vzhľadom na potrebu vykonania a doplnenia už vyššie poukazovaných dôkazov, odvolací
súd v tomto štádiu odvolacieho konania len okrajovo poukazuje na zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a
nejasnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch, a teda zjavný nesúlad v jeho odôvodnení
s ustanovením § 125 Trestného poriadku.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti viedli odvolací súd k rozhodnutiu, ktorým podľa § 258 odsek 1
písmeno b/, písmeno c/Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom
rozsahu a súčasne podľa § 259 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V rámci znovu prejednania veci súd prvého stupňa predovšetkým doplní dokazovanie v naznačenom
smere, odstráni tiež vytýkané procesné nedostatky a vykonané dôkazy následne v súlade so zásadou
trestného uvedenou v § 2 odsek 6 Trestného poriadku vyhodnotí, teda podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich
súhrne.

V odôvodnení svojho nového rozhodnutia, v súlade s ustanovením § 125 odsek 1 Trestného
poriadku, súd prvého stupňa toto svoje vnútorné presvedčenie zdôvodní, teda predovšetkým uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané (vrátane tých, ktoré majú podstatný význam pre určenie druhu trestu
a jeho výmery) a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, ďalej existenciu ktorých skutočností

pokladásozreteľomnavýsledkydokazovaniazavylúčenúalebopochybnú,akýmiúvahamisaspravoval
pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú a prípadne prečo nevyhovel návrhom na
vykonanie ďalších dôkazov, ak niektorá zo strán takéto podá. Ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia
súd prvého stupňa uvedie aj právne úvahy, ktorými sa bude spravovať, keď skutočnosti, ktoré bude
považovať za preukázané, posúdi podľa príslušných ustanovení zákona, a to tak, a zvlášť v otázke viny,

ako aj (v prípade jej uznania), a tiež v otázke trestu.

Podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku súd prvého stupňa, ktorému vec bola vrátená na nové
prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil v tomto svojom rozhodnutí
odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).