Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/35/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217548
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4312217548.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Bratislava,

Pribinova 25, zast. Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4,
proti žalovanému: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, sudkyňou
Mgr. Janou Benkovičovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- eur a
nemajetkovej ujmy vo výške 324,54 eur. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Levice ako exekučný

súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 176 dní. Z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla žalobcovi majetková škoda vo výške 125,--
eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov vo veci správy a vymáhania pohľadávky v
časeomeškaniaato70,--eurnasprávupohľadávkyprostredníctvompracovnýchvýkonovzamestnanca
pomocou informačného systému, 40,-- eur na udržiavanie a správu informačného systému, 15 eur na
administratívnu prácu, poštovné, telekomunikačné výdavky. Nemajetkovú ujmu vyčíslil na 324,54 eur,

pričom vychádzal z výpočtu 55,-- eur za 1 mesiac omeškania s poukazom na nálezy Ústavného súdu,
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, považuje ju za spravodlivú satisfakciu.

2. Okresný súd v Nitre vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9C/35/2013 - 114 zo dňa 15.5.2014, ktorým
žalobu zamietol, žalobca podal proti uvedenému rozsudku odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením
č.k. 8Co/674/2015-187 zo dňa 3.9.2015 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa je
nepreskúmateľné /pre nedostatok skutkových a právnych záverov/a zároveň je aj rozporné v časti
týkajúcej sa posúdenia, či došlo alebo nedošlo zo strany exekučného súdu k nesprávnemu úradnému
postupu, pokiaľ súd posudzoval tú skutočnosť, či pre rozhodnutie exekučného súdu o žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie platila pätnásťdňová lehota, keďže súd prvého
stupňa na jednej strane síce uviedol, že pre rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie neplatila pätnásťdňová lehota, pričom však neprijal v tomto smere

potrebný právny záver v tom smere, či potom došlo alebo nedošlo zo strany exekučného súdu k
nesprávnemu úradnému postupu, keď naviac zjavne nedôvodne posudzoval druhý zákonný predpoklad
vzniku škody podľa zákon č. 514/20003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov a to vznik škody alebo nemajetkovej ujmy /keď dospel k záveru,že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno/, keďže prvou a základnou podmienkou je, aby
škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo
spôsobom v zákone špecifikovaným. Súd prvého stupňa naviac v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval

ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku v znení účinnom jednak do 31.05.2010, od 01.06.2010
a od 01.06.2011,teda z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktorú účinnú právnu úpravu
použil v danej právnej veci s poukazom na začatie exekúcie a s poukazom na podanie žiadosti exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu. Ďalej poukázal na to, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je preskúmateľné tiež v časti týkajúcej sa posúdenia

otázky, či postup exekučného súdu vykazoval znaky zbytočných prieťahov v zmysle § 9 ods.1 Zákon
č. 514/20003 Z. z. (v znení účinnom do 01.01.2013) a či žalobcovi vznikla z dôvodu tohto tvrdeného
nesprávneho úradného postupu škoda a nemajetková ujma tak, že bola v príčinnej súvislosti s konaním
exekučného súdu, keď naviac z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva absencia dostatku
dôvodov aj v tom smere, ktorú účinnú právnu úpravu súd prvého stupňa aplikoval v danej právnej
veci s poukazom na skutočnosť, že v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ustanovenie § 9 účinného

do aj od 01.01.2013 Zákon č. 514/20003 Z. z. Vychádzajúc z uvedeného potom súd prvého stupňa
neposudzoval, či konanie exekučného súdu, nevykazovalo žalobcom tvrdené zbytočné prieťahy, postup
exekučného súdu bolo nevyhnutné posúdiť aj z hľadiska "zbytočných prieťahov" a to súdom samostatne,
bez potreby existencie rozhodnutia alebo konania iného orgánu v zmysle znenia ustanovenia § 9 ods.
2 po novelizácii od 01.01.2013. Posúdenie zbytočných prieťahov nie je (ale) možné bez prihliadania na

všetky okolnosti veci, teda nemožno neprihliadať na tisícky obdobných vecí (podávaných žalobcom na
postup exekučného súdu) i vzhľadom k jeho možnostiam.

3. Právny zástupca žalobcu ako aj žalovaný sa na pojednávanie nedostavili, neúčasť ospravedlnil

právny zástupca žalobcu, predvolanie mali doručené, preto súd pojednával podľa § 180 CSP v ich
neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozsudkom OS Nitra sp.zn. 9C/356/2012 a z neho
zápisnica z pojednávania spis OS Levice sp. zn. 14Er/592/2010 a z neho žiadosť o udelenie poverenia,
zápisnicasúdnehoexekútora,sťažnosťapodnetnapreskúmaniezákonnosti,rozsudokrozhodcovského

súdu, výzva súdu, uznesenia súdov, odvolanie, späťvzatie odvolanie, potvrdenie o priebežnom
spracovaní ZP a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:
5. Zo spisu OS Nitra sp.zn. 9C/356/2012 bolo zistené, že žalobca sa domáha náhrady majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy proti totožnému žalovanému za nesprávny úradný postup z titulu nedodržania
zákonnejlehotyatonevydanímrozhodnutiazákonomstanovenejlehoteavykonanímúradnéhopostupu

bez splnenia zákonných podmienok, v ktorom sa domáha zaplatenia majetkovej škody v sume 6.046,60
€, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá nemôže byť už viac priznaná a náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom t.j. suma 1.209,32 €, návrh bol
zamietnutý rozsudkom č.k. 9C/356/2012 - 77 zo dňa 19.11.2013, pričom Krajský súd v Nitre rozsudkom
26Co/111/2014-102 zo dňa 22. januára 2015 napadnutý rozsudok potvrdil.

6.ZospisuOkresnéhosúduLevicesp.zn.14Er/592/2010súdzistil,žežiadosťoudeleniepovereniabola
doručená na OS Levice dňa 16.7.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn. SR
13861/09.U súdneho exekútora bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie. Súd
výzvou zo dňa 3.8.2010 vyzýval súdneho exekútora na zaslanie zmenky a dohody o vyplnení zmenky.

Unesením OS Levice č.k. 14Er/592/2010 - 14 zo dňa 8.10.2010 bola žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietnutá, proti ktorému podal právny zástupca oprávneného odvolanie, Krajský
súd v Nitre uznesením č.k. 15CoE 193/2011 - 40 zo dňa 24.8.2011 zastavil odvolacie konanie z dôvodu
späťvzatia odvolania.
7. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca uplatňuje majetkovú škodu

vo výške 125 eur, ktorá pozostáva zo sumy 70 eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy 40 eur na udržiavanie a správu
informačného systému, zo sumy 15 eur na administratívnu prácu, poštovné, telekomunikačné výdavky.
Ďalej si uplatňuje nemajetkovú ujmu vo výške 324,54 eur za 176 dní omeškania z dôvodu porušenia
jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

8. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskejrepubliky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu.
9. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
10. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na
ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným

rozhodnutím škoda vznikla.
11. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

12. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
13. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
14. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. 1a)
15. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
16. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

17. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia.
18. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.
19. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,

ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
20. Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia
exekúcie podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

21. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.22. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase od 1.6.2010 do 31.05.2011
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c/ a d/ . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.
23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca sa domáha náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, z dôvodu, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Nárok žalobcu súd
nepovažoval za premlčaný, pretože žiadosť o udelenie poverenia bola exekučnému súdu doručená v júli
2010 a žalobca uplatnil u žalovaného predbežné prerokovanie na náhradu škody 25.9.2012. Žalobu súd

nemohol ako predčasne podanú zamietnuť, pretože vo veci bolo rozhodnuté po uplynutí 6 mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom žiadosť žalobcu nebola
prerokovaná a podľa vyjadrenia žalovaného nie je nárok žalobcu predbežne prerokovaný, pretože
neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie žiadosti, preto nárok mohol žalobca uplatniť
na súde v súlade s ust. § 16 z.č. 514/2003.

24. Žalobca sa domáhal náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu s poukazom na §
9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia nedošlo v
zákonnom stanovenej 15-dňovej lehote. Podstatou tohto sporu bolo zistiť či sa vôbec na daný prípad
vzťahuje zákonná lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci, ak došlo k nezákonnému rozhodnutiu, alebo nesprávnemu úradnému postupu,

došlo k vzniku škody a medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou je príčinná súvislosť, pričom všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť )
čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu ( poškodeného ) nie je potrebné preukazovať

zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda ( ak vznikla ) je
výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu ( tzv. zodpovednosť za výsledok ). Ústavným základom
uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy ( " Každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu , iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom" ). Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou

je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je
iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik
zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu,

ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve ( iba ) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska
zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho
majetok by sa nezmenšil.
25. Z pripojeného exekučného spisu súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Súd
zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu, či sa zákonná 15 - dňová lehota

vzťahuje na vyporiadanie sa súdu so žiadosťou exekútora.
26. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. bolo v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia možné vydať poverenie, na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených, ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v uvedenej časti novelizovaný
tak, že exekučným titulom boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa žalobcu

rozhodcovský rozsudok je exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku novelou účinnou
od 01.06.2011. Novelizácia predmetného ustanovenia by bola nadbytočná, ak by išlo o exekučný titul
podľa písmena i). Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa písmena
d) svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd teda dospel k záveru, že v predmetnej

exekučnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok podľa § 41 ods. 2 písm. d / Exekučného
poriadku. Zákonná 15 - dňová lehota na vyporiadanie sa súdu so žiadosťou exekútora o udelenie
poverenia neplatí v exekučných konaniach, v ktorých je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Táto
výnimka bola do zákona zavedená s účinnosťou od 1.6.2010 a vzťahuje sa aj na exekučné konaniazačaté pred účinnosťou zákona č. 144/2010 Z.z., čo je uvedené v komentári k exekučnému poriadku,
dôvodom zavedenia tejto výnimky je potreba preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti
exekúcie preskúmavaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie. Pokiaľ

by ale zákonodarca mal úmysel, aby 15-dňová lehota exekučného súdu dopadala i na rozhodnutie,
ktorým zamietne žiadosť exekútora o udelenie poverenia, bol by to explicitne zakotvil spôsobom ako
v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku, napr. v ust. § 44 ods. 8, § 50 ods. 2
Exekučného poriadku, v ktorých uložil exekučnému súdu rozhodnúť (či už pozitívne alebo negatívne)
v tam stanovenej lehote na rozdiel od ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, kde uložil exekučnému

súdu do 15 dní od doručenia žiadosti "poveriť" exekútora, aby exekúciu vykonal. Obdobnú paralelu
možno nájsť i v odvolaní proti rozhodnutiam v exekučnom konaní, ktoré v zásade nie je prípustné
(§ 202 ods. 2 OSP), pokiaľ Exekučný poriadok výslovne vo svojich ustanoveniach nezakotvuje, že
odvolanie prípustné je a taktiež i v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku (napr. § 16 ods.
1, § 75 ods. 4, 5, § 92 ods. K vydávaniu poverení na základe exekučného titulu rozhodcovského
rozsudku dochádzalo a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Zhodný názor

vyplýva i z rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 6 CoE 60/2011 z 19.05.2011. Pre výklad zákona je
podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej Rady SR prezentovaný v dôvodovej správe k novele § 41
ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. V podstate podľa zdôvodnenia žalobcu by súd musel vydávať
poverenie na základe rozhodcovského rozsudku v lehote 15 dní s poukazom na § 41 ods. 2 písm. i)
Exekučného poriadku aj v súčasnosti, keď o rozhodcovských rozsudkoch hovorí § 41 ods. 2 písm. d)

Exekučného poriadku čo je nižšie uvádzanou judikatúrou vyvrátené. Súd teda dospel k záveru, že v čase
podania žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie lehota na vydanie poverenia v prípade
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu neexistovala. Navyše súd uvádza, že táto lehota je
uvádzaná v súvislosti s rozhodnutím súdu, ktorým je vydanie poverenia a nevzťahuje sa na rozhodnutie
súdu, ktorým je zamietnutie žiadosti exekútora o udelenie poverenia. V rámci exekučného konania má

súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníka, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, prípadne nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského
konania s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 146/2011, 3 MCdo 11/2010,
5 Cdo 291/2010, Ústavného súdu sp.zn. IV. ÚS 60/2011, I. ÚS 16/2002. Exekučný poriadok v § 44
ods. 2 určuje lehotu na vydanie poverenia. V prípade, že súd má za to, že nie je zákonný dôvod

na vydanie poverenia, zamietne žiadosť o udelenie poverenia, pričom takého rozhodnutie nemožno
považovať za jednoduché, pre ktoré by bola určená 15 - dňová lehota. Súd je toho názoru, že lehota,
ktorá bola stanovená na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, sa netýkala zamietnutia žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia, čo znamená, že v prípade, ak exekučný súd zamietol žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na jeho rozhodnutie nebola stanovená lehota 15 dní.

Zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následné
zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení týchto uznesení nemožno automaticky
považovať za nesprávny úradný postup, ako to tvrdí navrhovateľ, ktorý v tomto smere nepredložil súdu
žiadne dôkazy preukazujúce, že by sa o takýto (nesprávny) postup súdu malo jednať a na základe
čoho. Zo zamietnutia žiadosti súdneho exekútora a následného zastavenia exekučného konania taktiež

ešte nemožno vyvodiť ani vznik škody na strane žalobcu v tom zmysle, ako ju má na zreteli ust. §
17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
tvrdený nelegálny a nesprávny úradný postup súdu v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Levice pod sp. zn. 14Er/592/2010, ktorý je nevyhnutným predpokladom vzniku nároku na majetkovú

škodu, ktorú si uplatnil v sume 125,- eur. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok (nesprávny úradný postup, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody) a v prípade, ak chýba čo
len jedna z týchto podmienok, náhradu škody nie je možné priznať, pričom dôkazné bremeno spočíva
na poškodenom, teda na žalobcovi.

27. Súd vo veci konal, nakoľko vyzýval cestou súdneho exekútora o zaslanie potrebných listín, pričom
výzvu prevzal dňa 6.9.2010 a následne súd rozhodol dňa 8.10.2010. Vzhľadom na náročnosť veci má
súd za to, že súd vo veci konal bez prieťahov a plynule. Na vyslovenie záveru o zbytočných prieťahoch
pri postupe súdu pri vydávaní poverenia by ani nestačilo konštatovanie prekročenia 15 - dňovej lehoty,
pretože podstatné sú aj ďalšie relevantné okolnosti prípadu, napr. súčinnosť exekútora, oprávneného

a súd mohol vo veci rozhodnúť až po zaslaní požadovaných dokladov. Nakoľko súdu je známe, že
navrhovateľ podával návrhy na vykonanie exekúcie v rádovo tisíckach obdobných vecí, už pri podávaní
návrhu nemohol nepočítať s tým, že s ohľadom na exekučný titul bude exekučným súdom vyzvaný
na predloženie konkrétnej úverovej zmluvy a ďalších listinných dokladov, ktorá skutočnosť prispela kdĺžke konania do rozhodnutia exekučného súdu. Je preto namieste konštatovať, že žalobca ako účastník
exekučného konania v pozícii oprávneného práve svojim správaním výrazne ovplyvnil dĺžku exekučného
konania, a preto v postupe exekučného súdu, hoci rozhodol po 74 dňoch od doručenia žiadosti (nie

176 dní, ako v žalobe zavádzajúco uviedol žalobca), s ohľadom na okolnosti danej veci nemožno
vzhliadnuť zbytočné prieťahy. Súd má za to, že postupom exekučného súdu nedošlo k prieťahom v
konaní, súd pritom prihliadol na odvolacím súdom uvedené kritériá, teda právna a faktická zložitosť
vecí, o ktorej súd rozhoduje, 2. správanie účastníka konania, 3. spôsob, akým súd v konaní postupoval.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol.

Zároveň súd uvádza, že v obdobnej veci bolo rozhodnuté tunajším súdom v konaní vedenom pod sp.
zn. 9C 37/2013, v ktorom bol rozsudok Okresného súdu potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre
11Co/47/2014-64, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 9C 56/2013, kde taktiež bol potvrdený rozsudok
OS Nitra rozsudkom Krajského súdu v Nitra č.k. 25Co/58/2014-66 zo dňa 11.6.2014.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že úspešnému žalovanému súd nepriznal
náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli, ani si žiadne neuplatnil a vzhľadom na predmet

sporu súd zistil existenciu dôvodov osobitného zreteľa.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .