Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Csp/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616208231
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616208231.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Prvá stavebná

sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31335004, so žalovaným S. D., nar.
XX.X.XXXX, s trvalým pobytom H. XX/XXX, D. P., o zaplatenie 9.072,37 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.118,71 eur, úrok vo výške 6% ročne zo sumy 7.526,69
eur od 1.11.2014 do 12.1.2015, úrok vo výške 6% ročne zo sumy 6.816,69 eur od 13.1.2015 do
17.4.2015, úrok z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 6.816,69 eur od 18.4.2015 do 28.6.2016, úrok
z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 6.776, 69 eur od 29.6.2016 do 5.9.2016, úrok z omeškania
vo výške 3% ročne zo sumy 6.736,69 od 6.9.2016 do 4.10.2016, úrok z omeškania vo výške 3% ročne

zo sumy 6.696,69 eur, od 5.10.2016 do 2.11.2016, úrok z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy
6.656,69 eur od 3.11.2016 do 6.12.2016 a úrok z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 6.456,69 eur
od 7.12.2016 do zaplatenia.

II. Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 200 eur a úroku z omeškania vo výške 3% ročne
zo sumy 200 eur od 6.12.2016 do zaplatenia.

III. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,94%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 28.11.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9.072,37 eur spolu s 6% ročným úrokom zo sumy
7.934,48 eur od 3.11.2016 do zaplatenia a 3% ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.934,48 eur od
3.11.2016 do zaplatenia.

2. Uvedený žalobný návrh odôvodnil žalobca nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Na
základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola so žalovaným uzatvorená zmluva o úvere č.
XXXXXXXXXX z 30.4.2014, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému medziúver vo výške 22.736
eur. V zmysle zmluvy sa pri prvej výplate medziúveru zaúčtoval poplatok za medziúver tak, že celková
výška medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku. Žalovaný sa zaviazal do pridelenia cieľovej
sumy splácať úroky medziúveru vo výške 5,99% ročne, a to pravidelnými mesačnými splátkami. Do
nasporenia polovice cieľovej sumy sa žalovaný zaviazal vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné

mesačné vklady. Dňa 31.10.2014 nastalo pridelenie cieľovej sumy a zúčtovaním konta medziúveru
s kontom stavebného sporenia sa medziúver zmenil na stavebný úver. Ku dňu pridelenia cieľovej
sumy (31.10.2014) bol na konte medziúveru dlh vo výške 23.458,02 eur, ktorá suma pozostávala zo
sumy poskytnutého medziúveru vo výške 22.736 eur, z nezaplatených poplatkov (do 31.10.2014) vovýške 60 eur (nezaplatené poplatky za prvú upomienku, za druhú upomienku, predžalobnú upomienku,
individuálne riešenie omeškania splátok, všetky po 15 eur) a nezaplatených úrokov za úver (do
31.10.2014) vo výške 662,02 eur. Na konte stavebného sporenia bola (k 31.10.2014) nasporená suma

14.873,31 eur. Rozdiel medzi týmito sumami (23.458,02 eur - 14.873,31 eur) bol podľa žalobcu výškou
istiny poskytnutého stavebného úveru (8.584,71 eur.) Žalovaný sa zaviazal splácať stavebný úver
vrátane úrokov za stavebný úver vo výške 6% ročne pravidelnými mesačnými splátkami. Žalovaný však
porušilzmluvu,keďprestalstavebnýúverriadneavčassplácať.Zuvedenéhodôvodužalobca10.4.2015
vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalovaný uskutočnil 12.1.2015 na konto

stavebného úveru vklad vo výške 710 eur, ktorým podľa žalobcu zaplatil úrok za úver za rok 2014 vo
výške 85,85 eur a úrok za úver od 1.1.2015 do 10.4.2015 vo výške 133,92 eur, a zvyšok bol použitý
na úhradu istiny stavebného úveru, čím došlo k jej zníženiu zo sumy 8.584,71 na sumu 8.094,48 eur.
Požadovaním predčasného splatenia úveru podľa žalobcu úverová zmluva nezanikla, žalobca pritom v
zmysle zmluvy úročí istinu dohodnutým úrokom vo výške 6% ročne a podľa zmluvy úročí 3% ročným
úrokom z omeškania aj celý zostatok dlhu vyčíslenú ku dňu mimoriadnej splatnosti dlhu a to odo

dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t.j. od 11.4.2015.) Žalovaná suma (vyčíslená
k 2.11.2016) vo výške 9.072,37 eur pozostáva z istiny stavebného úveru 7.934,48 eur (suma 8.094,48
eur znížená o vklady vykonané žalovaným vo výške 160 eur), 6% ročného úroku z omeškania za úver
od 11.4.2015 do 2.11.2016 kapitalizovaná vo výške 758,60 eur, a 3% úrok z omeškania za obdobie od
11.4.2015 do2.11.2016 vo výške 379,29 eur.

3. Na preukázanie týchto skutkových tvrdení žalobca označil ako dôkazy: zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX z 30.4.2014, výpis z účtu stavebného úveru, výpis z účtu medziúveru, výpis z účtu
stavebného sporenia, všeobecné podmienky pre zmluvy o stavebnom sporení žalobcu, upozornenie
(žalobcu) na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo 17.3.2015 (vrátane doručenky), oznámenie (žalobcu)

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 10.4.2015 (vrátane doručenky.)

4. Písomným podaním doručeným na tunajší súd 26.4.2017 žalobca súdu oznámil, že žalovaný
6.12.2016 uskutočnil vklady v celkovej výške 200 eur, a preto berie podľa § 145 CSP žalobu v časti
zaplatenej sumy 200 eur a zodpovedajúceho príslušenstva späť. Na základe uvedeného sa už domáhal

žalobca vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.872,37 eur
spolu s 6% ročným úrokom zo sumy 7.934,48 eur od 3.11.2016 do 6.12.2016, 3% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 7.934,48 eur od 3.11.2016 do 6.12.2016, 6% ročným úrokom zo sumy 7.734,48
eur od 7.12.2016 do zaplatenia, a 3% ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.734,48 eur od 7.12.2016
do zaplatenia.

5. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 27.4.2017 (na ktoré sa predvolaný žalobca nedostavil)
žalovaný uznal v celom rozsahu žalobou (v spojení s čiastočným späťvzatím) uplatnený nárok žalobcu,
pričom súčasne výslovne uviedol, že súhlasí so všetkými tvrdenia žalobcu uvedenými v žalobe a v
čiastočnom späťvzatí žaloby doručenom na tunajší súd 26.4.2017.

6. Zo žaloby ani z písomného podania doručeného na tunajší súd 26.4.2017 nevyplynul návrh žalobcu
na vydanie rozsudku pre uznanie.

7. Súd v zmysle § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku na pojednávaní nevykonával žiadne

dokazovanie, nakoľko tvrdenia strán boli zhodné, pričom súd o ich pravdivosti nemal dôvodné
pochybnosti, a preto si osvojil skutkový stav vyplývajúci zo zhodných skutkových tvrdení strán (prakticky
išlo o skutkové tvrdenia žalobcu), ktorý následne súd podrobil vlastnému právnemu posúdeniu.

8. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že ak by aj bol jeho právny záver o tom, že v danom prípade

(ako spotrebiteľskom spore) nie je potrebné (vzhľadom na zhodnosť tvrdení strán) vykonať dokazovanie,
nesprávny, aj tak by na základe vykonaného dokazovania dospel ku skutkovým zisteniam, ktoré sú
zhodné so skutkovými tvrdeniami žalobcu, preto by uvedený záver o nepotrebnosti dokazovania nemal
žiadny vplyv na právne posúdenie tejto veci, a tým ani na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Na
preukázanie tohto tvrdenia súd na porovnanie uvádza jednotlivé čiastkové skutkové zistenia, ku ktorým

by dospel, ak by vykonal potrebné dokazovanie.

9. Zo zmluvy o úvere uzavretej 30.4.2014 medzi žalobcom a žalovaným by vyplynulo, že predmetom
zmluvy bolo poskytnutie (žalobcom) medziúveru žalovanému. Po dodržaní všetkých zmluvnýchpodmienok sa mal medziúver zúčtovať s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa mal
medziúver zmeniť na stavebný úver. Žalovaný sa v tejto zmluve zaviazal splácať úroky z medziúveru v
sadzbe 5,99% ročne, a popri tom vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady, a po

zmene medziúveru na stavebný úver (nasporení určenej sumy) mal pravidelnými mesačnými splátkami
splácať sumu stavebného úveru (spolu s 6% ročnými úrokmi zo sumy stavebného úveru.) Žalovaný
sa v zmluve tiež zaviazal platiť v prospech žalobcu poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov,
ktorý je prílohou tejto zmluvy (vrátane poplatku za spracovanie úveru (splatného pri prvom poukázaní
peňažných prostriedkov medziúveru) a poplatkov platených pri nesplnení zmluvných povinností (t.j. aj

poplatku za 1. upomienku, poplatku za 2. upomienku, poplatku za predžalobnú upomienku, a poplatku
za individuálne riešenie omeškania splátok.)

10. Z výpisu z účtu konta medziúveru žalobcu (č.l. 15 spisu) by mal súd za preukázané, že žalobca
poskytol žalovanému medziúver vo výške 22.736 eur znížený o sumu poplatku za spracovanie
medziúveru vo výške 336 eur (splatného podľa zmluvy pri prvom poukázaní peňažných prostriedkov

medziúveru), teda reálne mu poskytol sumu vo výške 22.400 eur. Z tohto výpisu ďalej vyplynulo, že
k 31.10.2014 (k času premeny medziúveru na stavebný úver) predstavovala nezaplatená časť (5,99%
ročných) úrokov z medziúveru sumu vo výške 662,02 eur, a nezaplatená časť poplatkov sumu 60 eur
(ktorásumapozostávalazpoplatkuza1.upomienku-15eur,poplatkuza2.upomienku-15eur,poplatku
za predžalobnú upomienku - 15 eur, a poplatku za individuálne riešenie omeškania splátok - 15 eur.)

11. Z výpisu z účtu stavebného sporenia žalobcu (č.l. 16 spisu) by následne súd zistil, že ku dátumu
ukončenia stavebného sporenia (a tým premene medziúveru na stavebný úver - 31.10.2014) žalovaný
na účte stavebného sporenia (u žalobcu) nasporil sumu 14.873,31 eur.

12. Z oznámenia (žalobcu) o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 10.4.2015 a dokladu (doručenky)
o doručení tohto oznámenia žalovanému by súdu vyplynulo, že žalobca 16.4.2015 doručil žalovanému
toto oznámenie, v ktorom mu oznámil, že (pre omeškanie s platením splátok stavebného úveru po dobu
dlhšiu ako tri mesiace) k 10.4.2015 nastáva (v zmysle zmluvy) mimoriadna splatnosť celého úveru, a
súčasne ho požiadal o vrátenie celej dlžnej sumy.

13. Z výpisu z účtu stavebného úveru žalobcu (č.l. 14 spisu) by potom súd zistil, že po premene
medziúveru na stavebný úver (31.10.2014) uskutočnil žalovaný v prospech žalobcu nasledovné platby :
710 eur - 12.1.2015, 40 eur - 28.6.2016, 40 eur - 5.9.2016, 40 eur - 4.10.2016, a 40 eur - 2.11.2016.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľkou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľ je
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné

podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 565 prvej vety Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) ak ide o
plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,
len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

22. V zmysle časti X. bodu 1. zmluvy v prípade omeškania dlžníka s čo i len jednou splátkou stavebného
úveru alebo úrokov medziúveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie
celého zostatku dlhu pred dňom konečnej splatnosti úveru (t.j. vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého
zostatku úveru aj s príslušenstvom.)

23.Žalobcauzavrel30.4.2014sožalovanýmzmluvuoúvere,ktoránapĺňacharakteristikuspotrebiteľskej
zmluvy v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka (pretože bola uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom
v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaným ako spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka), a súčasne napĺňa charakteristiku zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného
zákonníka.

24. Vzhľadom na to, že žalobca (pre omeškanie žalovaného s platením splátok stavebného úveru) od
žalovaného požadoval podľa § 565 prvej vety Občianskeho zákonníka (zmluvne dojednané - v časti X.
bod 1. zmluvy) okamžité splatenie stavebného úveru (vrátane príslušenstva), bol tento povinný zaplatiť
žalobcovi jednak sumu istiny stavebného úveru, avšak nie vo výške 9.072,37 eur (ako to požadoval

žalobca), ale iba vo výške 7.780,73 eur, pretože od sumy poskytnutého medziúveru vo výške 22.736 eur
bolo potrebné odpočítať sumu poplatku za spracovanie medziúveru vo výške 336 eur, ktorú si žalobca
zaúčtoval (započítal ako pohľadávku pri poskytnutí medziúveru žalovaným), keď žalovanému reálne
poskytol iba sumu 22.400 eur, keďže súd nepriznal žalobcovi nárok na tento poplatok. Dojednanie o
uvedenom poplatku totiž súd považoval za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, a to z toho dôvodu, že
spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného
ako spotrebiteľa, vzhľadom na svoju výšku k nákladom (administratívnym a poštovým) spojenými so
spracovaním medziúveru, pričom súčasne tento poplatok nebol individuálne dojednaný, keďže zmluva
v dojednaní o uvedenom poplatku (pokiaľ ide o jeho výšku) odkazovala na sadzobník poplatkov,

ktorého formulácie sú všeobecne koncipované a žalovaní nemohli vopred ovplyvniť jeho obsah (§ 53
ods. 2 Občianskeho zákonníka.) Pokiaľ ide o neprijateľnosť tohto poplatku, súd tiež poukazuje na
súdnu prax, ktorá vychádza z toho, že neprijateľnou je aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dané, a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami

v spotrebiteľských úverových zmluvách.) Súd dojednania o poplatku za uzavretie zmluvy preto tiež
považoval za takú zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré
mu po materiálnej stránke nebolo dodané, a slúžilo len záujmom dodávateľa. Súd ďalej poukazuje
aj na názorovú líniu všeobecných súdov v rámci EÚ v tomto smere, a to na rozhodnutie Vrchného
krajinského súdu v Karlsruhe z 3.5.2010, č.k. AZ 17 U 192/2010, ktoré sa venuje účtovaniu poplatkov,

a ktoré konštatuje, že poplatky za spracovanie spotrebiteľského úveru sú neprijateľné. Ak banka od
spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov, a vystavuje ich
neprijateľnému dojednaniu o cene. Súd teda túto sumu poplatku za spracovanie medziúveru vo výške
336 eur považoval len za prvú (predčasnú) splátku poskytnutého medziúveru (resp. presnejšie za prvú
splátku stavebného úveru, keďže (za predpokladu dodržania zmluvy a teda premeny medziúveru na

stavebný úver, čo sa stalo aj v tomto prípade) medziúver sa nikdy nespláca, splácajú sa len úroky z
medziúveru, a potom stavebný úver.)

25. Od sumy 22.400 eur, teda od skutočne poskytnutej sumy medziúveru, bolo nutné ďalej odpočítať
sumu nasporenú žalovaným na účte stavebného sporenia vo výške 14.873,31 eur, ako aj platby

uskutočnené žalovaným na istinu stavebného úveru v prospech žalobcu (po premene medziúveru na
stavebný úver (do podania žaloby)) spolu vo výške 870 eur (710 eur - 12.1.2015, 40 eur - 28.6.2016,
40 eur - 5.9.2016, 40 eur - 4.10.2016, a 40 eur - 2.11.2016), ako aj platbu žalovaného uskutočnenú
žalovaným na istinu stavebného úveru v prospech žalobcu (po podaní žaloby) vo výške 200 eur(6.12.2016.) Celková výška nezaplatenej istiny stavebného úveru tak v súčasnosti predstavuje 6.456,
69 eur. Vo zvyšnej časti nárok žalobcu na istinu stavebného úveru (s výnimkou sumy 200 eur, kde došlo
k zastaveniu konania pre späťvzatie žaloby, a nie zamietnutiu žaloby), preto zamietol ako nedôvodný.

26. Súd však priznal žalobcovi nárok na nezaplatenú časť 5,99% ročných úrokov zo sumy medziúveru
(t.j. zo sumy 22.736 eur) za čas od jeho poskytnutia do premeny medziúveru na stavebný úver
(31.10.2014), ktorý nárok bol kapitalizovaný vo výške 662,02 eur.

27. Pokiaľ ide o nezaplatenú časť poplatkov za obdobie od poskytnutia medziúveru do premeny
medziúveru na stavebný úver (31.10.2014) kapitalizovanú vo výške 60 eur (podľa tvrdenia žalobcu
malo ísť o nezaplatené poplatky za prvú upomienku, za druhú upomienku, predžalobnú upomienku,
individuálne riešenie omeškania splátok, všetky po 15 eur) súd nemohol uvedené sumy poplatkov
žalobcovi priznať, a to z rovnakého dôvodu, pre ktorý nepriznal vyššie uvedený poplatok za spracovanie
medziúveru.

28. Pokiaľ ide o 6% ročný úrok zo sumy stavebného úveru uplatnený žalobcom, súd žalobcovi priznal
nárok na 6% ročný úrok, avšak zo sumy (k 1.11.2014) dlžného (lebo úrok možno požadovať len zo
skutočne dlžnej sumy) stavebného úveru vo výške 7.526,69 eur (ako rozdielu medzi sumou skutočne
poskytnutého medziúveru vo výške 22.400 eur a sumou nasporenou na účte stavebného sporenia do

premeny medziúveru na stavebný úver vo výške 14.873,31 eur), a to za obdobie od 1.11.2014 (ako
dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k premene medziúveru na stavebný úver) do 12.1.2015 (kedy
došlo k úhrade žalovaného vo výške 710 eur na istinu stavebného úveru), a zo sumy stavebného
úveru vo výške 6.816,69 eur (7.526,69 eur - 710 eur) za obdobie od 13.1.2015 do 17.4.2015 (ako
dňa nasledujúceho po dni prevzatia oznámenia žalobcu o vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru z

10.4.2015 žalovaným (16.4.2015), teda dňa nastúpenia účinkov mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle
§ 563 Občianskeho zákonníka.) Za neskoršie obdobie (po mimoriadnej splatnosti úveru) v zmysle
stabilnej judikatúry (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/12) nie je možné priznať súčasne
úrok z omeškania (ktorý súd priznal), ako aj zmluvný úrok, pretože by išlo o dvojnásobné zaťaženie
spotrebiteľa, ktoré je neprípustné. Súd v tejto súvislosti tiež dodáva, že (na rozdiel od žalobcu) má za

to, že žalovaného úhradu z 12.1. 2015 vo výške 710 eur nebolo správne (sčasti) započítať na úrok zo
stavebného úveru za obdobie od 1.11.2014 do 10.4.2015, nakoľko podľa § 566 ods. 1 Občianskeho
zákonníka platí, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie (správne) započítava najprv na
istinu (až kým nie je úplne zaplatená), a až potom na úroky, ak dlžník neurčí inak (avšak vo vzťahu k
úhrade 710 eur, žalobca vôbec netvrdil, že by žalovaný mal pri úhrade tejto sumy určiť, že platba sa má

použiť inak ako vyplýva z ustanovenia § 566 ods. 1 OZ.) Súd nemohol tiež priznať žalobcom uplatnený
úrok zo sumy 7.934,48 eur za obdobie od 3.11.2016 do zaplatenia, pretože táto suma podľa žalobcu
zahŕňala okrem (nesprávne vypočítanej) istiny stavebného úveru aj kapitalizovaný úrok zo stavebného
úveru za obdobie od 11.4.2015 do 2.11.2016 a kapitalizovaný úrok z omeškania zo stavebného úveru za
obdobie od 11.4.2015 do 2.11.2016, pričom uplatňovať úrok ako druh príslušenstva pohľadávky podľa §

121 ods. 1 OZ z iného príslušenstva pohľadávky (úroku resp. úroku z omeškania) je v zmysle stabilnej
judikatúry neprípustné. Vo zvyšnej časti preto súd žalobcom uplatnený nárok na úrok zo stavebného
úveru nepriznal.

29. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy) dlžník, ktorý svoj

dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku

z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba B. I. W. platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.32. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) ak čas plnenia nie je
dohodnutýustanovenýprávnympredpisomalebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvého
dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

33. Pokiaľ ide o 3% ročný úrok z omeškania uplatnený žalobcom, súd žalobcovi priznal nárok na
3% ročný úrok z omeškania, pretože je viazaný rozsahom nárok žalobcu a nemôže ho podľa § 216
Civilného sporového poriadku prekročiť, hoci by mal inak žalobca v zmysle vyššie citovaných právnych
ustanovení nárok na úrok z omeškania vo vyššej percentuálnej sadzbe, avšak priznal mu ho iba zo

sumy (k 18.4.2015) dlžného (lebo úrok z omeškania možno požadovať len zo skutočne dlžnej sumy)
stavebnéhoúveruvovýške 6.816,69eur(akorozdielumedzisumouskutočneposkytnutéhomedziúveru
vo výške 22.400 eur a sumou nasporenou na účte stavebného sporenia do premeny medziúveru na
stavebný úver vo výške 14.873,31 eur a sumou 710 eur uhradenou žalovaným 12.1.2015), a nie zo sumy
stavebného úveru uplatnenej žalobcom. Žalobca si uplatňoval nárok na úroky z omeškania od 11.4.2015
do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni označenom žalobcom ako vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru (10.4.2015.) Súd však v súlade s § 563 OZ priznal žalobcovi nárok na uvedený úrok
z omeškania za obdobie až od druhého dňa (18.4.2015) od doručenia výzvy žalobcu na zaplatenie
(celej) dlžnej sumy (ktorá je obsiahnutá v rámci oznámenia žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru z 10.4.2015) žalovanému (16.4.2015), a to až do dňa 28.6.2016 (kedy došlo k úhrade žalovaného
vo výške 40 eur na istinu stavebného úveru.) Súd ďalej priznal 3% ročný úrok z omeškania priznal z

vyššie uvedenej dlžnej sumy stavebného úveru zníženej o platbu 40 eur uskutočnenú 28.6.2016, a to
za obdobie od 29.6.2016 až do času ďalšej úhrady žalovaného vo výške 40 eur uskutočnenej 5.9.2016.
Rovnakým spôsobom zohľadnil súd výšku priznaných 3% ročných úrokov z omeškania aj vzhľadom
na čiastočné úhrady žalovaného na istinu stavebného úveru uskutočnené 4.10.2016 vo výške 40 eur,
2.11.2016 vo výške 40 eur a 6.12.2016 vo výške 200 eur. Súd nemohol tiež priznať žalobcom uplatnený

úrok z omeškania zo sumy 7.934,48 eur za obdobie od 3.11.2016 do zaplatenia, pretože táto suma
podľa žalobcu zahŕňala okrem (nesprávne vypočítanej) istiny stavebného úveru aj kapitalizovaný úrok
zo stavebného úveru za obdobie od 11.4.2015 do 2.11.2016 a kapitalizovaný úrok z omeškania zo
stavebného úveru za obdobie od 11.4.2015 do 2.11.2016, pričom uplatňovať úrok z omeškania ako druh
príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 1 OZ z iného príslušenstva pohľadávky (úroku resp. úroku z

omeškania) je v zmysle stabilnej judikatúry neprípustné. Vo zvyšnej časti preto súd žalobcom uplatnený
nárok na úrok zo stavebného úveru nepriznal.

34. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

35. Vzhľadom na to, že žalobca zobral žalobu späť v časti sumy istiny 200 eur a zodpovedajúceho
príslušenstva, súd podľa § 145 ods. 2 CSP rozhodol, že zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy
200 eur, úroku vo výške 6% ročne zo sumy 200 eur od 6.12.2016 do zaplatenia a úroku z omeškania
vo výške 3% ročne zo sumy 200 eur od 6.12.2016 do zaplatenia.

36. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd

náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

38. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

39. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového

poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobca má nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 56,94 %. Žalobca si totiž pôvodne v žalobe uplatňoval nárok na sumu istiny
vo výške 9.072,37 eur s príslušenstvom, avšak súd mu priznal sumu 7.118,71 eur s príslušenstvom.
Úspešný tak bol žalobca iba vo vzťahu k časti konania o zaplatenie sumy 7.118,71 eur s príslušenstvom.Vo zvyšnej časti konania, teda v časti konania o zaplatenie sumy, v ktorej mu bola žaloba zamietnutá, bol
žalobca neúspešný, rovnako bol však neúspešný aj vo vzťahu ku časti konania o zaplatenie sumy 200
eur (s príslušenstvom), ohľadne ktorej zobral žalobu späť, a teda kde podľa § 256 ods. 1 CSP procesne

(nie hmotnoprávne, pretože žalobca, a nie žalovaný, urobil procesný návrh na zastavenie konania v
tejto časti) zavinil zastavenie konania, čo sa v zmysle názorov právnej vedy chápe ako neúspech (aj) v
tejto časti. Žalobca bol tak úspešný na 78,47% a žalovaný na 21,53%, súd preto náhradu trov konania
podľa § 255 ods. 2 CSP medzi strany pomerne rozdelil, a podľa § 262 ods. 1 CSP priznal žalobcovi ako
úspešnejšej strane, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,94%.

41. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku,
samostatným rozhodnutím, ktoré vydá príslušný vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konanídošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.