Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/445/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914202055
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6914202055.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne B. P., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. XXX, XXX XX H. F., adresa pre doručovanie: F. XX, XXX XX H.
N., právne zastúpenej Centrum právnej pomoci so sídlom Nám. Slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO:30
798 841 konajúcej prostredníctvom Kancelária Rimavská Sobota, so sídlom Čerenčianska 20, 979 01
Rimavská Sobota, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a vydanie bezdôvodného obohatenia o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/68/2014-94 zo dňa 17.

02. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp.
„prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 17. 02. 2016 určil, že dohoda o
zrážkach zo mzdy uzatvorená dňa 11. 04. 2011 medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná (prvý výrok).
Žalovanému uložil povinnosť vrátiť žalobkyni vykonané zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach

zo mzdy uzavretej dňa 11. 04. 2011 vo výške 206,98 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku (druhý výrok). Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni na špecifikovaný
účet jej právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia v sume 257,17 Eur, v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku (tretí výrok). Žalovanému ďalej uložil povinnosť zaplatiť SR- na účet
okresného súdu sumu 116,- Eur titulom súdneho poplatku za konanie, v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku (štvrtý výrok).
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 11. 04. 2011

Zmluvu o úvere (ďalej aj ,,Zmluva o úvere“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver v
sume 1.400,- Eur. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť úver žalovanému zvýšený o príslušný poplatok vo
výške 1.216,- Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 2.616,00 Eur v 12-ich mesačných splátkach po 218,- Eur,
počnúc dňom 20. 05. 2011 na účet žalovaného s prehlásením, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na výkon zamestnania. Žalobkyňa vystavila žalobkyňa dňa 11. 04. 2011 zmenku na sumu 2.148,35
Eur, v ktorej bolo uvedené, že : ,,zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s.r.o., sumu
2.148,35 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 17.03.2013 splatné: Pohotovosť s.r.o., Bratislava "bez

protestu" na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia.“ Dňa 11. 04. 2011 bola medzi
stranami uzavretá aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (ďalej aj ,,Dohoda o zrážkach zo
mzdy“) podľa § 551 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“), v ktorej bolo uvedené: ,,Dlžník vystavil v
M. dňa 11. 04. 2011 zmenku, v ktorej sa dlžník zaviazal na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú sumu spoluso zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a súčasne mu podľa ustanovenia
§ 48 Zákona č. 191/50 Zb. o zmenkách a šekoch vznikla v prípade omeškania povinnosť platiť zákonný
(sankčný) úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka. Dlžník súhlasí s tým,

aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby
jeho zamestnávateľ zrážal mesačne z jeho mzdy čiastku 218,- Eur a uhrádzal danú sumu na účet
veriteľa až do riadneho uhradenia pohľadávky dlžníka uvedenej v článku I. tejto dohody. V prípade ak
uvedené zrážky presiahnu zákonom stanovenú hranicu zamestnávateľ postupuje v súlade s platnými
právnymi predpismi, týkajúcimi sa výkonu zrážok zo mzdy. Dlžník súhlasí s tým, aby mu zamestnávateľ

zrážal mesačne z jeho mzdy aj vyššiu čiastku ako je uvedená v článku II. tejto dohody, až do zákonom
stanovenej hranice určenej pre výkon zrážok zo mzdy. Po ukončení poslednej zrážky zo mzdy zašle
veriteľ zamestnávateľovi dlžníka výpočet zmenkových a zákonných úrokov, ktoré medzičasom pribudnú
k istine do úplného uhradenia celej pohľadávky. Túto čiastku zamestnávateľ dlžníka odvedie na vyššie
uvedený účet veriteľa.“
Okresný súd zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu.

Ďalej uviedol, že ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa,
pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993.
Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch

v zmysle § 34 a nasl. OZ. Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej
ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala.
Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala vymedzenie výšky pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená,
opisuje len výšku zrážok. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda neplatné
podľa § 37 ods.1 OZ. V čase uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná

pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť
pohľadávku veriteľa prostredníctvom zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 OZ, v občiansko-
právnych vzťahoch vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Dohoda o zrážkach
zo mzdy neobsahovala výšku zabezpečovanej pohľadávky, len výšku mesačnej zrážky zo mzdy,
absentovalo vymedzenie hlavného záväzku v písomnej forme (výška zabezpečovanej pohľadávky),

pričom predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola stranami individuálne dojednaná a svojím
obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa -
žalobkyne. Pri uzatváraní dohody spotrebiteľ musí vedieť, akú pohľadávku a v akej výške zabezpečuje
dohodaozrážkachzomzdy.Vykonanýmdokazovanímnebolopreukázané,žežalobkyňa malamožnosť
odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru, žalovaný nepreukázal ani skutočnosť, že

žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa názoru okresného súdu
žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej dohody. Na základe
Dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa
žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy, pričom zrážky boli vykonávané. Ďalej uviedol, že bez určenia
neplatnosti dohody by právne postavenie žalobkyne bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené jej právo

na disponovanie so svojou mzdou.
Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá
medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 11. 04. 2011 je neplatná. Pôvodný záväzkový vzťah vzniknutý
zmluvou o úvere je upravený zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného
v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), ktorý výslovne zakazuje

zabezpečenie spotrebiteľského úveru, ako aj plnenie záväzku zo spotrebiteľského úveru zmenkou.
Uvedené ustanovenia musí rešpektovať každá dohoda strán.
Prvoinštančný súd poukázal na záver komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21. 01. 2011 pod č. XXXX/
XXXX-XXX.XX,XXX,XXX, kde pod bodom 9. vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo mzdy podľa § 551

OZ je konštatované, že uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 OZ. Uvedený zabezpečovací
inštitútumožňujedodávateľovisiahnuťnamajetkovéprávaspotrebiteľaajzapredpokladu,žesiuvedené
nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo podľa názoru súdu
prvej inštancie spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto

konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl
uplatneného nároku dodávateľa.
Žalobkyňa sa žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume 206,98 Eur, ktorá
predstavuje zrážku zo mzdy vykonanej jej zamestnávateľom v mesiaci január 2014, o čom predložiladôkaz, a to výplatnú listinu za obdobie 01/2014. Pretože okresný súd posúdil Dohodu o zrážkach zo
mzdy za neplatnú, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 206,98 Eur.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej aj ,,O. s. p.“). Náhradu trov konania si uplatnilo Centrum právnej pomoci ako zástupca úspešnej
žalobkyne vo výške 257,17 Eur, ktorá predstavuje paušálnu odmenu za konanie podľa ustanovenia §
14a ods.2, písm. a/ vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. (ďalej aj ,,vyhláška“) v sume 200,- Eur a režijný
paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky za 5 úkonov v roku 2014 po 8,04 Eur t.j. príprava a prevzatie
zastúpenia, žaloba na vydanie predbežného opatrenia, doplnenie návrhu na vydanie predbežného

opatrenia, vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, písomné vyjadrenie vo veci, 1 krát 8,39 Eur v roku 2015
účasť na pojednávaní dňa 23. 09. 2015 a 1 krát 8,58 Eur v roku 2016 účasť na pojednávaní dňa 17.
02. 2016, t.j. spolu 257,17 Eur.
Žalobkyňa, ktorá je oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku za podanú žalobu, bola v konaní
úspešná, a preto súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 116,-
Eur.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na to,
že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje samostatný dokument, ktorý je jeden zo zabezpečovacích
inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje splnenie pohľadávky. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju

pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský, alebo iný charakter, nie je vylúčená. Zákonom o ochrane
spotrebiteľa zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky, alebo splnenia
záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy Dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak
táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Z rozsudku nie je zrejmé, že by žalobkyňa nebola
o následkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy osobitne poučená. V zmysle ust. § 551 OZ

dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho
dlhu. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria na základe ich dobrovoľnosti. Nemožno hovoriť
o absencii náležitostí, ak Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné náležitosti, a to 1. písomnú
formu, 2. súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho bola dohoda podpísaná, 3. uvedenie rozsahu
vykonávaných zrážok vo výške 218,- Eur, pričom zrážky nesmú byť vyššie, než ustanovuje Občiansky

súdny poriadok pre výkon rozhodnutia (celková výška, ktorá sa má zraziť, nie je obligatórna náležitosť,
pretože obligatórnou náležitosťou je výška mesačnej zrazenej sumy), 4. v dohode musí byť platiteľ
mzdy náležite identifikovaný. Súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní jedine z absencie
celkovej zrazenej sumy, avšak nepoukázal na zákonné ustanovenie, ktoré by požadovalo túto náležitosť.
Vyplnením Dohody o zrážkach zo mzdy mala možnosť žalobkyňa dohodu individuálne dohodnúť, čo

preukazuje aj existencia k dodatku k zmluve o úvere, v súvislosti s ktorou bola dohoda uzavretá, a síce
dodatok precizuje použitie ním poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon zamestnania žalobkyne.
Podľa jeho názoru Dohoda o zrážkach zo mzdy je platná, a preto nedošlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia v zmysle ust. § 451 OZ. Podľa jeho názoru žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej
Zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú a neodpadol ani právny dôvod

na plnenie z tejto zmluvy. Žalobkyňa na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nemá naliehavý
právny záujem (§ 80 písm. c) O. s. p.).

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Uviedla, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne individuálnosti dojednania

Dohodyozrážkachzomzdy.Zrozhodovacejčinnostisúdovjeznáme,žežalovanývprípadeuzatvárania
obdobnýchzmlúvoposkytnutíspotrebiteľskýchúverovpredkladádohoduozrážkachzomzdy.Dohodao
zrážkach zo mzdy nešpecifikuje, že kryje pohľadávku vzniknutú na základe pôvodného spotrebiteľského
úveru, ale pohľadávku z titulu biankozmenky uzatvorenej v súvislosti so zmluvou o úvere. Nároky
z titulu žalovaným doplnenej biankozmenky a z titulu neprijateľnosti zmluvnej podmienky ohľadne

vystavenia biankozmenky boli opakovane zamietané. Na základe nezákonného stavu musela podať
návrh na nariadenie predbežného opatrenia s následnou obranou vo veci samej s požadovaným
vrátením bezdôvodného obohatenia. Podľa jej názoru existuje v danej veci naliehavý právny záujem,
pretože došlo k nezákonnému výkonu na základe neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy. Ďalej uviedla,
že pre absenciu zákonných náležitostí zmluvy o úvere je úver bezúročný a bezpoplatný. Na základe

Zmluvy o úvere pohľadávku uhradila v zákonnej výške. V prípade neplatnosti Dohody o zrážkach zo
mzdy predstavuje plnenie z titulu neplatnej zmluvy klasický prípad bezdôvodného obohatenia. Zároveň
si uplatnila trovy odvolacieho konania.4. Odvolanie žalovaného bolo podané dňa 11. 05. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015
Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový

procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jehoúčinnosti.“PretožeodvolaciekonanieprebiehaužvdobeúčinnostiCSP,bolopotrebnénaodvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP,
v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti CSP zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý

proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

8. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku

koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na

argumenty žalovaného v odvolaní.

9. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 OZ) predstavuje zabezpečovací prostriedok
peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie. Dohoda o

zrážkach zo mzdy musí mať ex lege písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody o zrážkach zo
mzdy je súhlas dlžníka, aby platiteľ z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich
veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka
a boli zamestnávateľom vyplácané.

10. Vzhľadom na charakter žalobkyňou uplatňovaného nároku, ktorým sa okrem iných domáhala
určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, je nesporné, že ide o tzv. určovaciu žalobu podľa
ustanovenia § 137 písm. c) CSP (do 30. 06. 2016 podľa § 80 písm. c/ O.s.p.). Podľa tohto ustanovenia
možno žalobou uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

11. Takéhoto určenia sa však žalobkyňa môže domáhať len vtedy, ak na jej strane objektívne existuje
naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jej právne postavenie je bez tohto určenia ohrozené
alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení
žalobkyne odstraňuje bez toho, že by ukladal splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva,

že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobkyne a ktorý možno
týmto právnym prostriedkom odstrániť.12. V posudzovanej veci (ako správne súd prvej inštancie ustálil) naliehavý právny záujem je daný,
pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza.
Žalobkyňa len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať

vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky z jej mzdy. Práve žalobkyňa a
jej majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje
žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená
v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto určovacia
žaloba. V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať, nebude

mať potrebu nijako revidovať. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007
Z.z. <. zo dňa 18. 11. 2015).

13. Preskúmaním veci odvolací súd (zhodne s názorom prvoinštančného súdu) konštatuje, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi stranami neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá mala byť
zabezpečená. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky v Čl. I. ,,Dlžník (vystaviteľ zmenky) vystavil v
M. dňa 11. 04.2011 zmenku, v ktorej sa dlžník zaviazal na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú sumu spolu

so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a súčasne mu podľa ustanovenia
§ 48 Zákona č. 191/50 Zb. o zmenkách a šekoch vznikla v prípade omeškania povinnosť platiť zákonný
(sankčný) úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka.“ je neurčité, a preto
súd prvej inštancie správne ustálil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná (§ 37 ods. 1 OZ). Na
základe Dohody o zrážkach zo mzdy, v ktorej nie je uvedená výška zabezpečovanej pohľadávky, si totiž

žalovaný výšku svojho nároku môže určiť sám, bez možnosti jej revidovania.

14. Žalovaný v konaní nepreukázal ani skutočnosť, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia Dohody
o zrážkach zo mzdy, pričom odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy nebola medzi stranami dohodnutá individuálne.

15. Pod pojmom „individuálne dojednanie“ je potrebné rozumieť osobitne dohodnuté práva a povinnosti
zmluvných strán, teda prípady, keď sa o právach a povinnostiach obsiahnutých v zmluve obe zmluvné
stranyrokujúanajmämajúmožnosťobsahkonkrétnychustanoveníovplyvniť.Aksúzmluvnépodmienky
dodávateľom vopred pripravené a naformulované a spotrebiteľ ich obsah ovplyvniť nemôže, nejde o

individuálne dohodnuté zmluvné ustanovenia.

16. Pokiaľ žalovaný namietal, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá medzi stranami osobitnou
zmluvou, ktorú žalobkyňa podpísala, odvolací súd poukazuje na to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola
obsiahnutá vo formulárovej predtlači pripravenej žalovaným. Vychádzajúc z textu formulárovej predtlače

Dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa nemala možnosť jej obsah ovplyvniť. Len samotná skutočnosť,
že žalobkyňa Dohodu o zrážkach zo mzdy osobitne podpísala, ešte neznamená, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy bola individuálne dojednaná.

17. Odvolací súd ďalej konštatuje, že okresný súd správne posúdil nárok žalobkyne v zmysle ustanovení

§ 451 a nasl. OZ o bezdôvodnom obohatení. Pri svojom rozhodnutí súd prvej inštancie prihliadol na
výšku zrážky v sume 206,98 Eur v mesiaci január r. 2014 vykonanej zamestnávateľom žalobkyne zo
mzdy žalobkyne v prospech žalovaného, ktorú je žalovaný povinný žalobkyni vydať, pretože išlo plnenie
z neplatného úkonu.

18. Vzhľadom na uvedené za tohto skutkového a právneho stavu rozhodol okresný súd správne, preto
odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdiť vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania (tretí výrok), pretože okresný súd
náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. (§ 255 ods. 1 CSP),
pričom rozhodol vecne správne, keď uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania, ktoré

de facto predstavujú účelne vynaložené trovy v súvislosti s jej zastúpením v konaní.

19. Ako bolo uvedené, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalovaný v odvolaní
nenamietal, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu žalobkynipriznaných trov konania, odvolací súd sa potom touto otázkou (výškou priznaných trov konania)
nezaoberal.

20. Žalovaný de facto podal odvolanie i proti výroku o trovách konania štátu (štvrtý výrok). Odvolací súd
konštatuje, že právny základ v zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania
okresného súdu bol daný, pretože žalovaný bol v konaní neúspešný, a teda štátu vzniklo právo na
náhradu trov konania voči žalovanému. Žalobkyňa sa v konaní domáhala v pozícii spotrebiteľky ochrany
svojho práva podľa osobitných predpisov. Žalobkyňa bola ex lege osobne oslobodená od súdneho

poplatku (§ 4 ods. 2 písm. za zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení do 30. 06. 2016), preto žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť štátu trovy konania
spočívajúce v súdnom poplatku zo žaloby. Keďže žalovaný v odvolaní nenamietal, resp. kvalifikovaným
a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výšky priznaných trov konania štátu, odvolací súd sa
potom touto otázkou (výškou priznaných trov konania štátu) nezaoberal.

21. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní
aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods.
1 CSP. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa, preto jej podľa vyššie

uvedených ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).