Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114215602
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114215602.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
M. 2, XXX XX S. S., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752,
so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vydanie
bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č. k. 29C/218/2014-72 zo dňa 20.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.392,04
eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov
konania účastníkom nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 40, § 43c, § 44, § 46, § 53 , § 100, § 107, § 451,

§ 457 Občianskeho zákonníka, § 4 z. č. 258/2001Z. z.

3. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu dňa 31.10.2007 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej mala byť žalobcovi poskytnutá čiastka 60.000,- Sk. Mesačná splátka
bola vo výške 3.379,- Sk, počet mesačných splátok 48, zmluvné odmeny 102.192,- Sk, nominálna
hodnota úveru predstavujúca celkovú sumu splátok úveru, vrátane úrokov 162.192,- Sk, RPMN 78,52
%, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 73,71 %. Z rovnopisu citovanej zmluvy vyplynulo,

že žalobca túto zmluvu podpísal dňa 26.10.2007 v časti 5, obsahom ktorej boli údaje o požadovanom
revolvingovom úvere s uvedením celkovej sumy 60.000,- Sk, mesačných splátok 3.379,- Sk, počtu
mesačných splátok 48, zmluvnej odmeny 102.192,- Sk, nominálnej hodnoty úveru predstavujúcej
celkovú sumu splátok úveru, vrátane úrokov 162.192,- Sk, RPMN 82,09 %, predpokladaná RPMN po
poskytnutí revolvingu 73,71 %. Súd prvej inštancie primárne skúmal, či došlo k platnému uzavretiu
zmluvy. Mal za to, že nebol naplnený základný predpoklad pre vznik zmluvy, teda že sa návrh stretol
s akceptáciou. Návrh žalobcu akceptovaný nebol a pre platné uzatvorenie zmluvy bola nevyhnutná

písomná akceptácia uvedeného návrhu žalobcom v zmysle ust. § 43c ods. 2, § 44 ods. 2, § 46 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného, súd prvej inštancie ustálil, že predmetná zmluva
o revolvingovom úvere zo dňa 31.10.2007 je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s ust.
§ 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal naskutočnosť, že aj kedy predmetná zmluva bola platným právnym úkonom v zmysle ust. § 4 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z. z., táto okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať okrem iného sumu, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Keďže predmetná zmluva neobsahovala podstatné

náležitosti stanovené zákonom č. 258/2001 Z. z., uvedený úver, v prípade, že by predmetná zmluva
bola platným právnym úkonom, by sa považoval za bezúročný a bezpoplatkov, a teda žalovanému vy
opätovne vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov z poskytnutého úveru.
Keďže predmetnú zmluvu súd prvej inštancie vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, bolo
vylúčené, aby posudzoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky absolútne neplatného právneho úkonu

pre rozpor s ust. § 53 Občianskeho zákonníka. V kontexte uvedeného, súd prvej inštancie žalobu v
časti vydania bezdôvodného obohatenia vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Námietku premlčania vznesenú žalovaným súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Výrok o
trovách konania odôvodnil podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho konania účinného do 30.06.2016
(ďalej len „OSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolaním napadol
výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Namietal nesprávne zistený
skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie veci. Rozdielnosť hodnoty RPMN v bode 5. a v bode
6. predmetnej zmluvy, podľa žalobcu nemá žiaden vplyv na platnosť zmluvy, nakoľko sa nejedná o
náležitosť spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorá je predmetom zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy.

Súčasne poukazuje na ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. musí zmluva o spotrebiteľskom
úvere, okrem iného obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkov. Účastníci právneho úkonu sa teda nemôžu platne
dohodnúť na nesprávnom RPMN, nakoľko RPMN, ktorá nie je v súlade so zákonom, nie je dovolená.
Absencia RPMN v spotrebiteľskej úverovej zmluve, alebo jej nesprávna výška však nemá nikdy za

následok neplatnosť úverovej zmluvy. Z uvedených dôvodov odvolateľ navrhoval, aby odvolací súd
rozsudok v jeho napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie aj v návrhu na určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, eventuálne rozsudok v jeho napadnutej časti zruší a v rozsahu zrušenia vráti vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5.Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieajžalovaný,ktorýnamietalzávery
súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia námietky premlčania zo strany žalovaného a použitie 10-
ročnej premlčacej lehoty pri posúdení premlčania. Uviedol, že súd prvej inštancie nemal preukázanú
skutočnosť, že by žalovaný konal v úmysle získať bezdôvodné obohatenie. Odvolateľ namietal závery
súdu prvej inštancie o neplatnosti predmetnej zmluvy z dôvodu absencie, či nesprávne uvedenej RPMN.

Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a
žalobcu zaviaže na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvej inštancie
alternatívne, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1

CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§
470 ods. 2 CSP).

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 22.03.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
a ani odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa natýchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. K odvolacím námietkam týkajúcich sa podmienok uzavretia zmluvy, zmluvnej voľnosti odvolací súd
uvádza, že predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy musí
byť prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý.

10. Včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím

návrhu. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v
jeho celom rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy.

11. Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo
dohoda účastníkov. Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda
účinnosť.

12. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na
uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto
prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na
základe konsenzu zmluvných strán.

13. Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobcovi úver na základe podmienok iných ako boli uvedené v
žiadosti žalobcu o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho
nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako „údaje
o schválenom revolvingovom úvere“, resp. formou „oznámenia veriteľa o schválení úveru“. Je zrejmé,

že žalobca v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru (26.10.2007) nemal vedomosť o výške RPMN,
resp. bola mu známa len „predpokladaná RPMN“ ktorú žalovaný uviedol v čl. 6 zmluvy.

14. K ďalším odvolacím dôvodom, odvolací súd ešte uvádza, že je možné proces uzatvárania zmlúv
rozdeliť na fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných

zmien. Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou
stranou. Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v
rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy.
Ak teda žalovaný v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ uvádzal iné údaje ako údaje uvedené v
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mal žalobca prijať. Žalovaný teda

nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj.

15. Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v žiadosti žalobcu bol údaj týkajúci sa RPMN
vo výške 82,09 %, pričom v údajoch o schválenom revolvingovom úvere RPMN predstavovala výšku
78,52 %. V tejto súvislosti neobstojí argument odvolateľov, že RPMN nemôže byť predmetom dohody a

že jej výpočet je konkrétne určený, jej výška však musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi v
čase vzniku dohody. Nemôže byť zmenená jednostranným úkonom zo strany žalovaného.

16. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva platne nevznikla, z tohto dôvodu žalobe
v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel. Odvolací súd poukazuje na § 451 ods. 1, 2, §

456, § 457 Občianskeho zákonníka s tým, že plnenie bez právneho dôvodu malo za následok vznik
bezdôvodného obohatenia, ktoré je nutné vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Keďže žalobca
vrátil žalovanému viac finančných prostriedkov ako mu bolo žalovaným poskytnutých, na vydanie
bezdôvodného obohatenia bolo dôvodné zaviazať žalovaného.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že
daná spotrebiteľská zmluva ani platne nevznikla, nie je možné, aby súd posudzoval neprijateľnosť
jej zmluvných podmienok. Keďže posudzovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok absolútne
neplatného právneho úkonu je vylúčené, súd prvej inštancie správne žalobu v tejto časti zamietol.

18. Čo sa týka otázky premlčania, i odvolací súd má zato, že v danom prípade je objektívna premlčacia
lehota 10 ročná. Bezdôvodné obohatenie žalovaného považuje aj odvolací súd za úmyselné. Žalovaný a
jeho postupy sú odvolaciemu súdu známe z jeho rozhodovacej praxe. Žalovaný ako nebankový subjekt
má dlhodobo v predmete svojej činnosti o. i. aj poskytovanie úverov. V súlade s povinnosťou odbornejstarostlivosti má nielen poznať, ale aj dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov
fyzickým osobám, vstupujúcim do daného zmluvného vzťahu v pozícií spotrebiteľa, čo sa v prípade
žalobcu nestalo. Odvolací súd plne súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, ktorý neuznal obranu

žalovaného, že nárok je premlčaný a vo vzťahu k tejto problematike sa odkazuje na jeho právne závery
uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku.

19. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalobcu i žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

20. Za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a 2
CSP potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keďže

odvolanie každej zo strán nebolo dôvodné, preto obe strany boli v odvolacom konaní neúspešné.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného
sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).