Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9Cb/13/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811207514
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7811207514.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňava,sudkyňouJUDr.AgnesouHvastovou,vprávnejvecižalobcuEOSKSISlovensko,

s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava,
Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému Y. J., W.. XX. XX. XXXX, M. F. J. T., L. XXX, za účasti
vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42
176 778, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom v Svidníku, Sov. hrdinov
163/66, o zaplatenie 754,99 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažalobouzodňa02.08.2011,doručenoutunajšiemusúdudňa30.08.2011,domáhalzaplatenia
sumy 754,99 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 642,65 Eur od
10.11.2007 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania od žalovaného.

Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k.: 9Cb/13/2012 - 76 zo dňa 22. 06. 2012 súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 642,65 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 10. 11. 2007 do zaplatenia,
ako aj trovy konania v sume 337,78 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti

žalobu zamietol.

Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného
z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzkov a nevysporiadal sa ani s jeho argumentáciou uvedenou v podaní zo dňa 21.6.2012, na ktorom
trvá aj v rámci odvolania, a to aj v prípade, ak by dohoda bola podpísaná v čase, keď nárok ešte nebol
premlčaný. Uviedol, že dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku mal súd prvého

stupňa posúdiť ako neprijateľnú a teda absolútne neplatnú a jej predkladanie spotrebiteľovi na podpis,
ako nekalú obchodnú praktiku a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a žalobcu
zaviazať na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 283,58 eur, ktoré špecifikoval a poukázal na
viaceré rozhodnutia súdov.

Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu 1. stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo,
rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 642,65 eur s 8,5%

úrokom z omeškania od 10.11.2007 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania zrušil a v zrušenom
rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd (okrem iného) poukázal na
to, že v napadnutom rozsudku, aj keď súd prvého stupňa posúdil zmluvu k úverovému účtu alebo k
číslu zákazníka 1870911979 ako neplatnú, napriek tomu začiatok lehoty na uplatnenie práva viazal kodstúpeniu od tejto zmluvy, k čomu odvolací súd uvádza, že ak je samotná zmluva absolútne neplatná,
tak nemožno od nej ani odstúpiť. Takýto úkon je nulitný a nemôže sa k nemu viazať začiatok plynutia
premlčacej doby. Podľa odvolacieho súdu, v prípade, že právo žalobcu by bolo právom na vydanie

bezdôvodného obohatenia, tak k takému obohateniu došlo v dňoch, v ktorých právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky, jednalo by sa teda o plnenie z neplatného
právneho úkonu. V prejednávanej veci nebolo vykonané dokazovanie na dni, v ktorých bolo žalovanému
poskytnuté plnenie, a preto ani nemožno posúdiť, kedy začala plynúť premlčacia doba. Odvolací súd
ďalej poznamenal, že v odôvodnení rozsudku sa súd prvého stupňa vôbec nevysporiadal s námietkou

žalovaného, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.2.2009 je
absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, ba dokonca uvedenú námietku v rozsudku ani len
neuviedol. Odvolací súd poukázal tiež na to, že uvedená Dohoda o uznaní záväzku sa viaže k Zmluve
k úverovému účtu alebo k číslu zákazníka 1870911979, ktorá v spise nie je založená a ktorú súd prvého
stupňa posúdil ako absolútne neplatnú.

Odvolací súd záverom skonštatoval, že keďže súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku neuviedol
niektoré stanoviská účastníkov konania a teda sa s nimi v odôvodnení ani nevysporiadal, odôvodnenie
rozsudku nie je úplné a ak by uvedené posudzoval iba odvolací súd, bola by tým porušená zásada
dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania a účastníkom konania by bola odňatá možnosť konať
pred súdom, keďže proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.

Krajský súd v Košiciach na základe uvedeného uložil súdu prvého stupňa vysporiadať sa v ďalšom
konaní s námietkami uplatnenými v priebehu konania a posúdením Dohody zo dňa 21.2.2009 podľa §
39 Občianskeho zákonníka.

V súlade s vyššie uvádzanými právnymi závermi súdu vyššieho stupňa vyplývajúcimi z jeho uznesenia
(Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.: 3Cob/170/2013 - 153 zo dňa 13. 03. 2014) tunajší súd
opätovne pristúpil k posúdeniu predmetnej právnej veci a ďalšie ním uskutočnené dokazovanie zameral
na skúmanie okolností z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach vyplývajúcich.

Právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe a žiadal, aby súd žalobe vyhovel s poukazom na to, že
dohodu o uznaní dlhu, ktorú účastníci konania uzavreli, žalobca považuje za platnú, na základe ktorej
začala plynúť nová 10 ročná premlčacia lehota. Zároveň v priebehu konania poukázal na poslednú vetu
žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, predloženej súdu, v zmysle ktorej prijatím a schválením
žiadosti zo strany VÚB sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty

uzatvorenou medzi držiteľom kreditnej platobnej karty a VÚB podľa § 269 ods. 2 zákona č. 313/1991 Zb.
Obchodného zákonníka. Právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd žalobe vyhovel, keďže podľa názoru
žalobcu ním uplatnený nárok nie je premlčaný, pretože žalovaný uznal žalovanú sumu čo do dôvodu a
výšky. V čase uznania dlhu nárok nebol premlčaný. Čo sa týka uznania dlhu, ide o platný právny úkon,
ktorý je potrebné posudzovať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko tento úkon nie je

súčasťou spotrebiteľskej zmluvy. Výšku žalovanej sumy žalobca preukázal platobnou históriou úveru.

Žalovaný na pojednávaniach konaných na tunajšom súde potvrdil, že požiadal o vydanie kreditnej
platobnej karty VÚB, a.s. Následne poštou mu banka doručila kreditnú platobnú kartu a pamätá si to, že
limitčerpaniabolstanovenýsumou20.000,-Sk.Podoručeníkartysumu20.000,-Skvybraljednorázovo.

Myslí si, že mesačné splátky splácania čerpaných finančných prostriedkov boli dohodnuté 1.000,- Sk
mesačne. Kým mal prácu tieto splátky aj splácal, avšak následne, keď stratil prácu, prestal ich platiť.
Žalovaný k námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom, ktorý do konania vstúpil na jeho
strane uviedol, že pokiaľ by táto námietka bola v jeho prospech, teda že pre žalobcu by nemal nič platiť,
pokiaľ by nárok bol premlčaný, pripája sa k námietke premlčania a vznáša námietku premlčania. Po

nahliadnutí do listiny - Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21. 02. 2009
žalovaný uznal, že podpis na tejto listine je jeho podpisom, nepamätá si však za akých okolností došlo
k podpísaniu tejto listiny z jeho strany, či mu žalobca poslal poštou túto listinu, alebo niekto od žalobcu
za ním prišiel domov. Žalovaný podotkol, že pokiaľ túto listinu podpísal, podpísal ju preto, aby zostatok
dlhu mohol splácať v splátkach, pričom nebol nútený uzavrieť predmetnú Dohodu o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku. Voči obsahu textu dohody nemal výhrady.

Žalovaný v priebehu konania potvrdil, že úver čerpal tak, ako je uvedené v platobnej histórii úveru. Má
ešte iné dlhy, ktoré spláca, a preto na úhradu tohto dlhu by mohol mesačne platiť sumu 50,- Eur, čiže dlhby mohol splácať v splátkach. Úver prostredníctvom kreditnej karty čerpal na bežné potreby. Peniaze
pochádzajúce z tohto úveru použil na úhradu nákladov domácnosti, pretože nemal dostatok peňazí.
Úver čerpal ako fyzická osoba. Uviedol tiež, že náhradu trov konania si neuplatňuje.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - žiadosťou vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.,
výpoveďou zmluvy zo dňa 30. 08. 2007, dokladom o doručení výpovede žalovanému a platobnou
históriou úveru.

Zo žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty súd zistil, že v poslednom odseku je uvedená veta, že
prijatímaschválenímžiadostizostranyVÚBsatátožiadosťstávazmluvouovydaníapoužívaníkreditnej
platobnejkartyuzatvorenoumedzidržiteľomkreditnejplatobnejkartyaVÚBpodľa§269ods.2zákonač.
313/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Súd tiež zistil, že žiadosť bola doručená peňažnému ústavu VÚB,
a. s. dňa 17. 02. 2006. Na základe uvedeného považoval súd vyššie uvádzanú zmluvu za platnú, pričom
na základe predmetnej zmluvy vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu (peňažným ústavom) a

žalovaným spotrebiteľský právnych vzťah obchodno-právneho charakteru.

V zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Vychádzajúc z ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva
zrušuje s účinkami od začiatku a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od

zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva, ktoré v danom prípade predstavuje bezdôvodné
obohatenie získané žalovaným čerpaním úveru na základe zrušenej zmluvy. Podľa § 457 Občianskeho
zákonníka, účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia.

V zmysle § 5b zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia je zrejmé, že z dôvodu
výpovede zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty (pozn. skutočnosť ktorá má za
následok zrušenie predmetnej zmluvy s účinkami od začiatku) má žalobca právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia. Súd považoval za deň, ktorým začala plynúť premlčacia doba, deň

nasledujúci po uplynutí päťnásť - dňovej lehoty stanovenej v listine - výpovedi zmluvy na úhradu dlžnej
sumy žalovaným a plynúcej od doručenia výpovede žalovanému (t. j. od 13.09.2007, čo potvrdzuje
doklad o doručení výpovede žalovanému). Dvojročná premlčacia lehota v súlade s ust. § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka začala, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, plynúť dňa 29. 09. 2007 a
uplynula dňa 29. 09. 2009, teda pred podaním žaloby na súd, ktorú žalobca podal dňa 30. 08. 2011. Z

týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

Súd preskúmal aj dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom, ktorá bola uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným, pričom dospel k záveru, že obchodnú praktiku žalobcu, pri ktorej spojil dojednej listiny dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, treba hodnotiť ako nekalú
obchodnú praktiku v zmysle § 7 ods. 2 a 4 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorá je v
rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti na strane žalobcu ako dodávateľa, ako aj s ohľadom na

potencionálne riziko, že takéto správanie podstatne narušuje alebo môže narušiť ekonomické správanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutej službe (§ 7 ods. 2 cit. zákona). Podľa názoru súdu
v danom prípade žalobca dohodou o uzavretí splátkového kalendára vnútil žalovanému aj uznanie
záväzku a uviedol ho do omylu, keď žalovaný si nemusel byť vedomý toho, že zároveň uznáva dlh.
Nasvedčuje tomu aj samotný obsah dohody, ktorá obsahuje v názve splátkový kalendár a súčasne

uznanie dlhu, čo je pre bežného spotrebiteľa nie celkom zrozumiteľné a je zrejmé, že ak chcel žalovaný
získať povolenie splátok, musel podpísať formulárovú listinu, v ktorej bolo zároveň uvedené, že uznáva
čo do právneho dôvodu a výšky svoj záväzok voči veriteľovi vzniknutý na základe zmluvy uzatvorenej s
pôvodným veriteľom. Podľa názoru súdu malo byť uznanie dlhu dohodnuté s dlžníkom na samostatnej
listine, nakoľko podpis takejto dohody podľa § 558 OZ má úplne iné a pre spotrebiteľa oveľa závažnejšie
dôsledkyakodohodaosplátkachdlhuresp.splátkovýkalendár.Žalovanýnemalžiadnumožnosťdohodu

o uznaní záväzku z formulárovej listiny vylúčiť ani obmedziť jej účinok, a táto mu bola vnútená spolu
so splátkovým kalendárom, pričom uzavretím dohody nepochybne došlo k zhoršeniu jeho postavenia
ako spotrebiteľa.

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého úspešný

účastníkmáprávonanáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonania.Vdanomprípadevkonaníbolúspešný
žalovaný, avšak si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Košiciach cestou tunajšieho súdu do 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./, uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane
vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.