Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/192/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112211551
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3112211551.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobcu Ing. A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., F. XXX/
XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Y. Y. s.r.o., so sídlom A., U. XXX/XX proti žalovaným 1/ T.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. nad F., Q. XXX/X-X, 2/ L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. nad F., Q.
XXX/X-X, obaja zastúpení JUDr. J. S., advokátkou so sídlom A., U. XX/X o zaplatenie 35.954,- eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. januára 2016,
č.k. 12C/44/2013-142, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/, 2/ m a j ú proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov

konania vo výške 1625,55 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca a žalovaní 1/,2/ podpísali Zmluvu o pôžičke zo
dňa 29.10.2008, podľa ktorej mal žalobca ako veriteľ požičať žalovaným 1/,2/ ako dlžníkom v hotovosti
sumu 1.695.000,-Sk (t.j. 56.263,69 eur) bezúročne so splatnosťou dňa 02.05.2009. Podľa článku II.
tejto Zmluvy žalovaní 1/,2/ svojim podpisom potvrdili prevzatie tejto sumy a zaviazali sa pôžičku vrátiť
žalobcovido02.05.2009.Zároveňprezabezpečenienávratnostipôžičkysadohodlinapodpísanízmluvy

o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Podpisy dlžníkov- žalovaných 1/,2/ na Zmluve boli
overené notárkou JUDr. J. U.. Nespornou skutočnosťou medzi účastníkmi bolo aj podpísanie Zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 29.10.2008 k bytu žalovaných
1/, 2/ na zabezpečenie Zmluvy o pôžičke zo dňa 29.10.2008. Spornou zostala skutočnosť reálneho
odovzdania sumy 1.695.000,- Sk (t.j. 56.263,69 eur) veriteľom dlžníkovi. Žalobca tvrdil, že túto sumu
odovzdal žalovaným 1/, 2/ v hotovosti pri podpisovaní Zmluvy o pôžičke na notárskom úrade JUDr. J. U.
za prítomnosti ich otca T. F. st. S. preukazoval túto skutočnosť obsahom Zmluvy o pôžičke, v ktorej v čl.

II. žalovaní 1/,2/ svojim podpisom potvrdili prevzatie tejto sumy. Žalovaní 1/, 2/ popreli prevzatie sumy z
pôžičky a tvrdili, že peniaze prevzal ich otec T. F. st. P. T. F. st., otec žalovaných 1/, 2/
uviedol, že vzťahy so žalovaným 1/, 2/ majú normálne. Žalobcu poznal odkedy bola predmetná pôžička
a neboli ani priatelia ani príbuzní. Tvrdil, že za ním prišiel jeho brat U. F. s tým, že zohnal peniaze na
drevo a že Ing. B. má nejaké známeho, ktorý požičiava peniaze. Potom sa stretli on a jeho brat U. s I.. B..
S bratom U. spolu vozili drevo - guľatinu do A.. Svedok si chcel požičať peniaze pre firmu od známeho

Ing. B.. Stretli sa on, jeho brat U. a Ing. B. a bavili sa o pôžičke. Svedok I.. B. mu povedal, že peniaze by
požičal žalobca, ale že chce nejakú záruku. Na to sa vyjadril tak, že má byt, resp. synovia - žalovaní 1/, 2/
majú byt a ten by založil. Toto potom povedal Ing. B. žalobcovi. Následne sa stretli svedok so žalobcoma bavili sa o pôžičke a o byte, ako o záruke u neho doma. Neskôr žalobca prišiel s tým, že má zmluvy a
má zavolať synov- žalovaných 1/, 2/ podpísať ich. Následne išli k notárke JUDr. U. do kancelárie oproti
Okresnému súdu Trenčín. Svedok tvrdil, že bol na chodbe a vo vnútri boli synovia - žalovaní 1/ a 2/ i

žalobca, ale pri podpisovaní zmlúv u notárky žalobca nevyplatil žiadne peniaze, jemu určite nie. Žalobca
mu povedal, že peniaze teraz nemá a že za týždeň ich vyplatí. Svedok si už nepamätal, koľko mu
vyplatil v prvej časti a druhú časť mu vyplatil v Piešťanoch, dokopy 1.500.000,- Sk (t.j. 49.790.878,- eur).
Žalobca si do zmluvy napísal vyššiu sumu. Peniaze mu vyplatil žalobca v hotovosti, v dvoch čiastkach.
On žalobcovi všetko vyrovnal. Sumu 20.000,- eur dal žalobcovi na účet, ale nepamätal si kedy. Číslo

účtu žalobcu vedel zo zmluvy, (číslo účtu sa dá zistiť aj v banke). Zvyšok mu posplácal v hotovosti po
20.000,- eur bez svedkov pri motoreste za A., teda celkom mu zaplatil 3 razy po 20.000,- eur, spolu
60.000,- eur. Nevadilo mu, že nedostal potvrdenie o splatení dlhu, pretože nebol žiaden doklad o tom,
že on prevzal peniaze od žalobcu. Peniaze vyberal konateľ jeho firmy S-P. s.r.o. z účtu spoločnosti.
V prepočte vyplatil viac než bola zmluva o pôžičke, pretože sa bál žalobcu. On bol u žalobcu doma
veľakrát, za týždeň aj päťkrát a to aj pred poskytnutím pôžičky i po jej poskytnutí. Žalovaní 1/ a 2/ neboli

nikdy u žalobcu doma, načo? Žalovaní 1/ a 2/ nikdy nepodnikali. On sa doma málo zdržiaval, lebo je
pracovne v zahraničí. Svedkyňa JUDr. J. U., notárka, uviedla, že žalobcu poznala z videnia ako
ich klienta, ale žalovaného 2/ nie. Vzhľadom na odstup času si nepamätala, či žalobca vyplácal nejaké
peniaze zo zmluvy o pôžičke. Stať sa to mohlo, ale nepamätala si to. Podpisovala sa zmluva u nej v
kancelárii oproti Okresnému súdu Trenčín. Nepamätala si z minulosti na iné prípady, kedy by žalobca

odovzdával peniaze v jej prítomnosti. V minulosti sa stávalo, že si klienti vyplácali pred nimi nejaké
peniaze, ale potom im to zakázala, aby neboli problémy a nemuseli chodiť na súdy svedčiť. Svedkyňa T.
L., administratívna pracovníčka u notárky T.. U., potvrdila, že overovala podpisy na predmetnej Zmluve
o pôžičke. Nepamätala si, či pri podpisovaní tejto zmluvy si účastníci tejto zmluvy vyplácali peniaze.
Bolo to možné, ale nepamätala sa na to. Občas sa v minulosti stávalo, že pri overení podpisov si ľudia

aj vyplácali peniaze. Keď chceli, aby im boli ako svedkovia, tak to odmietli. Svedok Ing. L. B., potvrdil,
že poznal T. F., st. A. ho požiadal, či mu nevie sprostredkovať alebo zabezpečiť alebo požičať peniaze
na podnikanie. Peniaze potrebovali na podnikanie. On ho odporučil na žalobcu, ale nebol pri uzatváraní
zmluvy o pôžičke a ani pri preberaní a odovzdávaní peňazí, ani u notárky. Konkrétne mu nepovedal,
pre koho majú byť peniaze, teda pre ktorého z F., otca a dvoch synov. Nebol ani pri jednaniach F. so

žalobcom. Poznal sa so žalobcom z vysokej školy a on mu potom telefonoval, aby sa spojil s Jánom F.,
st., kvôli pôžičke. Tak mu volal, dvakrát mu zdvihol telefón a povedal, že pôžičku uhradí. Viac už s ním
nekomunikoval a pred pojednávaním sa tváril, že ho nepozná. On synov F. - žalovaných 1/,2/ nepoznal,
až na pojednávaní ich videl. Otec - T. F., st. sa vyslovene nevyjadril, že pôžičku potrebuje pre seba
alebo pre svoju rodinu a on to nerozoberal. T. F., st. poznal ako seriózneho človeka. V konaní tamojšieho

súdu sp. zn. 21C/163/2011 (začaté dňa 22.7.2011) sa žalovaní 1/, 2/ v procesnom postavení žalobcov
domáhaliprotižalovanémuIng.B.určeniavlastníckehoprávakzaloženémuichbytuč.X.Vžalobetvrdili,
že pohľadávku veriteľa z predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 29.10.2008 v celom rozsahu uhradili.
Na pojednávaní dňa 06.01.2012 žalobca Ing. L. ako svedok potvrdil, že so žalovanými 1/, 2/ zo sp. zn.
12C/44/2013 uzavrel predmetnú zmluvu o pôžičke zo dňa 29.10.2008, pričom pri tom bol prítomný aj ich

otec T. F., st. a peniaze požičiaval v hotovosti, ale už si nepamätal, ktorému z F. ich odovzdal. Následne
na to ho žiadal otec - T. F., st. o ďalšie pôžičky na svoju podnikateľskú činnosť. Požičal mu ešte nejaké
peniaze "na dobré slovo", viackrát bez písomnej zmluvy. Tieto ďalšie požičané peniaze mu otec - T. F.
st. vrátil, aj keď po termíne splatnosti. Požičané peniaze mu chýbali v jeho podnikaní, preto pristúpil k
predaju založeného bytu. Kúpnu cenu z predaju bytu mu žalovaný Ing. B. zaplatil v hotovosti, pričom si

nepamätal presne jej výšku, išlo o sumu uvedenú v písomnej zmluve. Žalovaný I.. L. B. uviedol, že ho
oslovil otec - T. F., st. s tým, že potrebuje požičať peniaze. Bol to jeho dlhoročný známy, tak ho odporučil
na Ing. L. a o vec sa viac nestaral, ani o to, ako sa dohodli. Potom ale vedel, že Ing. L. nejaké peniaze
požičal a nevrátili sa mu, čo mu pri príležitostnom stretnutí aj vytýkal. Mal vedomosť aj o tom, že F. sa
snažili viackrát byt predať, ale bez výsledku. Nakoniec sa dohodol s Ing. L., že kúpi predmetný založený

byt. Dohodli sa tak, že mu vyplatí 20.000,- eur hneď a zostávajúcich asi 36.000,- eur až keď byt predá
ďalej. K tomu nedošlo pre fiktívne zmluvy na katastri a pre vydanie predbežného opatrenia na zákaz
dispozície s bytom. V predmetnom byte býva rodina F.. Dohodol sa s p. F., presnejšie dohodol sa s
ňou Ing. L. tak, že môžu zostať bývať v byte, kým sa byt nepredá. Oni tam stále bývajú, ale neplatia
nájomné. Na pojednávaní dňa 14.01.2013 žalovaný 1/ v postavení žalobcu 1/ v sp. zn. 21C/163/2011

uviedol, že otec - Ján F., st. mu povedal, že potrebuje nejaké peniaze, od kamaráta a že si to vybaví
sám. Zdalo sa mu, že otec si požičal 1.300.000,- Sk (t.j. 43.152.094,- eur) a on s bratom podpisovali
nejaké papiere, nachystané Ing. L. s tým, že ručili bytom. Tieto listiny si neprečítal, lebo otcovi veril.
Pôžičku potreboval otec, lebo mal nejaké exekúcie, podrobnosti mu otec nepovedal. Nebol prítomnýpri odovzdávaní peňazí. Nevedel, či otec peniaze vrátil, ale keď tak tvrdil, tak ich asi vrátil. Otec s nimi
žije v spoločnej domácnosti, ale domov chodí zriedka, lebo pracuje v zahraničí. K predmetnej veci sa
nevyjadruje a keď sa ho na to pýtali, býval agresívny. Žalovaný 2/ v postavení žalobcu 2/ uviedol to isté

ako jeho brat - žalovaný 1/. Doplnil, že boli stretnutia u advokátky Ing. L.. Vtedy mal ich otec doklad asi
len na zaplatenú sumu 700.000,- Sk (t.j. 23.235,743 eur), teda polovicu, ale tvrdil, že zaplatil aj zvyšok. V
určitejdobe,keďeštenevedelismatkou,čijezaplatenýcelýdlh,súhlasilistým,abyrealitníagentiobzreli
ich byt. Stretnutie u právničky bolo 13.10.2011. Zmluvy podpísali z dôvodu, že otcovi verili. Právne vec
odôvodnil ust. § 657, § 553 ods. 1, § 553a ods. 1,2 Obč. zákonníka. Konštatoval, že z ustanovenia §

657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma,
takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou
obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky;
z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto
zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu
pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny

vzťah z pôžičky nevznikne. Veriteľ môže s úspechom uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky, ak svoj nárok
vie preukázať. V spore má ako žalobca bremeno tvrdenia, že: 1/ so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu
opôžičke,2/žalovanému poskytolfinančnéprostriedkya3/žalovaný dlhriadneavčasnezaplatil.Veriteľ
môže svoje tvrdenie o tom, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené,
preukázať písomnou zmluvou o pôžičke alebo dlžobným úpisom. Ak sú tieto skutočnosti preukázané,

potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno. Na druhej strane i v prípade existencie listín, preukazujúcich
poskytnutie pôžičky môže dlžník v spore namietať neexistenciu dlhu alebo jej výšku. Dôkazné bremeno o
existenciiprávnejskutočnosti,ktorámázanásledokzánikdlhucelkomalebosčasti,spočívanadlžníkovi.
V prejednávanej veci žalobca mal povinnosť tvrdenia žalovaných skutočností. Skutočnosť uzavretia
zmluvy o pôžičke so žalovanými 1/, 2/ preukazoval pripojením písomnej Zmluvy o pôžičke zo dňa

29.10.2008, ktorej podpísanie žalovaní 1/, 2/ nenamietali. Skutočnosť reálneho poskytnutia finančnej
čiastky vo výške 1.695.000,-Sk (t.j. 56.263,69 eur) žalovaným 1/, 2/ žalobca preukazoval znením článku
II. predmetnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.10.2008, kde sa uvádza, že prevzatie pôžičky dlžníci svojim
podpisom na tejto zmluve potvrdzujú. Žalobca v žalobe ešte tvrdil, že ku dňu spísania žaloby dňa
02.05.2012 evidoval voči žalovaným 1/, 2/ ako dlžníkom neuhradenú pohľadávku vo výške 25.954,-

eur, pričom nepredložil žiadny dôkaz o zaplatení nežalovanej časti pôžičky, ani neuviedol čas a spôsob
úhrady. V tomto štádiu konania pri podaní žaloby s uvedenými dokladmi žalobca splnil svoje bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadne existencie pohľadávky alebo zmluvného vzťahu, v dôsledku čoho
prešlo bremeno tvrdenia o neexistencii dlhu alebo právneho vzťahu z veriteľa na dlžníkov- žalovaných
1/, 2/. Žalovaní 1/, 2/ pri svojom prvom procesnom úkone v prejednávanej veci samotné podpísanie

písomnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.10.2008 nenamietali. Namietali druhú skutočnosť, a to reálne
prevzatie sumy pôžičky 1.695.000,-Sk (t.j. 56.263,69 eur). Tvrdili, že peniaze oni vôbec neprevzali, ale
od žalobcu ich prevzal ich otec- T. F., st. P. T. F., st. túto skutočnosť potvrdil a uviedol, že peniaze mu
žalobca vyplatil nie pri podpisovaní zmluvy na notárskom úrade T.. U., ale na 2 razy neskôr po podpise
zmluvy. Žalobca tieto tvrdenia poprel a trval na svojich vyjadreniach. Keďže žalobca peniaze neposkytol

bezhotovostným bankovým prevodom, nešlo o celkom nespornú skutočnosť. Výpoveď svedka T. F., st.
po uplynutí premlčacej lehoty nemusela byť hodnoverná vzhľadom na jeho vzťah k žalovaným 1/, 2/
ako k synom, ak by chcel svojim tvrdením o prevzatí sumy pôžičky zabrániť vzniku ich povinnosti dlh
žalobcovi vrátiť a zároveň aj jeho povinnosti dlh vrátiť žalobcovi. Súd hodnotil vierohodnosť výpovede
tohtosvedka nielenvšeobecnesprihliadnutímnajehorodinnývzťahkužalovaným1/,2/aleajvzhľadom

na ostatné okolnosti prípadu. Týmito sú vyjadrenia účastníkov a svedkov v konaní tamojšieho súdu
sp. zn. 21C/163/2011, a to vyjadrenie samotného žalobcu, ktorý tvrdil, že pri podpisovaní predmetnej
zmluvy o pôžičke boli prítomní žalovaní 1/, 2/ i ich otec T. F., st., ale nepamätal si, ktorému z nich
peniaze odovzdal, následne T. F., st. požičal ďalšie sumy bez uzavretia písomne zmluvy, pričom niektoré
pôžičky mu tento vrátil. Ďalšími takýmito okolnosťami bolo aj vyjadrenie svedka Ing. B., že ho oslovil

T. F., st. s tým, že potrebuje požičať peniaze a neskôr ho požiadal žalobca Ing. L., aby telefonoval
T. F., st. za účelom urgovania vrátenia pôžičky, čo tento v telefonickom rozhovore aj prisľúbil. Tieto
ostatné okolnosti prípadu neumožňujú zjednodušene poprieť hodnovernosť výpovede svedka T. F.,
st. s prihliadnutím na jeho rodinný vzťah k žalovaným 1/, 2/. Zároveň však tieto okolnosť vzbudzujú
pochybnosti o pravdivosti tvrdení samotného žalobcu o odovzdaní sumy pôžičky žalovaným 1/, 2/, i keď

žalovaní 1/, 2/ podpísali predmetnú zmluvu o pôžičke, kde bolo uvedené v čl. II, že potvrdzujú prevzatie
sumy pôžičky. Obaja žalovaní 1/, 2/ tvrdili, že zmluvu o pôžičke nečítali, písomné vypracovanie zmluvy
zabezpečil žalobca, podpísali ju na žiadosť svojho otca T. F., st. a otcovi verili. Ďalšími okolnosťami,
spochybňujúcimi pravdivosť tvrdenia žalobcu, bolo jeho tvrdenie, že pohľadávka žalovaných 1/, 2/ kudňu spísania žaloby bola vo výške 25.964,- eur (t.j. asi v polovici), pričom žalovaní 1/, 2/ netvrdili, že
by oni časť dlhu vrátili (podľa nich celý dlh uhradil ich otec) a žalobca poprel tvrdenie svedka T. F., st.
o úhrade tohto dlhu, ako aj tvrdenie žalobcu, že založený byt č. X predal a kupujúci Ing. B. mu vyplatil

kúpnu cenu v hotovosti vo výške podľa zmluvy, pričom I.. B. potvrdil len odovzdanie sumy 20.000,- eur s
tým, že zvyšok asi 36.000,- eur mu vyplatí po ďalšom predaji bytu. Je možné, že žalobca túto skutočnosť
zohľadnil v žalobe, avšak podľa kúpnej zmluvy by mal zvyšnú časť dlhu asi 36.000,- eur vymáhať potom
od kupujúceho Ing. B. a nie od žalovaných 1/, 2/, avšak za predpokladu platnosti tohto prevodu, čo je
ale predmetom súdneho konania sp. zn. 21C/163/2011. Skutočnosť, že žalovaní 1/, 2/ v októbri 2013

chceli splácať pôžičku žalobcovi nepotvrdzuje, že sumu pôžičky aj reálne prevzali. Žalovaní 1/, 2/ tvrdili,
že v tom čase nevedeli, že ich otec už mal dlh zaplatiť. Podľa súdu takto zrejme mohli konať z obavy,
aby neprišli o svoj založený byt, v ktorom bývali aj spolu s matkou. Na základe celkového hodnotenia
svedeckej výpovede svedka T. F., st. súd túto výpoveď v časti prevzatia sumy z predmetnej pôžičky
považoval za hodnovernú. Týmto dôkazom bolo preukázané žalovanými 1/, 2/, že reálne neprevzali
finančné prostriedky podľa predmetnej písomnej zmluvy o pôžičke a tým nedošlo k vzniku právneho

vzťahu medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými 1/, 2/ ako dlžníkmi. Tento právny vzťah - zmluva
o pôžičke, ktorá je reálnym kontraktom, potom vznikla medzi žalobcom ako veriteľom a T. F., st. ako
dlžníkom, pričom zákon nevyžaduje uzavretie písomnej zmluvy o pôžičke. Z tohto vyplýva, že žalovaní
1/, 2/ nie sú nositeľmi hmotnoprávnych povinností z predmetnej písomnej zmluvy o pôžičke, čo má za
následok nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie a neúspech žaloby žalobcu v časti o vrátenie dlhu

z pôžičky. Pre úplnosť súd dodal, že v konaní sp. zn. 21C/163/2011 na pojednávaní dňa 06.01.2012,
teda pred podaním žaloby sp. zn. 12C/44/2013 dňa 02.05.2012, bol žalobca prítomný v pojednávacej
miestnosti, keď právna zástupkyňa žalovaných 1/, 2/ JUDr. S. tvrdila, že prakticky si peniaze požičiavali
nie pre seba, ale pre svojho otca a mohol z opatrnosti v konaní sp. zn. XXC/XX/XXXX žalovať nielen
žalovaných1/,2/,aleajotca-T.F.,st.Žalobcasazároveňdomáhalodžalovanýchzaplateniaajzmluvnej

pokuty podľa článku 3.5 Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 29.10.2008,
uzavretej medzi účastníkmi. Podľa záverov súdu o Zmluve o pôžičke zo dňa 29.10.2008 žalovaným 1/,
2/ nevznikla žiadna povinnosť ako dlžníkom ako aj nevznikol ani právny vzťah medzi nimi a z tohto
dôvodu ani povinnosť zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode, ktorá je zabezpečovacím prostriedkom,
majúcim akcesorickú povahu, predpokladajúcim existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého

slúžia. Z tohto dôvodu súd zamietol návrh aj v časti zaplatenia zmluvnej pokuty. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešným žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania proti
neúspešnému žalobcovi vo výške, ako si ju právna zástupkyňa vyčíslila (§ 151 O.s.p.). Táto pozostávala
z trov právneho zastúpenia za 3 úkony (prevzatie veci dňa 08.10.2012, odpor zo dňa 08.10.2012,
účasť na pojednávaní dňa 30.11.2015) po 526,12 eur zo základu istiny 35.954,- eur + zmluvná pokuta

16.596,95 eur, t.j. 1.578,36 eur, spolu 1.578,36 eur, režijný paušál za 2 osoby za rok 2012 : za 2 osoby
x 7,63 eur x 2 úkony a za rok 2015: 2 osoby x 8,39 eur x l úkon, spolu režijný paušál 47,30 eur, celkom
spolu 1.625,66 eur podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca.Navrholho vpodstatezmeniťajeho

žalobe vyhovieť. Namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že súdu predložil nesporný
dôkaz, a to písomnú zmluvu o pôžičke s overením podpisov dlžníkov u notára, že žalovaní nikdy
nepopreli, že zmluvu o pôžičke nepodpísali. Naopak, svojimi výpoveďami potvrdili, že sa so žalobcom
ako veriteľom stretli u notára a tu i zmluvu o pôžičke podpísali. Ďalej poukázal na výpoveď pracovníčky

notárskeho úradu a samotnej notárky JUDr. U., ktoré sa vyjadrili, že v minulosti bolo bežné, že si klienti
odovzdávali peniaze na notárskom úrade a práve z dôvodu súdnych sporov a vyžadovaných svedectiev
od notára, takéto preberanie peňazí notárka zakázala. Mal za to, že to bol jeho prípad a žalovaných 1/,
2/, ktorí na notárskom úrade spísali zmluvu o pôžičke a zároveň veriteľ reálne odovzdal sumu pôžičky
dlžníkom. Namietal, že súd tieto dôkazy nezohľadnil a zobral do úvahy jedine tvrdenie žalovaných 1/, 2/,

ktorí samozrejme na svoju obranu tvrdili, že peniaze prevzal ich otec, T. F. starší. Svedeckú výpoveď T. F.
označilzatendenčnúvzhľadomnablízkyrodinnývzťahotcaasynov.Daldopozornosti,žežalovaní1/,2/
počas celého konania , či už písomne alebo vo svojich vyjadreniach nikdy nepopierali výšku poskytnutej
sumy pôžičky, t.j. sumy 1.695.000 Sk, ani jej samotnú existenciu. Skutočnosť, že dlžná suma bola
poskytnutá vo výške 1.695.000 Sk nepoprel dokonca ani svedok T. F. st., ktorý v tomto vystupoval ako

sprostredkovateľ poskytnutia pôžičky veriteľa žalovaným 1/, 2/. Jediné, čo žalovaní 1/, 2/ účelovo tvrdili,
že sumu prevzal ich otec. Ďalej dôvodil, že nie je pravda, že ku dňu spísania žaloby evidoval sumu 25954
eur, ale sumu 35954 eur, preto nevie, ako súd dospel k sume 25954 eur. Vytýkal súdu, že spochybňuje
dôveryhodnosť jeho tvrdenia a prikláňa sa na stranu tvrdení žalovaných s poukazom na čl. IV. zmluvyo pôžičke, kde žalovaní prehlásili, že si zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju
vlastnoručne podpísali. Ťažko uveriť, že žalovaní, ktorí sú dospelými osobami, si zmluvu o pôžičke
neprečítali alebo by nevedeli, čo znamená zmluva o pôžičke. Skutočnosť, že on ako veriteľ vypracoval

písomné znenie zmluvy o pôžičke nebolo v rozpore so zákonom, takto postupujú aj iní veritelia, ako napr.
bankové inštitúcie. Nestotožnil sa so záverom súdu, že skutočnosť, že žalovaní v októbri 2013 chceli
splácať pôžičku nepotvrdzuje, že sumu pôžičky aj reálne prevzali, keď z výpovede žalobcu potvrdenej
jehoprávnymzástupcomvyplýva,žežalovaný1/aichmatkaspolusožalobcomsastretlidňa13.10.2011
v kancelárii právneho zástupcu žalobcu. Tu žalovaní žiadali, aby im umožnil splácať dlh po splátkach.

Za nesprávne považoval aj zamietnutie jeho žaloby v časti zmluvnej pokuty vo výške 16500 eur, keď
mal za to, že dostatočnými listinnými dôkazmi, ale aj svedeckými výpoveďami preukázal existenciu a
oprávnenosť svojho nároku. Zotrval na svojich tvrdeniach, T. F. st. bol len sprostredkovateľom pôžičky,
preto nemal dôvod žalovať aj jeho.

3. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že nikdy od žalobcu neprevzali žiadne finančné
prostriedky, nikdy žalobcu o pôžičku nežiadali, neviedli s ním žiadne jednanie ohľadne dojednávania si
bližšíchpodmienokposkytnutiapôžičky.Poukázalinato,žeichotecT.F.st.jasnenapojednávaníuviedol
a potvrdil to aj žalobca, že otec ho požiadal o pôžičku, žalobca s ním dojednával bližšie podmienky
jej poskytnutia. Samotný žalobca na opakované otázky ich právneho zástupcu sa vôbec nevedel k

uvedeným skutočnostiam vyjadriť, nevedel opísať priebeh dojednania poskytnutia pôžičky a podobne.
Ďalej uviedli, že žalobca nemal na nich nikdy kontakt, vždy kontaktoval len ich otca, lebo s ním všetko
dojednával a jemu vyplácal pôžičku. Poukázali na to, že obe zmluvy podpísali len formálne, lebo
boli vlastníkmi nehnuteľnosti a podľa vtedy platnej právnej úpravy zabezpečovacieho prevodu práva,
nehnuteľnosť takto zložiť (dať ako zabezpečenie) mohol dať iba dlžník, a preto boli označení ako dlžníci

aj na pôžičke.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 v spojení s § 291 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len "CSP"/,
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, platný v čase vydania
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

6. V danom prípade bolo odvolanie žalobcu podané dňa 15.02.2016. Podľa prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc

u uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl.
3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania
odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov so
skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobcu i žalovanej sú totožné
s námietkami, ktoré odvolateľ uplatnil pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu
napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli
mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého

rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na doplnenie správnosti
dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:

Podstata odvolacích dôvodov vznesených odvolateľmi spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.). Dôsledkom

potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi
prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov
účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení
dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkovézistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je treba považovať taký výsledok hodnotenia
dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného
ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by
zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani
inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmipreukázané,aleboakhodnoteniedôkazovodporujeust.§133až§135O.s.p.Týmtoodvolacím

dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, ktorého nesprávnosť je
možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. V preskúmavanej veci súd
prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil, včítane
svedeckých výpovedí, podľa zásad uvedených v ust. § 132 a nasl. O.s.p. a správne aplikoval predpisy
hmotného práva.

8. Posúdenie, či medzi účastníkmi vznikol záväzkovo-právny vzťah na základe písomne uzavretej
zmluvy, v ktorej sa žalovaní 1/, 2/ zaviazali zaplatiť žalobcovi 1.695.000 Sk, závisí od naplnenia znakov
skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - v danom prípade ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka,
najmä čo do preukázania zákonom predpokladaných náležitostí na vznik zmluvy (záväzkovo-právneho

vzťahu). Ak sa teda žalobca domáhal na žalovaných 1/, 2/ zaplatenia žalovanej sumy a tvrdil, že táto
suma súvisí s písomne uzavretou zmluvou medzi účastníkmi, leží na ňom dôkazné bremeno o tomto
tvrdení. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník preukázať,
zásadne určuje hmotnoprávna norma, teda právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Odtiaľ
tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na

preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu,
ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.
Rovnaké následky postihujú, ako celkom správne dôvodil súd prvej inštancie, i toho účastníka, ktorý síce
navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nedostatočne potvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Predmetom

súdnehosporuvprejednávanejveciboloplnenienazákladepísomnejzmluvyopôžičke,zktorejplnenie,
t.j. odovzdanie sumy 1.695.000 Sk žalobcom žalovaným, druhá strana (žalovaní) po celý čas popierala.
Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke

sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,
predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí

nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

9. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie napriek preukázanej skutočnosti, že strany sporu
podpísali zmluvu o pôžičke dňa 29.10.2008, z ktorej vyplýva, že dlžníci (žalovaní 1/, 2/) svojim podpisom
potvrdzujú prevzatie pôžičky a súd prvej inštancie mal za spornú skutočnosť reálneho odovzdania sumy

1.695.000 Sk (t.j. 56.263,69 eur), odvolací súd zdôrazňuje, že sa vo vzťahu k týmto námietkam v celom
rozsahu stotožňuje so správnym a výstižným odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a opätovne
poukazuje na to, že námietky žalobcu sú totožné s jeho námietkami pred súdom prvej inštancie,
pričom súd prvej inštancie vykonal v tomto smere dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový
stav, aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a náležite svoje odôvodnenie odôvodnil. V

odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že hlavným dôvodom vedúcim k zamietnutiu žaloby bolo
neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu v tej časti, v ktorej by preukázal faktické odovzdanie
sumy 1.695.000 Sk (56.263,69 eur) ako predmetu pôžičky žalovaným. Odvolací súd poukazuje na to,
že odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je základným predpokladom uzavretia zmluvy o
pôžičke. Za unesenie dôkazného bremena v tejto časti žalobcom nebolo možné považovať samotný

obsah časti čl. II. zmluvy o pôžičke zo dňa 29.10.2008 o tom, že žalobca pred podpisom tejto zmluvy
poskytol žalovaným 1/, 2/ v pôžičke čiastku vo výške 1.695.000 Sk, pretože tu absentuje moment
faktického odovzdania predmetu pôžičky žalovaným 1/, 2/, ktorý v konaní žalobca nepreukázal. To
znamená, že k vzniku právneho vzťahu zmluvy o pôžičke nedošlo, pretože k vzniku takéhoto právnehovzťahu je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi. Bez odovzdania peňazí v prípade peňažnej pôžičky
nemôže byť právny vzťah účastníkov posúdení podľa ust. § 657 Obč. zákonníka. V danej veci súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne uviedol, z akých dôvodov považoval svedeckú

výpoveďT.F.st.zavieryhodnú, atonielenvšeobecnesprihliadnutímnajehorodinnývzťahkžalovaným
1/, 2/, ale aj vzhľadom na ostatné okolnosti prípadu. Týmito sú vyjadrenia účastníkov a svedkov v konaní
pred súdom prvej inštancie sp. zn. 21C/163/2011, s ktorými sa podrobne zaoberal súd prvej inštancie na
strane 6 a 7 napadnutého rozsudku, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje
a preto ho nebude opakovať. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že nie je pravda, že ku dňu spísania

žaloby evidoval sumu 25.954 eur, ale sumu 35.954 eur, odvolací súd túto chybu považuje len za chybu v
písaní, keď zo žaloby vyplýva, že žalobca si uplatňuje z titulu pôžičky sumu 35.954 eur. Toto pochybenie
však nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie o zamietnutí nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, nakoľko ak žalovaným 1/, 2/
nevznikla žiadna povinnosť ako dlžníkom, nevznikol ani právny vzťah medzi nimi a z toho dôvodu ani
povinnosť zo zmluvy o zabezpečovacom prevode, ktorá je zabezpečovacím prostriedkom, majúcim

akcesorickú povahu, predpokladajúcim existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého slúži.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo
výroku II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že úspešným žalovaným 1/, 2/ bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
nakoľko boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).