Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 19, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/242/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615213859
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615213859.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov
JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcov: 1/ F. Z., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom X. Q. XXXX, H., 2/ X. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. Q. XXXX, H., 3/ C. Z., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom X. Q. XXXX, H., 4/ F. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. Q. XXXX, H.,
5/ C. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, N., všetci zastúpení splnomocnenou zástupkyňou

- žalobkyňou 5/ C. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, N., proti žalovanému: U. C., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom R. E./XX, v konaní o zaplatenie 229,43 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Lučenec číslo konania 13C/253/2015 - 133 zo dňa 15. 02.
2016, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až
5/ spoločne a nerozdielne sumu 40,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 40,- Eur od 16. 07. 2014 do 09. 09. 2014 a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 40,- Eur 10. 09.
2014 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu žalobcov v časti o
zaplatenie sumy 189,43 Eur s príslušenstvom zamietol a o trovách konania uviedol, že bude rozhodnuté
v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s odôvodnením, že nárok žalobcov je len

čiastočne dôvodný, keď mal za to, že pre určení výšky ceny nájmu bolo možné považovať za cenu
všeobecnú a obvyklú v danom mieste výšku nájmu, určenú prenajímateľom Slovenským pozemkovým
fondom vo výške 0,06 Eur za m2, najmenej však 40,- Eur za záhradku. Vychádzal z toho, že táto cena
nájmu bola deklarovaná Slovenským pozemkovým fondom opakovane pri uzatváraní nájomných zmlúv
s jednotlivými záhradkármi a nejednalo sa o cenu paušálnu, pretože cena je určená vo výške 0,06 Eur
za m2 a rok len v prípade, ak by takto určená cena bola nižšia pri prepočte na užívanú plochu, potom

je minimálna cena nájmu 40,- Eur. Nepriklonil sa teda k cene nájmu určenej znalcom, pretože tento
vychádzal v zmysle metodiky a všeobecne záväzného právneho predpisu zo stavu, v akom sa parcely
v súčasnosti nachádzajú, to znamená rekultivovaného a zúrodneného, čo de facto bolo spôsobené
činnosťou aj žalobcu a uvedená skutočnosť by pri posudzovaní výšky nájomného bola pripočítaná na ich
ťarchu. Preto priznal len časť uplatneného nároku žalobcami a v prevyšujúcej časti, tak ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie, žalobu žalobcov zamietol. Pokiaľ ide o trovy konania,

vyslovil, že o týchto bude rozhodnuté po právoplatnom rozhodnutí do 30 dní vo veci samej.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali odvolanie žalobcovia. Žiadali rozsudok
súdu prvej inštancie zmeniť a žalovaného zaviazať zaplatiť žalobcom 123,83 Eur spolu s príslušným
úrokom z omeškania v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a čo do sumy 105,60 Eur vzali
podanú žalobu späť a navrhli v tejto časti konanie zastaviť. V dôvodoch odvolania poukázali na to, že

súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. V tejto súvislosti mal za to, že v konaní nebolo sporné,
že žalobcovia sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, evidovanej Okresným úradom, katastrálnym odboromH. na Liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXXXX m2 v spoluvlastníckych
podieloch u C. V. v 1/6, F. Z. 1/18, X. Z. 1/6, C. Z. 1/18 a F. Z. v podiele 1/18. Uvedenú nehnuteľnosť
užíva žalovaný v častiach podľa Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 24. 07. 2008,

označené ako parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, ako člen V. C. C. C. J. XX-XX H. - W.. C. J., A. X, XXX
XX H., IČO: XX XXX XXX, z titulu nájomného vzťahu, ktorý vznikol tomuto na základe Zákona č. 64/1997
Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim. Žalovaný
tak z parcely č. XXXX/XX užíva plochu záhrada o výmere XXX m2 a z parcely č. XXXX/XX plochu
záhrada o výmere XX m2. K dohode o výške nájmu medzi žalovaným a žalobcami nedošlo, a preto majú

za to, že pri výške nájomného treba vychádzať z § 3 a § 4 zákona č. 64/1997 Z. z., ktorý jednoznačne
určuje, že výška nájomného od 01. 04. 2011 za užívanie pozemkov v záhradkových osadách vychádza
z aktuálnej všeobecnej hodnoty pozemku a všeobecnej hodnoty nájmu. Pre určenie výšky nájmu si dali
vyhotoviť znalecký posudok, ktorý vyhotovil E.. U. V. dňa 01. 06. 2014, pričom všeobecná hodnota nájmu
bola určená sumou 0,411 Eur za m2 a rok. Keďže aj napriek vypracovanému znaleckému posudku
bola sporná cena nájmu, bolo súdom vyžiadané nové znalecké dokazovanie, pričom znalecký posudok

podal E.. C. H. pod č. 44/2015. Tento stanovil všeobecnú výšku nájomného za rok 2012 na sumu 0,31
Eur za m2 a rok, za rok 2013 sumu 0,30 Eur za m2 a rok. S takto podaným znaleckým posudkom
súhlasili žalobcovia, ale námietky proti znaleckému posudku nemal ani žalovaný. Znalec bol v konaní
vypočutý a zotrval na podanom znaleckom posudku, pričom vysvetlil, prečo svoju metódu považoval za
objektívnu. Súd však nevzal do úvahy tento znalecký posudok a priklonil sa k výpočtu nájomného, ktoré

v danej lokalite uplatňuje Slovenský pozemkový fond. Takýto postup žalobcovia však nepovažujú za
správny, pretože v prípade vzniku zákonného nájomného pomeru a neuzavretí dohody o výške nájmu
stanovuje zákon jednoznačne postup, z ktorého pri výške nájomného treba vychádzať. Tieto okolnosti
súdprvejinštancienerešpektoval,apretovecnesprávneprávneposúdilanáslednenesprávnerozhodol.
Pridržiavali sa teda v celom rozsahu podaného odvolania a odvolacieho návrhu.

3. Na odvolanie žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za
vecne správne a žiadal toto v celom rozsahu potvrdiť. Poukazoval na to, že súd, podľa jeho názoru,
zohľadnil dôsledne všetky okolnosti v danej veci a najmä to, že v prípade vedľa seba bezprostredne
susediacich záhradiek existujú priepastne násobné rozdiely v cene prenájmu medzi prenajímateľom,

ktorým je Slovenský pozemkový fond a vlastníkmi pozemkov, ktorí síce požadujú náhradu nájmu v
súlade s platnou legislatívou, avšak tým sa dostáva do nevýhodného postavenia práve záhradkár, ktorý
svojou činnosťou uvedenú pôdu zveľadil. Súd bral do úvahy všetky okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť
cenu nájmu, a preto v danej veci túto zodpovedne posúdil, a preto aj správne rozhodol. Okrem toho
poznamenal, že svoju povinnosť v zmysle rozsudku súdu prvej inštancie si aj splnil.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Krajský súd poukazuje na to, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok ako nový procesný
predpis. Do ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých
vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability
procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to
aj na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Právna úprava tiež pamätá i na situácie, kedy
by táto zhoršila postavenie strany a tieto rieši v prechodnom ustanovení § 470 ods. 2 veta druhá CSP.

7. Z obsahu spisu je nesporné, že vec začala na súde pred 30. 06. 2016, teda za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Za účinnosti tohto zákona bolo vo veci konané stranami sporu, ako aj procesným postupom
súdu prvej inštancie, ktorý vo veci vykonával dokazovanie a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.02. 2016, pričom odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie zo strany žalobcov, ako aj vyjadrenie k
podanému odvolaniu boli urobené ešte do 30. 06. 2016, teda za účinnosti pôvodnej právnej úpravy.

8. Keďže krajský súd pristúpil k prejednaniu podaného odvolania už za účinnosti zákona č. 160/2015 Z.
z., tak musel rešpektovať nový procesný predpis, avšak nemohol nezohľadniť aj procesný stav, ktorý tu
nastal ešte na základe pôvodného procesného predpisu, teda zákona č. 99/1963 Zb., pretože súd podľa
tohto procesného predpisu so stranami sporu postupoval, vykonal dokazovanie, vo veci rozhodol a bol
podaný aj opravný prostriedok, a to aj z hľadiska čl. 2 ods. 1, 2 a čl. 3 ods. 1 základných princípov zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, teda z hľadiska stavu právnej istoty, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít, ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stavu, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo a v súlade s princípmi právnej istoty.

9. Keďže podané odvolanie žalobcami bolo vykonané do 30. 06. 2016, kde platilo ustanovenie § 212 ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. - OSP, podľa ktorého odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný,
tak musel aj krajský súd posúdiť, či aj podľa nového procesného predpisu bolo možné preskúmať
rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v takto stanovenom rozsahu a z hľadiska dôvodov tak, ako to má na
mysli uvedené zákonné ustanovenie. Porovnaním pôvodnej procesnej úpravy a novej procesnej úpravy
dospel krajský súd k záveru, že ustanoveniu § 212 ods. 1 OSP zodpovedá ustanovenie § 379 a § 380

ods. 1 CSP. Aj podľa týchto ustanovení je odvolací súd rozsahom odvolania viazaný, okrem prípadov
v písm. a/, b/, c/ tam uvedených a tiež je viazaný odvolacími dôvodmi. Preto pri procesnom postupe
podľa zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP napriek podanému odvolaniu za pôvodnej procesnej úpravy mohol
krajský súd preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu a dôvodov podaného odvolania
zo strany žalobcov.

10. V danom konaní nebolo sporné, že žalobcovia 1/ až 5/ sú spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných na
LVč.XXXX prekat.úz.aobecH.akoparcelaregistra„E“č.XXXX/XocelkovejvýmereXXXXX m2ornej
pôdy, a to v podieloch F. Z. 1/18-ina, X. Z. 1/6-ina, C. Z. 1/18-ina, F. Z. 1/18-ina a C. V. v podiele 1/6. Spolu
tak vlastnia polovicu výmery predmetnej parcely. Uvedená parcela je zahrnutá v obvode záhradkovej

osady č. W. C. J. V. C. C. č. XX-XX v katastrálnom území H. - X. C.. Ide o parcely označené ako č. XXXX/
XXač.XXXX/XX,ktoréčastiužívažalovaný,atoakoparceluč.XXXX/XXovýmereXXXm2záhradyač.
XXXX/XX o výmere XX. m2 zastavaná plocha, oddelené od parcely č. XXXX/X. Keďže medzi žalobcami,
ako spoluvlastníkmi pozemku, a žalovaným, ako užívateľom, nebola uzavretá nájomná zmluva podľa
osobitného predpisu, tak vznikol medzi nimi dňom nadobudnutia účinnosti zákona nájomný vzťah. V

rámci konania bolo tiež preukázané, že nebola medzi žalobcami a žalovaným uzavretá dohoda o nájme,
a keďže toto nebolo preukázané, tak sporná otázka v rámci prvostupňového konania, ako aj odvolacieho
konania je otázka výšky nájmu za časť pozemku, ktorý je užívaný zo strany žalovaného vo vzťahu k
žalobcom, ako spoluvlastníkom daného pozemku.

11. Výška ročného nájmu za užívanie pozemkov na základe nájomného vzťahu podľa § 3 bola určená
do 31. 03. 2011 v § 4 zákona č. 64/1997 Z. z. tak, že touto cenou bolo 10 % z ceny pozemku zistenej
podľa osobitného predpisu, ktorým bol § 43 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Z. z. v
nadväznosti na všeobecný záväzný právny predpis vydávaný ministerstvom. Toto zákonné ustanovenie
však bolo zmenené zákonom č. 57/2011 Z. z., ktorým došlo k zmene v § 4 ods. 1 zákona č. 64/1997

Z. z. tak, že výška ročného nájomného za užívanie pozemkov na základe nájomného vzťahu podľa §
3 sa určuje podľa osobitného predpisu, ak sa vlastník s nájomcom nedohodnú inak. Uvedené zákonné
ustanovenie odkazuje na osobitný predpis, ktorým je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.

12. Žalobcovia uplatnili nárok voči žalovanému v súlade s vyššie uvedeným zákonným predpisom a za
tým účelom si dali vyhotoviť aj Znalecký posudok č. 16/2014 E.. U. V., znalcom z oboru stavebníctvo,
odvetvie - odhad hodnoty nehnuteľnosti, ktorý u daného pozemku parc. č. XXXX/X určil výšku nájmu
0,411 Eur za m2 a rok. V súlade s týmto znaleckým posudkom žalobcovia aj vyčíslili svoj nárok v rámci
súdneho konania, žiadali vydanie platobného rozkazu, ktorý bol Okresným súdom Lučenec dňa 22.

09. 2015 pod č. 13C/253/2015 - 40 aj vydaný. Proti nemu podal včas odpor žalovaný, ktorý práve v
tomto podanom odpore nesúhlasil s výškou nájmu, ktorého sa domáhali žalobcovia voči nemu, ako
žalovanému, keď mal za to, že trhová cena nájomného v danej lokalite predstavuje sumu 0,06 Eur za
m2 a rok. Uplatnená výška nájmu posudkom preto nebola určená objektívne vzhľadom na danú lokalitu.Po podaní odporu súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie, pričom aj na pojednávaní súdu
prvej inštancie žalovaný zotrval na svojej námietke v podanom odpore k výške nájmu požadovaného
žalobcami. Títo sa v konaní pridržiavali podaného znaleckého posudku.

13. Keďže súd prvej inštancie už v inej veci nariadil znalecké dokazovanie a išlo o hromadné podanie
žalôb, tak si pripojil do konania znalecký posudok znalca E.. C. H.. 44/2015 vo veci určenia ceny
nájmu za pozemok v záhradkovej osade W.. v kat. úz. H. - X. C.. Znalecký posudok po obdržaní bol
doručený tak žalobcom, ako aj žalovanému s tým, aby sa k tomuto znaleckému posudku vyjadrili.

Žalobcovia, aj keď znalecký posudok bol v ich neprospech oproti skoršie vypracovanému posudku,
nemali konkrétne námietky proti podanému znaleckému posudku a výsledok podaného posudku
ponechali na posúdení súdu. Zo strany žalovaného k znaleckému posudku bola vznesená len jedna
námietka, kde žalovaný spochybňoval dobu návratnosti uvedenú v znaleckom posudku znalcom. Túto
námietku proti znaleckému posudku súd prvej inštancie odstránil výsluchom znalca E.. C. H. na
pojednávaní dňa 15. 02. 2016. Znalec sa k uvedenej námietke vyjadril, pričom zotrval na tom, že údaj

20 rokov je vzhľadom na okolnosti danej veci vo vzťahu k pozemku primeraný. Okrem toho poukázal
na to, že pri podaní znaleckého posudku musel vychádzať z technického stavu, ktorým sa pozemky
hodnotili tak, ako sa nachádzajú v súčasnosti, teda v čase vypracovania znaleckého posudku. K iným
otázkam v znaleckom posudku sa na pojednávaní znalec nevyjadroval. Po tomto výsluchu znalca už
neboli námietky proti znaleckému posudku a strany sporu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania

nemali. Okrem toho si súd zabezpečil aj nájomné zmluvy, ktoré Slovenský pozemkový fond uzatváral
ohľadne nájmu pozemkov, ktoré má Slovenský pozemkový fond v správe. V súlade s ust. § 118 ods. 4
OSP potom súd vyhlásil dokazovanie za skončené a po záverečných návrhoch na rozhodnutie vo veci
rozhodol.

14. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že napriek dvom znaleckým posudkom, z ktorých
bol jeden predložený žalovanými a druhý získaný súdom v danom súdnom konaní, sa súd k týmto
znaleckým posudkom a v nich určenej výške nájmu za m2 pozemku nepriklonil. Priklonil sa k vyjadreniu
Slovenského pozemkového fondu zo dňa 22. 09. 2015, keď mal za preukázané, že v VII. záhradkovej
osade základnej organizácie V. C. C.. XX-XX v kat. úz. H. na pozemky vo vlastníctve Slovenskej

republiky v správe Slovenského pozemkového fondu bolo uzatvorených 18 nájomných zmlúv za cenu
nájmu vo výške 0,06 Eur/m2, minimálne za cenu 40,- Eur ročne. K takémuto riešeniu sa priklonil z
toho dôvodu, že požadované nájomné žalobcami určené znalcom E.. U. V. vo výške 0,411 Eur/m2 a
znaleckým posudkom E.. C. H. vo výške 0,30 Eur/m2 by pri jeho priznaní nebolo v súlade s dobrými
mravmi, pretože zo strany vlastníka pozemku by došlo k neodôvodnému zneužitiu svojho postavenia,

lebo nájom by bol vypočítaný aj z hodnoty, ktorú nevytvoril.. Takýto záver súdu prvej inštancie namietali v
podanom odvolaní žalobcovia ako nesprávne právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie, keď mali
za to, že v danom prípade výšku nájmu určuje právny predpis práve v § 4 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z.

15. Otázku rozporu s dobrými mravmi, ktorá by mala spočívať v tom, že vlastník pozemku nedôvodne

zneužíva svoje postavenie, bližšie súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nerozviedol, len
na inom mieste odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie na strane 7 uvádza, že pozemok do stavu, v
akom sa súčasnej dobe nachádza rekultivovaný a zúrodnený, dostali práve užívatelia týchto pozemkov
- záhradkári, teda aj žalovaný a ich činnosť je v konečnom dôsledku pri výške nájomného pripočítavaná
na ich ťarchu. Uvedený záver súdu sa tak týka postupu znalcov vychádzajúcich pri podávaní znaleckého

posudku síce z vypracovanej metodiky a všeobecne záväzných právnych predpisov, a to zo stavu
pozemkov, v akom sa v čase podávania posudkov tieto nachádzali bez zohľadnenia vyššie uvedeného.
Neschválil teda metodiku znalcov pri určení výšky nájomného za pozemky v záhradkovej osade a za
rozpor s dobrými mravmi práve považoval postup žalobcov, ktorí na základe podaných znaleckých
posudkov aj keď s odkazom na platný právny predpis požadovali nájomné nimi určené, a to vo výške

0,411 Eur/m2 alebo 0,30 Eur/m2 a rok. S takýmto právnym záverom súdu prvej inštancie sa krajský
súd nestotožňuje.

16. Z ust. § 3 ods. 1 OZ, na ktoré odkazuje aj súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia, vyplýva,
že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu

zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri realizácii subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov je oprávnený každý subjekt správať sa spôsobom, ktorý je zákonomdovolený alebo ktorý vyplýva zo zmluvy alebo z rozhodnutia štátneho orgánu. Výkon subjektívnych
občianskych práv, ktoré nám patria, teda vylučuje protiprávnosť. Pojmovým znakom každého
subjektívneho práva je existencia možnosti domáhať sa jeho ochrany, pričom sa však predpokladá, že

subjektu toto právo svedčí.

18. Z obsahu danej veci vyplýva, že žalobcovia podaním žaloby realizovali svoje právo na vyplatenie
nájomného, ktoré vzniklo medzi žalobcami ako podielovými spoluvlastníkmi a žalovaným na základe
zákona podľa § 3 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z., a to z dôvodu, že medzi spoluvlastníkmi pozemku

a jeho užívateľom nebola uzavretá nájomná zmluva podľa osobitného predpisu. Je teda nesporné, že
medzi žalobcami a žalovaným existuje nájomný pomer vyplývajúci zo zákona. Ustanovenie § 4 zákona
č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách predpokladá dohodu medzi
vlastníkom pozemku a jeho užívateľom, teda nájomcom. Pokiaľ však k takejto dohode nedôjde, uvedené
zákonné ustanovenie stanovuje akým spôsobom sa určuje v danom prípade výška nájmu. Podľa § 4
ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. výška ročného nájomného za užívanie pozemkov na základe nájomného

vzťahu podľa § 3 sa určuje podľa osobitného predpisu a tým je vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č.
492/2004Z.z.ostanovenívšeobecnejhodnotymajetkuvzneníneskoršíchpredpisov.Keďžekdohodeo
nájme medzi stranami sporu nedošlo, tak žalobcovia správne uplatnili výkon svojho subjektívneho práva
na súde a domáhali sa ochrany prostredníctvom súdu v tom, aby bol žalovaný zaviazaný na úhradu
nájomného, ktoré im patrí. Každý sa totiž môže domáhať ochrany pred iným, ktorý do jeho subjektívnych

občianskych práv zasahuje alebo ho pri jeho výkone ruší. V rámci ochrany pritom postupovali pri určení
výšky ročného nájomného podľa § 4 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. a nájomné si dali určiť odborným
znalcom s ohľadom na udávaný predpis v zákone, a to vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č.
492/2004 Z. z.. Pri uplatnení svojho práva na nájom pozemku tak postupovali v súlade so zákonom
č. 64/1997 Z. z. a oceňovacím predpisom. Realizácia práva žalobcov je primeraná vzhľadom na cieľ,

ktorý mal byť dosiahnutý, a to zaplatenie nájmu zo strany žalovaného. Práve pre prípady, v ktorých
nebola dosiahnutá dohoda o výške nájmu, počíta zákon č. 64/1997 Z. z. v § 4 ods. 1 s určením výšky
nájomného za užívanie pozemkov na základe nájomného vzťahu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 64/1997
Z. z.. Ak žalobcovia 1/ až 5/ boli nútení realizovať svoje právo v súlade so zákonom, tak z uvedeného
nevyplýva, že by z ich strany išlo o nejaký šikanózny výkon práva vo vzťahu k žalovanému. Právny

predpis, a to vyhláška č. 492/2004 Z. z. pri stanovení všeobecnej hodnoty majetku určuje postup ako
zistiť všeobecnú hodnotu pozemku v zriadených záhradkových osadách a tiež aj to, ako dospieť k
výpočtu všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok. Podľa tohto predpisu postupovali aj znalci E.. U. V. a
E.. C. H., ktorí podávali znalecké posudky na výšku nájmu za pozemok dotýkajúci sa práve žalovaného.
Tak ako vyplýva z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie, tak tieto znalecké posudky znalcov súd

nezohľadnil pri rozhodovacej činnosti. Postup, ktorým sa súd prvej inštancie priklonil k stanovisku
Slovenského pozemkového fondu a k zmluvám, ktoré uzatvára vo výške nájmu 0,06 Eur/m2 a rok,
najmenej však 40,- Eur za záhradku, nepovažoval krajský súd za správny, pretože v danom prípade išlo
o nájomné zmluvy, ktoré boli medzi Slovenským pozemkovým fondom a nájomcami uzatvorené, pričom
v každom prípade išlo aj o dohodu o výške nájmu. Slovenský pozemkový fond tak, ako vyplýva z listu

zaslaného Okresnému súdu v Lučenci zo dňa 22.09.2015, vychádzal z pokynu generálneho riaditeľa
Slovenského pozemkového fondu, pričom minimálnu celkovú výšku nájomného určil vo výške 40,- Eur
na každú nájomnú zmluvu a rok. Tento postup však nemôže byť smerodajný, pretože pre prípad, keď
na základe vzniku nájmu zo zákona podľa zákona č. 64/1997 Z. z. nebola uzatvorená dohoda o nájme,
má upravený zákon postup, akým spôsobom sa má vyčísliť výška ročného nájmu za užívanie pozemku

v záhradkovej osade. Pokiaľ ide aj o iné subjekty majúce pozemky v nájme na poľnohospodárske
účely, tak tu sa nájom spravuje osobitným zákonom č. 504/2003 Z. z., kde na vznik zmluvy o nájme
pozemku na poľnohospodárke účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného
alebo spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy
určenej podľa osobitného predpisu. Aj tento zákon predpokladá dohodu o výške nájomného, pričom

súčasne aj stanovuje minimálnu výšku nájomného, ktoré je najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej
pôdy. Ide tu teda o úplne iný postup ako podľa zákona č. 64/1997 Z. z.

19. Tieto okolnosti však súd prvej inštancie riadne nevyhodnotil, pretože na jednej strane mal znalecké
posudky, na základe ktorých znalci dospeli k výške nájmu v súlade s postupom podľa § 4 ods. 1 zákona

č. 64/1997 Z. z. a vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z. z. a na druhej strane boli predložené zmluvy, z
ktorých vyplýva uzatvorenie nájomných zmlúv a určenie nájomného na základe dohody o výške nájmu.
Súd pritom konštatuje, že znalci, ktorí vypracovávali znalecké posudky, síce postupovali v súlade so
zákonom a oceňovacím predpisom, napriek tomu sa k tomuto postupu nepriklonil práve preto, že nemalizohľadniť to, že to boli práve záhradkári, ktorí dané pozemky zrekultivovali do stavu, kedy sa vychádzalo
zo všeobecnej hodnoty pozemkov, čo sa v konečnom dôsledku premieta v ich neprospech pri určení
výšky nájmu za pozemok, ktorý užívajú.

20. Pokiaľ tieto pochybnosti súd prvej inštancie mal a bol názoru, že by v danom prípade mohlo ísť
o rozpor s dobrými mravmi pri výkone práv žalobcov, tak mal uvedené dopady vyriešiť za prítomnosti
znalca E.. C. H., ktorý bol predvolaný na pojednávanie súdu prvej inštancie dňa 15.02.2016 a ktorý
v tomto smere neznačil pochybnosti vo svoj znalecký posudok, ktorý podával. V zásade sa totiž

predpokladá, že výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, je vždy v súlade s dobrými mravmi. Nemožno
však vylúčiť, že aj v takomto prípade môže dôjsť k aplikácii ust. § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. -
OZ. Musí však ísť o výnimočnú okolnosť, z ktorej by vyplývalo, že u subjektu vykonávajúceho právo a
jeho výkon v súlade so zákonom by jeho realizácia bola neprimeraná vzhľadom na cieľ, ktorý by mal
byť dosiahnutý.

21. Zatiaľ skutkový stav v danej veci nenasvedčuje tomu, že by o takúto výnimočnú okolnosť išlo o
právny záver súdu prvej inštancie o tom, že by v danom prípade zo strany žalobcov malo ísť o konanie
v rozpore s dobrými mravmi je predčasný, a preto pre jeho nesprávne právne posúdenie krajský súd
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22.Prirozhodovaníovýškenájmusabudemusieťsúdprvejinštancievyporiadaťspodanýmiznaleckými
posudkami, ktoré boli doložené do spisu a vyjadreniami strán sporu k týmto znaleckým posudkom,
vyhodnotiť výpoveď znalca k námietkam a v konečnom dôsledku o nároku žalobcov rozhodnúť s
prihliadnutímnaprocesnýstav,ktorýnastalajvdôsledkupodanéhoodvolania,keďzostranyžalovaného
malo dôjsť po rozhodnutí súdu prvej inštancie k plneniu, pričom aj žalobcovia vzali sčasti podanú žalobu

späť.

23. Pri zrušení veci postupoval krajský súd v súlade s ust. § 391 ods. 2, 3 CSP. V dôvodoch svojho
rozhodnutia krajský súd uviedol ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať, pričom ak bolo
rozhodnutie zrušené a bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je

viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

24. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

25. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).