Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 9, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208232
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815208232.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci navrhovateľky: Q.. X. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom P. hrdinov XXXX/XX, XXX XX B. nad I. proti odporcovi: Y. V., nar.
XX.XX.XXXX, (osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné),trvale bytom K. S. XX, XXX XX K.
S. o určenie príspevku pre rozvedeného manžela, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č.k. 7C/307/2015-343 zo dňa 14.09.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti súd návrh
zamietol.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

· Bývalý manžel je p o v i n n ý prispievať navrhovateľke príspevkom na výživu na rozvedeného
manžela sumou 30 eur mesačne, počnúc dňom 17.08.2015, ktorý je povinný platiť vždy do 15-toho dňa
mesiac vopred navrhovateľke.

· V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

· Dlžný príspevok na výživu rozvedeného manžela za obdobie od 17.08.2015 do 31.09.2016 v sume
404,55 eur je bývalý manžel p o v i n n ý uhradiť navrhovateľke v lehote 60 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

· Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 72 ods. 1, § 75 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine.

3. Súd prvej inštancie preskúmal schopnosti, možnosti, ako aj majetkové pomery na strane povinného,
ako aj na strane navrhovateľky a zistil, že obaja účastníci konania vlastnia nehnuteľný majetok, ktorý
im slúži na bývanie. Odporca vlastní rodinný dom v obci K. S. a navrhovateľka je vlastníčkou dvoch
bytov a to 1-izbového a 3-izbového bytu vo Vranove nad Topľou. Pokiaľ ide o úvery na strane oboch

účastníkov konania, taktiež aj obaja účastníci konania sú zaviazaní úvermi. Odporca súdu predložil
dôkaz o tom, že má úver vo výške 25.000 eur, ktorý použil na údržbu nehnuteľnosti a to na opravu
strechy a taktiež aj navrhovateľka predložila súdu dôkaz o tom, že jej bol poskytnutý jeden úver vo výške
30.000 eur, ktorý ako uviedla použila na kúpu 3-izbovézho bytu. Pokiaľ ide o ďalší úver, ktorý mal byťjej poskytnutý vo výške 20.000 eur navrhovateľka súdu nepreukázala ani nepredložila žiadne dôkazy,
že ide o úver, ktorý ma platiť navrhovateľka. V zmysle predloženej zmluvy o úvere je zaviazaná iná
osoba a to A. E.. Navrhovateľka súdu nepredložila žiaden dôkaz, z ktorého mal súd za preukázané,

že tento úver bol poskytnutý navrhovateľke a to aj osobou A. E., nakoľko sama navrhovateľka uviedla,
že 1-izbový byt kúpila za cenu 1 euro, preto tieto skutočnosti vylučujú tvrdenie, že ide o úver, ktorý
má platiť navrhovateľka, keďže byt zakúpila za cenu 1 euro. Pokiaľ ide o príjmy, na oboch stranách
tieto sú značne rozdielne. Navrhovateľka poberá iba rodičovský príspevok, keďže má v starostlivosti
maloleté dieťa, ktoré tohto času je vo veku rok aj sedem mesiacov, pričom v čase podania návrhu na

určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela mal tento syn iba necelých 6 mesiacov. K tomuto
príjmu sú navrhovateľke vyplácané rodinné prídavky na dve deti, výživné na dve deti po 100 eur.
Okrem toho má navrhovateľka ešte príjem z prenájmu nehnuteľnosti a to 1-izbového bytu, za ktorý má
pravidelne každý mesiac príjem vo výške 230 eur, s tým, že z tohto príjmu platí preddavky na služby
spojené s užívaním bytu. Príjem na strane odporcu sa odlišuje od príjmu navrhovateľky, nakoľko tento
pracujeakosamostatnezárobkováčinnáosoba,ktorávykonávafakturáciuvspoločnosti,vktorejpracuje

na základe mesačných intervalov podľa počtu odpracovaných hodín. Keďže ide o osobu živnostníka,
tento jeho príjem nie je možné presne definovať každý mesiac, pretože má pohyblivú čiastku. Súd
preto vychádzal z daňového priznania, ktoré predložil odporca súdu a to za rok 2015, kde súd musel
zohľadniťajskutočnosť,žedotohtodaňovéhopriznaniasúzapočítanévýdavky,ktorésúdujednoznačne
nepreukázal, pretože okrem povinných výdavkov a to na poistné odvody, ďalej nevyhnutné výdavky

na zakúpenie pracovných pomôcok, cestovného a ďalších potrebných prostriedkov na výkon práce
súdu jednoznačne nepreukázal, čo všetko v sebe tieto výdavky zahŕňajú. Z faktúr, ktoré vystavil pre
svojho odberateľa v rokoch 2015 a v roku 2016 vyplýva, že tento jeho príjem sa pred zdanením a
povinných odvodoch a výdavkoch pohybuje v sume od 994,85 eur do 1073,92 eur. Podľa daňového
priznania základ jeho dane je 0 eur, avšak z úplného daňového priznania vyplýva, že príjem v roku 2015

mal vo výške 15.253,79 eur a výdavky boli vo výške 11.821,47 eur a teda rozdiel ako príjem za rok
predstavuje sumu 3.432,32 eur a na mesiac 286,03 eur. Ostatné výdavky v sume 9.429 eur nepredložil
žiadnymi bločkami, resp. inými dôkazmi a preto súd prvej inštancie nevedel posúdiť nevyhnutnosť týchto
výdavkov, aj keď pre účely daňového účtovníctva sa započítavajú. Keďže pre určenie výživného má
súd prihliadnuť na odôvodnené potreby oprávneného, súd určil výšku výživného na výživu rozvedeného

manžela iba v sume 30 eur mesačne, nakoľko musel zohľadniť skutočnosť, že výdavky na strane
navrhovateľky sú značne vysoké z dôvodu, že ako uviedla platí dva úvery. Súd však dáva do pozornosti,
že ak navrhovateľka vlastní 1-izbový byt a zakúpila si ďalší 3-izbový byt, aj keď na tento si musela
zobrať úver, z predaja 1-izbového bytu a to aj po zaplatení povinnej daňovej povinnosti by sa jej majetok
značne zvýšil. Súd však bral do úvahy jednu podstatnú skutočnosť, že v čase podania návrhu maloletý

mal necelých 6 mesiacov. Tohto času má rok aj osem mesiacov a vzhľadom aj na tak nízky vek nie je
dôvodné žiadať od navrhovateľky, aby sa zamestnala. V prvom rade má si plniť svoju funkciu matky
a to starať sa o tak malé dieťa. Preto po zohľadnení dôvodnosti zakúpenia ďalšieho bytu, ktorým sa
zaťažila na značne vysokú sumu pri zohľadnení, že vlastní byt, ktorého predajom by obdržala značný
výnos, reálneho príjmu odporcu, súd zaviazal odporcu iba platením výživného vo výške 30 eur mesačne.

Toto výživné bolo priznané odo dňa podania návrhu na súd a keďže ku dňu vyhlásenia rozsudku zo
strany odporcu toto výživné nebolo uhradené dlžné výživné za obdobie od 17.08.2015 do 31.09.2016 vo
výške404,55eurzaviazalsúdbývaléhomanželauhradiťnavrhovateľkevlehote60dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku. Rozsiahlym dokazovaním a to predložením výpisom z účtov na strane navrhovateľky
nebolo preukázané, že by na jej účtoch bola tak vysoká suma, ktorá by odôvodňovala nepriznať

príspevok na výživu rozvedeného manžela. Je samozrejmé, že na strane odporcu je vyšší príjem z jeho
podnikania, nakoľko nemá v starostlivosti malé dieťa, nie je obmedzený touto skutočnosťou, zamestnať
sa kdekoľvek. Súd mal za to, že pokiaľ ide o odôvodnené potreby na strane oprávnenej musel súhlasiť
s názorom navrhovateľky, že ak má v starostlivosti dve maloleté deti, 1-izbový byt je veľmi obmedzujúci
na štandardné bývanie, avšak navrhovateľka to mohla riešiť aj inak a to napríklad kúpou iba 2-izbového

bytu, kde by sa zaťažila nižšou sumou úveru a nižšiu sumu úveru by si mohla privodiť aj predajom 1-
izbového bytu, kde ak tvrdí, že ho zakúpila za sumu 20.000 eur, úver vo výške 30.000 eur by jej bol
ponížení o sumu cca 20.000 eur mínus povinná daňová povinnosť z predaja tohto bytu.

4. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o priznaní príspevku na výživu rozvedeného manžela a

súvisiaceho výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť dlžný príspevok, podal odvolanie odporca. Podľa neho
navrhovateľka nehovorí pravdu, že nie je schopná sa zamestnať, pretože má dostatočné vzdelanie na
to, aby si zvýšila príjem. Podľa odporcu navrhovateľka všetko robí z vypočítavosti, nehľadá spôsob
ako zarobiť, ale ako nerobiť. Má vedomosť o tom, že navrhovateľka absolvovala školenie týkajúce sauzatvárania zmlúv pre ALLIANZ, a poberá za to odmenu. Vyživovaciu povinnosť voči ich spoločnému
maloletému synovi I. si plní, a ak je dôvodom tohto návrhu jeho syn, tak požiada o jeho zverenie do
svojej starostlivosti, pretože sa o neho dokáže postarať. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že

odvolací súd návrh zamietol.

5. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá potvrdila, že má uzavretú „Zmluvu o exkluzívnej
spolupráci“sospoločnosťouSALVEINVESTMENTa.s.,nemávšaknazákladenejfixnýplat,ibaprovíziu
od výkonu vo výške 3eur až 5 eur/ zmluva. Činnosť v prospech tejto spoločnosti nevykonáva naplno,

pretože sa potrebuje venovať maloletému synovi, ktorému nedokáže platiť súkromné jasle. Spochybnila
plnenie si vyživovacej povinnosti odporcu k ich spoločnému synovi.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia ústneho
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 18.04.2017
a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je nedôvodné.

7. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný
stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, odvolací súd
konštatuje, že pri určení výšky príspevku na výživu rozvedeného manžela a určení dlžnej čiastky súd
prvej inštancie vzal do úvahy všetky kritéria dané § 72 ods. 1 a 75 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine a na
zvýraznenie toho ešte dodáva, že navrhovateľka jednoznačne napĺňa definíciu „rozvedenej manželky,
ktorá nie je schopná sama sa živiť“, za ktorú ustálene rozhodovacia prax považuje ženu starajúcu sa

o dieťa vo veku do troch rokov ( R 3/78). Navrhovateľka sa preukázateľne o takéto dieťa stará. Preto
odvolacia námietka odporcu o príjme navrhovateľky za sprostredkovanie zmlúv, čo navrhovateľka ani
nepoprela, nie je relevantným argumentom, ktorý by bol spôsobilý priniesť pre odporcu( teda osobu,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné) priaznivejšie rozhodnutie vo veci. U navrhovateľky existuje
kvalifikovaná miera odkázanosti.

8. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v napadnutej časti s osvojením si odôvodnenia ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

9. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 CSP a §52 CMP tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.