Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 13P/62/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215210979
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Móroczová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215210979.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Móroczovou vo veci starostlivosti

súdu o malol. deti: Á. R., F.. XX.XX.XXXX I. U. B. R., F.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, deti rodičov: matka - E. P., F.. XX.XX.XXXX,
Q. T. Á. XXX/X, Z., Q..Č.. Š. K. XXXX/XX, C. J., pr. zast.: Advokátska kancelária BÁNOS s.r.o., Mierové
nám. 2, Galanta a otec - S. R., F.. XX.XX.XXXX, T. F.. J. XXX/XX, C. J., pr. zast.: JUDr. Tibor Szakál,
advokát, Hlavná 26/5, Dunajská Streda, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Súd výživné stanovené na maloleté deti rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
23.01.2012 č.k. 6P/65/2011-34 a to na Á., F.. XX.XX.XXXX sumou 120 eur mesačne zvyšuje na sumu

170 eur mesačne a U. B., F.. XX.XX.XXXX sumou 90 eur mesačne zvyšuje na sumu 200 eur počnúc
od 09.06.2015.

II. Za obdobie od 09.06.2015 do 21.06.2016 otec má dlh na zročnom výživnom na maloletého Á. v sume
634,99 eur a na maloletého U. B. v sume 1396,99 eur. Otcovi maloletých dlh na zročnom výživnom súd
povoľuje zaplatiť v mesačných splátkach na Á. po 20 eur mesačne a na U. B. po 40 eurách mesačne
spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého

plnenia.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23.01.2012 č.k. 6P/65/2011-34
čo do výšky výživného.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí dňa 09.06.2015 podala na tunajší súd návrh na zvýšenie výživného. Svoj návrh
odôvodnila s tým, že výživné naposledy bolo určené v roku 2012 od kedy maloleté deti vyrástli zvýšili

sa náklady na ich starostlivosť. Navrhla výživné určiť na maloletého Á. zo sumy 120 eur na sumu 220
eur a na maloletého U. B. zo sumy 90 eur na sumu 300 eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov oboznámila sa z predchádzajúcou úpravou
výživného s pripojenými a zadováženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Rodičia maloletých detí nežijú spolu. Rozsudkom zo dňa 23.01.2012 č.k. 6P/65/2011-34 tunajší súd
schválil dohodu rodičov podľa ktorej maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol

zaviazaný na platenie výživného na maloletého Á. v sume 120 eur a na maloletého U. B. v sume 90 eur.
Rozsudok dňom 16.02.2012 nadobudol právoplatnosť. V tom čase maloletý Á. navštevoval 4. ročník
základnej školy mal zdravotné problémy. Matka s ním chodila k psychiatrovi. Maloletý U. B. navštevoval
2. ročník základnej školy. Bol zdravý. Matka maloletých podľa potvrdenia Úradu práce sociálnych vecía rodiny od 01.08.2008 do 31.08.2011 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Príspevky a
dávky v hmotnej núdzi nepoberala. Na dve deti poberala prídavky v sume 44,02 eur. Podľa mzdového
listu pracovala v spoločnosti Kaufland kde za mesiace september až november 2011 mala priemerný

čistý mesačný príjem 398 eur. Otec maloletých pracoval v zahraničí ako živnostník. Vykonával práce na
stavbách. Podľa daňového priznania za rok 2010 mal príjem 6.050 eur z toho výdavky boli 4.114,74 eur
jeho čistý príjem za celý rok bol 1.935,26 eur čo v priemere na jeden mesiac činí 161,27 eur. Ani jeden
z rodičov nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Matka maloletých na pojednávaní dňa 24.07.2015 uviedla, že výživné na maloleté deti naposledy bolo
určené 23.01.2011 kedy s otcom maloletých detí uzavreli rodičovskú dohodu. Od tej doby uplynuli tri
roky. Deti boli menšie, teraz už vyrástli a potrebujú viac. Maloletý Á. chodí do 8. ročníka základnej školy
na ZRPŠ ročne platí 20 eur, na školské pomôcky mesačne v priemere 15 eur, nestravuje sa v škole,
mesačnú stravu na neho vyčíslila približne sumou 80 eur, bežné oblečenie a obuv mesačne 70 eur, na
mobilnýtelefónmesačnýkredit10eur,dávamuvreckovéhlavnenastravuvškoleokolo40eurmesačne.

Maloletý Á. má chorobu ADHD s autistickými rysmi. T.č. lieky neberie. Chodí s ním na kontroly najmenej
raz za rok. Maloletý Á. iné zdravotné problémy nemá. Maloletý U. B. chodí do 6. ročníka základnej školy
ZRPŠ za neho neplatí spolu na dve deti je to 20 eur ročne, školské potreby mesačne okolo 20-25 eur
pretože on veci stráca. Na stravu aj na neho je to mesačne okolo 80 eur bežné oblečenie a obuv okolo
70 eur mesačne. Na mobilný telefón paušál 10 eur mesačne, vreckové 30 eur mesačne, na športové

aktivity pre neho náklady na pól očné obdobia sú 87,50 eur. (chrániče, ošatenie, lopty) Maloletý U. B.
má poruchy správania. Chodí s ním k psychologičke do Šamorína, podľa potreby trojmesačne, alebo
pól ročne. Zatiaľ lieky neberie. V čase pojednávania matka maloletých uviedla, že deti nosila z miesta
bydliska do školy na ulicu Gyulu Szabóa čo je približne 5-6 km, preto mala náklady na cestovné okolo 25
eur mesačne na jedno dieťa. Maloleté deti v tom čase prespávali u jej rodičov, ktorí bývajú blízko školy.

Onakaždýdeňdetivyzdvihlazoškoly,vzalaichdomovavečerichodviezlaksvojimrodičomkdeprespali
a ráno od nich išli do školy. Rodičom za to platila na ich stravu po 25 eur mesačne. Uviedla, že pracuje
vo firme c2i, s.r.o. ako laminátorka jej čistý príjem je okolo 450 eur. Okrem toho má na dve deti prídavky
v sume 47,20 eur a výživné od otca v sume 210 eur. Iný príjem nemá. Žije v spoločnej domácnosti so
svojím partnerom, ktorý má čistý príjem okolo 500 eur. Jej partner má vyživovaciu povinnosť voči trom

deťom, výživné platí spolu 300 eur. Nemá žiadny majetok. V čase pojednávania bývali v prenajatom
rodinnom dome, kde nájom bol 550 eur. V tom bolo všetko zahrnuté.

Otec maloletých na pojednávaní dňa 24.07.2015 uviedol, že nesúhlasí so žiadnym zvýšením výživného
nakoľko stalo sa, že išiel do školy informovať sa a zistil, že niektoré náklady do školy neboli uhradené.

Musel zaplatiť 20 eur a za mladšieho syna aj za zošity. Pre deti kupuje aj on hlavne oblečenie a obuv,
ale vyčísliť to nevedel nakoľko doteraz si to nepísal. Uviedol, že príjem má iba z podnikania. Pracuje v
Nemecku v stavebníctve. Daňové priznanie podáva výlučne na Slovensku v Nemecku nič neplatí. Má
auto na lízing, vlastní rodinný dom v Dunajskej Strede, ktorý kúpil za 60.000 eur. Zatiaľ je neobývateľný.
Je potrebná kompletná rekonštrukcia domu. Dom kúpil na úver čo mesačne spolu s povinným poistením

platí sumou 250 eur. Platí ďalší úver mesačne sumou 52-53 eur. Ide o úver, ktorý brali s matkou
maloletých na kúpu bytu. Byt potom spoločne odpredali, každému zostal asi suma 25.000 eur ale úver
naďalej platí on. Ostatné spoločné úvery už vyrovnal. T.č. býva u svojich rodičov v ich trojizbovom byte.
Rodičom na réžiu neprispieva, ale ak je nedoplatok na ročnom vyúčtovaní tak to zaplatí on. Výdavky má
aj v Nemecku zvykne tam byť 3-4 týždne v kuse a potom 10 dní na Slovensku. Za nájom platí mesačne

200 eur ide o dom v ktorom bývajú viacerí. Časť stravy berie zo Slovenska a časť dokupuje v Nemecku.
Býva s priateľkou, ktorá má 17 ročného syna a dostáva na neho výživné vo výške 70 eur. Uviedol, že
ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

Matka maloletej uviedla, že nie je pravdou, že otec v škole zaplatil za školské potreby. Podľa nej raz kúpil

pravítko a kružidlo pre oboch. Namietala, že deťom kupuje hry do PC, keď už chce niečo kupovať podľa
jej názoru mali by to byť potrebné veci. Trvala na tom, aby otec maloletých predložil súdu k daňovému
priznaniu peňažný denník za rok 2014, peňažný denník za január a júl 2015 a prehľad o majetku a
záväzkoch.

Súd zadovážil daňové priznanie otca za rok 2014 ku ktorému otec maloletých doložil peňažný denník
a prehľad príjmov a výdavkov za rok 2014. Otec maloletých dňa 06.04.2016 predložil na súd aj daňové
priznanie za rok 2015, peňažný denník a prehľad príjmov a výdavkov za rok 2015.Matka maloletých na pojednávaní dňa 21.06.2016 uviedla, že trvá na zvýšení výživného od podania
návrhu.Poukázalanato,ževprehľadepríjmovavýdavkovčootecpredložilnasúdjenadiétuvzahraničí
uvedená vo výdavkoch suma 7 920 eur, ktorá suma nie je primeraná pre jednu osobu, ale vystačí pre

potreby štvorčlennej rodiny. V nákladoch je uvedená aj suma za odpis auta čo je ročne 3.563 eur,
poukázala na to, že ide o auto v hodnote asi 14.500 eur bez Dph čo otec kúpil na lízing. Uviedla, že
tieto výdavky nemajú podľa jej názoru prednosť pred výživným. Matka uviedla, že sa presťahovala do
iného bytu, ktorý sa nachádza v blízkosti školy kde deti chodia, preto náklady na cestovné z dôvodu ich
vozenia ku svojim rodičom nemá. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 06.06.2016 celkové mesačné

náklady na deti vyčíslila na Á. približne sumou 374 eur a na U. B. sumou 461 eur a celkové náklady na
vedenie domácnosti sumou 1.084 eur. Právny zástupca matky poukázal na to, že na strane maloletých
došlo k zmene pomerov. Podľa jeho názoru účtovníctvo otca za rok 2015 bolo prispôsobenú k tomuto
konaniu. Nie je možné žiadať od matky maloletých, aby ona neustále uberala zo svojich výdavkov, aby
sa sťahovala do menšieho bytu , aby utiahli výdavky. Poukázal na písomné vyjadrenie matky a navrhol,
aby výživné na deti bolo zvýšené u Á. na sumu 320 eur a na U. B. na sumu 300 eur od podania návrhu.

Otec maloletých na pojednávaní dňa 21.06.2016 uviedol, že od predchádzajúceho pojednávania u neho
nedošlo k žiadnej zmene. Základ dane v roku 2015 sa mu znížil z dôvodu, že ak che, aby jeho podnikanie
fungovalo musí kupovať stroje a potrebuje aj auto preto sa jeho výdavky v tomto roku zvýšili. Asi 4
týždne sa zdržiava v zahraničí preto potrebuje aj ubytovanie čo je tak isto uvedené v prehľade príjmov a

výdavkov. Auto kúpil na lízing a pól ročne platí sumu 3.600 eur. Bude to platiť ešte dva a pól roka. Právny
zástupca otca maloletých poukázal na to, že v konaní neboli preukázané výrazné zmeny pomerov na
strane maloletých detí, preto navrhol návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietnuť.

Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol, aby výživné bolo zvýšené podľa odôvodnených potrieb

maloletých detí a zárobkových možností a schopností otca maloletých nakoľko výživné bolo určené
naposledy v roku 2012.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé a sú podmieňované schopnosťami a možnosťami oboch rodičov
maloletého dieťaťa. Preto, ak možnosti rodičov sú obmedzené, sú odôvodnenými potrebami dieťaťa
iba jeho základné a pre výživu nevyhnutné potreby, nepresahujúce obvyklú mieru. Ak sú možnostia schopnosti rodičov lepšie, je možné odôvodnené potreby dieťaťa rozšíriť aj nad rámec základných
potrieb dieťaťa a zohľadniť aj zvýšené náklady na šport, kultúru a iné aktivity tak, aby bola zachovaná
úmernosť životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov. Potreby dieťaťa sú pritom závislé aj od jeho veku,

vyspelosti fyzickej i duševnej, jeho zdravotného stavu, jeho schopností, záujmov a spôsobu prípravy na
budúce povolanie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za
uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Zmenou pomerov sa rozumie v zmysle vyššie cit. ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine závažná, výrazná a
relatívne trvalá zmena pomerov ako z hľadiska potrieb dieťaťa, tak aj z pohľadu možností a schopností
rodičov prispievať na výživu dieťaťa a tiež uplynutie určitej doby od poslednej úpravy. Musí ísť o zmenu
pomerov a okolností, ktoré tu boli pri predchádzajúcej úprave a z ktorých sa pri tej úprave výživného
vtedy vychádzalo. Dôležité je porovnať pomery a okolnosti v tom čase existujúce a pomery existujúce

v čase nového rozhodovania. Musí ísť o takú zmenu súčasne na strane všetkých zúčastnených strán,
ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia či už zvýšením, alebo znížením výživného. Povinnosťou oboch
rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a to bez ohľadu na to,
či s deťmi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, svoj príspevok
na uspokojovanie potrieb maloletého vyvažuje touto starostlivosťou o dieťa. Na strane maloletého je

zmena pomerov preukázaná už len tým, že od minulej úpravy výživného uplynul dlhší čas, dieťa je
fyzicky vyspelejšie, začalo študovať na vyššom stupni, resp. na strednej škole. Pri rozhodovaní o zmene
výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako aj
nového rozhodovania.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo
k zmene pomerov na strane maloletých detí aj ich rodičov vyžadujúcej si novú úpravu výživného.
Maloleté deti sú o 4 roky staršie. Fyzicky a duševne dospievajú. Majú zvýšené nároky na svojich
odôvodnených potrebách. Je teda nesporné, že doterajšie výživného už nezohľadňuje ich nároky a
potreby.Taktiežvdôsledkuvšeobecnéhonárastucientovarovaslužiebmatkaztohtovýživnéhonemôže

deťom zabezpečiť toľko potrieb ako v minulosti. Obidve deti majú problémy. Maloletý Á. má chorobu
ADHD s autistickými rysmi je stabilizovaný, ale matka s ním chodí na kontroly. U. B. je zdravý, ale má
poruchu správania preto matka s ním chodí k psychologičke podľa potreby trojmesačne alebo pól ročne.
Podľa názoru súdu zmena pomerov u maloletých detí je daná už s tým, že sú o 4 roky staršie v dôsledku
čoho úmerne ich veku sa zvyšujú aj náklady spojené s ich výchovou a výživou.

Matka maloletých v čase predchádzajúcej úpravy výživného mala čistý mesačný príjem vo výške 398
eur. Teraz za obdobie od júna 2015 do marca 2016 má priemerný čistý mesačný príjem 509,27 eur. Teda
jej príjem sa o niečo viac ako o 100 eur zvýšil.

Otec maloletých už aj v čase predchádzajúceho určenia výživného pracoval v zahraničí ako živnostník
vykonávalprácenastavbách.Podľadaňovéhopriznaniavroku2010malpríjem6.050eur.Jehovýdavky
boli4.114,74eurazákladompredanebolasuma1.935,26eurčovpriemerenajedenmesiacčiní161,27
eur. Podľa daňového priznania za rok 2014 jeho príjem bol 30.114 eur, jeho výdavky boli 21.314,80
eur a základom pre dane bola suma 8.799,12 eur čo v priemere na jeden mesiac je 733,25 eur. Podľa

daňového priznania za rok 2015 jeho príjem bol 30.309,50 eur. Jeho výdavky boli 24.677,90 eur a
základom pre dane bola suma 5.632,31 eur čo v priemere na jeden mesiac je 469,35 eur. Znamená to,
že preukázateľný príjem otca maloletých v roku 2014 bol o 4,50 x vyšší než v roku 2010 a v roku 2015 už
len o 2,99 x hoci v podstate celý čas vykonáva tie istý pracovné činnosti. Súd poukazuje na to, že príjmy
otca maloletých oproti roku 2010 v roku 2014 a 2015 v podstate boli o 5 x vyššie ale úmerne tomu sa

zvýšili aj jeho výdavky, ktoré sa odpočítavajú pre daňové priznanie. Súd má za to, že výdavky ktoré otec
maloletých detí odpočítava na vlastné potreby v zahraničí a to na bývanie réžiu a diétu v zahraničí napr.
za rok 2015 spolu boli 11.577,93 eur čo v priemere na jeden mesiac činí 964,82 eur sú príliš vysoké
pre jednu osobu. Súd poukazuje na to, že sám otec maloletých na pojednávaní uviedol, že nájom zabývanie platí 200 eur mesačne a stravu si čiastočne berie zo sebou so Slovenska a v zahraničí do kupuje
podľa potreby. Otec maloletých v roku 2015 kúpil auto na lízing, splátky taktiež uvádza vo výdavkoch
odpočítateľných. Okrem toho v predchádzajúcom období kúpil rodinný dom na úver čo spláca mesačne

sumou 250 eur má aj spotrebiteľský úver v sume 52-53 eur mesačne. Súd je toho názoru, že tieto
náklady otca nemajú prednosť pred jeho vyživovacou povinnosťou. Súd poukazuje aj na to, že deti majú
právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Podľa názoru súdu u otca maloletých za uplynulé
obdobie došlo k zmene pomerov v tom, že jeho príjmy sa výrazne zvýšili aj keď zvýšili sa aj jeho náklady.
(U podnikateľov pre daňové priznanie sú dovolené odpočítať také položky, ktoré u fyzických osobách

nepodnikateľov nie sú odpočítateľné). Vzhľadom na uvedené súd návrhu matky na zvýšenie výživného
čiastočne vyhovel a to tak ako to ona navrhla, výživné zvýšila vyššou sumou na maloletého U. B. a to
zo sumy 90 eur na sumu 200 eur a v prípade Á. zo sumy 120 eur na sumu 170 eur. Podľa názoru súdu
je to primerané veku a potrebám maloletých detí ako aj možnostiam a schopnostiam otca maloletých.

Matka maloletých zvýšenie výživného žiadala od podania návrhu, preto súd počiatok zvýšenia

vyživovacej povinnosti otca určil dňom 09.06.2015.

Keďže výživné bolo spätne určené za obdobie od 09.05.2015 do 21.06.2016 otcovi maloletých vznikol
dlh na zročnom výživnom u maloletého Á.S. je to suma 634,99 eur ( 170-120=50 x 12 =600 za jún 21
krát 1,66 = 34,99 spolu 634,99 eur) u U. B. je to suma 1396,99 eur ( 200-90=110 x 12= 1320 eur + za

jún 21 krát 3,66 = 76,99 eur spolu 1396,99 eur).

Súd otcovi maloletých dlh na zročnom výživnom povolil zaplatiť v mesačných splátkach v prípade Á. po
20 eurách a v prípade U. B. po 40 eurách s bežným výživným stým, že omeškanie splnením jednej
splátky bude mať za následok zročnosť celého plnenia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a
aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchovemaloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné
a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).