Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 20, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/71/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613213011
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6613213011.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Mikulášom Géczim v právnej veci navrhovateľa G. U., r. č.
XXXXXX/XXXX, trvale bytom S., N. Z., štátny občan SR, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter
Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Ľudová 14, IČO: 47 234 466, proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa,
a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zast. Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan
s.r.o., so sídlom Košice, Rastislavova 68, IČO: 47 231 785 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške určenej
samostatným uznesením tak, ako súd o nich rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 10.07.2013, súdu doručeným dňa 12.07.2013 domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/3174/2012 zo dňa 19.01.2012.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel dňa 26.03.2009 s odporcom poistnú zmluvu č.

XXXXXXXXXX. Následne odporca na Arbitrážnom súde Košice, so sídlom Košice, Alžbetínska ulica
41 (ďalej len „rozhodcovský súd“) uplatnil pohľadávku vo výške 41,16 Eur. Rozhodcovský súd návrhu
odporcu vyhovel a navrhovateľa rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 3C/3174/2012 zo dňa 19.01.2012
zaviazal na zaplatenie sumy 41,16 Eur a trov rozhodcovského konania vo výške 276,-Eur. Príslušnosť
rozhodcovského súdu bola podľa názoru odporcu daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej
v časti všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od navrhovateľa (spotrebiteľa), aby všetky

spory s odporcom (dodávateľom) riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, čo navrhovateľ považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), nakoľko nejde o individuálne dojednanú
rozhodcovskú doložku tak, ako to vyžaduje pre jej platnosť Občiansky zákonník v § 53 ods. 2.
Okrem uvedeného ďalšími dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm.
c) a j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákonorozhodcovskomkonaní)jeskutočnosť,žerozhodcovskoudoložkouvznenípredmetnejpoistnej

zmluvy došlo k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, a tým k porušeniu všeobecné záväzných právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa, nakoľko absenciou tejto doložky by bol veriteľ povinný uplatniť svoj
nárok súdnou cestou na miestne príslušnom súde v obvode podľa bydliska občana v zmysle § 84 a 85
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky
súdny poriadok“), resp. spotrebiteľa podľa § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Pre každého
spotrebiteľa je výhodnejšie a hospodárnejšie zúčastniť sa súdneho konania vedeného na súde v obvode

svojho bydliska než konania pred rozhodcovským súdom vzdialeným stovky kilometrov od jeho bydliska.
Poistnú zmluvu nemal spotrebiteľ možnosť nijako upraviť, nakoľko bola vopred predformulovaná a
v takomto znení mu predložená na podpis. Navrhovateľ nemal žiadnu možnosť voľby iného súduani rozhodcu, čo ešte viac znevýhodnilo jeho postavenie. V zmluve aj vo všeobecných obchodných
podmienkach absentujú akékoľvek dohody a pravidlá o výbere rozhodcu, v procese tohto sporu
absentuje ústavná zásada „ústnosti“, nakoľko konanie prebiehalo na základe písomností predložených

odporcom. Okrem toho je konanie pred rozhodcovským súdom pre navrhovateľa ako spotrebiteľa
prísnejšie (kratšia lehota na podanie odporu, na ktorý sa prihliada, len ak bol zaplatený súdny poplatok,
vysoké poplatky, finančná nevýhodnosť, atď.)
Odporcom je menovaný rozhodcovský súd bez možnosti zmeny dávaný do zmlúv už 10 rokov a nie
sú známe prípady, aby rozhodol v neprospech odporcu. Podľa navrhovateľa rozhoduje zaujato a bez

preskúmania platnosti či existencie uplatňovaného práva priznáva odporcovi automaticky to, čo si tento
uplatní.

Odporca doručil súdu dňa 17.02.2014 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že návrh navrhovateľa a jeho petit je
neurčitý a nezrozumiteľný, nespĺňa zákonné náležitosti, a preto ho navrhol v plnom rozsahu zamietnuť
a navrhovateľa zaviazať na náhradu trov konania odporcu.

Podľa odporcu bola rozhodcovská doložka medzi navrhovateľom a odporcom individuálne dojednaná,
nie je preto neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, a teda je platná. Rozhodcovská doložka
bola uzavretá v poistnej zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 26.03.2009 (ďalej len „poistná zmluva“),
ktorej súčasťou sú aj Všeobecné poistné podmienky odporcu zo dňa 01.01.2009. Tieto boli osobne a
vlastnoručne podpísané navrhovateľom. Rovnako súčasťou poistného vzťahu sú aj Osobitné zmluvné

dojednania č. 02/2008 k poistnej zmluve, s ktorými navrhovateľ prejavil súhlas tiež dňa 26.03.2009.
Odsek 3 Osobitných zmluvných dojednaní znie: „Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja
spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu
medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné

strany ako rozhodcovskú doložku.“ Odsek 4 znie: „Napriek odseku 1 týchto osobitných zmluvných
dojednaní sa zmluvné strany dohodli, že za účelom realizácie osobitného práva poistníka individuálne
ovplyvniť poistný vzťah v súlade s potrebami poistníka môže poistník v lehote 30 dní od platnosti poistnej
zmluvy zo strany poistníka individuálne písomne odmietnuť ustanovenia časti XV. VPP, ktoré tvoria
súčasť jeho poistenia a zároveň ods. 3 týchto osobitných zmluvných dojednaní, a to bez toho, aby bol

právne dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený ostatný zvyšok poisteného vzťahu.“ Odporca
ďalej upriamil pozornosť na Všeobecné poistné podmienky časť XV. ods. 9, ktorý znie: „Poistník môže
dojednania čl. XV. VPP individuálne odmietnuť v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy bez toho, aby
tým bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu.“
Pod týmto textom je opätovne miesto na osobitný podpis vyjadrujúci súhlas s osobitnými dojednaniami,

t. j. s rozhodcovskou doložkou, ktorý navrhovateľ ako aj oprávnený zástupca odporcu (sprostredkovateľ)
vlastnoručne podpísal, čím došlo k platnému dojednaniu Osobitných zmluvných podmienok ako prejavu
vôle obidvoch zmluvných strán.
Odporca poukázal vo svojom vyjadrení, vzhľadom na uvedené skutočnosti, uviedol, že navrhovateľovi
bola daná osobitná možnosť individuálne ovplyvniť poistný vzťah, a to hneď dvakrát, nakoľko

mal možnosť neuzavrieť rozhodcovskú doložku obsiahnutú v Osobitných zmluvných dojednaniach
alebo možnosť v dodatočnej 30-dňovej lehote po podpise Osobitných zmluvných dojednaní vylúčiť
rozhodcovské konanie z obsahu poistného vzťahu a to bez toho, aby takýmto výkonom práv
navrhovateľa bol akokoľvek dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Na základe uvedeného odporca
považoval rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, a teda platnú.

Ďalej sa odporca vyjadril k tvrdeniu navrhovateľa, podľa ktorého rozhodcovskou doložkou a následným
konaním na rozhodcovskom súde došlo k zhoršeniu jeho postavenia ako spotrebiteľa, a tým k
porušeniu všeobecné záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. V prvom rade poukázal
na skutočnosť, že navrhovateľ mal v rozhodcovskom konaní dostatok procesných prostriedkov na
svoju obranu, avšak svojou nečinnosťou a pasivitou žiadne z týchto procesných práv garantovaných

rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu ako aj inými všeobecne záväznými právnymi predpismi
nevyužil. Tvrdenia o tom, že konanie pred rozhodcovským súdom je odlišné oproti občianskemu
súdnemu konaniu podľa odporcu samo o sebe nezakladá porušenie právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa, resp. iný z namietaných dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40
ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu, prečítaním žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku zo dňa 10.07.2013, rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp.
zn. 3C/3174/2012 zo dňa 19.01.2012, návrhu na začatie konania podaného odporcom rozhodcovskémusúdu zo dňa 02.01.2012, oznámenia o zániku poistnej zmluvy zo dňa 11.07.2009, pripoistenia zo dňa
26.03.2009 spolu s osobitnými zmluvnými dojednaniami č. 02/2008 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX,
kópie kompletného spisu Arbitrážny súd Košice sp. zn. 3C/3174/2012, všeobecných poistných

podmienok pre poistenie zjednané Rapid life životnou poisťovňou, a.s. (úplné znenie s dodatkami
č. 1-3) účinné od 01.01-2009, vyjadrenia odporcu k návrhu na začatie konania zo dňa 11.02.2014
spolu s prílohami, ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa
05.02.2015, písomností predložených navrhovateľom a odporcom čl. 158-198 a zistil tento skutkový
stav veci:

Dňa 26.03.2009 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá poistná zmluva č. XXXXXXXXXX
so začiatkom poistenia dňa 28.03.2009 a koncom poistenia 28.03.2036, t. j. 27 rokov. V zmluve bolo
dohodnuté platenie poisteného vo výške 15,52 Eur, ktoré malo byť uhrádzané poisteným mesačne.
Odporca svojím čitateľným podpisom prijal návrh na uzavretie poistnej zmluvy a zároveň vyhlásil, že sa
oboznámil so Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie Rapid life životná poisťovňa,

a.s., ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, zároveň osobitne podpísal prevzatie rovnopisu poistnej zmluvy
a Všeobecných poistných podmienok. Následne podpísal Osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 k
poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX.
Vo Všeobecných poistných podmienkach v XV. časti (rozhodcovské konanie) ods. 1 sa poisťovňa a
poistník dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom

konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou
vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. V odseku
9 tohto článku sa zmluvné strany dohodli na nižšie v tomto článku uvedenom osobitnom spôsobe
individuálneho ovplyvnenia obsahu poisteného vzťahu zo strany poistníka. Dojednania tohto článku

(XV. časť) môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne
odmietnuť bez toho, aby tým bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného
vzťahu a iné dojednania týchto poistných podmienok. Odmietnutie rozhodcovského konania vykoná
poistník písomne. Písomný prejav vôle poistníka o odmietnutí rozhodcovského konania musí byť
poisťovni doručený najneskôr v 30. deň od podpisu poistnej zmluvy.

V osobitných zmluvných dojednaniach č. 02/2008 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX v odseku 3 si
zmluvné strany dojednali rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej poistník (poistený) a poisťovňa vyjadrili
obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti
a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. časti týchto Všeobecných poistných

podmienok. V odseku 4 sa zmluvné strany dohodli, že za účelom realizácie osobitného práva poistníka
individuálne ovplyvniť poistný vzťah v súlade s potrebami poistníka môže poistník v lehote 30 dní od
platnosti poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne písomne odmietnuť ustanovenia časti XV.
Všeobecnýchpoistnýchpodmienok,ktorétvoriasúčasťjehopoisteniaazároveňods.3týchtoosobitných
zmluvných dojednaní, a to bez toho, aby bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený

ostatný zvyšok poisteného vzťahu. Tieto osobitné zmluvné dojednania boli odporcom a povereným
splnomocnencom odporcu J. J. osobitne a zvlášť podpísané.

Z predloženej kópie spisu Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/3174/2012 mal súd preukázané, že
oznámením zo dňa 11.07.2009 odporca oznámil navrhovateľovi, že ku dňu 28.08.2009 zanikla poistná

zmluva č. XXXXXXXXXX v dôsledku neplatenia poistného a zároveň ho vyzval na zaplatenie nedoplatku
vo výške 19,03 Eur.
Nakoľko navrhovateľ dlžné poistné odporcovi nezaplatil, tento podal dňa 04.01.2012 na Arbitrážnom
súde Košice, so sídlom Košice, Alžbetina 41 (ďalej len „rozhodcovský súd“) návrh na začatie konania,
ktorý sa proti navrhovateľovi domáhal zaplatenia sumy 41,16 Eur a trov rozhodcovského konania.

Rozhodcovský súd vydal dňa 19.01.2012 rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3C/3174/2012 (ďalej len
„rozhodcovský rozsudok“), ktorým odporcovi v plnom rozsahu vyhovel. Predmetný rozhodcovský
rozsudok bol navrhovateľovi doručený do vlastných rúk dňa 28.06.2013.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 20.04.2015 v plnom rozsahu trval na podanom

písomnom návrhu z dôvodov v ňom uvedených. Mal za to, že tak ako bola uzavretá rozhodcovská
doložka v rámci všeobecných poistných podmienok, bola v rozpore s právnymi predpismi. Žiadal, aby
súdzrušilrozhodcovskýrozsudok,ktorýbolvydanývoveciatoztohodôvodu,žerozhodcovskádoložka,ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vydať tento rozsudok, bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou a
mal za to, že takto vydaný rozhodcovský rozsudok je potrebné zrušiť.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní namietal tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa, podľa
neho rozhodcovská doložka upravená vo všeobecných poistných podmienkach nie je neprijateľnou
podmienkou, nakoľko nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán. Tvrdil,
že rozhodcovská doložka nezhoršuje postavenie spotrebiteľa takým spôsobom, aby to vytváralo hrubý
nepomer medzi zmluvnými stranami. K tvrdeniam uvedenými v žalobe uviedol, že procesné pravidlá

rozhodcovského súdu sú dostupné na internete. Voľba rozhodcu nie je právnom, ale jednostrannou
povinnosťoupoisťovne.OsobitneupozornilinaUznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.
3 M Cdo 14/2011, z ktorého vyplýva, že dodatočná lehota na odstúpenie od rozhodcovskej doložky má
právny význam pre jej posúdenie ako individuálne dojednanej. Súdu predložil záznam o požiadavkách
a potrebách klienta, kde klient odpovedá aj na otázku, či si želá niečo k produktu vysvetliť alebo niečo
dojednať, kde navrhovateľ odpovedá, že nie.

Ďalej poukázal na uznesenie Súdneho dvora vo veci C-342/2013, ktorý poskytol výklad k písm. q) prílohy
Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, ktoré je transponované do Občianskeho zákonníka v § 54
ods. 3 písm. r), z čoho vyplýva, že uvedený výklad je dôvodné použiť na toto právne ustanovenie. Na
základe tohto výkladu sa za nekalú podmienku považuje len taká podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi
podať žalobu, alebo opravný prostriedok pred vnútroštátnym súdom. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že nie

je relevantné ani skúmať, či boli poskytnuté informácie pred uzavretím rozhodcovskej doložky, nakoľko
toto samo o sebe nemôže ovplyvniť nekalosť podmienky.

Podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 sa účastník
rozhodcovského konania môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského

rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to

splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

V zmysle § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, ak podá
účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Ustanovenie § 41 ods. 1 prvá veta zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
upravuje lehotu na podanie žaloby, v zmysle ktorého žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv. V zmysle §
52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX (t.
j. 26.03.2009), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanoveniaupravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 26.03.2009, spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 26.03.2009 obsahuje demonštratívny
výpočet neprijateľných podmienok, v zmysle ktorého sa podľa písm. r/ tohto ustanovenia za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 26.03.2009 sú neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

Súd v prvom rade skúmal, či navrhovateľ podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v súlade

s ustanovením § 41 ods. 1 prvá veta zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014,
v zmysle ktorého je lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku 30-dňová a plynie
odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania.
Podľa predloženej doručenky rozhodcovským súdom preukazujúcej doručenie rozhodcovského
rozsudku mal súd preukázané, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3C/3174/2012 zo dňa 19.01.2012 bol

navrhovateľovi do vlastných rúk doručený dňa 28.06.2013. Tento podal na tunajšom súde žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 12.07.2013, t. j. v lehote na podanie žaloby v zmysle § 41 ods.
1 zákona o rozhodcovskom konaní.

Navrhovateľ zakladá svoju žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku na právnom základe

upravenom v § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého jeden z
účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a písm. j) zákona o
rozhodcovskom konaní, podľa ktorého boli pri rozhodovaní porušené všeobecné právne predpisy na
ochranu spotrebiteľa.
Navrhovateľ popiera platnosť rozhodcovskej doložky dojednanej v poistnej zmluve č. XXXXXXXXX zo

dňa 26.03.2009 (ďalej len „poistná zmluva“) z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, považuje ju v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka na
neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnú.

Súd preskúmal oba tieto dôvody, na základe ktorých by mohlo dôjsť k zrušeniu rozhodcovského

rozsudku, pričom sa v rámci dokazovania oboznámil so Všeobecnými poistnými podmienkami
prepoistenie zjednané Rapid life životnou poisťovňou, a.s. (ďalej len „všeobecné poistené podmienky“)
ako aj s Osobitnými zmluvnými dojednaniami č. 02/2008 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX (ďalej len
„osobitné zmluvné dojednania“).
Vbode2osobitnýchzmluvnýchdojednanísazmluvnéstranydohodli,ževsúladesčlánkom9ods.1prvá

vetadruhejčastivšeobecnýchpoistnýchpodmienokpoisteniezanikneajtak,akpoistnézaďalšiepoistné
obdobie nebude uhradené do dvoch mesiacov od jeho splatnosti; túto lehotu možno písomnou dohodou
predlžiť. Poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty. To isté platí ak bola zaplatená len časť poistného.
Ďalej je v osobitných zmluvných dojednaniach, konkrétne v odseku 3 uvedené, že poistník (poistený) a
poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatnú svoju vôľu v

prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa
na miesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle článku XV. týchto všeobecných poistných podmienok, toto ustanovenie chápu zmluvné
strany ako rozhodcovskú doložku. Zároveň v odseku 4 osobitných zmluvných dojednaní mal poistníkmožnosť individuálne ovplyvniť poistný vzťah v súlade s jeho potrebami ohľadne rozhodcovskej doložky
uzavretej v odseku 3 tým spôsobom, že mal možnosť v lehote 30 dní odo dňa podpisu poistnej zmluvy
zo strany poistníka písomne odmietnuť ustanovenia časti XV. týchto všeobecných poistných podmienok

(rozhodcovské konanie) a odseku 3 osobitných zmluvných dojednaní bez toho, aby bol právne dotknutý
alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu.

Súd zistil, že tieto osobitné zmluvné dojednania sú osobitne a zvlášť podpísané tak navrhovateľom, ako
aj odporcom (jeho splnomocneným zástupcom).

Preto súd tieto osobitné zmluvné dojednania vyhodnotil ako rozhodcovskú doložku zvlášť uzavretú,
nakoľko navrhovateľ sa s nimi týmito zvlášť oboznámil a súhlasil s tým, aby sa poistný vzťah spravoval
týmito všeobecnými poistnými podmienkami, a preto sa tieto osobitné dojednania stali súčasťou poistnej
zmluvy. Navrhovateľ sa slobodne rozhodol podpísať osobitné zmluvné dojednania a v nich zároveň aj
rozhodcovskú doložku.

Na základe uvedeného súd posúdil predmetnú rozhodcovská doložka ako individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku v súlade s ustanovením § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko navrhovateľ
mal možnosť sa s touto zmluvnou podmienkou (rozhodcovskou doložkou) oboznámiť pred podpisom
poistnej zmluvy a zároveň ju mohol odmietnuť tým, že nepodpíše osobitné zmluvné dojednania bez toho,
aby tým bol dotknutý ostatný zvyšok poistného vzťahu. Vyplýva to z odseku 1 osobitných zmluvných

dojednaní,vzmyslektoréhotietodojednaniasúsamostatnýmizmluvnýmidojednaniamioddeliteľnýmiod
zvyšku poistnej zmluvy, resp. všeobecných poistných podmienok a stávajú sa neoddeliteľnou súčasťou
poistného vzťahu až ich podpísaním obidvoma zmluvnými stranami. Navrhovateľ mal zároveň možnosť
zakotvenú v časti XV. odsek 9 všeobecných poistných podmienok a v odseku 4 osobitných zmluvných
dojednaní v lehote 30 dní odo dňa podpisu poistnej zmluvy zo stany poistníka individuálne písomne

odmietnuť ustanovenia časti XV. všeobecných poistných podmienok a zároveň aj odsek 3 osobitných
zmluvných dojednaní bez toho, aby tým bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený ostatný
zvyšok poisteného vzťahu.
Preto mal súd za to, že predmetnú zmluvnú podmienku (rozhodcovskú doložku) nemožno považovať
za neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku.

Súd mal za to, že navrhovateľ mal možnosť sa riadne oboznámiť so znením všeobecných poistných
podmienok, ktoré boli k poistnej zmluve pripojené, čo aj učinil a svojim vlastnoručným podpisom
na poistnej zmluve ako aj všeobecných poistných podmienkach potvrdil. Zároveň mal možnosť
dojednanie rozhodcovskej doložky individuálne ovplyvniť (tým, že ich písomne odmietne), avšak on

uvedené osobitné zmluvné dojednania podpísal a teda slobodne nevyužil možnosť odmietnutia tejto
rozhodcovskej doložky. Odmietnutím podpísať túto rozhodcovskú doložku by nebol ovplyvnený zvyšok
poistného vzťahu a dojednania rozhodcovskej doložky z toho dôvodu bolo plne v súlade s právnymi
predpismi.

Súd ďalej mal za to, že pri rozhodovaní neboli žiadnym spôsobom porušené všeobecné právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní.
Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom
konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká
možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Navrhovateľ v návrhu namietal, že rozhodcovskou doložkou v znení predmetnej poistnej zmluvy došlo
k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, a tým k porušeniu všeobecné záväzných právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa, nakoľko absenciou tejto doložky by bol veriteľ povinný uplatniť svoj nárok súdnou
cestou na všeobecnom súde odporcu v zmysle § 85 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku alebo na
súde, v obvode ktorého má spotrebiteľ bydlisko v zmysle § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku,

pričom argumentoval výhodnosťou a hospodárnosťou pre spotrebiteľa zúčastniť sa súdneho konania
vedeného na súde v obvode jeho bydliska.
Ďalej argumentoval tým, že v rámci rozhodcovského konania absentuje ústavná zásada „ústnosti“,
nakoľkokonanieprebiehalonazákladepísomnostípredloženýchodporcom.Okremtohojekonaniepred
rozhodcovským súdom pre navrhovateľa ako spotrebiteľa prísnejšie (kratšia lehota na podanie odporu,

na ktorý sa prihliada, len ak bol zaplatený súdny poplatok, vysoké poplatky, finančná nevýhodnosť, atď.)
Zo samotného návrhu súd nezistil okolnosti, ktoré by svedčili o diskriminácií navrhovateľa v
rozhodcovskom konaní. Súd sa stotožnil s tvrdením odporcu, že navrhovateľ mal v rozhodcovskom
konaní dostatok procesných prostriedkov na svoju obranu, avšak svojou nečinnosťou a pasivitoužiadne z týchto procesných práv garantovaných rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu ako aj
inými všeobecne záväznými právnymi predpismi nevyužil. Zároveň tvrdenie navrhovateľa, že konanie
pred rozhodcovským súdom je odlišné oproti občianskemu súdnemu konaniu samo o sebe nezakladá

porušenie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka uzavretá
navrhovateľom a odporcom v osobitných zmluvných dojednaniach v odseku 3 bola individuálne
dojednaná, a teda nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r)

Občianskeho zákonníka. Zároveň súd nezistil ani ďalšie dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku
v zmysle § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. na základe, ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal navrhovateľ na úhradu trovy právneho zastúpenia
odporcu vo výške, ktorá bude určená samostatným uznesením v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.