Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/217/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715212174
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715212174.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v právnej veci navrhovateľky E. V.,
nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. Z. XXX, XX XXX Y. N., právne zastúpenej Advokátskou
kanceláriou Brázdil & Brázdilová, so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti odporcovi X. C. V.,
nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom L. XXX, XXX XX L., právne zastúpenému JUDr. Pavlom

Torňošom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Tomášikova 50/D, 831 03 Bratislava, o určenie
manželského výživného, na základe odvolania navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen
č. k. 9C/191/2015-74 zo dňa 24. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol, že uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k.
9C/191/2015-28 zo dňa 21.10.2015 vo výroku týkajúcom sa náhrady trov konania mení tak, že tento
znie: Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.323,90 Eur, do troch dní

od právoplatnosti uznesenia (prvý výrok), m e n í tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu
trov konania nepriznáva.

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj ,,okresný súd”, event. „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)

uznesením zo dňa 24. 02. 2016 rozhodol, že uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 9C/191/2015-28
zo dňa 21.10.2015 vo výroku týkajúcom sa náhrady trov konania mení tak, že tento znie: Navrhovateľka
je povinná nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.323,90 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti
uznesenia (prvý výrok). Zároveň vo výroku konštatoval, že vo vyšnej časti zostáva napadnuté uznesenie
nedotknuté (druhý výrok).
1. 2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnej veci o určenie

manželského výživného uznesením č.k. 9C/191/2015-28 zo dňa 21. 10. 2015 rozhodol o zastavení
konania a náhradu trov nepriznal súd žiadnemu z účastníkov. O náhrade trov konania rozhodol podľa
v tom čase platného ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, ak bolo zastavené. Ďalej poukázal na to, že proti uvedenému uzneseniu
podalodporcavzákonnejlehoteodvolanie,ktorýmnapadolvýrokotrováchkonania.Žiadal,abyodvolací
súd uznesenie v napadnutom výroku o náhrade trov konania zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne aby uznesenie v napadnuto výroku zmenil a priznal mu
trovyprvoinštančnéhokonaniaatrovyodvolaciehokonania.Nakoľkouznesenímč.k.9C/191/2015-28zo
dňa 21.10.2015 vydaným vyšší súdnym úradníkom konanie zastavil a trovy konania nepriznal žiadnemu
z účastníkov, pričom odporca podal uvedené odvolanie, prvoinštančný súd vyhovel jeho odvolaniu a
(odvolaním napadnutým uznesením č. k. 9C/191/2015-74 zo dňa 24. 02. 2016) uvedené uznesenie vo
výroku týkajúcom sa náhrady trov konania v súlade v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 druhá veta

O.s.p. zmenil.1. 3. O náhrade trov konania v tomto prípade prvoinštančný súd rozhodol podľa ustanovenia § 146
ods. 2 O.s.p.. Konštatoval, že navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 15. 10. 2015 vzala návrh o
určeniemanželskéhovýživnéhovcelomrozsahuspäťeštepredprvýmpojednávaním,pričomakodôvod

späťvzatia návrhu uviedla, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Zvolen č.k. 15C 85/2015-44 zo dňa 08. 09. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 10. 2015
a preto uznesením č.k. 9C 191/2015-28 zo dňa 21. 10. 2015 konanie zastavil. Vzhľadom na vyššie
uvedené dospel prvoinštančný súd v napadnutom uznesení k záveru, že príčinou zastavenia konania
bolo využitie dispozitívneho procesného úkonu navrhovateľky vo forme späťvzatia návrhu v celom

rozsahu a nie samotný rozvod manželstva, nakoľko navrhovateľka nevyužila svoje právo a netrvala
na svojom návrhu aj naďalej z titulu jej existujúceho nároku na výživné odo dňa podania návrhu 24.
08. 2015, do dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode, pričom podaním späťvzatia návrhu zmarila ďalšie
konanie vo veci, čím zavinila jeho zastavenie v celom rozsahu.
1. 4. K výpočtu náhrady trov konania prvoinštančný súd uviedol, že v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. priznal
odporcovi náhradu trov konania ako náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1851,78 Eur, pričom

vychádzal z ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „vyhláška“), podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, z tarifnej hodnoty nad 33193,92 Eur je základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby 486,29 Eur + 6,64 Eur za každých aj začatých 3319,39 Eur
prevyšujúcich sumu 33193,92 Eur. Zároveň vychádzal z ustanovenia § 10 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorého
ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto

plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je
päťnásobok ročného plnenia. Vzhľadom na uvedené, keďže predmetom konania pri začatí zastupovania
bolo opakujúce sa plnenie vo výške 800 Eur mesačne na neurčitý čas, tarifná hodnota predstavovala
sumu 48 000 Eur (800 Eur x 12 mesiacov x 5 rokov), pričom hodnota jedného úkonu právnej služby
predstavuje sumu vo výške 519,49 Eur (486,29 Eur + 586,64 Eur) a súd ju priznal právnemu zástupcovi

za 3 úkony, ktorými sú 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 23. 09. 2015 (§ 13a ods. 1 písm. a)
vyhlášky) v sume 519,49 Eur, 2. vyjadrenie odporcu dňa 28. 09. 2015 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky)
v sume 519,49 Eur, 3. písomné podanie na súd (odvolanie) zo dňa 23. 11. 2015 (§ 13a ods. 2 písm.
b) vyhlášky) v sume 259,75 Eur. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky priznal súd prvej inštancie právnemu
zástupcovi režijný paušál k vyššie uvedeným úkonom vo výške jednej stotiny výpočtového základu, ktorý

v roku 2015 predstavoval 8,39 Eura (za 3 úkony), t.j. spolu 25,17 Eur. Súd prvej inštancie ďalej nepriznal
právnemu zástupcovi odmenu za vyjadrenie dňa 26. 10. 2015 podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky
vo výške 519,49 Eur, nakoľko zaslanie vyžiadaných dokladov zo dňa 26. 10. 2015 na výzvu súdu z
dôvodu ich nepredloženia vo vyjadrení zo dňa 28. 09. 2015 nemožno podľa názoru súdu považovať za
písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej. Zároveň súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu

ani náhradu trov konania za štvrtý úkon právnej služby, nakoľko z predloženého vyčíslenia ako aj z
obsahu súdneho spisu vyplývali 3 úkony subsumovateľné pod taxatívny výpočet úkonov právnej služby
podľa § 13a ods. 1 a 2 vyhlášky. Spolu celková náhrada trov predstavovala sumu 1323,90 Eur.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala navrhovateľka (prostredníctvom právnej zástupkyne) v

zákonnej lehote odvolanie. Konštatovala, že podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15. 10. 2015
vzala svoj návrh na začatie konania vo veci určenia manželského výživného späť z dôvodu, že dňa 06.
10. 2015 sa stal právoplatným rozsudok okresného súdu o rozvode manželstva s tým, že vzhľadom
na danú okolnosť nevidela dôvod na pokračovanie v konaní. Mala za to, že odporca tento jej dobrý
úmysel zneužil a začal tvrdiť, že bezdôvodne zavinila zastavenie konania a preto je povinná znášať

trovy jeho právneho zastúpenia, pričom v danom prípade ide z jeho strany o zjavne šikanózny výklad
práva. Ďalej uviedla, že uniklo pozornosti súdu, že v konaní o rozvod manželstva sa ona a odporca
po vyhlásení výroku rozsudku o tom, že ich manželstvo sa rozvádza dňa 08. 09. 2015, obaja vzdali
opravného prostriedku, pričom aj odporca vedel, že už nemôže proti tomuto rozsudku podať odvolanie.
Nakoľko navrhovateľka predpokladala, že rozhodné obdobie pre posúdenie manželského výživného by

boloobdobieod24.08.2015do08.09.2015tedaza14dníapokladalazazbytočné,abyviedlaďalejtoto
konanie, zobrala svoj návrh späť. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že návrh nezobrala späť bezdôvodne a
nezavinila, že konanie muselo byť zastavené. Na záver podotkla, že formálny výklad ustanovenia § 146
ods. 2 O.s.p. viedol okresný súd k nesprávnemu záveru, že je povinná zaplatiť odporcovi trovy konania,
pretože súd prvej inštancie vychádzal z čisto formálneho výkladu procesného zavinenia zastavenia

konania a nevzal do úvahy, že tento procesný úkon má i iný ako formálny výklad. Na základe uvedeného
žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol tak, že žiadny z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.3. K odvolaniu navrhovateľky podal odporca (prostredníctvom právneho zástupcu) vyjadrenie, v ktorom
uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie považuje za správne a to tak po právnej i vecnej stránke.
Podľa jeho názoru je nesporné, že konanie o určenie výživného na manželku je sporovým konaním

a navrhovateľka si mala byť pri podaní žaloby vedomá, že súd v danom prípade bude pri posúdení
nároku na náhradu trov vychádzať zo zásad zodpovednosti za výsledok úspechu, zodpovednosti za
zavinenie a zodpovednosti za náhodu. K posúdeniu miery zavinenia uviedol, že v danom prípade
navrhovateľka nepreukázala, že by zastavenie konania nezavinila, a teda, že by ho zavinil on (odporca),
pričom podotkol, že akékoľvek podporné odkazy navrhovateľky na konanie o rozvode manželstva a to,

že sa v konaní sp. zn. 15C/85/2015 vzdal odvolania, nemajú význam pre toto konanie a nemožno ich
považovať za dôvody vymedzené v § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.. Na základe uvedeného navrhol, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Zároveň si uplatnil aj náhradu
trov odvolacieho konania.

4. Odvolanie navrhovateľky bolo podané osobne dňa 10. 03. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č.

99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadku,ktorýbolkudňu01.07.2016zrušenýzákonomč.160/2015
Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).

5. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť i ďalší nový procesnoprávny kódex - zákon č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, konkrétne v

ustanovení § 395 ods. 1 uvádza: „Ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z ustanovenia § 2 ods. 1 CMP vyplýva: „Na konania podľa
tohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporovéhoporiadku,aktentoneustanovujeinak.“Pretože
odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CMP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať
príslušné ustanovenia CMP a CSP.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66
CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie
v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

7. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 24. 08. 2015 bol súdu prvej inštancie doručený návrh navrhovateľky,
ktorým sa domáhala voči odporcovi uloženia povinnosti prispievať na jej výživu sumou 800 Eur
mesačne. Dňa 15. 10. 2015 doručila navrhovateľka súdu prvej inštancie podanie, v ktorom oznámila,
že na podanom návrhu netrvá a berie ho späť. Okresný súd uznesením č.k. 9C/191/2015-28 zo dňa

21.10.2015 rozhodol o zastavení konania, pričom náhradu trov nepriznal súd žiadnemu z účastníkov. O
náhrade trov konania rozhodol podľa v tom čase platného ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Proti
uvedenému uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/191/2015-28 zo dňa 21. 10. 2015 (vydanému
vyššou súdnou úradníčkou) podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol výrok o trovách
konania. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne aby uznesenie v napadnutom výroku zmenil a
priznal mu trovy prvoinštančného konania a trovy odvolacieho konania. Prvoinštančný súd vyhovel jeho
odvolaniu a (odvolaním napadnutým uznesením č. k. 9C/191/2015-74 zo dňa 24. 02. 2016) uvedené
uznesenie vo výroku týkajúcom sa náhrady trov konania v súlade v súlade s ustanovením § 374 ods.
4 druhá veta O.s.p. zmenil.

8. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

9. Podľa ustanovenia § 257 CSP, súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa.

10. Aplikácia uvedeného ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však

ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže
spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu (účastníkov konania).
Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým,
osobným a sociálnym pomerom strán sporu (účastníkov konania), ale rovnako je potrebné prihliadať aj kokolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu (účastníkov
konania) pred a po podaní žaloby (návrhu). Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie
uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na mieste aplikácia

ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP.

11. V zmysle § 256 ods. 1 CSP vzniká povinnostˇ nahraditˇ trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo bytˇ zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovatˇ len z procesného
hlˇadiska. Navhovateľka spätˇvzatím návrhu síce z procesného hlˇadiska zavinila zastavenie konania,

avšak dôvodom spätˇvzatia návrhu navrhovateľky bola v danom prípade skutočnosť, že Okresný súd
Zvolen rozsudkom č. k. 15C/85/2015-44 zo dňa 08. 09. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 10.
2015, rozhodol, že manželstvo manželov rozvádza (pokiaľ v priebehu konania o určenie manželského
výživného dôjde k rozvodu, súd môže priznať výživné len do času zániku manželstva). S prihliadnutím na
skutočnosť, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 24. 08. 2015 domáhala
určenia manželského výživného a v čase podania návrhu nemohla predpokladať nielen dĺžku, ale ani

spôsob rozhodnutia súdu o rozvode manželstva i so zreteľom na to, že navrhovateľke nemôže byť na
ťarchu, že využila svoje právo v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, rozhodol odvolací súd o náhrade trov konania tak, že ich náhradu žiadnemu z
účastníkov konania nepriznal, pretože uvedenú situáciu možno považovatˇ za dôvody hodné osobitného
zretelˇa podlˇa § 257 CSP na strane navrhovateľky.

12. Z uvedeného vyplýva, že prvoinštančný súd nepostupoval správne, keď na základe vyššie
uvedeného skutkového a právneho stavu napadnutým uznesením uložil navrhovateľke povinnosť
nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1323,90 Eur, pretože ním uvádzané okolnosti (za daného
skutkového a právneho stavu) nie sú a nemôžu byť relevantným dôvodom na to, aby bola navrhovateľke
v danom prípade uložená povinnosť nahradiť trovy konania odporcovi (z dôvodu, že v uvedenom prípade

ide o výnimočné okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP).

13. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako odvolaním
napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým zmenil uznesenie Okresného súdu
Zvolen č.k. 9C/191/2015-28 zo dňa 21.10.2015 vo výroku o trovách konania, zmeniť tak, že žiadnemu

z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznáva.

14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v
spojení s ustanovením § 257 CSP. <., keď navrhovateľke, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, súd
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, opäť z dôvodov hodných osobitného zreteľa, poukazujúc

na odôvodnenie v predchádzajúcich odsekoch, ktoré sa v primeranom rozsahu vzťahuje aj na posúdenie
náhrady trov odvolacieho konania. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že aj v odvolacom konaní
boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa (majúce charakter výnimočnosti a vedúce k zamedzeniu
neprimeranej tvrdosti) rozhodol, že navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).