Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/207/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115214576
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115214576.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu N., a.s., so sídlom v G., G. 6, zastúpeného
S.,s.r.o.sosídlomvG.,K.XprotižalovanémuS.G.,nar.XX.XX.XXXX,naposledybytomY.,L.XXXX/16,
zastúpeného opatrovníčkou Mgr. Andreou Gáboríkovou, súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín,
o zaplatenie 220,52 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.

januára 2016, č.k. 14C/249/2015-41, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á n á r o k proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 84,62 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 61,72 eur od 28.05.2013 do zaplatenia,

8,50 % ročne zo sumy 22,90 eur od 28.05.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V zostávajúcej časti žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 220,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 61,72 eur od 28.05.2013
do zaplatenia, 8,50 % ročne zo sumy 22,90 eur od 26.06.2013 do zaplatenia, 8,50 % ročne zo sumy
135,90 eur od 23.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Z vykonaného dokazovania mal za

preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom na základe Objednávky služieb S. S. zo dňa 22.11.2011
Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému verejnú
elektronickú komunikačnú službu v zmysle dojednaných podmienok. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy
boli Objednávka služieb a Všeobecné podmienky na poskytovanie služieb spoločnosti N., a.s. (ďalej
ako „VOP“). Žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnej viazanosti po dobu 24 mesiacov a na platenie
poplatkov za Internet poplatok v sume 22,90 eur mesačne. Žalovaný neuhradil riadne a včas v lehote
splatnosti faktúry za služby v sume 220,52 eur, a to č. XXXXXXXXXX na sumu 61,72 eur splatnú

dňa 27.05.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 22,90 eur splatnú dňa 25.06.2013, č. XXXXXXXXXX na
sumu 296,20 eur splatnú dňa 22.08.2013. Faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 296,20 eur si žalobca
uplatňoval titulom peňažnej náhrady škody v sume 160,30 eur a v sume 135,90 eur ako poplatok
za nevrátenie zariadenia. Predmetom žaloby bola z tejto faktúry len suma 135,90 eur. Listom zo dňa
12.08.2013 žalobca od zmluvy písomne odstúpil, z dôvodu, že žalovaný neuhradil cenu za služby
ani do 45 dní po splatnosti lehoty na úhradu faktúry a vyzval ho na úhradu dlhu v sume 380,82 eur

(pohľadávku za obdobie od 05/2013-06/2013 a škodu za nedodržanie doby viazanosti za obdobie od
07/2013 - 01/2014). Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je v časti poplatkov
za neuhradené služby podaná dôvodne. Nárok žalobcu vyplýva z dohodnutého zmluvného vzťahumedzi účastníkmi. Z odovzdávacieho protokolu je zrejmé, že žalovanému bol nainštalovaný program
služieb Double Play Extra (Internet Plus 40/2 + TV Viac zábavy) dňa 22.11.2011. Žalovaný porušil svoje
povinnosti, ku ktorým sa zmluvne zaviazal tým, že nezaplatil žalobcovi poplatky za poskytnuté služby

vyúčtované faktúrami č. č.XXXXXXXXXX na sumu 61,72 eur splatnú dňa 27.05.2013, č. XXXXXXXXXX
na sumu 22,90 eur splatnú dňa 25.06.2013. Žalobca v dôsledku správania žalovaného od zmluvy
odstúpil dňa XX.XX.XXXX, čím došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku, zároveň k zániku práv a povinnosti
zmluvnýchstrán. Žalobcasiuplatňovalakopoplatokzanevráteniebližšienešpecifikovanéhozariadenia,
fakturovaného faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu 135,90 eur, splatnú dňa 22.08.2013. Súd v danom

prípade dospel k záveru, že tento nárok nie je opodstatnený. Z dokladov, predložených žalobcom,
vyplýva, že poplatok za nevrátené zariadenie STB je v cenníku doplnkových služieb a zariadení
označené ako zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta predstavuje sankciu, dojednanú účastníkmi pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne v zmluve a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia, nestačí len poukaz na cenník služieb,
v ktorom je takáto výška pokuty uvedená. Zo zmluvného dojednania ani článku 10 - Sankcie, uvedené

vo „VOP“ nevyplýva, že by si účastníci dojednali pre prípad nevrátenia zariadenia zmluvnú pokutu vo
fakturovanej sume. Nebolo preukázané, či žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sporného zariadenia,
ani či žalovaný po doručenej výzve odmietol zariadenie vrátiť. Súd preto nárok na zmluvnú pokutu
nepriznal, pretože nebola platne zmluvne dojednaná. Z týchto dôvodov žalobe vyhovel len v časti
neuhradených poplatkov za fakturované odoberané služby v sume 84,62 eur a priznal nárok na zákonný

úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti jednotlivých faktúr a vo
zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 48 ods. 1,2, § 52 ods.
1-4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k), § 53 ods. 5, § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 44 ods. 1,
§ 44 ods. 4, § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinného do

31.08.2012). O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého žiadnemu
z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, lebo žiaden z nich nemal vo veci plný úspech.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania,
podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v tejto časti zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie v plnom rozsahu, resp. aby rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zastával názor,
že z odovzdávajúceho protokolu zariadenia služby Max Multimedia je zrejmé, že žalovanému dodal a
žalovaný prevzal zariadenie Set-Top-Box, a to dňa 29.11.2011. K využívaniu a poskytovaniu služieb
žalobcu bolo zariadenie Set-Top-Box potrebné, žalovaný toto zariadenie od neho prevzal, avšak

zariadenie naďalej zostalo vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali
zo zmluvy a zo všeobecných obchodných podmienok tým, že nezaplatil za služby ním dodané. Na
základe toho bol nútený odstúpiť od zmluvy, v dôsledku čoho vznikla žalovanému povinnosť vrátiť
žalobcovi zariadenie, ktoré si od neho na využívanie služieb vypožičal. Žalovaný svoju povinnosť
nesplnil a uvedené zariadenie doposiaľ nevrátil, na základe čoho mu vznikla škoda. Pri určení výšky

škody vychádzal z ceny zariadenia - sumy vo výške 135,90 eur za Set-Top-Box v zmysle cenníka
doplnkových služieb a ostatných zariadení. Ďalej poukázal na skutočnosť, že si v súdenom prípade
dojednali so žalovaným viazanosť na 24 mesiacov, a preto bol žalovanému fakturovaný inštalačný
poplatok v zvýhodnenej cene 19,90 eur s DPH. Služby, ktoré poskytol žalovanému vo zvýhodnenej
cene, žalovaný využil, nezaplatil za ne dojednanú cenu, nedodržal dohodnutú dobu viazanosti a navyše

si ponechal zariadenie, ktoré mu na využívanie týchto služieb poskytol. Z tohto dôvodu žiadal okrem
ceny za poskytnuté služby zaplatiť aj škodu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že toto zariadenie nevrátil.
Škodu si uplatnil faktúrou č. XXXXXXXXX, pričom ju právne kvalifikoval ako poplatok za nevrátenie
zariadenia. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 79 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého
nie je účastník konania povinný vec právne kvalifikovať a zároveň ani súd nie je viazaný uvedenou

právnou kvalifikáciou. Na základe uvedeného mohol súd v danom prípade posúdiť jeho nárok na úhradu
tejto sumy ako nárok na náhradu škody. Zastával názor, že v konaní preukázal vznik škody, zavinené
porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného a príčinnú súvislosť medzi nimi. Rovnako tak
preukázal aj výšku takto spôsobenej škody, a preto svoj nárok považoval za dôvodný a nestotožnil sa s
právnym posúdením veci súdu prvej inštancie. Uplatnil si náhradu trov konania.

3. Opatrovníčka žalovaného sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP v napadnutom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné.

5. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase vydania

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

6. V danom prípade bolo odvolanie žalobcu podané dňa 24.03.2016. Podľa prechodného ustanovenia
§ 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc

z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP, uvedené v jeho článku 2 ods. 1
a článku 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu
podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo výrokovej zamietajúcej časti na tom právnom názore,

žežalobcasiuplatňovalakopoplatokzanevráteniebližšienešpecifikovanéhozariadenia,fakturovaného
faktúrou č. 1130836493 sumu 135,90 eur. Z dokladov, predložených žalobcom, vyplýva, že poplatok za
nevrátenie zariadenia STB, je v cenníku doplnkových služieb a zariadení označené ako zmluvná pokuta.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne v zmluve a v dojednaní musí byť určená výška pokuty
alebo určený spôsob jej určenia, nestačí len poukaz na cenník služieb, v ktorom je takáto výška pokuty

uvedená. Zo zmluvného dojednania, ani z článku 10 - Sankcie, uvedené vo všeobecných obchodných
podmienkach nevyplýva, že by si účastníci dojednali pre prípad nevrátenia zariadenia zmluvnú pokutu
vo fakturovanej sume. Taktiež nebolo preukázané, či žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sporného
zariadenia, ani či žalovaný po doručenej výzve odmietol zariadenie vrátiť. Z týchto dôvodov nárok na
zmluvnú pokutu nepriznal, pretože nebola platne zmluvne dojednaná.

8. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením rozsudku v napadnutej zamietajúcej časti v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na
zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

9. Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol zamietajúci výrok napadnutého rozsudku, ktorým
bola žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 135,90 eur spolu s 8,50 % ročným úrokom z omeškania od
23.08.2013 do zaplatenia zamietnutá. Žalobca vo svojej žalobe tento nárok určil odkazom na faktúru
č. XXXXXXXXXX, splatnej dňa 22.08.2013, ktorou vyfakturoval žalovanému poplatok za nevrátenie
zariadenia. Z dokladov, predložených žalobcom, vyplýva, že poplatok za nevrátenie zariadenia STB

je v cenníku doplnkových služieb a zariadení označené ako zmluvná pokuta. Ako správne uviedol
súd prvej inštancie, zmluvnú pokutu, ktorú možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku, je
potrebné obligatórne dojednať v písomnej forme (§ 544 Občianskeho zákonníka), pričom jej podstatnou
náležitosťou je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej výpočtu a určenie záväzku, porušením
ktorého nárok na zmluvnú pokutu vzniká. Vykonaným dokazovaním písomné dojednanie zmluvnej

pokuty medzi žalobcom a žalovaným preukázané nebolo a tento záver súdu prvej inštancie nerozporuje
ani samotný žalobca vo svojom odvolaní.
10. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu, že súd neposudzoval
uplatnené nároky titulom náhrady škody, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
zároveň poukázal na to, že žalobca v konaní nepreukázal, či žalovaného vyzval na vrátenie sporného

zariadenia, ani, či žalovaný po doručenej výzve odmietol zariadenie vrátiť. Žalobca teda v konaní
nepreukázal existenciu škody, existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom
škody. Odvolanie žalobcu bolo preto nedôvodné.

11. Na základe týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej

výrokovej časti a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému nepriznal proti
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
nakoľko žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).