Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 18, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoP/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115217793
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115217793.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov

senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého
W. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, Slovenská 87, 080 28 Prešov, dieťa rodičov matky W. R., rod
S., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom W. X, XXX XX A. A., právne zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom,
advokátom, so sídlom Masarykova 2, Prešov a otca B. R., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX,
XXX XX V., právne zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, so sídlom Hlavná 89, 080
01 Prešov, o zvýšenie výživného, takto o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.

27P/265/2015-177 zo dňa 25.10.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného a výroku o povolení splácať dlžné
výživné v splátkach, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok
OkresnéhosúduPrešov,č.k.15C114/2011-40zodňa10.2.2012tak,že:zvýšilvýživnézostranyotcapre
mal. W. R., nar. XX.X.XXXX zo sumy 50 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne, pričom sumu 150 Eur
mesačne bude poukazovať k rukám matky, vždy do 28-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.9.2015
opakovane do budúcna a sumu 20 eur mesačne bude poukazovať na vkladnú knižku maloletého č. O

XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedenú vo VÚB banke, a.s., vždy do 28-ho dňa v mesiaci vopred,
počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2015 do
30.9.2016 pre mal. W. vo výške 1.300,- eur povolil súd prvej inštancie otcovi splácať v mesačných
splátkach po 80 eur, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania
dlhu. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, zamietol taktiež návrh otca
na zverenie mal. W. do striedavej osobnej starostlivosti a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že matka návrhom podaným na súde prvej inštancie dňa
02.07.2015 žiadala zvýšiť výživné zo strany otca pre maloletého W. na sumu 150 eur mesačne, počnúc
dňom 01.01.2015 do budúcna. Zároveň žiadala určiť sumu 20 eur mesačne na tvorbu úspor maloletého
W. na účet zriadený pre maloletého od 01.01.2015 do budúcna. Návrh bol odôvodnený tým, že náklady
maloletého v súvislosti s navštevovaním základnej školy sa zvýšili, od poslednej úpravy výživného
uplynulo 3 a pol roka a v súvislosti s návštevou základnej školy sú vynakladané aj jednorazové, prípadne
mimoriadne výdavky. Maloletý má aj mimoškolské aktivity, v súvislosti s ktorými vznikajú náklady. Keďže

otec pracuje v zahraničí, je SZČO, jeho príjem v roku 2011 bol minimálne 1 000 Eur mesačne a je
vlastníkom viacerých stavebných pozemkov a držiteľom motorového vozidla, žiadala, aby súd výživné
z jeho strany navýšil.Súd konštatoval, že otec návrhom súdu podaným súdu dňa 05.01.2016 žiadal, aby bola zmenená
úprava jeho styku s maloletým a žiadal zveriť maloletého W. do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov. Zároveň navrhol upraviť styk otca s maloletým počas Vianočných sviatkov, jarných prázdnin,

Veľkonočných sviatkov, letných prázdnin, ako aj styk matky s maloletým W. počas vyššie uvedených
sviatkov. Otec so zvýšením výživného nesúhlasil.
Súd uviedol, že návrh na zvýšenie výživného považoval opatrovník za dôvodný, keďže posledná úprava
výživného prebehla v rozvodovom konaní kedy maloletý navštevoval materskú školu, čo bolo v roku
2012.Vsúčasnejdobenavštevujeprvýstupeňzákladnejškoly,pretosútudôvodynazvýšenievýživného

v súlade s návrhom matky.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že čo sa týka úpravy výživného, posledná
realizovaná úprava výživného u maloletého prebehla spätne pred necelými piatimi rokmi. Rodičia sa v
danomobdobíohľadomvýživnéhodohodlinasume50eurmesačnenapriektomu,žematkažiadalaurčiť
už v tomto období výživné pre maloletého syna v sume 100 Eur mesačne. V medziobdobí došlo k zmene

pomerov. Maloletý značne podrástol, zvýšili sa mu výdavky na kúpu učebných pomôcok a školských
potrieb, rovnako výdavky súvisiace s návštevou základnej školy, ako je stravné, úhrada školského
klubu, ako aj úhrada jednorazových nepredvídateľných výdavkov súvisiacich s návštevou školy (školské
výlety, školy v prírode, účasť na kultúrnych predstaveniach, a podobne). Všetky tieto zvýšené výdavky
maloletého v podstatnej miere hradila matka sama, nakoľko otec počas celej doby prispieval na výživu

maloletého iba sumou 50 eur mesačne, občasne mu zakúpil oblečenie a obuv, a to najmä v období tesne
po podaní návrhu matkou na zvýšenie výživného a tiež mu zakupoval darčeky na jeho osobné sviatky,
pričom darčeky mu zakupovali aj starí rodičia zo strany otca.
Keďže od poslednej úpravy výživného mal súd prvej inštancie preukázanú podstatnú zmenu pomerov
na strane maloletého, pričom matka dôkladným spôsobom preukázala navýšené výdavky u maloletého

výpismi zo svojho účtu, kópiami dokladov o platení poplatkov v škole, ale tiež ústrižkami ohľadom kúpy
oblečenia, obuvi a školských pomôcok, považoval súd za dôvodné navýšiť výživné pre maloletého zo
strany otca. Pri určovaní výšky výživného prihliadal aj na možnosti a schopnosti na strane otca aj matky.
U matky súd zohľadnil jej osobnú starostlivosť o maloletého, ktorú nie je možné finančne vyčísliť a
ktorá spočíva v neoceniteľných prvkoch v tejto osobnej starostlivosti (morálne pôsobenie na dieťa, jeho

výchova, čas trávený s maloletým dieťaťom), pričom ide o obdobie, kedy matka nemôže navyšovať
svoj príjem inou prácou, resp. iným zamestnaním. Od poslednej úpravy výživného sa matke čiastočne
navýšil príjem, pracuje u toho istého zamestnávateľa ako pri poslednej úprave výživného, kde jej čistý
mesačný príjem bol priemerne vo výške 423,01 eur, v súčasnej dobe je v sume 524,10 Eur, teda došlo
k navýšeniu jej príjmu o 101,09 eur. Súd taktiež zistil, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene

pomerov aj na strane otca v tom, že v súčasnej dobe býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho osobnom
vlastníctve, býva tam s priateľkou, s ktorou sa spoločne podieľajú na poplatkoch spojených s bývaním. V
priebehu konania otec pracoval v zahraničí ako samostatne zárobkovo činná osoba, až pred posledným
pojednávaním súdu predložil pracovnú zmluvu, na základe ktorej sa zamestnal u W. A. - M. W., ktorá
je jeho priateľkou a s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Podľa predloženej pracovnej zmluvy je jeho

príjem 405 eur brutto za odpracovaných 40 hodín týždenne, čo je podstatne nižší príjem, aký vykazoval
otec v priebehu pojednávania, kedy pracoval v zahraničí ako samostatne zárobkovo činná osoba, tak
ako pri poslednej úprave výživného. Z predložených faktúr otcom vyplatených za obdobie, kedy pracoval
v zahraničí, z výpisu z jeho účtu, ako aj z vyjadrenia firmy GK MONT, s.r.o., proti ktorej otec podal žalobu
o zaplatenie nevyplatených faktúr, bolo zistené, že priemerný čistý mesačný príjem otca sa pohyboval

v sume okolo 2 000 eur mesačne, čo je podstatne vyšší príjem, aký je príjem na strane matky. Tiež boli
preukázané lepšie majetkové pomery u otca ako u matky, ktorý je vlastníkom viacerých nehnuteľností,
vlastní rodinný dom, viacero pozemkov - ornú pôdu v katastrálnom území V., jeho príjem mu umožňuje
splácať leasing na osobné motorové vozidlo, pričom matka býva v nájomnom byte, nevlastní žiadne
nehnuteľnosti, ani žiaden väčší majetok. Skutočnosť, že otec v závere konania zmenil zamestnanie, súd

považuje v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine za vzdanie sa bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, nakoľko si otec dobrovoľne sám
znížil svoj mesačný príjem tým, že sa zamestnal na základe pracovnej zmluvy, podľa ktorej je jeho
súčasná mzda podstatne nižšia ako príjem z podnikania. V priebehu konania nebolo preukázané, že
by sa mu nedarilo v podnikateľských aktivitách. Naopak, pri porovnaní daňových priznaní za rok 2014

a 2015 sa jeho príjmy v roku 2015 navýšili o 9 766,44 eura, čím mal súd preukázané, že sa mu v
podnikateľskýchaktivitáchdarilo.Ajnaďalejmoholpracovaťvzamestnaníakoživnostníkajehotvrdenia,
že ukončil živnosť z dôvodu, že mu neboli vyplácané faktúry neobstojí, nakoľko časť neuhradenýchfaktúr mu už bola uhradená a ďalšia časť mu má byť uhradená v priebehu prvého kalendárneho polroka
2017. Ohľadom ďalších faktúr sa na tunajšom súde vedie konanie o ich zaplatenie.
Vzhľadom na porovnanie životnej úrovne maloletého W., ktorý býva s matkou a životnej úrovne otca

súd prvej inštancie skonštatoval, že otec býva v rodinnom dome, užíva osobné motorové vozidlo,
býva so svojou priateľkou, je spoločníkom a konateľom firmy Sekretárky SK, s. r. o., ktorá bola
zapísaná do Obchodného registra pred pol rokom, preto podľa názoru súdu je dôvodné navýšiť výživné
nielen s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého, ale aj pri zohľadnení možností, schopností
a majetkových pomerov na strane otca. Za primerané zvýšenie výživného považoval súd zvýšenie

výživného zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 170 eur mesačne, pričom sumu 150 eur mesačne je
otec povinný poukazovať k rukám matky, vždy do 28-ho dňa v mesiaci vopred. Ide o výšku výživného,
ktorá zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, ale najmä možnostiam a schopnostiam otca,
ktoré súd mal preukázané vykonaným dokazovaním. Zároveň sumu 20 eur mesačne súd uložil otcovi
poukazovať na vkladnú knižku maloletého, ktorú za tým účelom matka maloletého zriadila vo VÚB
banke, a.s., pričom otec súhlasil s poukazovaním časti výživného na sporenie maloletému, čo mal súd

preukázané aj čestným prehlásením pani K. B. zo dňa 4.1.2016, podľa ktorého poskytla finančné služby
otcovi, ktorý sa informoval ohľadom možnosti sporenia pre syna aj s úrazovým poistením. Suma 20 eur
mesačne bude vinkulovaná do dovŕšenia 18-teho roku veku dieťaťa a s týmito finančnými prostriedkami
nebude môcť nakladať ani matka, ani otec a sú určené výlučne pre potreby maloletého, s ktorými bude
môcť disponovať po dovŕšení plnoletosti. V prípade nevyhnutnosti použiť tieto finančné prostriedky, je

výber týchto finančných prostriedkov podmienený súhlasom súdu. Otec je povinný vkladať finančné
prostriedky na vkladnú knižku maloletému počnúc právoplatnosťou rozsudku do budúcna z dôvodu, že
doposiaľ sa čiastočne podieľal na úhradách potrieb maloletého, trávi s ním čas, stretáva sa s ním a
zakúpením oblečenia, obuvi pred pojednávaním mu prispel aj nad rámec bežného výživného.
Súd zvýšil výživné počnúc dňom 01.09.2015 do budúcna, teda od začiatku školského roka, kedy matka

mala zvýšené výdavky na zakúpenie učebných pomôcok, školských potrieb a kedy maloletý nastúpil do
3. ročníka základnej školy. Takto vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 1.9.2015 do 30.9.2016 v
celkovejvýške1300eur(t.j.13mesiacovx100eur),ktorémusúdpovolilsplácaťvmesačnýchsplátkach
po 80 eur, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu. Aj keď
matka žiadala určiť vyššie výživné zo strany otca, a to v sume 200 eur mesačne, uvedenú sumu súd

považoval za vysokú vzhľadom na vek maloletého, jeho preukázané potreby, ako aj preukázaný príjem
na strane otca, preto v tejto časti návrh matky zamietol ako nedôvodný. Zároveň zamietol návrh matky
v časti týkajúcej sa obdobia, od ktorého došlo k navýšeniu výživného, pričom súd za podstatnú zmenu
pomerov považoval začiatok školského roka v roku, v ktorom matka podala návrh na súd.
Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým, keďže otec v priebehu konania žiadal zveriť maloletého do

striedavej osobnej starostlivosti, avšak rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 27 P 40/2016-22 zo dňa
14.6.2016 bolo zastavené konanie otca o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a bol
upravený v širšom rozsahu styk otca s maloletým, návrh, ktorý bol prednesený otcom v tomto konaní,
súd zamietol ako nedôvodný.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej

len „ZoR“) - § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 § 78 ods. 1, 3.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého.

Otec podal odvolanie voči výrokom o zvýšení výživného a dlžnom výživnom, dôvodiac ust. § 365 ods. 1
písm. e), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uviedol, že od
poslednej úpravy výživného nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa,
ani na jeho strane, ktorá by odôvodňovala zmenu výživného určeného predchádzajúcim rozhodnutím
súdu. Maloletý síce navštevuje už 4. ročník základnej školy, avšak výživné vo výške 50 eur, ktoré bolo

určené predchádzajúcim súdnym rozhodnutím celkom postačuje pokryť jeho výdavky nakoľko otec sám
dobrovoľne podľa svojich finančných možností a schopností zakupuje maloletému nad rámec bežného
výživného potrebné oblečenie, obuv, školské pomôcky, prípadne iné darčeky a taktiež ho bráva na
rôzne výlety, akcie, podporuje ho v športových aktivitách, dáva mu vreckové a keď sú spolu, hradí mu
všetky jeho výdavky. Matkou uvádzané výdavky boli len jednorazovými výdavkami, nie pravidelnými

výdavkami, ktoré musí hradiť každý mesiac, a na úhrade niektorých z nich sa podieľal aj sám otec.
Otec sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že na jeho strane došlo k zmene pomerov v
tom, že v súčasnej dobe býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Je síce pravda,
že v súčasnosti býva so svojou priateľkou v rodinnom dome, jedná sa však o rozostavaný, doposiaľneskolaudovaný rodinný dom. Otec nemá možnosť iného bývania a nemá ani dostatok finančných
prostriedkov na jeho dokončenie. Čo sa týka jeho príjmov má za to, že v danom prípade nešlo o vzdanie
sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, nakoľko

priamo v konaní bolo preukázané, že mal a má neustále problém s úhradou za ním vykonanú prácu,
jeho príjem bol nestály, nepravidelný, a to mu častokrát spôsobovalo aj existenčné ťažkosti a problémy
s úhradou svojich každodenných potrieb a výdavkov. Ďalším dôležitým dôvodom, pre ktorý prestal
vykonávať činnosť v zahraničí bol aj fakt, že pre túto prácu, keďže musel byť často odcestovaný, a to
aj na dlhšiu dobu, nemohol byť so svojím synom tak často, ako by si prial. Otec nesúhlasil s názorom

súdu, že je dôvodné navýšiť výživné nielen s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého, ale
aj pri zohľadnení možností a schopností a majetkových pomerov na strane otca. Naopak poukázal
na to, že zmena pomerov nastala práve na strane matky, ktorej príjem vzrástol a súd prvej inštancie
túto skutočnosť opomenul a nezohľadnil túto skutočnosť pri určovaní výšky výživného. Otec zároveň
nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu o tvorbe úspor, nakoľko otec nemá také zárobkové a majetkové
možnosti a schopnosti, aby platil bežné výživné v sume vyššej ako 50,- eur, nie ešte výživné na tvorbu

úspor. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh
matky na zvýšenie výživného zamietne, alternatívne, aby tento rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil
mu vec na ďalšie konanie.

3. Opatrovník maloletého sa k odvolaniam otca nevyjadril.

4. Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil. Matka sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a má
za to, že tento rozsudok bol vyhlásený spravodlivo a na podklade náležite zisteného skutočného stavu
veci. Konštatovala, že na strane mal. W. došlo k objektívnemu zvýšeniu celkových životných nákladov.

Na strane matky došlo iba k nepatrnému, ba až zanedbateľnému zvýšeniu príjmu, a to navyše až po
troch, resp. štyroch rokoch nepretržitého výkonu rovnakého zamestnania. Naopak, na strane otca badať
celkom zjavné vzdanie sa výhodnejšieho príjmu bez dôležitého dôvodu. Nepochopiteľným sa javí postoj
otca ohľadne tvorby úspor, keď otec na pojednávaní dňa 14.06.2016 výslovne súhlasil s tvorbou úspor
pre syna vo výške 20 a v odvolaní už navrhuje nárok na tvorbu zamietnuť. V rámci vyjadrenia matka

predložila konajúcemu súdu tiež doklady o tom, že mal. W. mal v poslednom (zimnom) období ďalšie
mimoriadne výdavky na oblečenie a obuv.

5. Matka maloletého podala dňa 06.03.2017 na Krajskom súde v Prešove podanie označené ako
„oznámenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie o odvolaní“. Uviedla, že z informácií priamo

získaných od otca maloletého, ako aj od maloletého syna sa dozvedela, že otec od januára 2017 znovu
začal vykonávať svoju pôvodnú prácu v zahraničí, vrátane nadštandardného príjmu, ktorý dosahoval.
Uvedená podstatná skutočnosť týmto jednoznačne potvrdzuje, že celé konanie otca týkajúce sa jeho
zamestnania sa u svojej priateľky za minimálnu mzdu bolo vyslovene účelové a otec ho uskutočnil len
pre potreby prebiehajúceho konania o zvýšenie výživného domnievajúc sa, že mu to privodí pre neho

priaznivejšie rozhodnutie. Z toho potom plynie aj úplná neopodstatnenosť jeho argumentácie uvedenej
v odvolaní dotýkajúca sa okolnosti, že sa otec nevzdal výhodnejšieho zamestnania, resp. príjmu bez
dôležitého dôvodu.

6 Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP,

vzhľadom na včas podané odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 03.05.2017 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého nebolo
dôvodné.

7. V odvolaní nebol napadnutý výrok, ktorým súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol a rovnako
tiež nebol napadnutý výrok, ktorým súd zamietol návrh otca na zverenie mal. W. do striedavej osobnej
starostlivosti. V tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a nebolo oprávnením,
ani povinnosťou odvolacieho súdu podrobiť ho prieskumu.

8. Podstata odvolacích argumentov otca bola totožná s tými argumentmi, ktoré prezentoval v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie.9. Podľa § 66 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), odvolací
súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd, vychádzajúc z citovaných ustanovení Civilného mimosporového poriadku, preskúmal
odvolaním napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce s akcentom na otcom uvádzané

odvolacie dôvody, to všetko aj s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná
odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
10. Po oboznámením sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom, mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na

týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, stotožňujúc sa s
ním, a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:
Podľa článku 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa (v ďalšom len „Dohovor“) záujem dieťaťa musí byť
prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými

zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Toto ustanovenie (článok 3 ods.1 Dohovoru) má povahu normy bezprostredne použiteľnej („self -
executing“). Uvedená norma je na priame použitie spôsobilá vzhľadom na svoju dikciu (... záujem
dieťaťa ... pri akejkoľvek činnosti), ktorá je dostatočne a do takej miery jasná, aby povinné subjekty,
ktorým je adresovaná (vnútroštátne subjekty) boli schopné zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoje

správanie (nález Ústavného súdu Českej republiky z 09. apríla 1997, sp.zn. PL.ÚS 31/96).
Aj keď záujem dieťaťa predstavuje jeden zo základných princípov, na ktorých je postavené súčasné
rodinné právo, nie je tento pojem právnymi predpismi nijako vymedzený. Komentár Výboru OSN pre
práva dieťaťa vo vzťahu k najlepšiemu záujmu dieťaťa uvádza: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa
je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne vzhľadom na špecifickú

situáciu, v ktorej sa dieťa či deti, ktorých sa to týka, nachádza, pričom pozornosť by sa mala venovať ich
osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem
dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa [(General comment
No. 14 (2013) on the right of the child to have his or her best interests taken as a primary consideration
(art . 3, para. 1), str. 9, (dostupné na http://www.ohchr.org)].

Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Elsholz proti Nemecku z 13.07.2000, sť.č.
25735/94 vyplýva, že podľa ustálenej judikatúry aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe,
zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča,
pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch.
11. Vychádzajúc z uvedených noriem a názoru vyplývajúceho z citovaného rozhodnutia súdnej autority,

majúc súčasne na zreteli individuálny rozmer každej jednotlivo posudzovanej veci v kontexte so
skutkovými okolnosťami, ktoré sú zrejmé z dôkazov a boli vykonané v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie, je zrejmé čo sa týka odvolania otca proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o
zmene výšky výživného a času, od kedy táto zmena má byť realizovaná, je potrebné uviesť, že odvolanie
otca, ktorý má za to, že vyššie výživné, ako bolo doposiaľ stanovené, nevychádza z potrieb maloletého

a pomerov oboch rodičov, dôvodnými neboli.
12.Zákonorodinevychádzazfilozofie,žedieťamázozákonaprávonavýživu;ideojehozákonnýnárok,
explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Základ vyživovacej povinnosti
rodičov k maloletému je zakotvený v rámci demonštratívneho výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti
v § 28 ods. 1 písm. a) ZoR. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor vlastných minimálnych

potrieb, zabezpečiť dieťaťu výživu. Dieťaťu je zákonom priznané právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak
v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase rozhodnutia nového. Predpokladom zmeny právoplatného
rozhodnutia o výživnom nemôže byť akákoľvek zmena pomerov, musí ísť o výraznú zmenu okolností,

ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže
byť aj vyšší vek dieťaťa, zvýšenie alebo zníženie príjmu ovplyvňujúceho celkovú situáciu osôb, ktoré sú
povinné prispievať na výživu maloletého, a to nielen na krátky čas.Ako z dokazovania realizovaného súdom prvej inštancie vyplynulo, k takejto zmene pomerov došlo.
Maloletý má vyšší vek, začal navštevovať školské zariadenie, s čím sú spojené výdavky, na strane oboch
rodičov došlo k zvýšeniu príjmu, resp. s ohľadom na oznámenie matky podaného dňa 06.03.2017 otec

povzdanísabezdôležitéhodôvoduvýhodnejšiehozamestnania,zárobkualebomajetkovéhoprospechu
sa opätovne vrátil k práci v zahraničí ako samostatná zárobková činná osoba, z ktorej mu v minulosti
plynul nadštandardný príjem, životná úroveň otca je však zrejme vyššia, čo vyplýva aj z toho, že do
jeho majetkových aktív patrí aj rodinný dom. Maloletý, ktorý žije s matkou, má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojho otca. Súd preto správne uložil otcovi prispievať na výživu maloletého sumou, ako

je uvedená vo výroku jeho rozhodnutia, vrátane rozdelenia tejto sumy na čiastku, ktorú bude poukazovať
k rukám matky a na čiastku, ktorú poukáže na vkladnú knižku maloletého v záujme sporenia finančných
prostriedkov maloletému, s ktorými bude oprávnený disponovať po dovŕšení plnoletosti. Čo sa týka toho,
že súd prvej inštancie uložil povinnosť otcovi maloletého prispievať na výživu od 01.09.2015 opakovane
do budúcna, je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie toto rozhodnutie náležite odôvodnil, vyplýva aj
z vykonaných dôkazov, ako už bolo uvedené, zmena výšky výživného je namieste od toho časového

úseku, kedy k reálnej zmene pomerov došlo.
Správne postupoval súd prvej inštancie aj pokiaľ sa týka výpočtu dlžného výživného, ktoré vzniklo otcovi
na výživnom s prihliadnutím na zmenu výšky vyživovacej povinnosti. Taktiež bolo dôvodné povoliť otcovi
splatiť tento nedoplatok spôsobom, ako vyplýva z rozhodnutia súdu prvej inštancie.
13. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, čo sa týka

aj rozhodnutia o trovách konania, postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania zo spisu nevyplýva (§ 57 v spojení s § 52 CMP).
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.