Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Monika Jusková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoP/8/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204719
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8816204719.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci starostlivosti súdu o mal. H. H. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Vranov nad Topľou, za účasti rodičov L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A. nad N., F. XXX/X a X. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v Q. XX, o zníženie výživného, o odvolaní otca maloletej proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P/126/2016 - 20 zo dňa 25.10.2016 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol
návrh otca na zníženie výživného a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.
Súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu otca na zníženie výživného na maloletú dcéru z dôvodu
straty zamestnania. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn.: 8P/73/2015 zo dňa 29. 01. 2016 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na
maloletú dcéru H. zo sumy 40 eur na čiastku 80 eur mesačne, počnúc mesiacom november 2015.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 26. 02. 2016. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal
zoskutočností,žeotecvzamestnanídosahuječistýpríjemvovýške326,79eur,maloletédieťaježiakom
8. ročníka základnej školy.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že dňom 08. 06. 2016 bol ukončený jeho pracovný pomer v spoločnosti
Balkar, s.r.o. A. a to dohodou bez udania dôvodu. Jeho pracovný pomer bol skončený preto, že
zamestnávateľ nemal preňho dostatok práce. Následne od 20. 07. 2016 do 30. 09. 2016 pracoval v
tejto spoločnosti na dohodu o pracovnej činnosti.. Trvalý pobyt má evidovaný v obci Q., ale väčšinou
sa zdržiava v rodinnom dome v obci X.. Okrem bežných výdavkov musí platiť poplatok za telefón
12 eur, životné poistenie 33 eur, ročný poplatok za elektrinu v X. 13 eur. Svojej matke prispieva na
poplatkyspojenésbývanímazakúpenímdrevačiastkou40eurmesačne.Potvrdil,žejezdravý,schopný
pracovať, 20 rokov vykonáva práce maliara. V najbližšom období sa mu rysuje nejaká práca, ale musí
si vybaviť cestovný pas. Finančné úspory nemá žiadne.
Matka so znížením výživného nesúhlasila. Podľa jej vedomostí otec pracuje denne, zrejme bez
pracovnej zmluvy. Matka vykonáva prácu opatrovateľky v Rakúsku s príjmom 450 eur. Popri bežných
nákladoch platí poplatky za telefón, inkaso 165 eur. Býva v byte so svojim priateľom, ktorý je zamestnaný
asmatkou,ktorájestarobnádôchodkyňa.Spriateľomsizakúpilidomamesačnesplátkahypotekárneho
úveru bude činiť sumu 316 eur. Maloletá H. je žiačkou 9. ročníka Základnej školy v A. S. N.. Stravuje
sa v školskej jedálni s poplatkom 30 eur. Zvýšené náklady sú spojené so zakúpením školských potrieb,učebníc, ošatenia, obuvi, ako aj s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Dcéra navštevuje stomatológa
a očnú ambulanciu. Matka potvrdila, že dcéra sa s otcom pravidelne nestretáva. Bola pár krát u otca a
tento bol pod vplyvom alkoholu. Dcéra takéto situácie neznáša, preto k nemu nerada chodí.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že od ostatnej úpravy výšky výživného
nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Maloletá H. je
žiačkou posledného ročníka základnej školy a v súvislosti s plnením jej školských povinností vznikajú
matkezvýšenévýdavkynaškolsképotreby,ošatenie,obuv.Maloletédieťaječinnévofolklórnomsúbore,
s čím sú spojené finančné náklady. Taktiež zdravotný stav maloletej vyžaduje pravidelné kontroly u
odborných lekárov (zubár, očný lekár). Otec ako povinný rodič požadoval znížiť výživné z dôvodu, že
je nezamestnaný. Výsluchom otca, oboznámením sa so správou spoločnosti Balkar, s.r.o., Hanušovce
nad Topľou súd zistil, že v júni 2016 otec ukončil pracovný pomer dohodou. Tvrdenie otca, že k
ukončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu, že zamestnávateľ nemal preňho prácu sa v súdnom
konaní nepreukázalo. Podpísaním dohody o skončení pracovného pomeru sa otec vzdal práce, príjmu
a súd nemôže na túto skutočnosť prihliadať ako na podstatnú zmenu pomerov na strane otca, ktorá by
odôvodňovala zníženie výživného. Súd pri rozhodovaní o výške výživného zohľadňuje vek maloletého
dieťaťa, jeho odôvodnené potreby a zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča. Vychádza teda
nielen z reálneho príjmu, ktorý povinný rodič skutočne dosahuje, ale z možností a schopností rodiča
príjem dosahovať. Otec je zdravý, schopný pracovať a vzhľadom na jeho doterajšiu prax v odbore mal
súd za preukázané, že je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem v takej výške, aby si
mohol plniť vyživovaciu povinnosť na jediné maloleté dieťa vo výške doposiaľ určeného výživného 80
eur.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine - § 62
ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 1.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec. V odvolaní
poukázal na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine a na minimálne výživné v sume 30 % životného
minima. Uviedol, že súd prvej inštancie nebral ohľad na to, že jeho príjem nedosahuje sumu životného
minima, a že keď mohol, posielal výživné pravidelne, niekedy aj dvakrát do mesiaca. Poprel, že by sa
dobrovoľne vzdal práce alebo príjmu.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že tvrdenie otca o tom, že
zamestnávateľ pre neho nemá inú prácu sa v konaní nepreukázalo. Poukázal na ust. § 75 ods. 1 Zákona
o rodine. Konštatoval, že otcovi nič nebráni pracovať napr. aj v zahraničí, pričom túto alternatívu do
budúcna zvažuje. Zníženie výživného je podľa názoru kolízneho opatrovníka v rozpore so záujmami
maloletej. Kolízny opatrovník sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnil.
4. Matka maloletej s odvolaním navrhovateľa nesúhlasila. Vo svojom vyjadrení vyslovila podozrenie, že
navrhovateľ pracuje bez pracovnej zmluvy. Poukázala na to, že platby výživného sú uhradené vždy z
iného mesta, a že je nepochopiteľné, aby nezamestnaný bol schopný toľko cestovať. Navrhla, aby súd
jeho odvolanie neakceptoval.
5. Na predmetné vyjadrenie matky reagoval otec a poprel pravdivosť jej tvrdení. Zdôraznil, že výživné
platí každý mesiac, pričom je bez finančných prostriedkov a podporuje ho jeho matka. Podotkol tiež, že
si hľadá prácu. Zároveň priložil prehľad platieb výživného.
6. Matka vo svojom ďalšom vyjadrení uviedla, že otec platí výživné nepravidelne a v rôznej výške a
poukázala na výdavky na maloletú, ktoré treba uhrádzať.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 03.05.2017
(§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletej nie je dôvodné.
8. Podľa § 395 ods. 1, 2 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.9. Podstata odvolacích argumentov otca maloletej je totožná s jeho argumentmi, ktoré prezentoval v
priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Má za to, že vzhľadom na stratu zamestnania nemôže
platiť výživné na maloletú dcéru v súdom určenej výške 80 Eur mesačne.
10. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolací súd, vychádzajúc z citovaných ustanovení Civilného mimosporového poriadku, preskúmal
odvolaním napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce s akcentom na otcom uvádzané
odvolacie dôvody, a to všetko aj s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
11. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, stotožňujúc sa s
ním, a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, dodáva:
Podľa článku 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa (v ďalšom len „Dohovor“) záujem dieťaťa musí byť
prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Toto ustanovenie (článok 3 ods.1 Dohovoru) má povahu normy bezprostredne použiteľnej („self -
executing“). Uvedená norma je na priame použitie spôsobilá vzhľadom na svoju dikciu (... záujem
dieťaťa ... pri akejkoľvek činnosti), ktorá je dostatočne a do takej miery jasná, aby povinné subjekty,
ktorým je adresovaná (vnútroštátne subjekty) boli schopné zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoje
správanie (nález Ústavného súdu Českej republiky z 09. apríla 1997, sp.zn. PL.ÚS 31/96).
Aj keď záujem dieťaťa predstavuje jeden zo základných princípov, na ktorých je postavené súčasné
rodinné právo, nie je tento pojem právnymi predpismi nijako vymedzený. Komentár Výboru OSN pre
práva dieťaťa vo vzťahu k najlepšiemu záujmu dieťaťa uvádza: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa
je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne vzhľadom na špecifickú
situáciu, v ktorej sa dieťa či deti, ktorých sa to týka, nachádza, pričom pozornosť by sa mala venovať ich
osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem
dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa [(General comment
No. 14 (2013) on the right of the child to have his or her best interests taken as a primary consideration
(art . 3, para. 1), str. 9, (dostupné na http://www.ohchr.org)].
Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Elsholz proti Nemecku z 13.07.2000, sť.č.
25735/94 vyplýva, že podľa ustálenej judikatúry aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe,
zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča,
pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch.
12.Zákonorodinevychádzazfilozofie,žedieťamázozákonaprávonavýživu;ideojehozákonnýnárok,
explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Základ vyživovacej povinnosti
rodičov k maloletému je zakotvený v rámci demonštratívneho výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti
v § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor vlastných
minimálnych potrieb, zabezpečiť dieťaťu výživu. Dieťaťu je zákonom priznané právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času, pokiaľ nie sú deti samé schopné sa živiť.
Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Pri
rozhodovaní o zmene výživného treba vždy porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase
skoršieho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného
rozhodnutia o výživnom je výrazná zmena okolností na jednej či druhej strane, ktoré boli podkladom
pre predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Zmena pomerov musí byť pritom výrazná, nie
krátkodobého charakteru, alebo nepatrná. Zmenou pomerov môže byť aj podstatne vyšší vek dieťaťa,jeho nástup na vyšší stupeň školy, zvýšenie alebo zníženie zárobku niektorého z rodičov, zmena počtu
vyživovaných osôb a pod.
Výživné dieťaťa zahŕňa čiastku potrieb na výživu vo vlastnom slova zmysle, ale aj čiastku na
uspokojovanie ďalších potrieb dieťaťa (ošatenie, obuv, potreby pre rozširovanie a prehlbovanie jeho
vzdelávania, rozvoj záujmov, hradenie nákladov spojených s kultúrnymi a športovými potrebami). Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, aj od jeho zdravotného stavu.
13. V danom prípade je síce potrebné prisvedčiť otcovi, že na jeho strane došlo k zmene pomerov,
keď stratil zamestnanie a s tým súvisiaci príjem. Na druhej strane však súd prvej inštancie správne
konštatoval, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo dohodou. Vo všeobecnej rovine, predpokladom
uzavretia akejkoľvek dohody je súhlas všetkých účastníkov dohody s jej obsahom. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že otec sa dobrovoľne vzdal zamestnania a z neho plynúcich príjmov, keďže
dohodu o skončení pracovného pomeru nebol nútený podpísať, a zároveň neuviedol, ani súd nezistil
žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý tak urobil. Opak v konaní preukázaný nebol. Preto, vychádzajúc z
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, druhá veta pred bodkočiarkou, podľa ktorého na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, súd prvej inštancie postupoval
správne, keď pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného nepovažoval stratu zamestnania za
podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.
Na strane povinného sa preskúmavajú nielen jeho reálne majetkové pomery, ale aj jeho schopnosti a
možnosti, t.j. berie sa do úvahy aj to, či a v akom rozsahu, podľa svojich schopností a možností, povinný
môže získať prostriedky potrebné na plnenie vyživovacej povinnosti. V danom prípade je otec zdravý
človek v produktívnom veku, a teda je schopný pracovať, a ako sám uviedol, prácu si hľadá. Strata
zamestnania na strane otca teda nemusí byť okolnosťou dlhodobého charakteru.
Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletej, resp. výdavky na ňu vynakladané zo strany matky, možno
konštatovať, že tieto od poslednej úpravy výživného nepoklesli, a preto by zníženie výživného malo
negatívny dopad na maloletú a bolo by v rozpore s jej záujmami.
14. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, čo sa týka
aj rozhodnutia o trovách konania, postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania zo spisu nevyplýva (§ 57 v spojení s § 52 CMP).
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.