Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/78/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201290
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7012201290.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: H. G., trvale bytom K., zastúpeného
advokátom Mgr. Valérom Podoľskim, so sídlom Námestie slobody č. 1, Humenné, proti žalovanému:
Okresný úrad Michalovce, odbor všeobecnej vnútornej správy, so sídlom Námestie slobody 1,
Michalovce, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. ObU - MI - OVV -
2012/01926 a spol. zo dňa 05.03.2012, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

č. k. 7S/207/2012-65 zo dňa 12.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/207/2012-65 zo dňa
12.11.2014 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len ,,O.s.p.“) zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal práv na náhradu trov
konania.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého postupu a rozhodnutia žalovaného č. ObU - MI - OVV -
2012/01926 a spol. zo dňa 05.03.2012, ktorým zastavil konanie podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch, vedené proti obvinenému J. G., dospel k záveru, že žalobca v konaní
nemal postavenie poškodeného a vystupoval ako svedok, ktorý vec oznámil orgánom polície. Žalobca

nie je subjektom, ktorému by svedčilo postavenie účastníka priestupkového konania tak, ako to vyplýva
z § 72 a nasl. zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, a preto nemá aktívnu procesnú legitimáciu na
preskúmanierozhodnutiažalovanéhoakoopomenutýúčastník,sktorýmsavsprávnomkonanínekonalo
a ktorému nebolo doručené rozhodnutie v zmysle § 250b ods. 2 O.s.p.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, osobne dňa
29.01.2015. Žalobca uviedol, že krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže

žalobca bol účastníkom správneho konania - poškodeným, vzhľadom na skutočnosť, že v dôsledku
konaniaJ.G.,bolpráceneschopný5dní,bolamuspôsobenámajetkováujma,amalbybyťposudzovaný
ako poškodený v súlade s § 72 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení.
Žalovanývosvojompísomnomvyjadreníkodvolaniuuviedol,žesastotožňujesnapadnutýmuznesením
krajského súdu, keďže žalobca v predmetnom priestupkovom konaní už v štádiu objasňovania
priestupku pred orgánmi polície uviedol, že konaním obvineného mu nevznikla žiadna škoda, pričom

dodal, že práceneschopný nebol, keďže je invalidný dôchodca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
žalobcavpriestupkovomkonanínemalpostaveniepoškodeného,aleprocesnépostaveniesvedka,ktorý
oznámil vec orgánom polície a v konaní bol ako svedok vypočutý.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona
č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie
konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.).Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 250 ods. 2 O.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník
správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach.
Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s
účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Podľa § 72 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení aktuálnom v čase vydania rozhodnutia v
konaní o priestupku sú účastníkmi konania
a) obvinený z priestupku,
b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom,
c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania
veci,

d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1 <.
Podľa § 76 ods. 1 písm. c) správny orgán konanie zastaví, ak spáchanie skutku, o ktorom sa koná,
nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

Podľa § 81 ods. 2 zákona č.372/1990 o priestupkoch sa môže poškodený odvolať len vo veci náhrady

škody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z dôvodov odvolania proti napadnutému uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/207/2012-65 zo dňa 12.11.2014, po oboznámení sa s obsahom
pripojeného súdneho a administratívneho spisu má za to, že Krajský súd v Košiciach na základe vyššie

uvedeného správne najskôr posudzoval, či žalobca je osobou oprávnenou na podanie žaloby v súlade s
§ 250 ods. 2 veta prvá O.s.p., s ohľadom na tvrdené ukrátenie na právach. Aktívna procesná legitimácia
žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 250 ods. 2. O.s.p., ktorá robí procesný subjekt osobou
oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka
správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím, vydaným v správnom

konaní.

V priestupkovom konaní sa rozhodovalo o obvinení z priestupku J. G. a rozhodnutím o zastavení
konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom, nemohol byť žalobca ukrátený na
svojich právach, pretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku

a svojimi účinkami neovplyvňuje právnu pozíciu žalobcu, t.j. nezasahuje do právnej sféry žalobcu, ani
nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia. Priestupok prejednávaný podľa § 49 ods. 1 písm. d)
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch nie je súkromnoprávnym deliktom, a preto osoba postihnutá
priestupkom nemôže ako účastník konania intervenovať do zisťovania skutkového stavu týkajúceho
sa viny a trestu, ktoré sú ovládané zásadou oficiality a sú zverené do právomoci štátnych orgánov.

Uplatňovanie práv poškodeného - svedka má adhézny charakter týkajúci sa náhrady majetkovej škody.
V tomto prípade majetková škoda žalobcovi nevznikla.

Žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby, pretože žalobou napadnutým rozhodnutím
žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu v

Michalovciach, Odbor všeobecnej vnútornej správy č. ObU - MI - OVV - 2012/01926 a spol. zo dňa
05.03.2012 nebolo rozhodnuté o žiadnych právach alebo povinnostiach žalobcu, z čoho vyplýva, že
týmto rozhodnutím žalobca, ako je už uvedené vyššie, nemôže byť ani ukrátený ani dotknutý na svojich
právach. Žalobca bol dňa 31.01.2012 vypočutý ako svedok a jeho procesné postavenie svedka sa
uvádza i v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a správny orgán z jeho výpovede ako z dôkazu i

vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia. Vec bola prešetrená i Krajskou prokuratúrou Košice,
ktorá prípisom zn. Kd 142/12-8 zo dňa 13.08.2012 žalobcovi oznámila, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného malo náležite zistený skutkový stav a považuje ho za zákonné.
Podľa ustanovenia § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala
oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť

predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil
a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak
žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2).Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu, v súlade
s citovanými ustanoveniami potvrdil, stotožniac sa s názorom krajského súdu, že žalobca nie je osobou
aktívne procesne legitimovanou na podanie žaloby v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. v
spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v
odvolacom konaní nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.