Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Ferdinand Zimmermann
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/188/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616203224
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616203224.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Ferdinanda Zimmermanna a sudkýň JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr.
Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanej P. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., F. č. XXX/XX, zast. JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou z AK Poltár,
Železničná č. 7 v konaní o zaplatenie 5,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. 21C/70/2016-99 zo dňa 06. 03. 2017 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol (druhý výrok), p o t v r d z u j e.
V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti (prvý a tretí výrok) zostáva rozsudok okresného súdu
nedotknutý.
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% účelne vynaložených
nákladov.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 06. 03.
2017žalovanúzaviazalzaplatiťžalobcovi5,-Eursúrokomzomeškania1,16Eurasúrokomzomeškania
zo sumy 5,-Eur vo výške 5% ročne od 20.05.2015 do zaplatenia (prvý výrok). Vo zvyšku súd žalobu
zamietol (druhý výrok). Žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške (tretí výrok).
2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je
typickou formulárovou zmluvou vopred pripravenou, ktorej obsah účastník nemal možnosť zmeniť ani
doplniť. Súčasťou zmluvy je dohoda o plnení v splátkach z toho istého dňa, ktorá bola uzatvorená
súbežne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Uvedená dohoda o plnení v splátkach k zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. 615602911 zo dňa 09.08.2013 je tiež typická formulárová zmluva vopred
pripravená a naformulovaná. Ako vyplýva zo žaloby, žalovaná uhradila sumu 160,-Eur. Z vyjadrenia
žalobcu sa konštatuje, že žalovaná porušila podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nedodržala
splátkovýkalendár,pretojejžalobcaoznámil,ževzmyslezmluvyospotrebiteľskomúverestratilavýhodu
splátok, dlh sa stal splatný v celosti a bola vyzvaná na úhradu celého dlhu. Z pripojených listín však súd
nezistil, či došlo k zosplatneniu dlhu, s akým dátumom a či táto skutočnosť bola žalovanej oznámená.
3. Predvedeným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že žalobca sa doručeným návrhom
domáha zaplatenia istiny vo výške 5,-Eur, úrokov, úrokov z omeškania ako aj poplatku vo výške 105,70
Eur, poplatku za upomienku 10,- Eur a zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur titulom dohody o plnení v
splátkach zo dňa 09.08.2013, ktorá mala tvoriť dodatok zmluvy o spotrebiteľskom úvere z toho istéhodňa. V tejto súvislosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o plnení v splátkach je neplatným
právnym úkonom, ktorý bol uzavretý za účelom obchádzania súboru zákonov prijatých v súvislosti
s ochranou spotrebiteľa ako slabšieho článku spotrebiteľského vzťahu. Je totiž zrejmé, že žalovaná
uzavrelazmluvuospotrebiteľskomúverezaúčelomzískaniaúveruvovýške200,-Eursúrokomvovýške
39,15% ročne za podmienky, že úver bude splácať pri výške ročnej percentuálnej miere nákladov 92%.
Je potom obchádzaním zákona súbežného uzavretia dodatku zmluvy z toho istého dňa ako dohody o
plnení v splátkach v ktorom je uvedené, že dlžník je povinný uhradiť celkovú výšku dlhu v sume 384,-Eur
v 12. Splátkach po 32,-Eur pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 92%. Súd prvej inštancie
preto vychádzal pri preskúmaní žalobného návrhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kedy zmluvu o
plnení v splátkach v rámci predbežnej otázky posúdil ako zmluvu neplatnú nielen titulom obchádzania
zákona ale aj pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, pričom pre rozpornosť podstatných okolností
zmluvyoúvereadohodyoplnenívsplátkachjedanáneplatnosťajpodľa§37OZprenedostatokurčitosti
a zrozumiteľnosti. Zo zmluvy vyplýva, že žalobca požičal žalovanej sumu 200,-Eur, kedy žalovaná vrátila
iba 160,-Eur. Dôvodný je preto návrh žalobcu len v rozsahu, ktorým sa domáha vrátenia poskytnutej
istiny ako rozdielu medzi veriteľom poskytnutej a dlžníkom vrátenej sumy. Žalobca však žiada priznať
len zaplatenie istiny v sume 5,-Eur, ktorému návrhu okresný súd vyhovel, nakoľko súd nemôže priznať
viac než uplatňuje žalobca. Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 5,- Eur. Z
vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj vyčíslené úroky z omeškania 1,16
Eur a úroky z omeškania zo sumy 5,.Eur vo výške 5% ročne od 20.05.2015 do zaplatenia, nakoľko výška
uplatnených úrokov z omeškania je v súlade s vykonávacím predpisom.
4. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal ním uplatnený úrok, nakoľko v zmluve uzavretej medzi
sporovými stranami, ktorá je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou, absentujú podstatné náležitosti
taxatívne zakotvené v zákone č. 129/2010 Z.z., ktoré sú uvedené v § 9 ods. 2 písm. i/, j/, k/. V tejto
súvislosti okresný súd poukázal na to, že výška úrokovej sadzby nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. V predmetnej zmluve je uvedená ročná úroková sadzba vo výške 39,15% ročne, hoci v čase
uzavretia zmluvy výška úrokových sadzieb pri novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch obdobného
typu poskytovaných bankami podľa údajov NBS bola vo výške 15,39% (č.l. 83 spisu) a z tohto hľadiska
dohodnutá úroková sadzba podstatne prevyšuje úrokové sadzby uplatňované v obchodnej činnosti
komerčných bánk a teda je v rozpore s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov v zmysle § 39 OZ je
toto ustanovenie zmluvy neplatné. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška
úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, viď. Tiež rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009 a sp.zn. 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012.
Takýto právny úkon je tiež neplatný v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, keďže ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 53 ods. 6 OZ, ktoré jednoznačne
stanovujetúskutočnosť,žeakpredmetomspotrebiteľskejzmluvyjeposkytnutiepeňažnýchprostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Keďže v obdobných prípadoch mal súd prvej inštancie za preukázané,
že odplata činila v priemere 15,77%, je zrejmé, že v prípade úroku 39,15% je úrok viac ako dvojnásobne
vyšší ako obvyklý na finančných trhoch rozporný s § 53 ods. 6 OZ. Okresný súd ďalej uviedol,
že uvedenie nesprávnej RPMN v zmluvách o spotrebiteľských úveroch je klamaním spotrebiteľa a
predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Žalovaná nebola správne informovaná pred uzavretím zmluvy o
RPMN, čo je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z.. V zmluve absentuje
aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, a to výška, počet
a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v akom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Podľa § 11, ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 09.08.2013 poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd preto
nepriznal žalobcom uplatňované úroky.
5. Zhodne súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi poplatky vo výške 105,70 Eur a za upomienku 10,-Eur,
keďžezmluvaoúvereuzavretámedzinímažalovanounemápredpísanénáležitostistanovenézákonom
č. 129/2010 Z.z., a preto sa zmluva považuje za uzavretú bez poplatkov. Navyše administratívne náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 105,70 Eur sú neprimerane
vysoké už vzhľadom k výške požičanej sumy 200,-Eur a zo strany žalobcu ničím nepreukázané, v čomtieto náklady spočívali a okresný súd vzhľadom na ich výšku považoval toto dojednanie za odporujúce
dobrým mravom a teda neplatné podľa § 39 OZ. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu aj v tejto
časti zamietol. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodný ani nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 33,- Eur. Takýto nárok žalobcu priamo v zmluve uvedený nie je. Dojednanie o zmluvnej
pokute sa nachádza len vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru
žalobcu v bode 7. Ide o vopred predformulované zmluvné dojednanie, teda zmluvná pokuta nebola
dojednaná individuálne a žalovaná nemala možnosť ovplyvniť toto dojednanie, pretože je obsiahnuté
vo všeobecných obchodných podmienkach a to pomerne neprehľadným spôsobom. Okrem toto nie je
vôbec preukázané, či sa žalovaná mala možnosť oboznámiť so všeobecnými zmluvnými podmienkami v
čase akceptácie zmluvy. Okrem toho sankcia za omeškanie je dôležitým údajom pre spotrebiteľa, preto
musí byť obsiahnutá v základných náležitostiach zmluvy. Z uvedených dôvodov okresný súd nepriznal
žalobcovi ani nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty a zmluvu aj v tejto časti zamietol.
6. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil okresný súd ustanovením § 255 ods. 1 a 2 s poukazom na §
262ods.1a2Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“).Vprejednanejvecimalažalovanáúspech,
kedy neúspech mala len v nepatrnej miere, preto jej okresný súd priznal plnú náhradu trov konania.
7. Proti II. výroku rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca tvrdiac, že v
konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmluve o úvere č. 615602911 je uvedené, že dlžník
sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 384,00 Eur, ak nie je dohodnuté inak 18. 08. 2014. Zmluvné
strany sa teda dohodli, že doba trvania v zmluve o spotrebiteľskom úvere a termín jeho konečnej
splatnosti nastane dňa 18. 08. 2014. Nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínov splátok istiny,
úrokov ani poplatkov. V ten istý deň uzatvorili zmluvné strany dohodu o plnení v splátkach, ktorou sa
spotrebiteľ zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 32,00
Eur, počnúc dňom 18. 09. 2013, vždy k 18. kalendárnemu dňu v mesiaci. Odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov sa riadi podľa predpisov účinných do 31. 05. 2014, čo znamená, že podľa
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. K administratívnemu
poplatku odvolateľ uviedol, že slovenská právna úprava v oblasti spotrebiteľských úverov účtovaniu
poplatkuvýslovnenebráni.Obchodnýzákonníkpodľaust.§499vprípadezmluvyoúvereokremplatenia
samotných úrokov umožňuje aj dojednanie tzv. poplatku zarezervovanie peňažných prostriedkov.
Žalobca zároveň upriamil pozornosť na novelizované znenie čl. 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Zákonodarca explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu,
správu úveru, resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o úvere, z čoho výkladom a contrario vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle zákona o spotrebiteľských
úverochprípustný.Výškaúrokovniejepodstatnounáležitosťouzmluvyoúvere.Podstatnounáležitosťou
je len záväzok dlžníka popri istine zaplatiť úroky. V čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinným
žiaden všeobecne záväzný predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška
poplatku za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ust. § 53 ods. 6 OZ.
Dôkazné bremeno v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca. Pokiaľ sa žalobca dovoláva údajov
bánk, koná tak v priamom rozpore s ust. § 53 ods. 6 OZ. Správne by sa malo prihliadať na úrokovú
sadzbu stanovenú pre nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Naviac je
možné prevýšenie takejto odplaty a zákon zakazuje len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia
podstatného. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žalobca žiada úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátene
trov odvolacieho konania
8. Žalovaná možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu, ktoré jej bolo riadne a včas doručené,
využila (§ 373 ods. 3 CSP). Odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné. Žalovaná poukázala na
skutočnosť, že v zmluve absentujú podstatné náležitosti, a to konkrétne náležitosť uvedená v § 9
ods. 2 písm. i), j), k) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa § 11
ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. - poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §
9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 1 písm. a) až k), r) a y), § 10 ods. 1 alebo v
zmluve je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ
zmluva uzavretá medzi účastníkmi niektorú z vymenovaných náležitostí neobsahuje, nie je zároveň vovzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Neurčitosť niektorej z vyššie uvedených náležitostí má ten istý účinok, ako keby uvedenú
náležitosť zmluva neobsahovala. V celkových nákladoch okrem dohodnutého úroku boli zahrnuté aj
administratívne náklady na vypracovanie uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou
administratívou v sume 105,70 Eur. Tento administratívny poplatok považuje žalovaná za neprijateľnú
zmluvnúpodmienku,keďžedodávateľpožadujeodspotrebiteľasplneniefinančnéhozáväzkuzaplnenie,
ktoré po materiálnej stránke nie je v jeho záujme. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná
a bez poplatkov pre rozpor so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, má žalobca nárok
len na vrátenie istiny a nemá právo požadovať administratívny poplatok, zmluvnú pokutu, poplatok za
upomienku, ani dohodnutý úrok. Nakoľko predložená zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle vyššie
citovaného zákona, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca v žalobe žiada
zaplatiť istinu vo výške 5,00 Eur, preto je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi len sumu 5,00 Eur spolu so
zákonným úrokom 5 % ročne zo sumy 5,00 Eur od 20.05.2015 až do zaplatenia. Na základe uvedeného
žalovaná navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil a zároveň si žalovaná
uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvej
inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý výrok rozsudku je potrebné ako vecne
správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
10.Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutiavovecisamej,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2). Na doplnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a
zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd uvádza.
11. Právny vzťah strán sporu založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 615602911 zo dňa 09. 08.
2013 sa ako absolútny obchod (§ 261 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka) spravuje ustanoveniami
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň je nepochybné, že ide o právny vzťah spotrebiteľský,
regulovaný § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd s poukazom na odbornú literatúru
a súdnu prax (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/2/2013 zo dňa 19.11.2013)
pripomína, že dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitou anomáliou medzi právnymi
poriadkami, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na právny úkon má dopadať právna
úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (viď tiež rozhodnutie
5MCdo20/09). V prípade dualistickej právnej úpravy súkromného práva sa na spotrebiteľský právny
vzťah nepoužije Obchodný zákonník, ak by sa aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky postavenie
spotrebiteľa zhoršilo oproti právnej úprave občianskoprávnej. Strany sporu nespochybnili, že žalobca
žalovanému poskytol spotrebiteľský úver vo výške 200,- Eur.
12. Okresný súd správne ustálil, že spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom k 09. 08. 2013 (ďalej zákon o spotrebiteľských úveroch), lebo zmluva o spotrebiteľskom úvere
č. 615602911 zo dňa 09. 08. 2013 neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa. Odvolateľ správne poukazuje na to, že pôvodne sa žalovaná zaviazala vrátiť dlh v celkovej
čiastke 384,- Eur, ak nie je dohodnuté inak 18. 08. 2014. Z obsahu spisu však vyplýva, že k inej
dohode týkajúcej sa podmienok splácania úveru, došlo. Obsah zmluvy bol zmenený hneď po jej uzavretí,
dokonca v ten istý deň 09. 08. 2013 tak, že žalovaná sa zaviazal, na rozdiel od pôvodnej zmluvy,
dlh splácať mesačnými splátkami v počte 12, vo výške po 32,00- Eur, z ktorých prvá bola splatná 18.
09. 2013. Doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru po tejto zmene zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, jasne a
zrozumiteľne uvedené nie sú.
13. Z obsahu spisu možno vyvodiť záver, že v prípade predmetnej zmluvy ide o formulárovú zmluvu,
ktorej obsah žalovaná ovplyvniť nemohla. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch
(štandardná, formulárová) treba považovať aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp.zmluvných ustanovení. Z uvedeného dôvodu zmluvné dojednania podliehajú prieskumu v zmysle § 53
ods. 1 OZ. Správne preto súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole zmluvné ustanovenia tak podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o vadnosti právneho úkonu ako aj podľa ustanovení
o súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok.
14. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami
v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Administratívny poplatok predstavuje viac ako polovicu sumy
poskytnutého úveru. Odvolací súd zastáva názor, že požadovanie úhrady administratívneho poplatku
v takejto neprimeranej výške je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ požaduje od
spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané
a nie je v jeho záujme. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa nimi platilo
skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Okolnosť, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky v rozpore so zákonom, resp. v rozpore so zásadou dobrých mravov, súd skúma aj bez
námietky účastníka a v prípade ich zistenia nepriznáva plnenia z nich požadované.
15. Samotná skutočnosť, že právna úprava explicitne nelimituje výšku poplatku neznamená, že žalobca
je oprávnený požadovať jeho zaplatenie v ľubovoľnej výške. Dojednanie o poplatku podlieha prieskumu
vo svetle princípu dobrých mravov, civilnoprávnej úžery a v neposlednom rade prieskumu v zmysle ust. §
53 Občianskeho zákonníka. Poplatok vo výške dosahujúcej viac ako polovicu sumy poskytnutého úveru
nemôže ani pri najlepšej vôli predstavovať výdavky spojené s administratívnou činnosťou.
16. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v
štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
17. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 09.08.2013 - dojednanie administratívneho poplatku
vo výške 105,07 eur nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké
plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 Občianskeho zákonníka a v súvislosti
s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná, a teda neplatná.
18. Vo vzťahu k výške úrokovej sadzby (39,15 % ročne, čo predstavuje sumu 78,30 Eur) odvolací súd
zdôrazňuje tú skutočnosť, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole
vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú
v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú
základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o
rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú
taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať
vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ
tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a
odporuje dobrým mravom. Za v rozpore s dobrými mravmi je potrebné považovať úroky predstavujúce
viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v čase uzavretia zmluvy, t.j.
08/2013 - 11,55 % ročne v zmysle údajov zverejnených NBS o priemerných úrokových sadzbách
pre úvery s dobou fixácie úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň
zdôrazňuje, že pokiaľ je dojednanie o výške odplaty neplatné v celom rozsahu, nemožno ju ďalej ani
moderovať. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech
spotrebiteľa v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu
o výške úroku ako absolútne neplatnú.19. Žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké
úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu
dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba úrokov v danom prípade prevyšujúca 3 násobok priemerných
úrokových sadzbieb nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti.
20. Pokiaľ ide o údaj o RPMN, ktorý je v zmysle ZoSÚ obligatórnou náležitosťou zmluvy, odvolací
súd konštatuje, že tým, že hodnota RPMN v samotnej zmluve o úvere a hodnota RPMN v dohode o
splátkach uzatvorenej so žalovanou v ten istý deň ako zmluva o úvere sú rozdielne, znemožnil žalobca
spotrebiteľovi získať objektívne informácie o podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje.
Takýto postup žalobcu pôsobí vo vzťahu k spotrebiteľovi zavádzajúco, mätúco. Žalobcovi nič nebránilo
premietnuť obsah dohody do samotnej zmluvy o úvere, keďže je zrejmé, že zmluvné strany prejavili
záujem dohodnúť sa na vrátení istiny spolu s odplatou v 12 mesačných splátkach, nie jednorazovo, už
pri vstupe do zmluvného vzťahu. Správne tak mal byť už v samotnej zmluve o úvere uvedený údaj RPMN
281,66 % (č. l. 81 spisu), nie 92 %, ktorý je zjavne niekoľkonásobne nižší. Nesprávne uvedenie údaja
o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké následky, ako keby v zmluve tento údaj nebol
uvedený vôbec, čo zákonodarca v zmysle §11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ spája so sankciou v podobe
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
21. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že záver súdu o vyhodnotení úveru ako
bezúročného a bez poplatkov je správny.
22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku okresného súdu ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
23. V ostatnej časti, ktorá odvolaním nebola napadnutá zostáva rozsudok súdu prvej inštancie
nedotknutý, nakoľko odvolací súd ho nemohol preskúmať.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
25. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.