Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 22, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010203
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6117010203.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, na neverejnom zasadnutí dňa 22. mája 2017, v
trestnej veci proti obvinenému Z. K., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm.
b) Tr. zák., prejednal sťažnosť okresného prokurátora, proti uzneseniu samosudcu Okresného súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 03.04.2017 sp.zn. 5T/20/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením samosudcu Okresného súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 5T/20/2017 zo dňa 03.04.2017 bolo
rozhodnuté tak, že podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. z dôvodu § 215 ods. 1 písm. g) Tr. por. sa trestné
stíhanie obvineného Z. K., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom Q. R., E. XXX, t.č. A. XXX, XXX XX A.,
Česká republika, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. b) Tr. zák. na tom

skutkovom, že
ako otec maloletej B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, okres C. C., si od marca 2014 do
súčasnej doby neplní zákonnú vyživovaciu povinnosť, hoci bol rozsudkom Okresného súdu v Banskej
Bystrici, č.k. 9C/77/06-28 zo dňa 23.08.2006, právoplatným dňa 03.10.2006, zaviazaný prispievať na
výživu dcéry B. K. sumou vo výške 3.000,- Sk (v prepočte 99,58 Eur) vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky dieťaťa F. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, okres C. C., tohto času

bytom E. 1, C. C. a napriek dobrovoľnej úhrade vo výške 3.400,- Eur dňa 25.11.2016 mu vznikol dlh na
výživnom voči poškodenej F. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, okres C. C., tohto času bytom
E. 1, C. C., vo výške 184,88 Eur
zastavuje, pretože zanikla trestnosť činu v zmysle osobitného ustanovenia o účinnej ľútosti podľa § 86
písm. a) Tr. zák.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť okresný prokurátor.

V písomných dôvodoch uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožňuje. Podľa jeho
názoru v danej veci neexistujú dôvody na zastavenie trestného stíhania. V zmysle § 86 písm. a) Tr. zák.
trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207,
ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než
sa súd odobral na záverečnú poradu. V danom prípade je teda základnou podmienkou to, že páchateľ
dodatočne splní svoju povinnosť v celom rozsahu. K zániku nestačí, ak páchateľ povinnosť splní len

čiastočne. Ďalej dodal, že trestný čin má charakter pokračovacieho trváceho trestného činu s prvkami
hromadného trestného činu.
Z uvedeného teda vyplýva, že aj keď obvinenému bolo vznesené obvinenie ku dňu 24.05.2016 a tento
v čase, keď bol trestne stíhaný zaplatil prevažnú časť pohľadávky na výživnom, je potrebné skúmať
splatnosť, t.j. úhradu výživného až do reálneho skončenia prípravného konania, t.j. do podania obžaloby,
nakoľko neuhradenie čo len jedinej splátky v tomto období je stále možné považovať za čiastkový skutok

taktovznesenéhoobvineniazauvedenýtrestnýčin.Inakpovedané,vprípade,ajkeďobvinenýčiastočne
plní vyživovaciu povinnosť na to, aby bol uplatnený inštitút podľa § 86 písm. a) Tr. zák., musí maťuhradené všetky svoje záväzky. Ku dňu rozhodnutia súdu, teda musia byť uhradené všetky povinnosti,
čo tomu tak v danom konaní nebolo tak, ako vyplýva aj z výpovede poškodenej F. K. zo dňa 25.01.2011,
kedy obvinený ešte bol dlžný za mesiac január 2017 sumu vo výške 85,30 Eur a takisto do okamihu

vydania napadnutého uznesenia obvinený neuhradil výživné za mesiac február a marec 2017.
Zdôraznil, že nie je možné súhlasiť s názorom súdu, že došlo k úhrade časti dlžnej sumy výživného
a pri podaní obžaloby nemal obvinený uhradené len necelé dva mesiace a teda nespĺňa podmienku
troch mesiacov neplatenia výživného tak, ako to vyžaduje predmetná skutková podstata trestného činu,
nakoľko, ako už bolo vyššie uvedené, v tomto prípade sa jedná o pokračovací trváci prečin a teda nie je

možné uvedený skutok rozčleniť na tzv. pod skutky, kde by sa len matematickým výpočtom posudzovala
časť doby neuhradeného výživného.
Záverom dodal, že v danom prípade je potrebné posudzovať nezaplatené obdobie ako celok, t.j. ako
jeden trestný čin a pre podmienky zastavenia trestného stíhania z dôvodu účinnej ľútosti je potrebné,
aby došlo k uhradeniu výživného v plnej finančnej výške za celé obdobie ich dielčich splatností, a to ku
dňu rozhodnutia súdu o využití inštitútu účinnej ľútosti.

Navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby vo veci
znovu konal a rozhodol.
Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznesenia. Týmto postupom zistil, že sťažnosť obvineného je prípustná a

bola podaná oprávnenou osobou (§ 183 ods. 1,2, § 186 ods. 1 Tr. por.) a aj v zákonnej lehote (§ 187
ods. 1 Tr. por.).
Súd prvého stupňa, ktorý podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. z dôvodu § 215 ods. 1 písm. g) Tr.
por. trestné stíhanie obvineného Z. K. zastavil, pretože zanikla trestnosť činu v zmysle osobitného
ustanovenia o účinnej ľútosti podľa § 86 písm. a) Tr. zák.

Rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že obvinený dňa 25.11.2016 uhradil platbou na účet poškodenej celú
dlžnú sumu výživného vo výške 3.400,- Eur, ktoré k danému dňu predstavovalo sumu 3.385,72 Eur,
čiže uhradil ešte viac než mal, a preto po dni 25.11.2016 zanikla trestnosť činu, keďže celé výživné bolo
uhradené a zároveň neboli zistené trvalo nepriaznivé následky. Ďalej súd dodal, že ďalšie pokračovanie
v trestnom stíhaní a akési čakanie na ďalšiu neúhradu výživného považuje za neprípustné a samotné

konanie za nezákonné. Okrem toho v čase ukončenia vyšetrovania neboli zistené podmienky na akési
obnovenie skutkovej podstaty daného trestného činu, keďže po úhrade dlžnej sumy neuhradil ďalšie
bežné výživné v prevažnej časti za mesiac január 2017, teda za necelý jeden mesiac a taktiež pri
podaní obžaloby mal neuhradené obvinený necelé dva mesiace, pretože nesplnil zákonnú podmienku
neuhradenia výživného v dobe troch mesiacov v zmysle skutkovej podstaty zanedbania povinnej výživy

podľa § 207 ods. 3 písm. b) Tr. zák., pretože dlžobu vo výške 3.400,- Eur uhradil, čo prokurátor aj
konštatuje v skutkovej vete obžaloby.
S týmto konštatovaním prvostupňového súdu sa odvolací súd v plnej miere stotožnil.
Zospisovéhomateriáluvyplýva,ževyšetrovateľPZOkresnéhoriaditeľstvaPZvBanskejBystrici,odboru
kriminálnej polície pod sp.zn. ČVS: ORP-205/1-VYS-BB-2016 uznesením zo dňa 24.05.2016 podľa §

206 ods. 1 Tr. por. vzniesol obvinenie Z. K. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,
ods. 3 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v predmetnom uznesení, pričom
ku dňu 24.05.2016 dlh na výživnom predstavoval sumu 2.887,82 Eur.
Dňa 25.11.2016 obvinený Z. K. predviedol na účet F. K. sumu 3.400,- Eur, o čom svedčí doklad na č.l.
104.

Dňa 09.12.2016 vyšetrovateľ PZ, Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície v Banskej
Bystrici, vyzval obvineného Z. K. na zaplatenie dlhu v celkovej výške 3.385,72 Eur s poučením, že v
prípade, ak dlh na výživnom uhradí, v zmysle § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. trestnosť trestného činu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. zaniká.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že ešte pred výzvou na zaplatenie dlhu na neuhradenom výživnom

obvinený dlhujúcu sumu vo výške 3.400,- Eur matke maloletého dieťaťa zaplatil, no aj napriek tomu dňa
27.01.2017 zo strany vyšetrovateľa PZ bol podaný návrh na konanie o dohode o vine a treste s tým, že
obvinený Z. K. k uvedenému dátumu dlhuje na bežnom výživnom za mesiac január 2017 sumu 85,3 Eur.
Podľa názoru odvolacieho súdu vyšetrovateľ PZ po zistení, že obvinený dlh na výživnom v plnej miere
uhradil, mal postupom podľa § 215 ods. 4 Tr. por. prokurátorovi podať návrh na zastavenie trestného

stíhania v zmysle § 215 ods. 1 písm. h) Tr. por., pretože trestnosť trestného činu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 Tr. zák. ku dňu 25.11.2016 zanikla.
Okrem toho návrh na konanie o dohode o vine a treste zo dňa 27.01.2017 pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. trpí vadou, nakoľko objektívna stránka prečinuzanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. spočíva v konaní páchateľa, ktorý najmenej tri mesiace
v období dvoch rokov neplní čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného
alebo v konaní, ktorým sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej

zákonnej povinnosti vyživovať, ale aj zaopatrovať iného. Keďže objektívna stránka uvedeného trestného
činu ku dňu návrhu na konanie o dohode o vine a treste zo dňa 27.01.2017 nebola naplnená, nemal ani
okresný prokurátor dňa 14.03.2017 na obvineného Z. K. podať obžalobu.
Keďžeprvostupňovérozhodnutiebolosprávneazákonné,odvolacísúdsťažnosťokresnéhoprokurátora
v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.