Decision was made at the court Okresný súd Lučenec
Judgement was issued by JUDr. Andrea Gabrielová
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17Csp/131/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617207379
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6617207379.1
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v spore žalobcu BENCONT COLLECTION a.s., so sídlom Vajnorská 100/A,
Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s.r.o., so
sídlom Bratislava, Martinčekova 13 proti žalovanému A. L., M.. XX.XX.XXXX, Q. C., Š.. L..D..Š. XXXX/
X, štátny občan SR v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 11.01.2017 podal žalobca návrh na súd na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy
632,54 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.12.2007 bola medzi veriteľom - Poštová
banka a.s. a žalovaným, ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy
bol žalovanému poskytnutý zo strany žalobcu úver a to vo výške podľa zmluvy. V dobe od uzavretia
zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne.
2. Pohľadávka voči žalovanému so všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená nasledovnými
zmluvami: Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi spoločnosťou
Poštová banka a.s. ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako
postupníkom. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 24.02.2011 uzavretá medzi spoločnosťou
BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako
postupníkom. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi spoločnosťou PRO
CIVITAS s.r.o. ako postupcom a Bencont Investments s.r.o. ako postupníkom. Zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi spoločnosťou Bencont Investments s.r.o. ako postucom
a spoločnosťou BENCONT COLLECTION a.s. ako postupníkom. Aktuálnym veriteľom pohľadávky je
žalobca. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené.
3. Spolu so žalobou žalobca podal aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa
domáhal zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých je žalovaný výlučným vlastníkom. Ide o
nehnuteľnosti evidované Okresným úradom C., Katastrálny odbor, okres C., obec C., k.ú. C., číslo LV
XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je dlžníkom žalobcu z titulu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 13.12.2007. Žalovaný svoj dlh voči žalobcovi riadne a včas nesplnil o čom bol upovedomený
a to napriek tomu, že je vlastníkom nehnuteľnosti, teda disponuje majetkom, z ktorého by bolo možné
pohľadávku žalobcu uspokojiť.
4. Žalobca má obavu, že by počas súdneho konania o zaplatenie peňažnej pohľadávky mohlo dôjsť zo
strany žalovaného k takej zmene v majetkových pomeroch vo vzťahu k nehnuteľnostiam žalovaného,
ktorábymohlaohroziťriadnevykonávanieexekúcie,čiužformouscudzenianehnuteľnostivovlastníctve
žalovaného tretej osobe, prípadne zriadením zmluvného záložného práva alebo inou dispozíciou snehnuteľnosťami, ktorá by mala za následok zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu a ohrozenie
výkonu exekúcie. Poukázal na fakt, že dôvodom na zriadenie zabezpečovacieho nariadenia je samotná
existencia obavy zo strany žalobcu, že by exekúcia mohla byť ohrozená. Žalobca má za to, že nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia žalovaného neobmedzí dlhodobo, keďže vzhľadom na stav súdneho
konania o zaplatenie pohľadávky možno v dohľadnej dobe v skrátenom konaní očakávať vydanie
rozhodnutia, ktoré by mohlo byť exekučným titulom.
5. Z čiastočného výpisu LV č. XXXX súd zistil, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej
Okresným úradom C., Katastrálny odbor, okres C., obec C., na parc.č. XXXX/XX, č.s. XXX, záhradnej
chatky v spoluvlastníckom podiele 1/1, na ktorú žalobca navrhol zriadiť záložné právo.
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa ods. 2 záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné
právo vzniká zápisom do príslušného registra.
9. Podľa ods. 3 výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne
priznaná súdnym rozhodnutím.
10. Podľa § 343 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd postupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.
15. Podľa ods. 2 uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho
vyhotovenia.
16. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút zabezpečovacieho
opatrenia, ktoré povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnuť záruku efektívnosti
budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného
práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné
právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká aj zápisom do príslušného
registra. Ustanovenie o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenia, čo
je odôvodnené druhovou podobnosťou oboch inštitútov, ako aj princípom analógie. Keďže rozhodnutie
o nariadení zabezpečovacieho opatrenie nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňomnevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil
všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, ako aj skutočnosti odôvodňujúce, že exekúcia bude ohrozená.
17. Ako vyplýva z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP základným predpokladom nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená. Táto obava musí byť v návrhu na
jeho nariadenie odôvodnená rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom rovnako je potrebné hodnoverne
osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana (§ 344 v spojení s § 326
ods. 1 CSP). V prípade osvedčenia určitej skutočnosti na rozdiel od dokázania platí, že osvedčované
skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako vysoko pravdepodobné.
Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil skutkovým tvrdením, že by
mohlo dôjsť k zmene v majetkových pomeroch žalovaného predmetnej nehnuteľnosti, či už formou
scudzenia nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného treťou osobou, prípadne zriadenie zmluvného
záložného práva alebo inou dispozíciou s nehnuteľnosťou, ktorá by mala za následok zhoršenie
vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu a ohrozenie výkonu exekúcie. Takéto tvrdenie bez ďalšieho, čiže
bez existencie konkrétneho konania žalovaného považuje súd za nedostatočné, vyslovene hypotetické
a neodôvodňujúce potrebu nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým by sa zriadilo záložné právo
na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné
predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keďže sa domáhal jeho nariadenia
z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Skutočnosť, že žalovaný svoj dlh voči žalobcovi riadne
a včas nesplnil, hoci bol o tom žalobcom upovedomený a to napriek tomu, že žalovaný disponuje
majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho
majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, alebo že takéto konania reálne hrozí.
Žalobca sa len domnieva, resp. má obavu, že výkon exekúcie bude ohrozený. Súd považoval taktiež
za právne irelevantný argument žalobcu, že zriadenie záložného práva na predmetnej nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaného dlhodobo neobmedzí žalovaného, keďže v sporovom konaní o zaplatenie
pohľadávky možno v dohľadnej dobe očakávať vydanie rozhodnutia, ktoré by mohlo byť exekučným
titulom, pretože práve na podklade takéhoto rozhodnutia, ktorého vydanie sa žalobca vo veci samej
domáha, možno následne v exekučnom konaní zriadiť záložné právo na predmetné nehnuteľnosti.
Žalobca svoje tvrdenia a domnienky relevantným spôsobom neosvedčil, preto tieto ani nemôžu byť
dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované
ustanovenia zákona má súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných
podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto súd návrh na jeho nariadenie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.