Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 4, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 24C/182/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112232112
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kašajová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1112232112.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Kašajovou v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,IČO:35807598,sosídlomPribinova25,Bratislava,právnezastúpenéhoFridrich
Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Gr?sslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanému: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00166073, so sídlom Župné námestie
13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody vo výške 175 Eur a o náhradu nemajetkovej ujmy

vo výške 110,64 Eur, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1.Žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca proti žalovanému domáhal náhrady majetkovej
škody vo výške 175 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 Eur, ktorá mu mala byť

spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I, pretože tento nerozhodol
v zákonom stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre
pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo J. o úvere č. XXXXXXX
dlžníkom / povinným/ Fridolínom Z., nar. 18.XX.XXXX. E. nesprávnym úradným postupom mala vzniknúť
podľa jeho tvrdení majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s činnosťou žalobcu ako oprávneného v príslušnom exekučnom konaní vo veci správy a udržateľnosti

pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutí o ňom, ako aj nemajetková ujma v dôsledku porušenia práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, pričom žalobca ospravedlnenie nepovažuje pre intenzitu porušenia jeho práv za
dostatočné zadosťučinenie. N. súd mal byť podľa žalobcu nečinný až XX dní. K žalobe nebol pripojený
žiadny listinný dôkaz.

2. J. sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX tak, že žalobu žiadal z dôvodu
nepreukázania splnenia základných podmienok potrebných pre priznanie náhrady škody v zmysle
zákona č. XXX/XXXX Z.z. zamietnuť. Vo vzťahu k nároku k trovám konania žalovaný uviedol, že si nárok
na náhradu trov konania neuplatňuje. K samotnému žalovanému nároku uviedol, že nepovažuje splnenú
podmienku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody s prihliadnutím, že žalobca k tomuto
prerokovaniu neposkytol žiadnu súčinnosť ako aj z dôvodu, že od podania žiadosti do podania žaloby

neuplynula zákonom stanovená lehota. Vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu poukázal na § 9
ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z. s tým, že žalobca týmto zákonom ustanoveným spôsobom nesprávnyúradný postup nepreukázal. Poukázal aj na ustálenú judikatúru ÚS SR, menovite na rozhodnutie sp.
zn. I ÚS XX/XX, podľa ktorého nedodržanie zákonnej lehoty nemožno automaticky považovať za
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože aj v týchto prípadoch sú

rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Žalovaný poprel aj existenciu tvrdenej škody, keď vyčíslené
náklady považoval za nesprávne, účelové, nepreukázané konkrétnymi dôkazmi. Skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinnými skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by
mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody zo strany žalobcu a preskúmanie
predmetnéhonárokujeznemožnené.Ktvrdenejnemajetkovejujmeuviedol,žeposkytovaniefinančného

zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé
prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy XXX,XX Eur, ktorá musí byť priznaná za
každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Ústavný súd SR prihliada aj na tom či sťažnosť predsedovi
súdu viedla k náprave. Nakoľko žalobca tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala
náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybratých nálezov Ústavného súdu SR, keď predseda súdu nemal
možnosť prípadnú nápravu zjednať. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. XXCdo XXX/

XXXX. Žalovaný nepovažoval za preukázanú príčinnú súvislosť medzi jednotlivými predpokladmi nároku
na náhradu škody. K vyjadreniu žalovaného boli pripojené tieto listinné dôkazy: list N. komisie, článok
v denníku A..

3. K písomnému podaniu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX sa žalobca nevyjadril.

4. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných strán sporu.
Svoju neprítomnosť na pojednávaní včas ospravedlnili.

5. Súd sa oboznámil listinnými dôkazmi tvoriaci obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z., ktorá
žalobcovi mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I v exekučnom
konaní. Nesprávny úradný postup spočíval v prieťahoch konaní pri rozhodovaní o procesnom návrhu
žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci je upravená v zákone č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

7. V prípade zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. súdnemu konaniu
predchádza obligatórne konanie o predbežnom prerokované nároku na náhradu škody, v rámci ktorého

štát môže dobrovoľne / bez súdneho konania/ nárok na náhradu škody uspokojiť za predpokladu, ak
uplatnenú škodu uzná za dôvodnú a preukázanú. Konanie sa začína doručením žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a príslušný orgán štátu má lehotu X mesiacov od doručenia
žiadosti, aby o uplatnenom nároku rozhodol. Ak sa v tejto lehote nárok žiadateľa neuspokojí, vznikne
žiadateľovi oprávnenie domáhať sa uspokojenia nároku cestou súdu.

8. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § X
a XX.

9. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný

orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d)nesprávnym úradným postupom.

11. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

12. K základným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. sa
vyžaduje kumulatívne splnenie nasledovných predpokladov:
- nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
- vznik škody,

- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.

13. Žalobca môže byť v konaní úspešný vtedy, ak uvedie všetky rozhodujúce skutkové okolnosti vo
vzťahu ku všetkým zákonným predpokladom uplatneného nároku a k tvrdeným skutkovým okolnostiam

si musí splniť aj dôkaznú povinnosť t.j. predložiť alebo označiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. K dôkazným prostriedkom je najviac povinný už k návrhu na začatie konania pripojiť rozhodujúce
listinné dôkazy, s výnimkou tých, ktoré bez vlastnej viny nemohol pripojiť.

14. K jednotlivým predpokladom vzniku nároku na náhradu škody súd uvádza nasledovné:

K nesprávnemu úradnému postupu

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postupalebovýsledokpostupuNárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.XX
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky

pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. XXX písm. b) X. Slovenskej republiky.

16. Podľa § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať

len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia N. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia X. súdu Slovenskej republiky o ústavnej

sťažnosti, ktorým X. súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.

17. J. č. XXX/XXXX Z.z. bol do zákona č. XXX/XXXX Z.z. s účinnosťou od XX. januára XXXX vložený
ods. 2, ktorý ako predpoklad priznania nároku na náhradu škody voči štátu ustanovil povinnosť, aby

nesprávny úradný postup skonštatoval príslušný orgán, ktorý je v zákone výslovne uvedený. J. č. XXX/
XXXX Z.z. neobsahuje prechodné ustanovenia, avšak nadobudol účinnosť až po podaní žaloby, preto
splnenie podmienky ustanovenej v § 9 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z. nemožno od žalobcu spravodlivo
požadovať.

18. V dôvodovej správe k zákonu č. XXX/XXXX Z.z. vzťahujúcej sa k súčasnému zneniu § 9 ods. 2
zákona č. XXX/XXXX Z.z. je uvedené: "Návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť
domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § X27
ods. 1 X. SR. U., či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov garantované v čl. XX ods. 2 X. SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý
ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka

a postup súdu (napr. I. ÚS XX/XX). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o
náhrade škody podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z., ale len X. súd SR na podklade ústavnej sťažnosti
(resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo
niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z
hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu
v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne
okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade,

ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v
zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil
zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom
nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov
v súdnom konaní je oprávnený X. súd SR.

Vzhľadom na vyššie uvedené návrh zákona výslovne dopĺňa, že všeobecný súd môže pristúpiť k
priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. XXX/XXXXX Z. z. až v prípade, ak o existencii
prieťahov bolo rozhodnuté týmto oprávneným orgánom.

19. Aj napriek skutočnosti, že konanie o náhrade škody voči štátu nie je právnym predpisom podmienené

predchádzajúcim konaním na X. súde, prípadne inom orgáne žalobca je povinný preukázať, svoj nárok,
vrátane toho, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Súd konajúci o nároku na náhradu škody nie
je oprávnený preskúmavať postup iného orgánu štátu z hľadiska zákonnosti jeho postupu, ani z hľadiska
rýchlosti a účelnosti konania. A teda nie je oprávnený urobiť záver o tom, že konanie iného orgánu štátu
je poznačené prieťahmi. Žalobca neoznačil ani nepredložil dôkaz o tom, že by niektorý z príslušných

orgánov konštatoval nesprávny úradný postup v namietanom exekučnom konaní.

20. Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom existenciu údajného nesprávneho úradného
postupu, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. A. ďalších predpokladov vzniku nároku na náhradu
škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu súd považoval za nadbytočné.

21. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie základného z
predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a to nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu, a preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu
trov konania. Nakoľko žalovaný vyhlásil, že si trovy konania neuplatňuje a zo súdneho spisu vyplýva, že
mu žiadne trovy preukázateľne nevznikli, súd mu ich nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde,
písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
(§ 363 a 364 Civilného sporového poriadku)
Podľa § 365 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

V Bratislave dňa 04.04.2017

JUDr. Anna Kašajová
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:
A.Noskovičová