Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/336/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713204878
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5713204878.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka

Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného
splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613
843, proti žalovanému: D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, D., zastúpenému splnomocneným
zástupcom JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom I. XX, Y., o zaplatenie 7.541,04 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15C/99/2014-208 zo
dňa 06. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 15C/99/2014-208 zo dňa 06.07.2016 žalobu zamietol a
žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 28.03.2013 domáhal voči žalovanému a
pôvodne i voči žalovanej 2/ X. W. zaplatenia sumy 7.541,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 7.057,- eur od 03.12.2012 do zaplatenia, na základe zmluvy o splátkovom úvere

č. 352410994 uzatvorenej dňa 26.05.2006 medzi jeho právnym predchodcom (Slovenskou sporiteľňou
a. s.) a žalovanými.
Súd žalobe žalobcu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 1Ro/635/2013-71 zo dňa 20.03.2014,
ktorý voči pôvodne žalovanej 2/ nadobudol právoplatnosť dňa 23.04.2014 (medzi žalovanými išlo o
samostatné procesné spoločenstvo). Pôvodne žalovaný 1/ podal voči platobnému rozkazu odpor, v
dôsledku čoho došlo vo vzťahu k tomuto žalovanému k zrušeniu platobného rozkazu. Na základe
čiastočného späťvzatia žaloby súd následne konanie uznesením zo dňa 07.01.2016, právoplatným dňa

11.02.2016, v časti istiny vo výške 1.588,95 eur s príslušenstvom zastavil.
Citujúc ust. § 2, § 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len "zákon č. 258/2001 Z. z."), § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z.
z.“) súd žalobu zamietol.
Súd mal za preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava a žalovaným (spolu

s pôvodne žalovanou 2/) vznikol záväzkový vzťah na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
26.05.2006, na základe ktorej bol žalovanému a jeho manželke poskytnutý úver, ktorý sa zaviazali
pravidelne prostredníctvom mesačných splátok platiť. Pokiaľ žalobca tvrdil, že medzi ním a Slovenskou
sporiteľňou, a. s., bola dňa 28.06.2011 uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, ktorou bola naneho postúpená pohľadávka uplatnená v tomto konaní, súd platné postúpenie tejto pohľadávky nemal
preukázané.
Konštatoval, že v prípade bankovej pohľadávky ide o pohľadávku, ktorú v zmysle § 525 ods. 1

Občianskehozákonníkaniejemožnépostúpiť.Spohľadávkoubankyvočiklientovisúspojenéšpecifické
povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z.
Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa podstatným
spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so
vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti

zmluvy o postúpení sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči
dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi
postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka ani prípadné oznámenie postupcu v
zmysle § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky.
Súd mal ďalej preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a. s. previedla na žalobcu celú pohľadávku zo
zmluvy o splátkovom úvere, a to predtým ako sa stala splatnou. Spôsobilým predmetom postúpenia

v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. môže byť však len pohľadávka alebo jej časť, ktoré
sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Žalobca síce do konania doložil výzvu zo dňa 15.08.2010,
ktorá mala preukazovať splnenie podmienok, ktoré vyžaduje zákon č. 483/2001 Z. z. v súvislosti s
postúpením pohľadávok, túto výzvu však súd nepovažoval za dostatočnú a preukazujúcu splnenie

zákonných podmienok. Z výzvy nie je možné zistiť, či bola aj v skutočnosti žalovaným zasielaná, nie je
k nej pripojený žiaden podací hárok, doručenka, ani iný dôkaz o zaslaní. Za daného stavu, keď žalobca
nepreukázalzaslanievýzvyžalovanémupodľa§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.ažalovanýdoručenie
tejto výzvy poprel, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol pre nedostatok jeho aktívnej vecnej
legitimácie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a
žalovanému ako úspešnej strane konania priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej vo
vyhovení žalobe v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie.
Nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie videl v nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal
na to, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu
s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovanému a spoludlžníkovi, ktoré
bez ďalšieho zakladajú aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.

Súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal
existenciu a platnosť zmluvy o postúpení (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 210/01
zo dňa 11.06.2003, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/387/2015 zo dňa 04.05.2016,
uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/564/2015 zo dňa 30.11.2015, uznesenie Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 9Co/133/2013 zo dňa 27.06.2014). Pokiaľ ide o ust. § 92 ods. 8 zákona č.

483/2001 Z. z., toto nemožno spájať s aktívnou vecnou legitimáciou jeho ako postupníka pohľadávky.
Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva, nie podmienok platnosti
postúpenia pohľadávok. V tejto súvislosti žalobca poukázal na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD.,
LL.M., publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015, z ktorého vyplýva, že doručenie písomnej
výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nie je podmienkou pre platné

postúpeniepohľadávky.Poukázaltiežnato,ževsúladesprílohouč.1kZmluveopostúpenípohľadávok
bol žalovaný a spoludlžník ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1255 dní, teda súčet
všetkých omeškaní žalovaného a spoludlžníka so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku
voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom na dikciu ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. a
skutočnosť, že omeškanie žalovaného a spoludlžníka trvalo viac ako rok zastáva názor, že jeho právny

predchodca by konal v súlade s cit. ustanovením (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v prípade,
ak by písomnú výzvu žalovanému a spoludlžníkovi nezasielal.
Žalobca nesúhlasil ani s konštatovaním súdu, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky banky
na inú osobu môže byť iba pohľadávka, alebo jej časť, ktorá je už splatná. Uvedená skutočnosť z ust § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nevyplýva. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je

dlžníkvomeškanísosplnenímčolenčastisvojhopeňažnéhozáväzku,môžebankapostúpiťpohľadávku
zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Vyplýva to
aj z gramatického výkladu citovaného ustanovenia (kde zákonodarca rozlišuje dva pojmy, a to „peňažný
záväzok“ ako celok a pojem „časť peňažného záväzku“). Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnostiúveru, zosplatnenie dlhu veriteľom nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu dlhu dlžníka, týka sa
výlučne spôsobu zaplatenia dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru postupcom preto nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.

Žalobca sa napokon nestotožnil ani s právnym názorom súdu, v zmysle ktorého pohľadávky banky je
potrebné považovať za taký druh pohľadávok, ktoré v zmysle ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nemožno postúpiť, nakoľko by sa ich obsah zmenou veriteľa zmenil. V prípade postúpenia pohľadávky
dochádza k zmene v osobe veriteľa, táto zmena sa nedotýka práv, ani povinností dlžníka vyplývajúcich
pre neho z už vzniknutého záväzku. Postúpením takýchto pohľadávok nedochádza k zmene v ich

obsahu a ani k zhoršeniu postavenia dlžníka, preto tento druh pohľadávok nespadá pod okruh výnimiek
zo všeobecne platnej zásady, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky môže byť akákoľvek
pohľadávka.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
V nadväznosti na vyjadrenie žalobcu, že relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení

pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka uviedol, že toto nemožno aplikovať
na situáciu kde postupcom je banka. Tá je okrem ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka povinná
dodržiavať aj zákon č. 483/2001 Z. z., ktorý je lex specialis k uvedeným ustanoveniam Občianskeho
zákonníka. Nemožno teda bez ďalšieho vyvodiť, že v prípade postúpenia bankovej pohľadávky stačí
na platné postúpenie iba oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky. V celom rozsahu

sa stotožniac s napadnutým rozhodnutím okresného súdu poukázal na obdobné závery vyslovené v
rozhodnutiach iných krajských súdov, z ktorých vyplýva, že v prípade, že žalobca doloží samotnú výzvu
podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., je súčasne s ňou povinný doložiť aj doklad preukazujúci
zaslanie tejto výzvy žalovanému. V opačnom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania
predmetnej skutočnosti. Rovnako tak je potrebné, aby právny predchodca, ak chce postúpiť úver na

tretiu osobu, zosplatnil tento úver pred postúpením, pričom je povinný dodržať postup podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka. Ani jedna z uvedených podmienok nebola splnená.

4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01.07.2016, bol povinný pri

svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací
súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne

odkazuje.Odvolaniežalobcuodvolacísúdvyhodnotilakonedôvodné,keďžalobcavodvolaníuvádzalen
skutočnosti, ktoré už boli predmetom skúmania súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia i náležite vysporiadal.

7. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že predmetom konania je

nárok zo zmluvy o splátkovom úvere č. 352410994 zo dňa 26.05.2006 uzatvorenej medzi Slovenskou
sporiteľňou, a. s., Bratislava, a žalovaným (spolu s jeho manželkou, ktorá v konaní pôvodne vystupovala
ako žalovaná 2/). Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému a jeho manželke poskytnutý úver vo
výške 4.979,09 eur (150.000,- Sk) s premenlivou úrokovou sadzbou, v deň uzatvorenia úverovej zmluvy
vo výške 10,50 % ročne, ktorý úver sa zaviazali splácať v splátkach po 69,21 eur (2.085,- Sk) mesačne

s počtom splátok 120 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.05.2016. Zo strany Slovenskej sporiteľne,
a. s., nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti tohto úveru, zmluva nebola vypovedaná a nedošlo
ani k odstúpeniu od zmluvy.8. Podanou žalobou sa zaplatenia pohľadávky z tejto úverovej zmluvy domáha žalobca ako postupník
pôvodného veriteľa (Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava). Bolo preto potrebné, aby žalobca v prvom
rade preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených

práv od pôvodného veriteľa. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca na preukázanie svojej aktívnej
vecnej legitimácie predložil jednak oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky adresované
žalovanému a Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa 28.06.2011 uzatvorenú medzi
Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava a žalobcom. Okresný súd žalobu voči žalovanému zamietol
z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, majúc za to, že postúpenie pohľadávky

na žalobcu je neplatné, keď žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie
predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne a. s. voči žalovanému ako dlžníkovi.
S uvedeným záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

9. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. účinného k 28.06.2011 (ku dňu postúpenia pohľadávky)
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

10. Odvolací súd sa nestotožnil s výkladom ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z., ktorý predostrel
odvolateľ v podanom odvolaní. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je ustanovením

špeciálnym vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia upravenej v ust. § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka a v zmysle zásady prednosti špeciálneho predpisu pred predpisom všeobecným je
prednostne aplikovateľné na právny vzťah týkajúci sa bankovej pohľadávky. Jeho účelom je upraviť
špeciálny režim pri postupovaní pohľadávok banky, ktorá má v zmysle citovaného zákona postavenie
subjektu sui generis vzhľadom na jej špecifické oprávnenie a povinnosti vyplývajúce zo zákona č.

483/2001 Z. z. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka môže pohľadávku postúpiť inej
osobe za podmienky, že dlžníka, ktorý je v omeškaní s úhradou dlžnej sumy na jej úhradu písomne
vyzve a dlžník je napriek tomu s úhradou dlžnej sumy viac ako 90 dní v omeškaní. V prípade, ak dlžník
pred postúpením pohľadávky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva,
uhradí, banka už toto právo (t. j. právo postúpiť pohľadávku) uplatniť nemôže, okrem prípadu, ak súčet

všetkých omeškaní so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden
rok. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že banka pred postúpením svojej pohľadávky musí klienta vždy
najskôr vyzvať na úhradu peňažného záväzku.

11. V prejednávanej veci nebolo (napriek takémuto tvrdeniu žalobcu v odvolaní) preukázané, že by

takáto výzva bola zo strany právneho predchodcu žalobcu - Slovenskej sporiteľne, a. s., žalovanému
doručená. Žalobca síce v konaní predložil výzvu Slovenskej sporiteľne, a. s., Bratislava, zo dňa
15.06.2010 adresovanú žalovanému na úhradu dlžnej sumy ku dňu 31.05.2010 vo výške 1.995,92 eur,
nepreukázalvšak,žetátovýzvabolažalovanémuajdoručená,nepreukázalani,žetátobolažalovanému
aspoň odoslaná. Možno tak konštatovať, že nebol splnený zákonný predpoklad pre platné postúpenie

pohľadávky banky, Slovenskej sporiteľne, a. s., na žalobcu. Pokiaľ teda postupca (Slovenská sporiteľňa,
a. s.) postúpil predmetnú pohľadávku z úveru, postupoval v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z., z ktorého dôvodu je postúpenie pohľadávky uplatnenej v konaní v nadväznosti na ust. § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú skutočnosť je súd povinný
prihliadať ex offo.

12. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ nie sú splnené podmienky
uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., predstavuje pohľadávka banky voči klientovi
pohľadávku, ktorú v zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť. Citovanéustanovenie zakazuje postúpiť pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky
banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. Ako správne konštatoval
okresný súd, s každou takouto pohľadávkou sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a

požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z. , ktoré pre
banku nevyplývajú zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na
inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho
vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom
(bankou)adlžníkom.Popostúpenípohľadávkyrôznymsubjektomužnadpohľadávkouniejezachovaná

kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná v priebehu trvania
úverového vzťahu. Ak teda nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady (§ 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z.), nie je pohľadávka banky postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné)
a jej postúpenie je svojim obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také neplatné v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok
voči dlžníkovi. Na rozor postúpenia s § 525 Občianskeho zákonníka zároveň súd prihliada z úradnej

povinnosti, t. j. aj bez námietky strany konania, i keď z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v konaní
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky banky voči nemu namietal. Okresný súd preto správne skúmal,
či pre postúpenie pohľadávky banky boli splnené podmienky ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, nakoľko postúpenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne a. s.,

Bratislava ako banky z úverovej zmluvy č. 352410994 uzatvorenej dňa 26.05.2006 na žalobcu je pre
nedodržaniepodmienokuvedenýchv§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.absolútneneplatnýmprávnym
úkonom (primárne pre nepreukázanie výzvy žalovanému na úhradu dlžnej pohľadávky), je záver súdu
prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu správny. Odvolací súd preto, v celom
rozsahu sa stotožniac s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu, napadnutý rozsudok

okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady

trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)