Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/397/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912216596
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6912216596.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov

JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka
5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Y. XX, B. C.,
zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/
A, do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 2 222,09 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 7C/18/2013-167 zo dňa 21.12.2015, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 465,91 Eur v lehote 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu a súčasne mu uložil povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania spočívajúce v jeho trovách právneho

zastúpenia vo výške 465,91 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu.
Rozhodol tak s odôvodnením, že uplatnený nárok žalobcovi nebolo možné priznať v dôsledku jeho
premlčania. Vzhľadom na to, že žalovaný a dovtedajší vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane mali
v konaní úspech, tak súd im priznal náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať aj náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho

konania. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že žalovaný podpísal dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku, prostredníctvom ktorej uznal záväzok voči žalobcovi vzniknutý zo zmluvy o
pôžičke. Predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť takejto dohody
o uznaní dlhu zo strany dlžníka, lebo má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky,
ako aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Inštitút uznania dlhu je zakotvený v Občianskom zákonníku,
pričom následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona je prerušenie plynutia premlčacej
doby. Doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začína plynúť nová 10-ročná

premlčacia doba. Podľa názoru žalobcu došlo k uplatneniu ust. § 110 ods. 1, druhá veta Občianskeho
zákonníka, tzn. k prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a plynutie novej 10-ročnej premlčacej
doby, pričom aby tieto účinky nastali, zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o
premlčaní dlhu. V tejto súvislosti poukazoval na rozdielnosť účinkov uvedených v § 558 Občianskehozákonníka a v § 110 ods. 1, druhej vete Občianskeho zákonníka. Uznanie premlčaného práva nie je z
hľadiska účinkov spojených v § 110 ods. 1 OZ viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo.
Úprava obsiahnutá v ust. § 558 OZ spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní,

so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. Z toho vyplýva, že ust. § 110 ods. 1
OZ nepodmieňuje samotné uznanie dlhu a jeho účinky s nutnosťou vedomosti toho, kto dlh uznal, o
jeho premlčaní a jeho následkoch. Za danej okolnosti mal teda za to, že nárok bol zo strany žalobcu
uplatnený včas. Žalovaný ako spotrebiteľ podpisoval uvedenú dohodu bez toho, že by bol robený na
neho nejaký nátlak, a teda išlo o prejav jeho slobodnej vôle takýto záväzok uzatvoriť, a preto takýto

záväzok je platný a sú s ním spojené všetky právne účinky. V danom prípade nekonal žalobca za použitia
nekalých obchodných praktík. Jeho konanie preto nemožno považovať za amorálne a nečestné, a preto
je dôvod, aby takémuto jeho konaniu bola poskytnutá súdna ochrana. Okrem toho poukazoval na to, že
nebol dôvod ani na priznanie trov konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi, ktorý na jeho strane
vystupoval. V danom prípade išlo o trovy konania, ktoré neboli účelne vynaložené. Podľa jeho názoru
nebol ani dôvod k tomu, aby došlo k právnemu zastúpeniu vedľajšieho účastníka v konaní zástupcom z

radov advokátov. Podania podávané právnym zástupcom žalovaného, ako aj vedľajšieho účastníka sú
len účelové, obsahovo podobné a opakujúce sa a takýmto spôsobom sa len navyšujú trovy konania.
Okrem toho združenie, ktoré bolo zriadené za účelom ochrany práv spotrebiteľa je takým združením,
ktoré má byť personálne a odborne pripravené takým spôsobom, aby mohlo poskytnúť právnu pomoc
spotrebiteľom bez toho, aby sa dalo zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov. Do konania pritom

vstupujú paušálne, bez toho, aby poznali konkrétne okolnosti danej veci. Aj tieto okolnosti mal súd prvej
inštancie vziať do úvahy a náhradu trov konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi, ktorý na jeho
strane vystupoval, nepriznať.

3. Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a vedľajší účastník, ktorí žiadali rozsudok súdu

prvejinštancietakvovecisamej,akoajvovýrokuotrováchkonaniapotvrdiťakovecnesprávny.Vsúlade
so záverom súdu prvej inštancie bol žalovaný aj vedľajší účastník presvedčený o tom, že pri uzatváraní
dohody o uznaní záväzku išlo o formulárovú dohodu, ktorej obsah nemohol účastník žiadnym spôsobom
ovplyvniť. Uzatvorením takejto dohody si žalovaný ako spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a
takýto postup je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo strany žalobcu išlo o nekalú

obchodnú praktiku, ktorou si zabezpečuje to, aby mohol premlčanú pohľadávku neskôr na žalovanom
vymôcť. Rozsudok súdu prvej inštancie preto považoval za vecne správny a žiadal priznať aj náhradu
trov odvolacieho konania. Mal za to, že o trovách prvostupňového konania tiež súd prvej inštancie
správne rozhodol, keď na základe úspechu žalovaného v danej veci priznal náhradu trov konania tak
žalovanému, ako aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý na jeho strane vystupoval.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil ako vecne správny.

5. Krajský súd poznamenáva, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok, ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok ako nový procesný
predpis. Do ust. § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva,
že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability
procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to
aj na konania začaté predo dňom účinnosti nového zákona. Predkladateľ pamätal aj na situácie, kedy
by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a toto rieši v § 470 ods. 2, poslednej vete CSP.

7. Je nesporné, že konanie v danej veci začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.. Za účinnosti tohto
zákonadošlovdanejvecikukonaniustranamisporu,akoajsúdu,ktorýprocesnekonal,vovecirozhodol
rozsudkom, pričom proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - O.s.p.
podané odvolanie, ako aj vyjadrenie k podanému odvolaniu. Vychádzajúc z prechodných ustanovenízákona č. 160/2015 Z. z. musel krajský súd rešpektovať postup podľa nového procesného predpisu aj u
konaní, ktoré boli začaté do 30.06.2016. Napriek tomu však nemohol obísť procesný stav, ktorý tu nastal
za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - O.s.p., s ohľadom na princíp právnej istoty, keď u strán sporu je

legitímne očakávanie, že ich spor bude vyriešený spravodlivo a v súlade s procesným stavom, ktorý tu
bol vytvorený predchádzajúcim procesným predpisom.

8. V čase podania odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie platilo ust. § 212 ods. 1 O.s.p., z
ktorého vyplýva, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Vzhľadom na to, že krajský

súd pristúpil k preskúmaniu veci na základe podaného odvolania za účinnosti nového procesného
predpisu, musel skúmať, či obdobné ustanovenie § 212 ods. 1 O.s.p. obsahuje aj nový procesný predpis.
Porovnaním úprav zistil, že takýto obsah ustanovenia je obsiahnutý v § 379 a § 380 ods. 1 CSP, aj podľa
ktorých odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Na základe odvolania podaného do
30.06.2016 mohol krajský súd preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu a dôvodov,
ktoré boli uvedené v tam podanom odvolaní.

9. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vo veci procesne konal, vykonával dokazovanie, vo veci
rozhodol rozsudkom a proti rozsudku bolo podané odvolanie, musel sa krajský súd vyporiadať aj s
otázkou, či v danom prípade je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Podľa
ust. § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,

s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7 citovaného zákonného ustanovenia. Ust. § 213 O.s.p.
potom v odsekoch 3 až 5 upravovalo postup, akým spôsobom mohol súd zopakovať vykonané dôkazy
súdom prvej inštancie, prípadne doplniť vo veci dokazovanie.

10. Viazanosť zisteným skutkovým stavom je upravená aj v novom procesnom predpise, konkrétne v

§ 383 CSP. Podľa tohto ustanovenia odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Spôsob zopakovania vykonania
dôkazov a doplnenie dokazovania upravuje § 384 ods. 1 a 2 CSP. V ust. § 384 ods. 1, 2 CSP ide určitým
spôsobom o modifikovanú úpravu § 213 O.s.p. Krajský súd sa preto musel vyporiadať s otázkou, či súd
prvej inštancie v rámci svojho procesného postupu dôsledne poučil strany sporu o tom, že sú povinné

predložiť dôkazy alebo ich označiť skôr, ako predseda senátu vo veci vyhlási rozhodnutie, ktorým končí
dokazovanie, pretože na dôkazy označené neskôr nebude prihliadať. Takéto poučenie dostali strany
sporu vo svojich predvolaniach na pojednávanie súdu prvej inštancie.

11. Na pojednávaní dňa 15.12.2015 boli zo strán tak žalobcu, ako aj žalovaného vznesené návrhy

na doplnenie dokazovania, a to na vypočutie žalovaného, ako aj W. N. na okolnosti, za ktorých sa
uzatváraladohodaouznanídlhuasplátkovomkalendári.Zobsahuspisuazápisnicesúduprvejinštancie
vyplýva, že súd nepristúpil na ďalšie dokazovanie a uznesením vyhlásil dokazovanie v predmetnej
veci za skončené. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že k ďalšiemu dokazovaniu,
tak ako bolo navrhované na poslednom pojednávaní, súd nepristúpil z dôvodu, že bola vznesená

námietka premlčania uplatneného nároku zo strany žalovaného a tiež neplatnosti dohody o uznaní dlhu
a splátkach. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa súd v prvom rade zaoberal uvedenými otázkami, a preto
mal za to, že navrhované dokazovanie zo strany strán sporu nie je v danej veci potrebné.

12.Preskúmanímveciajkrajskýsúddospelkzáveru,žepodstatnýmpreriešeniepredmetusporuvdanej

veci bolo vyriešenie otázky platnosti dohody o uznaní dlhu a splátkach a následne posúdenie otázky
premlčania nároku, ktorý bol uplatnený zo strany žalobcu. Vzhľadom na uvedené preto aj krajský súd
dospel k záveru, že nebolo potrebné opakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a vykonať
doplnenie dokazovania v danej veci. Krajský súd preto vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie, pretože tento pre posúdenie vyššie uvedených otázok bol dostatočne

zistený.

13. V zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcu dospel krajský súd k záveru, že súd
prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s§ 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p., teda v tom čase
platných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. - O.s.p. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa
krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu G.G. E., a.s., E. a žalovaným
Z. J. bola uzatvorená zmluva o poskytnutí flexi pôžičky dňa 17.05.2005. Na základe tejto zmluvy bol
právnym predchodcom žalobcu poskytnutý úver žalovanému vo výške 75 000,- Sk s lehotou splatnosti
48 mesiacov, a teda bol dohodnutý celkový počet splátok 48 s tým, že prvá splátka bude dňa 17.06.2005

a posledná splátka 17.05.2009. V rámci zmluvy bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov
10,08% a celkové náklady žalovaného vrátane poskytnutého úveru v sume 110 120,40 Sk ako budúca
hodnota spotrebného úveru už aj s istinou, ktorá bola poskytnutá. Mesačná splátka bola dohodnutá
sumou 2 238,55 Sk. V článku II. bod 2 dlžník potvrdil, že bol oboznámený s obchodnými podmienkami,
ktoré boli súčasťou úverovej zmluvy a s ich obsahom súhlasil. Vzal teda na vedomie aj článok VI. bod 1,
písm. a) Všeobecných obchodných podmienok G., a.s., z ktorého vyplýva, že veriteľ mohol požadovať,

aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutom
v úverovej zmluve v tom prípade, ak bol v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením
na právo veriteľa odstúpiť od úverovej zmluvy. K zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 12.04.2007,
ktorá bola uzavretá medzi G., a.s. a EOS KSI Slovensko, s.r.o. bol pripojený doklad, z ktorého vyplýva,

že G., a.s. mala využiť svoje právo odstúpenia od zmluvy a toto urobila ku dňu 27.12.2006. Potvrdzuje
to aj list žalobcu zo dňa 12.11.2012, v ktorom sa uvádza, že G., a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť
poskytnutého úveru, ktorú skutočnosť oznámila žalovanému a deň 27.12.2006 je dňom, kedy došlo k
odstúpeniu od zmluvy a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť celú pohľadávku. Z uvedeného je teda
nesporné, že už nasledujúcim dňom po 27.12.2006 mohol právny predchodca žalobcu uplatňovať svoju

pohľadávku proti žalovanému. Túto však postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.04.2007
žalobcovi, ktorý dňa 24.02.2012 uzatvoril so žalovaným dohodu o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku. Podľa obsahu spisu nie je sporné, že už v čase, keď bola uzatvorená táto dohoda, bola
pohľadávka žalobcu vo vzťahu k žalovanému premlčaná. Správne sa preto súd prvej inštancie zaoberal
otázkou platnosti dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.

16. Po preskúmaní veci aj krajský súd dospel k záveru, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku je neplatná, preto právny záver súdu prvej inštancie v tomto smere bol správny. Je
nesporné, že v danom prípade išlo o pripravenú formulárovú dohodu o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku. Z formulácie obsahu dohody je nesporné, že táto bola účelovo zameraná na uznanie

premlčanéhozáväzku.Uznaniepremlčanéhozáväzkutotižboloskrytézadohoduouzavretísplátkového
kalendára. Na jednej strane v bode 2 dohody je uvedené uznanie záväzku, kde sa rozpisuje to, v akom
rozsahu žalovaný uznáva svoj záväzok proti veriteľovi, avšak v nasledujúcom bode 3 - Forma splatenia
záväzku nie je uvedená žiadna výška splátok, ktorými by mal byť uznaný záväzok naďalej splácaný
a práve v tomto bode 3.1 v poslednej vete je uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 tejto

dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Je nesporné, že v danom
prípadeišloonekalúobchodnúpraktikuzaúčelomzískaniavýhodynaúkorspotrebiteľa,atouznanímuž
premlčaného dlhu. Vedomosť o premlčanom dlhu mala byť umiestnená do bodu 2 dohody o splátkovom
kalendári a uznaní záväzku, kde sa uznával záväzok dlžníka vo vzťahu k veriteľovi. K tomuto však
nedošlo a žalobca, ktorý umiestnil text o vedomosti premlčaného dlhu do iného bodu, ktorý upravuje

splatnosť dlhu, nasvedčuje tomu, že ako dodávateľ sa nesprával vo vzťahu k spotrebiteľovi takým
spôsobom,ktorýbymalzodpovedaťbežnejobchodnejpraxi.Nepristúpiltedaprijejuzatváraníknáležitej
odbornej starostlivosti vo vzťahu k slabšej zmluvnej strane a účelovo tak predpokladal, že podpísaním
dohody o splátkovom kalendári podpíše spotrebiteľ aj dohodu o uznaní premlčaného záväzku. Takéto
dojednanie medzi veriteľom a dlžníkom nebolo v súlade s § 52 ods. 2 OZ a § 54 ods. 1 OZ, a preto

bolo potrebné považovať ho za neplatné. Takáto dohoda je neplatná aj z dôvodu § 39 Občianskeho
zákonníka, pretože je v rozpore aj s dobrými mravmi, teda § 3 ods. 1 OZ. Záver súdu prvej inštancie,
že dohoda bola neplatná, bol preto správny.

17. Následne správne súd prvej inštancie pristúpil k posúdeniu premlčania uplatnenej pohľadávky zo

strany žalobcu. Mal za to, že pohľadávka žalobcu bola premlčaná z dôvodu, že nebolo preukázané v
konaní, že žalovaný v čase uzavretia dohody o uznaní záväzku vedel o premlčaní, tak ako to vyplýva z
ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ktoré sa viaže na inštitút premlčania § 110 ods. 1 OZ, teda že došlo
k prolongácii premlčacej doby na 10 rokov. Mal za to, že splatnosť dlhu nastala dávno pred 30.11.2009,pričom žaloba bola na súd podaná dňa 30.11.2012. Pri počítaní lehoty 3 rokov spätne ku dňu 30.11.2009
už bola pohľadávka žalobcu dávno premlčaná, a preto nebolo možné, aby táto v rámci súdneho konania
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného bola priznaná.

18. V podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca namietal výklad premlčania
pohľadávky zo strany súdu. Mal za to, že uznanie dlhu sa má posudzovať samostatne podľa ust. § 110
ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde nie je potrebná vedomosť o uznaní premlčaného dlhu.

19. S takýmto záverom žalobcu v podanom odvolaní sa krajský súd nestotožňuje. Je nesporné, že
uznanie dlhu predstavuje obligatórny písomný úkon dlžníka adresovaný svojmu veriteľovi, v ktorom
uznáva svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu i výšky. Podstata uznania záväzku je teda uvedená v ust. §
558 OZ, z ktorého vyplýva, že ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Je nesporné, že uznanie dlhu je úzko späté s inštitútom

premlčania (§ 100-114 OZ) a platným uznaním dlhu dochádza podľa § 110 ods. 1 OZ k pretrhnutiu
(prerušeniu), resp. založeniu premlčacej doby a zároveň k jej prolongácii na 10 rokov. Uznanie splatného
dlhu má tak za účinok založenie plynutia novej premlčacej lehoty. K založeniu novej premlčacej lehoty
dochádza aj v prípade, že predmetný dlh bol v čase uznania už premlčaný. Inštitút uznania dlhu podľa
§ 558 OZ však v prípade už premlčaného dlhu zakladá jeho právne účinky len za predpokladu, že ten

kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Aj keď je tu určitý nesúlad medzi ust. § 558 OZ a § 110 ods. 1
OZ, tak treba vychádzať z toho, že len v prípade splnenia všetkých zákonných náležitostí uznanie dlhu
zakladá nové plynutie premlčacej doby, ktorá sa začína počítať od momentu, kedy k uznaniu došlo, resp.
ak v uznaní bola uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Na to, aby
nastali účinky premlčania je potrebné, aby dlžník právo písomne uznal aj čo do dôvodu aj čo do výšky. V

tejto súvislosti je potrebné preukázať na to, že v ust. § 110 OZ je uvedený inštitút prerušenia premlčacej
lehoty. O prerušení premlčacej lehoty hovoríme vtedy, ak v dôsledku definovanej právnej skutočnosti sa
pôvodná premlčacia lehota nahrádza premlčacou lehotu novou, a to objektívnou 10-ročnou premlčacou
lehotou.

20. Keďže však neboli splnené podmienky riadneho uznania dlhu a dohoda o uznaní je neplatná, tak
v danom prípade nemohlo dôjsť ani k dôsledku uvedenému v § 110 ods. 1 OZ, teda k prerušeniu
pôvodnej premlčacej lehoty a k začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej lehoty. Správne preto súd
prvej inštancie nárok žalobcu považoval za premlčaný. Bol teda právny dôvod k tomu, aby žaloba
žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá.

21. Pokiaľ ide o trovy prvoinštančného konania, tak treba poukázať na to, že v konaní vo veci samej
mal žalovaný úspech, a teda úspech mal aj na jeho strane vystupujúci vedľajší účastník, ktorý v konaní
riadne vystupoval a chránil záujmy žalovaného ako spotrebiteľa. Správne preto súd prvej inštancie pri
náhrade trov konania postupoval podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov právneho zastúpenia tak

žalovanému, ako aj vedľajšiemu účastníkovi priznal. Z obsahu spisu je nesporné, že tak žalovaného, ako
aj vedľajšieho účastníka zastupoval ten istý právny zástupca, ktorý si však uplatnil náhradu trov v súlade
svyhláškouč.655/2004Z.z.,keďtrovybolirozdelenévrozsahu50%prežalovaného,akoajvedľajšieho
účastníka, ktorého zastupoval. Pokiaľ ide o námietku neúčelnosti trov konania, tak túto nepovažoval
krajský súd za dôvodnú, pretože z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca tak žalovaného, ako

aj vedľajšieho účastníka vykonal v konaní len účelné právne úkony na poskytnutie právnej pomoci
žalovanému, ako aj vedľajšiemu účastníkovi. Išlo len o nevyhnutné úkony právnej pomoci súvisiace s
poskytnutím riadneho zastupovania žalovaného ako spotrebiteľa v konaní. Za dôvodnú nepovažoval
krajský súd ani námietku, že nebol dôvod, aby sa vedľajší účastník dal zastúpiť právnym zástupcom z
radov advokátov. Vedľajší účastník podľa právneho stavu do 30.06.2016 bol podľa § 93 ods. 2 O.s.p.

vedľajším účastníkom v konaní, a teda mal rovnaké práva ako každý iný účastník v danom konaní. Mal
teda aj právo v súlade s § 18, § 24 a § 25 ods. 1 O.s.p. dať sa zastúpiť advokátom alebo advokátskou
kanceláriou, pretože zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nebolo možné vyvodiť,
že by takéto právo vedľajší účastník nemal. Okrem toho práve ust. § 93 ods. 2 O.s.p. zvýšilo ochranu
spotrebiteľov, keď umožnilo na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania

takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti bola ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom
takýmto predpisom bol aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Ak si teda aj vedľajší účastník
zvolilprávnehozástupcuatentoposkytolprávnupomoctakžalovanému,akoajvedľajšiemuúčastníkovi,
potom v prípade úspechu v konaní mal tak žalovaný, ako aj vedľajší účastník právo na náhradu trovkonania. Pokiaľ teda súd prvej inštancie priznal v rozsudku náhradu trov konania tak žalovanému, ako
aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý na jeho strane vystupoval, rozhodol správne.

22. Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania, tak je nesporné, že žalovaný mal v odvolacom
konaní úspech. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, preto krajský súd v súlade s ust. §
255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP priznal žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Pokiaľ však ide o vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane
žalovaného, tak v tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že s účinnosťou zákona č. 160/2015

Z. z. - CSP zanikla účasť pôvodného vedľajšieho účastníka v konaní podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p.
Postavenie vedľajšieho účastníka sa automaticky podľa nového procesného predpisu netransformovalo
do postavenia osobitného účastníka v konaní podľa ust. § 95 ods. 1 CSP. Podľa novej úpravy sa
okrem iného priznáva nárok na náhradu trov len stranám sporu. Vo vzťahu k dovtedajšiemu vedľajšiemu
účastníkovi, ktorý vystupoval na strane žalovaného, potom už krajský súd o nároku na náhradu trov
konania rozhodnúť nemohol.

23. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako
vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

24. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).