Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/114/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616205264
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616205264.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: X. Q., K..

X.X.XXXX, O. Z. XX proti žalovanému: J. Q., K.. XX.X.XXXX, O. J.Č., V. B. XXX/XX, o zaplatenie 15
000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75
% ročne od 5.12.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 34 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.4.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia
istiny 15 000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 30.9.2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovaným dňa 3.6.2014 uzatvoril kúpnu zmluvu na trojizbový
byt. Dňa 4.6.2014 bola žalovanému zaplatená suma 15 000,- Eur, byt žalovaný na neho nepreviedol. Z
uvedeného dôvodu odstúpil od zmluvy dňa 3.12.2014, peniaze mu žalovaný nevrátil.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 22.8.2016 uviedol, že v skutočnosti

si od žalobcu požičal sumu 10 000,- Eur, nešlo o odpredaj jeho bytu. Nie je pravdou, aby byt predal za
15 000,-Eur, byt bol ohodnotený znalcom na sumu 52 000,- Eur. Pri dohode o pôžičke sa so žalobcom
dohodli na sume 10 000,- Eur, žalobca požadoval úrok vo výške 5 000,- Eur. Žalobca tiež požadoval
záruku na vrátenie pôžičky a to jeho trojizbový byt. Pôžičku chcel žalobcovi vrátiť, ale prišiel o prácu.
Preto sa skontaktoval so žalobcom a dohodli sa na splátkach. Následne sa snažil finančné prostriedky
zaslať žalobcovi na účet, ktorý mu poskytol žalobca, v banke mu bolo povedané, že to nie je jeho účet.
Z uvedeného dôvodu mu poslal splátku na adresu pobytu.

3. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 19.9.2016 zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že text kúpnej
zmluvy vyhotovil žalovaný a jemu ju predložil na podpis. Podpis žalovaného bol overený na matrike a po
uzatvorenízmluvyvyplatilžalovanému15000,-Eur.Následnemuodovzdalajnávrhnavkladdokatastra
nehnuteľnosti a sľúbil, že do 5 dní donesie potvrdenie bytového družstva o tom, že nemá podlžnosti na
byte, k čomu však nedošlo. Žiadnu zmluvu o pôžičke nepodpisoval.

4. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 28.10.2016 zotrval na tom, že od žalobcu prevzal sumu 10
000,- Eur ako pôžičku. Z toho 8 000,- Eur mu žalobca previedol na účet a sumu 2 000,- Eur mu odovzdal
v hotovosti. Kúpnu zmluvu dal vyhotoviť u právnika, keďže tak to požadoval žalobca.5. Súd vykonal dokazovanie oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to kúpnou zmluvou, odstúpením od
kúpnej zmluvy, hlásením žalovaného, výpisom z listu vlastníctva, vyšetrovacím spisom ČVS: R.-XXX/
X-B.-W.-XXXX a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 3.6.2014 mala byť medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim uzavretá
kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti a to bytu č. X na prízemí domu súpisné
číslo XXXX, vchod číslo X na S.Y. T. v W. K. B., postaveného na pozemku parcela KN C číslo XXXX
v podiele 1/1, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v

podiele 266/10000, spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcela KN C číslo XXXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2 v podiele 266/10000, zapísaných na liste vlastníctva XXXX katastrálne
územie W. K. B.. Podľa článku VI. dohodnutá kúpna cena vo výške 15 000,- Eur mala byť uhradená
predávajúcemu pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti. V deň úhrady celej kúpnej
ceny predávajúci mal podať návrh na vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti. Aj nedôjde k
vyplateniu kúpnej ceny do 3.12.2014 má predávajúci právo odstúpiť od zmluvy. V prípade odstúpenia

od zmluvy sú zmluvné strany povinné si vrátiť to, čo plnili do 5 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy. Podľa
článku IX. bod 5, zmluvné strany sa dohodli, že ak predávajúci si nesplní svoj záväzok, na ktorom sa
dohodli, kupujúci využije svoje právo, podá kúpnu zmluvu a návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti a
stane sa výlučným vlastníkom nehnuteľnosti.

7. Žalobca predložil písomné prehlásenie žalovaného zo dňa 4.6.2014, ktorým žalovaný vyhlásil, že
prijal kúpnu cenu za trojizbový byt vo výške 15 000,- Eur od žalobcu na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 3.6.2014. Taktiež predložil Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti podpísaný
žalovaným, ktorý nie je dátovaný, jedná sa o návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti na základe vyššie
uvedenej kúpnej zmluvy.

8. Listom zo dňa 3.12.2014 žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu, že byt nebol prevedený
na jeho osobu.

9. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi sp. zn. ČVS: R.-XXX/X-B.-W.-XXXX

zo dňa 14.7.2016 bolo zastavené trestné stíhanie na základe trestného oznámenia podaného zo strany
žalobcu v tomto konaní, ktoré bolo začaté pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, ku ktorému malo dôjsť tak, že začiatkom mesiaca jún 2014 ponúkol Ľ. J. X. Q. kúpu bytu č. X
na prízemí domu súpisné číslo XXXX na S. ulici v W. K. B. po čom X. Q. v rozpore s obvyklou mierou
opatrnosti bez toho, aby zohľadnil osobu sprostredkovateľa a bez toho, aby si byt prezrel resp. aby

akýmkoľvek spôsobom overil, kto je vlastníkom bytu a akú ťarchy viaznu na byte uzavrel dňa 4.6.2014 s
J. Q. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj predmetného bytu a zároveň mu vyplatil kúpnu cenu vo
výške 15 000,- Eur a to napriek tomu, že predávajúci mu po uzavretí zmluvy neodovzdal kľúče od bytu,
ani mu nedal potvrdenie správcu bytu o úhrade všetkých poplatkov, po čom J. Q. na X. Q. ani vlastnícke
právo k bytu nepreviedol a ani mu peniaze nevrátil. Trestní stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že skutok

nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V trestnom konaní vypočutý J. Q.H. uviedol,
že uzavretie zmluvy o pôžičke od X. Q. mu sprostredkoval Ľ. J.. Následne mu X. Q. požičal sumu 10
000,- Eur, požadoval však do záruky jeho byt tak, že uzavrú kúpnu zmluvu. Keďže peniaze nevyhnutne
potreboval dal vypracoval kúpnu zmluvu právnikovi, ktorá bola podpísaná na matrike. Následne mu X.
Q. vyplatil 2 000,- Eur v hotovosti a 8 000,- Eur mu zaslal na bankový účet. Peniaze následne nemohol

vrátiť lebo prišiel o prácu. Svedok Ľ. J. potvrdil, že sprostredkoval stretnutie J. Q.Ř. a X. Q. z dôvodu, že
J. Q. potreboval požičať peniaze. Vie, že X.Á. Q. požičal následne sumu 10 000,- Eur a J. Q. mu mal
vrátiť sumu 15 000,- Eur. Kúpna zmluva bola vyhotovená JUDr. Jánom Lemešom na základe oslovenia
Ľ. J. a J. Q.. V kúpnej zmluve bola uvedená kúpna cena 28 500,- Eur, z ktorých 15 000,- Eur malo byť
uhradených pri podpise zmluvy a zvyšná časť pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti,

ktorý právnik taktiež vyhotovil.

10. Žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová Ves,
katastrálny odbor o povolení vkladu V XXXX/XX zo dňa 27.1.2014 na základe kúpnej zmluvy za kúpnu
cenu 38 500,-Eur. Byt bol odpredaný na dobrovoľnej dražbe za kúpnu cenu 26 000,- Eur.

11. Z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie W. K. B. bolo zistené, že terajšou vlastníčkou
nehnuteľností a to bytu č. X na prízemí domu súpisné číslo XXXX, vchod číslo X na S.Y. T. v W. K.
B., postaveného na pozemku parcela KN C číslo XXXX v podiele 1/1, spoluvlastníckeho podielu naspoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 266/10000, spoluvlastníckeho podielu
na pozemku parcela KN C číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v podiele
266/10000 je U. Y.Á.. Ako titul nadobudnutia je na liste vlastníctva uvedená kúpna zmluva B.-XXXX/

XXXX zo dňa 29.12.2015.

12. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

13. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 41a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného
právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu
konajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to
zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu

sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

16. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a
jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

17. Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa

určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

18. Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným
prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len "zabezpečovací prevod práva").
Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci

podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ( § 133).

19. Podľa § 553a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva
sa musí uzatvoriť písomne. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie
zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti

účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho
ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade
dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom prevode
práva musí obsahovať aj označenie dlžníka.

20. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

21. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

22. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 15 000,- Eur s
príslušenstvom na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 4.6.2014, po
tom, čo od tejto kúpnej zmluvy odstúpil dňa 3.12.2014. Predmetom kúpnej zmluvy bola nehnuteľnosť
- byt v tom čase vo vlastníctve žalovanému. Žalovaný v konaní poukázal na to, že kúpna zmluva

bola uzatvorená len na základe žiadosti žalobcu a to za účelom zabezpečenia pôžičky, ktorá mu
bola žalobcom poskytnutá. Vzhľadom na rozpor v tvrdeniach sporových strán sa preto súd v prvom
rade zaoberal platnosťou kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti predloženej žalobcom. Na absolútnu
neplatnosť právneho úkonu - zmluvy súd prihliada totiž z úradnej povinnosti, teda aj keď sporová stranatakúto neplatnosť netvrdí resp. namieta. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí od počiatku a
to bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu neplatnosti dovolal. Neplatnosť právnych úkonov vyjadrená v
citovaných ustanoveniach § 37 a 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou.

23. V zmysle citovaného ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka na platnosť právneho úkonu sa
vyžaduje, aby právny úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Prvé dve podmienky sa
týkajú vôle konajúcej osoby, ktorá musí byť vážna, bez omylu a slobodná. Nedostatok vážnosti vôle je
okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle uvedeného ustanovenia. O nedostatok vážnosti vôle

ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej
kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria aj simulované právne úkony.

24. Kúpna zmluva, ktorá mala byť uzatvorená medzi sporovými stranami sa týkala predaja trojizbového
bytu v W. K. B.. Podľa predloženej zmluvy medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá kúpna cena 15
000,- Eur. Je všeobecne známe, že uvedená kúpna cena v žiadnom prípade nezodpovedá všeobecným

trhovým cenám, za ktoré sú nehnuteľnosti v danej lokalite predávané. Uvedené vyplýva aj z toho, že
pôvodne bola kúpna zmluva pripravená s uvedením kúpnej ceny vo výške 38 500,- Eur, čo je zrejme z
priloženého vyšetrovacieho spisu, ako aj skutočnosti, že byt bol žalovaným kúpený za sumu 38 900,-
Eur asi rok pred uzatvorením predmetnej zmluvy.

25. Dokazovaním mal súd za preukázané, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy žalobca ako kupujúci si
byt nebol prezrieť, ani po podpísaní zmluvy nepožadoval od žalovaného odovzdanie bytu resp. kľúčov
od tohto bytu. Takéto správanie sa žalobcu nenasvedčuje jeho skutočnému záujmu a vážnosti jeho vôle
kúpiť predmetný byt. Tiež neobstojí tvrdenie žalobcu, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovaným
nemal prehľad o kúpnych cenách bytov, keďže toto jeho tvrdenie je v rozpore s jeho tvrdením, že byt

v W.W. K. B. zamýšľal kúpiť už skôr a hľadal pre seba byt už dlhšiu dobu. V neposlednom rade súd
poukazuje na to, že podľa vyjadrenia samotného žalobcu za účelom kúpy bytu oslovil Ľ. J.. Súdu je
známe, že menovaný bol v súvislosti s predajmi bytov právoplatne odsúdený rozsudkom tunajšieho
súdu, ktorý sa nachádza aj v oboznamovanom vyšetrovacom spise, pričom jedným z poškodených v
trestnom konaní bol práve aj žalobca v tomto konaní. Žalobca sám nepoprel, že mal s Ľ. J. v minulosti

problémy a tiež mal vedomosť o tom, že menovaný bol trestne stíhaný a odsúdený práve v súvislosti
so sprostredkovaním predaja a kúpy bytov. Uvedené správanie sa žalobcu nezodpovedá správaniu sa
osoby, ktorá má skutočne vážny záujem o kúpu bytu. V konečnom dôsledku je potrebné poukázať aj na
článok IX. bod 5 uzatvorenej kúpnej zmluvy, ktorého obsah žalobca nevedel súdu vysvetliť. Nie je však
zrejme, z akého dôvodu podľa tohto článku návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti mal byť podaný

práve zo strany kupujúceho, teda žalobcu až 4.12.2014 a o aký záväzok uvedený v tomto článku sa
jednalo.

26. Uvedený článok t.j. článok IX. bod 5 uzatvorenej kúpnej zmluvy je možné logicky podložiť
vyjadrením žalovaného, podľa ktorého predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená len na zabezpečenie

jehozáväzkuvočižalobcovizuzatvorenejzmluvyopôžičket.j.žepokiaľžalovanýsinesplnísvojzáväzok
z uvedenej zmluvy o pôžičke, žalobca ako kupujúci podá návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti a
stane sa tak vlastníkom predmetného bytu. V konaní nebol preukázaný ani úmysel žalovaného predať
byt v jeho výlučnom vlastníctve žalobcovi. Nedostatok prejavu vážnosti vôle na uzatvorenie kúpnej
zmluvy u žalovaného vyplýva aj z toho, že žalovaný byt nadobudol za oveľa vyššiu kúpnu cenu, ako je

uvedená v zmluve a je nelogické, aby byt po roku užívania predával za menej než polovičnú hodnotu. Aj
skutočnosť, že byt žalovaného bol v konečnom dôsledku predaný na dražbe svedčí o tom, že žalovaný
mal dlhy a aj poukazujúc na to, v prípade predaja bytu by sa snažil predať byt za čo najvyššiu možnú
kúpnu cenu.

27. Z vyššie uvedených skutočnosti je zrejme, že ani jedna zo zmluvných strán v skutočnosti nemala
záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj a kúpa predmetného bytu, ale týmto
úkonom sledovali len zabezpečenie pôžičky poskytnutej zo strany žalobcu žalovanému. Žalovaný si
chcel požičať peniaze a nie predať nehnuteľnosť a žalobca mu chcel peniaze požičať a nie kúpiť od
neho byt. Zmluvu teda obaja neuzavreli vážne, dôsledkom čoho je jej absolútna neplatnosť podľa § 37

Občianskeho zákonníka.

28. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá
vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Kúpna zmluva uzatvorená sporovými stranamije simulovaným právnym úkonom, ktorý je neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich
subjektov urobiť tento úkon. V takýchto prípadoch platí zastieraný právny úkon, podmienkou ale je,
že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre

jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by
tiež neplatný. V danej veci sporové strany len predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy. V skutočnosti
mali vôľu zabezpečiť pohľadávku žalobcu zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvoril so žalovaným. Keďže
kúpna zmluva nebola urobená vážne, je takáto simulovaná zmluva podľa § 37 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná. Ich disimulovaný právny úkon by mohol byť platný, iba ak by spĺňal všetky náležitosti

právnehoúkonu.Nehnuteľnosťmalaslúžiťakozálohvráteniapôžičkytedanazriadeniezáložnéhopráva
podľa § 151a Občianskeho zákonníka. alebo zabezpečovací prevod práva v zmysle § 553 Občianskeho
zákonníka.

29. Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, v ktorej sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným
právom zabezpečuje a záloh. Kúpna zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami neobsahuje

pohľadávku, ktorá sa záložným právom zabezpečuje. Okrem toho, skutočným účelom kúpnej zmluvy
tak ako to vyplýva z vyššie uvedených skutočností, bol prevod nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu
ako veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, teda dojednanie o tzv. prepadnom
zálohu. Kúpna zmluva dohodnutá s takýmto účelom odporuje ustanoveniu § 151a ods. 1 a násl.
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa

zákonom predpokladaným spôsobom, t.j. že záložný veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia
splatnej pohľadávky zo založenej veci jej predajom. Záložný veriteľ teda nemá možnosť realizovať
záložné právo tak, že na neho prejde vlastnícke právo k zálohu spôsobom odchylným od zákonnej
úpravy.

30. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí byť uzatvorená písomne a musí jednoznačne
určovať zmluvné strany, záväzok, ktorý je zabezpečovaný, majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza,
ocenenie prevedeného práva. Tiež zo zmluvy musí byť zrejme, že zmluvu uzatvárajú zmluvné strany
ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, t.j. že tu ide iba o podmienený prevod práva z dlžníka na
veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa

uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené
právo, stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka.

31. Poukazujúc na uvedené súd konštatuje, že dissimulovaný právny úkon sporových strán, či už šlo z
zriadenie záložného práva alebo zabezpečovací prevod práva neobsahuje uvedené náležitosti a preto

je v zmysle citovaného ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

32. Dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená ústne
zmluva o pôžičke. Pre platnosť zmluvy o pôžičke zákon nevyžaduje osobitnú formu. Jej podstatnými
náležitosťami je určenie zmluvných strán, prenechanie určenej veci, ktorá je predmetom pôžičky,

dočasnosť zmluvného vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je zmluvou
reálnou, teda okrem iného vyžaduje faktické odovzdanie peňazí. V danej veci žalobca poskytol
žalovanému finančnú pôžičku s dohodnutou dobou vrátenia pôžičky do 4.12.2015. Dojednaná doba
splatnosti pôžičky nepriamo vyplýva aj z už uvádzaného článku IX, bod 5 kúpnej zmluvy. V konaní nebolo
sporné, že žalobca poskytol žalovanému sumu 10 000,- Eur, z toho sumu 8 000,- Eur prevodom na účet

a sumu 2 000,- Eur v hotovosti. Pokiaľ v konaní žalobca tvrdil, že žalovanému poskytol sumu 15 000,-
Eur, toto tvrdenie nebolo z jeho strany v konaní preukázané. Žalobca uviedol, že žalovanému poskytol v
hotovosti sumu 7 000,- Eur, ktorú mal nasporenú z podnikania z predchádzajúcich rokov. V tomto smere
súd konštatuje, že žalobca vykonával v predchádzajúcom období podnikateľskú činnosť len približne
6 mesiacov v roku, jeho príjem resp. zisk z tohto podnikania nepreukázal. Naopak súdu je všeobecne

známe, že tunajším súdom bolo vedených viacero konaní na základe žalôb podaných žalobcom, kde v
týchto konaniach navrhoval priznanie mu oslobodenia od súdnych poplatkov poukazujúc na nedostatok
finančných prostriedkov. Dôkazným bremenom je zodpovednosť strany sporu za výsledok konania,
ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia
dôkaznéhobremenasporovoustranoujejejneúspechvspore.Skutočnúvýškuposkytnutýchfinančných

prostriedkov bol v konaní povinný preukázať žalobca. Ako dôkaz výšky poskytnutej pôžičky nemôže
slúžiť vyhlásenie žalovaného o prevzatí kúpnej ceny vo výške 15 000,- Eur, keďže kúpna zmluva
uzatvorená medzi sporovými stranami je absolútne neplatným právnym úkonom. Iný dôkaz zo strany
žalobcu o výške sumy poskytnutej žalovanému predložený nebol. Z uvedeného dôvodu súd vychádzalzo sumy, ktorá nebola medzi sporovými stranami sporná a to sumy 10 000,- Eur s tým, že suma 5 000,-
Eur bola dohodnutá pri pôžičke ako úrok z pôžičky.

33. Úrok z pôžičky je vlastne odplatou za užívanie požičanej sumy. Jeho výška nie je stanovená
právnymi predpismi, závisí od dohody strán, nesmie ísť však o úroky v neprimeranej výške. V danej veci
pri pôžičke 10 000,- Eur na obdobie 6 mesiacov úrok predstavuje 5 000,- Eur, čo je 100 % úrok ročne.
Takýto úrok súd považuje za neprimeraný, v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.Priposudzovaníneprimeranostidojednanejvýškyúrokusúdprihliadalajnacelkovéokolnosti

úkonu, kedy poskytnutá pôžička mala byť zabezpečená aj uzatvorením neplatnej kúpnej zmluvy o
prevode bytu žalovaného, ako aj na úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a
pôžičiek. Úrok z poskytnutej pôžičky dojednaný medzi sporovými stranami je tak absolútne neplatným
úkonom.

34. Z dokazovania je zrejme, že žalovaný mal záujem splácať svoj dlh žalobcovi v splátkach. Číslo

účtu, ktoré mu žalobca uviedol, však nepatrilo účtu žalobcu a sumu 200,- Eur, ktorú žalovaný zaslal
žalobcovi poštou, žalobca neprevzal a tak bola vrátená žalovanému. V konaní tak nebolo preukázané,
aby žalovaný pôžičku aspoň čiastočne uhradil. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel podanej žalobe
čiastočne, čo do sumy 10 000,- Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

36. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané zo sumy 10 000,- Eur, v ktorej súd žalobe vyhovel, v
zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie
č. 87/1995 Zb. platné v čase vzniku záväzkového vzťahu. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný odo
dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky t.j. od 5.12.2014.

37. Podľa § 232 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť,
rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.

38. V zmysle citovaného ustanovenia bola žalovanému na plnenie určená dlhšia lehota a to lehota
6 mesiacov a to vzhľadom na výšku sumy, ku ktorej zaplateniu bol zaviazaný, ako aj jeho zárobkové
pomery a skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom.

39. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

40. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

42. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Žalobca sa žalobou domáhal
zaplatenia istiny vo výške 15 000,- Eur. Súd jeho návrhu vyhovel čo do sumy 10 000,- Eur ktorá
predstavuje 66,66 % žalovanej istiny, po zaokrúhlení 67 %. Žaloba bola zamietnutá čo do sumy 5 000,-
Eur,ktorápredstavuje33,33%žalovanejistiny,pozaokrúhlení33%.Vkonaníboltakúspešnejšížalobca
a to v rozsahu 34 % (67 % mínus 33 %) a preto v tomto rozsahu mu bola priznaná náhrada trov konania.

O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.