Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/66/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812010198
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5812010198.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň JUDr.
Márie Urbanovej a JUDr. Marcely Malatkej na verejnom zasadnutí dňa 12. apríla 2017 v Žiline o odvolaní
obžalovaného Mgr. Y. S. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/71/2012 zo dňa 9. mája
2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.

6T/71/2012 zo dňa 9.5.2016 v časti - vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine
obžalovaného Mgr. Y. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Y.-S. XXX/XX,

o d s u d z u j e :

Podľa § 277 ods. 4 Tr. zák., účinného do 30.9.2012, § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d)
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a

d á a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo uznal obžalovaného Mgr. Y. S. vinným zo zločinu
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1,4 Tr. zák. účinného do 30.09.2012 na tom skutkovom
základe, že:

v snahe vylákať plnenie zo štátneho rozpočtu, podal za spoločnosť EM BOX, s.r.o., so sídlom

Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo 029 01, IČO: 3665076, dňa 14.12.2007 na Daňovom úrade
v Námestove daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za III. štvrťrok 2007, v ktorom si uplatnil
nadmerný odpočet dane vo výške 9.468.772,- SK (314.305,70 Eur), na podklade fiktívnych účtovných
dokladov, a to faktúry č. FO-07/0017 od spoločností LM TRADE, s.r.o., Košice na sumu 59.500.000,-
a faktúry č. 2007/682 od spoločnosti ZIPP Bratislava, s.r.o. Bratislava na sumu 5.532.978,- Sk, ktorá
bola následne nahradená faktúrou č. 30092007 od spoločnosti TECHNOHALL s.r.o., Trstená na rovnakú

sumu, hoci zdaniteľné plnenia deklarované v uvedených faktúrach sa neuskutočnili, čím sa snažili od
Slovenskej republiky - Daňového úradu Námestovo protiprávne vylákať vrátenie dane z pridanej hodnoty
vo výške 314.305,70 Eur (9.468.772 Sk).

Za to ho okresný súd odsúdil podľa § 277 ods. 4 Tr. zák. účinného do 30.09.2012, § 38 ods. 2 Tr.
zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 47 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o vinu obžalovaného tým, že táto bola preukázaná
tak priamymi, ako aj nepriamymi dôkazmi, ktoré do seba logicky zapadali. Tvrdenia obžalovaného, že
faktúry označené v obžalobe nie sú fiktívnymi faktúrami, pretože plnenia deklarované v uvedených

faktúrach sa reálne uskutočnili a v prípade faktúry č. 2007/682 od spoločnosti ZIPP Bratislava, s.r.o., táto
faktúra bola v účtovníctve spoločnosti uvedená omylom, súd vyhodnotil ako jeho účelovú obranu, ktorá
bola vyvrátená práve súhrnom priamych a nepriamych dôkazov. Obrana obžalovaného bola vyvrátená
svedeckými výpoveďami najmä svedkov Ing. Z. Z., Ing. D. I., Miroslava Stroku, Lívie Ivanovskej, sčasti
aj výpoveďami svedkov V. G., F. N. a M. P., a to v kontexte aj s listinnými dôkazmi zabezpečenými

v prípravnom konaní. Obranu obžalovaného, že pozemky, ktoré kúpil v Lomnici boli od začiatku
deklarované ako pozemky stavebné, čo vyplynulo aj z projektovej dokumentácie, inak by ich ani
nekupoval a nadmerný odpočet nebol priznaný práve z dôvodu nesplnenia zákonom predpokladanej
hmotnoprávnej podmienky na jeho priznanie a nie z dôvodu fiktívnosti faktúry, súd vyhodnotil ako
bezpredmetnú. Na základe dôkazov mal súd preukázané, že v skutočnosti nedošlo ani k jednému z
deklarovaných plnení.

Proti rozsudku podal bezprostredne po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktoré písomne odôvodnil
prostredníctvom svojej obhajkyne písomným podaním doručeným súdu dňa 16. augusta 2016.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že napadnutý rozsudok je výsledkom jednostranného
posúdenia jednostranne zabezpečených dôkazov. Poukázal na výpoveď svedka F. N. s tým, že súd

nepreukázal žiadnym spôsobom nedôveryhodnosť tejto výpovede a nevysvetlil, v čom sa mal svedok
N. usvedčiť sám z klamstva, poukazujúc na Zmluvu o spolupráci medzi obžalovaným a spoločnosťou
LM Trade zastúpenou konateľkou Líviou Ivanovskou uzavretou 1.4.2007 a k stretnutiu medzi svedkom
N. a svedkyňou došlo v auguste 2007, pričom súd vôbec nevysvetlil, v čom táto skutočnosť má byť
rozporuplná. Poukázal na to, že svedok N. je nezávislá osoba, ktorá nezaujato poskytla svedectvo a

nemá dôvod klamať, nakoľko nemá z toho žiadny prospech. Svedkyňa Ivanovská nemala informácie o
konkrétnych pozemkoch vo Veľkej Lomnici vo vlastníctve svedka Z. už v apríli 2007, ktoré boli neskôr
predmetom kúpy, fakturácie a vyplatenia provízie. Ak by takúto vedomosť mala, trvala by, aby to bolo
uvedené v zmluve, aby sa nepripravila o možnosť vyplatenia provízie, keďže nič nepreukazuje, že takúto
vedomosť o pozemkoch mala už v apríli 2007, musela sa to dozvedieť až od svedka N.. EM BOX

Námestovo v zastúpení konateľa p. S. a LM Trade v zastúpení p. Ivanovskou uzavreli riadnu Zmluvu o
spoluprácidňa1.4.2007,ktorájerámcovouzmluvoustým,žeS.siobjednalsprostredkovateľskúčinnosť
a zaobstaranie vhodných pozemkov ku kúpe v k.ú. I. X.. Teda neobstojí tvrdenie súdu, že svedok sa
práve z týchto dôvodov mal sám usvedčiť z klamstva. Svedkyňa Ivanovská nemusela v auguste 2007
uviesť svedkovi N., že má uzavretú zmluvu s EM BOX, nakoľko osoby pracujúce na realitnom trhu z

dôvodu opatrnosti obídenia a vylúčenia z obchodného prípadu o takýchto informáciách diskrétne mlčia a
skôr vyťahujú dostatok informácii od iných osôb. K stretnutiu malo dôjsť pred 9 rokmi a svedok N. si, ako
viackrát uviedol, na všetky okolnosti a súvislosti s týmto stretnutím nepamätal. Namietal, že súd mylne
uvádza skutočnosť, že je priestor na zníženie ceny, pretože svedok Z. predal Telefonike pozemky za
nižšiu cenu, čo nie je pravda. Svedok N. jasne uviedol na pojednávaní, že svedkyňa Ivanovská cez neho

vlastne vybavila zníženie ceny a až potom si mohla nárokovať vyplatenie provízie. Neobstojí tvrdenie
súdu, že svedok Z. vypovedal, že svedok N. sa v predmetnom obchode neangažoval a že kúpnu cenu
dohodol osobne s obžalovaným a svedkami P. a G..

Podľa obžalovaného, súd mal dôkazy, ktoré nevyhodnotil a ktorými sa vôbec nezaoberal a tým aj dôvod,

prečo nemal uveriť výpovediam svedkov, nakoľko svedok N. na pojednávaniach viackrát uviedol, že so
svedkom Z. sa súdi o zaplatenie provízie za sprostredkovanie predaja jeho pozemkov spoločnostiam
Telefonika a EM BOX, ktoré spolu so svedkom G. zabezpečil a predstavil svedkovi Z., pričom podal, ako
konateľ 1. Bratislavskej realitnej žaloby v týchto veciach v roku 2008. Svedok G. vypovedal, že spolu s
P. vybavovali kúpu pozemkov od Z., že kontakt na neho dostali od svedka N., ktorý robil s realitami a

tiež s nimi chodil za Z.. O tom, že svedok N. sa ako prvý pričinil o sprostredkovanie predaja pozemkov
svedka Z. práve spoločnosti EM BOX dokazujú aj Záznamy z obhliadok z mája 2007. Naviac, tieto
záznamy dokazujú, že v mesiaci apríl 2007 svedkyňa Ivanovská nemohla vedieť o vlastníctve svedka
Z., jeho pozemkoch a ani EM BOX, ten sa o tom dozvedel až v máji 2007. Nie je ničím nezvyčajným,
aby pri sprostredkovaní predaja pozemkov boli zaplatené veľmi vysoké provízie, o čom svedčí fakt, že

svedok N. si podľa zmluvy, ktorú s ním uzavrel svedok Z., nárokuje na províziu vo výške 50 mil. Sk.
Obžalovaný považuje za viac ako zarážajúce, že súd uveril výpovedi svedkyne Lívie Ivanovskej, ktorá
bola osobne činná pri vystavovaní faktúry, mala prospech z uvedeného obchodného prípadu, najskôr
po riadnom poučení na DÚ, svojou výpoveďou potvrdila záver, že sa nejedná o fiktívnu faktúru. Súdnepozerá na svedkyňu, ako na nedôveryhodnú osobu priamo účastnú na všetkých úkonoch, ktoré aj
potvrdila na daňovom úrade, že bol sprostredkovaný predaj pozemkov na základe čoho vystavila faktúru
a bez akéhokoľvek preukázateľného dôkazu, že svedok N. nehovorí pravdu, neverí jeho výpovedi a

pritom sa ničím nepreukázalo, že sa sám usvedčil z klamstva.
Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného spod obžaloby
oslobodil.

V prípade, že odvolací súd bude mať skutkové a právne okolnosti veci nespochybniteľné, navrhol s

poukazom na čas, kedy mal byť súdený skutok spáchaný, ako i dĺžku konania pred súdom, aby mu uložil
postupompodľa§39ods.1,3písm.g)Tr.zák.trestodňatiaslobodyvovýmeredvarokyspodmienečným
odkladom na primeranú skúšobnú dobu.

Prokurátor sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Naverejnomzasadnutí,konanomoodvolaníobžalovaného,vykonanéhovneprítomnostiobžalovaného,
obhajkyňa obžalovaného zotrvala na dôvodoch odvolania a navrhla, aby odvolací súd po zrušení
napadnutého rozsudku obžalovaného podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátora,
alternatívne pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že vina obžalovaného bola preukázaná, navrhla
vzhľadom na uplynutý čas od spáchania skutku obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere 2

roky s určením primeranej skúšobnej doby. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako
nedôvodné.

Krajský súd ako odvolací súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na

zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom dospel k záveru, že výroky napadnutého rozsudku sú
legálne; neprimeraný je len jeho výrok o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu

rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.,
najmä zásady zákonného procesu podľa § 2 ods. 7, práva na obhajobu podľa § 2 ods. 9 Tr. por., voľného
hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12, rovnosti strán (kontradiktórnosti) podľa § 2 ods. 14 Tr. por.
Odvolací súd môže konštatovať, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po správnom
procesnom postupe a v súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami, ktoré trestný proces upravujú.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného
stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja, ktorý zodpovedá všetkým
vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú
reťaz ako priamych, tak aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný

S. spáchal skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Právna
kvalifikácia súdeného skutku ako zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1,4
Tr. zák. účinného do 30.9.2012 plne zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa, ako aj
všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa týchto zákonných
ustanovení.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd podrobne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo
vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných

ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozsudku učinil súd prvého stupňa v súlade s
ustanovením § 168 Tr. por.

Závery okresného súdu, ktoré sú prezentované vo výrokovej časti rozsudku a týkajú sa výroku o vine
a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si aj odvolací súd v celom rozsahu

osvojuje a v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.

Je potrebné pripomenúť, že krajský súd v danej veci už rozhodoval, a to uznesením zo dňa 6. novembra
2013, sp. zn. 2To/65/2013, kedy zrušil rozsudok okresného súdu zo dňa 14.3.2013. Okresný súdNámestovo následne opätovne vo veci rozhodol rozsudkom z 5.9.2014, pričom odvolací súd rozsudok
opätovne zrušil uznesením zo dňa 4. marca 2015, sp. zn. 2To/7/2015 a uložil okresnému súdu, aby vec
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K výroku o vine môže krajský súd len stručne dodať, že odvolací súd už v predchádzajúcom rozhodnutí
poukázal na časti výpovedí obžalovaného a svedkov s tým, že z výpovede obžalovaného vyplynulo, že
svoju vinu od začiatku popiera. Poukázal na to, že kupoval pozemky v obci Veľká Lomnica a spoločnosti
LM TRADE Košice uhradil províziu za sprostredkovanie kúpnej ceny za predmetné pozemky. Prevod

vlastníctva k týmto pozemkom reálne prebehol, pričom v čase, kedy sa uskutočňoval uvedený obchod,
kontaktovala ho pani Ivanovská, konateľka spoločnosti LM TRADE, ktorá mala o ňom informácie od
pána N. a kontaktovala ho s tým, že dokáže znížiť cenu pozemkov, čo sa aj stalo. Obžalovaný však
nevedel uviesť, ako a cez aké osoby bola provízia vyplatená. Po doplnení dokazovania obžalovaný
upresnil, že províziu vyplatil svedkyni Ivanovskej v dvoch splátkach, osobne v Košiciach, stretnutie si
dohodli telefonicky. Peniaze na províziu mal pokryté pôžičkou, ktorú riadne zaúčtoval.

PokiaľideodruhúfaktúruodspoločnostiZIPPaTECHNOHALL,obžalovanýzotrvalnatom,žepráceboli
vykonané, avšak faktúra od firmy ZIPP ostala v účtovníctve omylom, bola stornovaná. Poukázal na to, že
sa zaujímal o stav diela u firmy PAD Armo u pána K.. Kompletné práce vykonávala firma TECHNOHALL
a on im za to platil. Faktúra od firmy ZIPP bola v účtovníctve omylom a bola to len informatívna faktúra.

Kto práce za firmu vykonával, uviesť nevedel.

Svedok Ing. Z. Z., ako aj svedkyňa N. Z. v podstate potvrdili, že uzavreli s obžalovaným kúpnu zmluvu
ohľadne predaja pozemkov v katastrálnom území Veľká Lomnica. Svedok poukázal na to, že pokiaľ
ide o kúpnu cenu, túto navrhol obžalovaný, on ním navrhnutú kúpnu cenu prijal a dal ju aj do návrhu

zmluvy o budúcej zmluve, ktorú pripravil a zaslal obžalovanému na pripomienkovanie. Nevie nič o tom,
že by niekto iný vstupoval do rokovaní ohľadne predaja a kúpy predmetných pozemkov. Spoločnosť LM
TRADEmuničnehovorí,avšakvtomtoobdobíhokontaktovaloveľafiriemohľadnepredajapredmetných
pozemkov, určite však nekomunikoval s firmou LM TRADE ohľadne dojednania zmluvných podmienok.
Osoby Lívia Ivanovská, M. V. mu nič nehovoria, takéto osoby nepozná.

Svedok V. G. vo vzťahu k firme LM TRADE uviedol, že mu niečo hovorí, vie, že do rokovaní o pozemky
vstupovalo viacero ľudí a prvýkrát sa názov LM TRADE spomínal, keď bolo treba vyplácať províziu
vo výške viac ako 50 000 000,- Sk. Pokiaľ ide o firmu TECHNOHALL, uviedol, že táto firma robila
viac vecí pre EM BOX, pričom mal vedomosť aj o tom, že obžalovaný potreboval vykonať práce

silážno-senážne žľaby, a preto si objednal spoločnosť TECHNOHALL, pričom medzi obžalovaným a
spoločnosťou TECHNOHALL a pánom Strokom boli zo začiatku vzťahy normálne, ale neskôr pán Stroka
prestal vyplácať zamestnancov, začal sa správať čudne.

Svedkyňa Ing. I. za daňový úrad predniesla zistenia, ktoré boli v rámci daňovej kontroly zistené s tým,

že pokiaľ sa jedná o faktúru firmy ZIPP, v rámci daňovej kontroly bolo zaslané dožiadanie na miestne
príslušný Daňový úrad v Bratislave, ktorý vykonával preverovanie spoločnosti ZIPP, a bolo zistené,
že predmetná faktúra sa v daňovom účtovníctve tohto subjektu nenachádza. Oprávnená osoba za
spoločnosť ZIPP potvrdila, že predmetná faktúra nebola vyhotovená touto spoločnosťou. Od firmy EM
BOX boli vyžiadané účtovné knihy, ktoré boli viackrát predložené s viacerými dátumami vyhotovenia,

pričom v niektorých bola táto faktúra zaúčtovaná a v niektorých nebola zaúčtovaná, ale bola zaúčtovaná
faktúra od firmy TECHNOHALL, s.r.o. V podstate bolo zistené, že boli dve rôzne faktúry na tie isté
dodávateľské práce od dvoch firiem, a preto tu bola veľká pochybnosť, či tieto práce boli vykonané. Prvá
faktúra bola fiktívna od spoločnosti ZIPP, čo bolo potvrdené dodávateľom uvedeným na faktúre, ktorý
potvrdil, že takúto faktúru nevyhotovil a dodávky nerealizoval. Pri faktúre od firmy TECHNOHALL, s.r.o.

boli tiež dôvodné pochybnosti, nakoľko konateľom bola osoba, ktorá bola podozrivá už z iných daňových
kontrol týkajúcich sa tohto subjektu, že v jeho prípade sa jedná o fiktívne fakturácie a nereálne dodávky.
Preto bol obžalovaný vyzvaný, aby preukázal, že reálne boli vykonané dodávky vyúčtované vo faktúre
TECHNOHALLU, akými osobami boli vykonané, ako prebiehali, aby preukázal svoje tvrdenia, že boli
zrealizované osobou, ktorá je uvedená na faktúre od firmy TECHNOHALL, pričom obžalovaný k tomuto

nepredložil dôkazy. Pokiaľ ide o faktúru vystavenú spoločnosťou LM TRADE, konateľka spoločnosti LM
TRADE potvrdila, že bol sprostredkovaný predaj pozemkov, pričom bolo zisťované, že v čase predaja
a uzavretia kúpnej zmluvy sa jednalo o poľnohospodársku pôdu, teda oslobodenú dodávku podľa §
38 zákona o DPH, pri ktorých nie je nárok na odpočet dane, takže správca dane prijal záver, ženebola splnená hmotnoprávna podmienka na odpočet dane, a preto ďalej neskúmali, či došlo k dodaniu
fakturovaných služieb firmou LM TRADE, nakoľko konateľka spoločnosti to potvrdila. Na daňovom úrade
v rámci kontroly nebol prijatý záver, že sprostredkovanie predaja pozemkov fakturované firmou LM

TRADE nebolo zrealizované.

Svedkyňa Lívia Ivanovská ako konateľka spoločnosti LM TRADE uviedla, že K. za ňou chodil s rôznymi
papiermi, ktoré podpisovala a dostávala za to finančnú odmenu. Podpisovala doklady ako konateľka
spoločnosti LM TRADE, faktúry nečítala, podpísala ich len tak, ako už uviedla, za finančnú odmenu. Nie

je jej nič známe ohľadne faktúry FO 070018. Vo firme LM TRADE figurovala ako konateľ, avšak pečiatku
tejto spoločnosti nikdy nemala, vypovedala vždy len to, čo jej povedal pán K.. Po zrušení veci odvolacím
súdom bola svedkyňa podrobne opätovne vypočutá, pričom poprela, že by dostala od obžalovaného
províziu tak, ako uvádza obžalovaný, na svojom tvrdení zotrvala aj pri vykonaní konfrontácie. Rovnako
poprela, že by poznala svedka F. N., resp. že by s ním niekedy rokovala. Na svojich tvrdeniach zotrvala
aj pri konfrontácii.

Svedok Miroslav Stroka ako konateľ spoločnosti TECHNOHALL, s.r.o., Trstená uviedol, že o faktúre
č. 2007/682 sa dozvedel až na daňovom úrade, pričom túto faktúru nevystavil a ani nepodpísal.
Fakturované práce podľa neho na silážno-senážnych žľaboch sa nerealizovali, resp. sa zrealizovali, ale
určite nie firmou EM BOX alebo TECHNOHALL. Nemá prehľad, ani nikdy nemal prehľad o podnikaní

spoločnosti EM BOX.

Krajský súd sa stotožňuje s hodnotením vykonaných dôkazov spôsobom, ako ich vyhodnotil okresný
súd. Pokiaľ ide o faktúru vystavenú spol. LM-Trade Košice, na základe ktorej mala byť vyplatená provízia
za predaj pozemkov, nemožno neprihliadať na výpoveď svedka Z., ktorý uviedol, že so svedkyňou

Ivanovskou nejednal a ani názov spoločnosti mu nič nehovorí. V kontexte s touto výpoveďou je aj
výpoveď svedka G., či P. a nemožno opomenúť tvrdenia svedkyne Ivanovskej, ktorá jednoznačne
kontakt s obžalovaným, či vôbec vedomosť o kontrakte, poprela, uvádzajúc dôvody, akým vlastne
figurovala v spoločnosti LM Trade. Okresný súd správne vyhodnotil aj výpoveď svedka N., a pokiaľ sa
obhajoba snaží o iné hodnotenie svedeckých výpovedí F. N. a Lívie Ivanovskej, tu krajský súd dáva do

pozornosti, že v prípade, ak súd vyhodnotí niektorý vykonaný dôkaz inak než podľa predstáv niektorej
zo strán, nemôže to byť dôvodom pre zmenu rozsudku. V tomto kontexte poukazuje krajský súd aj na
judikatúru Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej do obsahu základného práva vyjadriť sa ku všetkým
vykonaným dôkazom podľa článku 48 ods. 2 veta prvá Ústavy SR nepatrí právo účastníka (strany)
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov, prípadne sa dožadovať ním

navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, ako ani povinnosť súdu vykonať účastníkom
konania navrhnuté dôkazy. Je na úvahe súdu, ktoré dôkazy vykoná a tieto dôkazy následne vyhodnotí
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá
zo strán.

Odvolací súd nezistil pochybenie pri hodnotení dôkazov okresným súdom a pokiaľ obžalovaný s takýmto
hodnotením dôkazov nesúhlasí, nespôsobuje to chybnosť rozhodnutia okresného súdu. Okresný súd
logicky a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k
rozhodnutiuovine.Stýmitodôvodmisaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujeavďalšomodkazujena

úplné a vyčerpávajúce dôvody rozsudku prvostupňového súdu. Nie je možné neprihliadnuť na výpoveď
svedka Z., Ivanovskej, ale tiež výpovede svedkov N., G. a P., ako aj na samotnú nelogickosť konania
obžalovaného, ako na to poukázal aj okresný súd vo vzťahu k výškam súm.

Pokiaľ ide o faktúru spoločnosti TECHNOHALL s.r.o. Trstená a ZIPP Bratislava, nemožno prehliadnuť,

že svedkyňa Magdaléna Kreutzová poprela, že by ich spoločnosť niekedy obchodovala so spoločnosťou
EM BOX, faktúra č. 2007/682 ani nezodpovedá ich systému. Pokiaľ ide o následnú faktúru spol.
TECHNOHALL, rovnako svedok Stroka poprel vykonanie prác a popísal, ako firma fungovala a bola
prepojená s obžalovaným.

Na základe uvedeného aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný, ktorý podal daňové priznanie na
daň z pridanej hodnoty za III. štvrťrok 2007, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet dane a svoj nárok
opieraloexistenciufaktúruvedenýchvskutkovejvetenapadnutéhorozsudku,konaltaknapriektomu,že
k plneniam deklarovaným v uvedených faktúrach skutočne nedošlo a obžalovaný tak mal snahu vylákaťplnenie zo štátneho rozpočtu. Z uvedených dôvodov sa dopustil protiprávneho konania, zakladajúceho
trestný čin tak, ako ustálil okresný súd a teda jeho závery sú správne a zákonné.

Vo vzťahu k výroku o treste za zistené zavinenie odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový
súd aj v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, dospel však k záveru,
že v prípade obžalovaného sú dôvody na postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. na mimoriadne zníženie
trestu odňatia slobody. Odvolací súd prihliadol na príslušné ustanovenia Trestného zákona o účele trestu
a vychádzajúc z účelu Trestného poriadku konštatuje, že procesná norma požaduje, aby hmotnoprávna

norma bola aplikovaná čo najskôr (včasné odhalenie a postih páchateľa).

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Okolnosťami prípadu v zmysle citovaného právneho ustanovenia sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv
na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu vrátane možnosti nápravy páchateľa.
Spôsob života, aký viedol obžalovaný po vznesení obvinenia, je objektívne preukázaný aktuálnym
odpisomregistratrestov.Vtejtosúvislostikrajskýsúdzdôrazňuje,žeobžalovanýodvzneseniaobvinenia

27.1.2010 až do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu, t.j. 12.4.2017 sa nedopustil žiadneho protiprávneho
konania, v podstate sa podrobil trestnému konaniu a v jeho rámci prebiehajúcim úkonom trestného
konania.

V danom prípade v tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na významnú skutočnosť, že od spáchania

skutku uplynulo takmer 10 rokov, samotné trestné stíhanie voči obžalovanému je vedené 7 rokov a ako
už bolo vyššie uvedené v tejto dobe sa obžalovaný nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Dĺžku
trestného konania súd považuje za neprimeranú (vzhľadom na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre
ľudské práva dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné považovať za výnimočnú
a v prípade absencie významných dôvodov pre prekročenie tejto hranice nie je možné trestné stíhanie

dlhšieho trvania tolerovať).

V ustanovení § 2 ods. 7 Tr. por. je upravená zásada zákonného trestného procesu, ktorá vyjadruje
požiadavku spravodlivého prejednania veci nezávislým a nestranným súdom v primeranej lehote.
Uvedená zásada úzko súvisí s článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Rovnaké právo dáva občanovi aj čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ľudských právach úpravou, že prerokovanie jeho veci súdom spravodlivo a verejne má
byť uskutočnené v primeranej lehote. Týmto princípom zodpovedá aj ustálená judikatúra Európskeho
súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR a NS SR. Jej základným rysom je znižovanie trestov, čo
zodpovedá aj princípu spravodlivosti, lebo vykonávanie závažného trestu po dlhom období od spáchania

deliktunemázásadnývplyvaninapáchateľaaanineslúžigenerálnejprevencii,jeskôraktomformálneho
aplikovania zákona, bez vzťahu k jeho výchovnému aspektu.

Ako už bolo vyššie uvedené, trestné stíhanie obžalovaného skončilo takmer po 10 rokoch od
spáchania skutku, ktorá doba konania nebola spôsobená zavineným konaním obžalovaného. Nemožno

opomenúť, že obžalovaný počas tejto doby žil v právnej neistote, čo mohlo nepriaznivo pôsobiť na
jeho rodinný a tiež občiansky spôsob života. Postavenie obvineného je stresujúce (napriek formálnej
deklarácii rešpektovania prezumpcie neviny totiž naša spoločnosť obvinené osoby prakticky stotožňuje
s osobami odsúdenými) a negatívne ovplyvňuje život obvineného minimálne aktuálnou hrozbou trestu.
Uvedený fakt je významný aj z dôvodu, že plynutím času sa znižuje záujem spoločnosti na prísnom

potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak individuálnej prevencie a tiež potreba generálnej
prevencie. Neprimeranou dĺžkou trestného konania sa totiž vytráca základný vzťah medzi protiprávnym
konaním páchateľa a ukladaným trestom. Aj z týchto dôvodov je povinnosťou súdov, aby porušenie
práva na prejednanie veci v primeranej lehote bolo určitým primeraným spôsobom kompenzované.
Práve zmiernenie trestu je preto podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade určitou kompenzáciou

štátu za to, že došlo k porušeniu práv obžalovaného neprimeranou dĺžkou trestného konania. Ako už
bolo uvedené cieľom trestného konania je nielen spravodlivé potrestanie páchateľov, ale tiež naplnenie
preventívneho a prevýchovného účinku vo vzťahu k občanom a verejnosti. Absencia protiprávnehokonania zo strany obžalovaného Mgr. Y. S.a za celé obdobie vedenia trestného stíhania naznačuje, že
tento cieľ bol u neho naplnený.

Za tejto situácie odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na tieto okolnosti prípadu by použitie trestnej
sadzby ustanovenej zákonom v prejednávanej veci bolo pre obžalovaného neprimerane prísne.

Vyššie uvedené úvahy viedli odvolací súd k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody obžalovanému Mgr. Y. S. by bolo neprimerane prísne a obligatórnosť takéhoto postupu

bez možnosti mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody by bol prekážkou brániacou uloženiu
primeraného trestu. Preto odvolací súd obžalovanému s použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.
mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenia Trestným
zákonom,podľaktoréhotrestukladalauložilmutrestodňatiaslobodyvovýmere2rokyspodmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 5 rokov, ktorý trest považuje nielen za zákonný, ale aj
spravodlivý.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.