Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 21, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/439/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714204002
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3714204002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobkyne: A. D., bytom Z. I., Z. XXX/X,
zastúpenej O.. Y. J., advokátkou v Z. I., Y. XX/XX, proti žalovaným: 1/ O. A., bytom Z. Z., I. XXX, I. - A.,
L. X.a, 2/ M. A., bytom D. XXXX/XX, I. - Z., zastúpený O.. Z. B., advokátom v I., Z. S. Z. XX, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 15. januára 2015, č.k. 6C/73/2014-132, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne A. D. a
žalovaného v 2/ rade M. A. k nehnuteľnostiam v k.ú. Z. I., vedeným na LV XXXX, a to k bytu č.
X, prvé poschodie, vchod č. XX v bytovom dome súp.č. XXX, na parcele D. XXXX/X, k podielu
XXXX/XXXXX-ín priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
podielu XXXX/XXXXX-ín parcely KNC XXXX/X a podielu XXXX/XXXXX-ín v parc. KNC XXXX/X a
toto spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že predmetný byt, vrátane príslušného podielu na spoločných
častiach a zariadeniach domu, prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne A. D. a uložil jej povinnosť

vyplatiť z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalovanému v 2/ rade M. A. sumu 9.900,-
Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie proti žalovanému v 1/ rade zastavil, žalovanému
v 1/ rade náhradu trov konania nepriznal a žalovanému v 2/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 2.136,68 Eur k rukám právnej
zástupkyne žalobkyne O.. Y. J., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na výsledky vykonaného
dokazovania, keď mal preukázané, že predmetný byt sa po smrti matky účastníkov konania A. A.

stal podielovým spoluvlastníctvom žalobkyne, pôvodne žalovaného 1/, ako aj žalovaného 2/, ktorí sú
súrodencami,každéhov1/3-ine.Odnadobudnutiadedičstvaúčastníkmikonaniasaobytstaralavýlučne
žalobkyňa, ktorá platila aj všetky poplatky spojené s užívaním bytu, pričom do podania žaloby na súd,
nedošlo medzi účastníkmi k dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Po podaní žaloby na
súd previedol žalovaný v 1/ rade kúpnou zmluvou zo dňa 08.12.2014 svoj spoluvlastnícky podiel na
žalobkyňu, ktorý vklad bol povolený dňa 13.01.2015 pod č. 74/15. Na základe uvedenej skutočnosti
žalobkyňa vzala žalobu proti žalovanému v 1/ rade za jeho súhlasu späť a voči žalovanému v 1/ rade

bolo následne konanie zastavené. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola teda žalobkyňa 2/3
spoluvlastníčkou a žalovaný v 2/ rade 1/3 spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Obaja preukázali,
že majú peniaze na výplatu spoluvlastníckeho podielu druhého z účastníkov konania. Súd v zmysle
citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka zisťoval, či je možná reálna deľba nehnuteľnosti, ktorávdanomprípadetvorípredmetpodielovéhospoluvlastníctva.Zasituácie,žereálnadeľbanebolamožná,
bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, komu z podielových spoluvlastníkov prikáže nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva. Súd konštatoval, že hoci žalobkyňa je vlastníčkou bytu, ktorý sa nachádza v

tesnej blízkosti bytu, ktorého je so žalovaným v 2/ rade podielovou spoluvlastníčkou, súdu sa javilo ako
spravodlivé prikázať byt do jej výlučného vlastníctva najmä preto, lebo sa o svoju matku pred jej smrťou
starala, ale aj preto, že všetky poplatky spojené s existenciou bytu platí po smrti matky ona. Žalobkyňa
mala v úmysle byt, ktorý patrí do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania prerobiť a peniaze
na prerobenie chcela získať z odpredaja bytu, ktorý vlastní so svojím manželom. Z vyjadrenia najmä

bývalej manželky žalovaného v 2 rade súd zistil, že žalovaný v 2/ rade chce až do dôchodku bývať v
Bratislave, čo reálne predstavuje najmenej 9 rokov. Uvedená svedkyňa tvrdila, že chce so žalovaným
v 2/ rade uzatvoriť manželstvo po jeho návrate z Bratislavy, hoci žalovaný v 2/ rade toto tvrdenie poprel.
Súd poukázal na právoplatné rozhodnutie odboru všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu v Z. I.
č. F. ktoré bolo potvrdené rozhodnutím odboru opravných prostriedkov Okresného úradu v Trenčíne zo
dňa 04.07.2014, v zmysle ktorého bol žalovaný v 2/ rade uznaný vinným zo spáchania priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil
tak, že dňa 11.08.2013 okolo 16:00 hodine pod oknami bytu č. X, obytného bloku č. XXX/X, na Z. ulici v
Z. I. verbálne napadol žalobkyňu a následne okolo 16:15 hodiny na chodníku pred uvedených obytným
blokom opätovne napadol žalobkyňu rôznymi výrazmi, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie
iným hrubým správaním. Bol potrestaný tak, že mu bolo uložené pokarhanie. Súd prvej inštancie

mal v zmysle uvedeného rozhodnutia preukázané, že žalovaný v 2/ rade sa násilne správal k svojej
sestre - žalobkyni, za čo bol aj právoplatne v priestupkovom konaní odsúdený. Na základe uvedených
skutočností súd prikázal predmetný byt do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalobkyni uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému v 2/ rade sumu 9.900,- Eur z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva
ako náhradu za jeho podiel, ktorého výška vychádza zo znaleckého posudku U.. A. L.. Pokiaľ ide o

rozhodnutie o náhrade trov konania, súd toto odôvodnil ust. § 142 ods. 1 OSP a v spore úspešnej
žalobkyni priznal náhradu trov konania proti žalovanému v 2/ rade, a to v celkovej výške 2.136,68 Eur.
Žalovanému v 1/ rade náhradu trov konania nepriznal, keďže túto nežiadal.

2. Proti tomuto rozsudku vo veci samej (okrem zastavujúcej časti) podal včas odvolanie žalovaný v

2/ rade, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ OSP v spojení s § 205a ods. 1 písm. d/
OSP, teda, že sú tu skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie a nemohol
ich označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uplatnil aj odvolací dôvod podľa §
205 ods. 2 písm. c/, d/, ako aj podľa § 205 ods. 2 písm. a/ OSP, za použitia § 221 ods. 1

písm. f/ a h/ OSP. Uviedol, že žalobkyňa dňa 19.01.2015 dala v predmetnom byte bez jeho súhlasu
odpojiť dodávku elektrickej energie, čím sa ako podielová spoluvlastníčka správala násilne voči nemu
ako podielovému spoluvlastníkovi. Týmto sa snaží donútiť A. M. - matku jeho vnuka a jej vnuka S. A.,
aby opustili predmetný byt. Vždy, keď sa z Bratislavy vráti do predmetného bytu do Z. I., je
na neho bezdôvodne volaná polícia, a preto aj on 17.01.2015 podal na polícii oznámenie o priestupku

voči občianskemu spolunažívaniu, keď oznámil ohováranie a hrubé správanie voči jeho osobe zo strany
žalobkyne. Namietal, že pokiaľ súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že on sa voči žalobkyni správa
násilne, za čo bol aj právoplatne v priestupkovom konaní odsúdený, súd neskúmal možnú účelovosť
konania žalobkyne v snahe získať výhodnejšie postavenie v predmetnom konaní. Poukázal na svedeckú
výpoveď jeho bývalej manželky S. A., podľa ktorej nie je násilníckej povahy a nebolo to ani dôvodom ich

rozvodu, pričom svedkyňa poukazovala na tú skutočnosť, že sa staral o svoju matku a že aj žalobkyňa si
snímrozumelaaneprichádzalomedzinimikukonfliktom.Jetohonázoru,žesúdprvejinštancierozhodol
o zrušení podielového spoluvlastníctva iba na základe vykonštruovaných, vymyslených a častokrát na
protichodných tvrdení svedkov žalobkyne, pričom nevzal v úvahu, že v predmetnom byte býva už 25
rokov, že nevlastní žiadny iný byt, ani nehnuteľnosť. Namietal vykonštruované priestupkové konanie

s údajným incidentom zo dňa 11.08.2013. Podrobne popisoval skutočnosti, ktoré tomuto incidentu
predchádzali, ako aj ktoré boli následne po tomto incidente, pričom predmetný incident nikdy (tak, ako
to žiadala žalobkyňa a bola by vzala obvinenie proti nemu späť), nevzal na seba. Je toho názoru, že súd
prvej inštancie rozhodol v prospech žalobkyne na základe špekulatívnych spôsobov a účelových tvrdení
z jej strany. Jej arogantné a účelové správanie sa po vynesení rozsudku súdu prvej inštancie začalo

ešte aj stupňovať. Poukazoval na konflikt so žalobkyňou zo dňa 16.01.2015, ďalej 19.01.2015, kedy
bol odmontovaný elektromer na základe požiadavky žalobkyne, dňa 22.01.2015, kedy žalobkyňa vtrhla
do predmetného bytu a vyhadzovala z neho jeho 2,5 ročného vnuka s jeho matkou A. M.. Následne
žalobkyňa vymenila vložku vo dverách bytu a odmietala jemu, ako aj matke jeho vnuka A. M., ktoráv predmetnom byte býva, odovzdať nový kľúč. Namietal ďalej, že súd prvej inštancie neprihliadol na
tvrdenie svedka L. K., ktorý je bratom ich zosnulej matky, ktorý pred súdom jednoznačne uviedol, že
matka si priala, aby po jej smrti ostal v predmetnom byte bývať on. Dodal, že je toho názoru, že zmluva

o odkúpení podielu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1/ rade nie je v súlade s dobrými mravmi a je
neplatná. Na záver zdôraznil, že on nemá zabezpečené bývanie, má vyživovacie povinnosti, pričom je
schopný ostatných účastníkov konania z podielov vyplatiť.

3.Kpodanémuodvolaniužalovanéhov2/radesapísomnevyjadrilaajžalobkyňa,ktorážiadalarozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej aj náhradu trov odvolacieho konania.
Uviedla, že jej pravdou, že dala odpojiť bez vedomia žalovaného v 2/ rade elektrinu v predmetnom byte.
Bolo to však už v čase, kedy bola právoplatne uznanou väčšinovou vlastníčkou bytu a súhlas žalovaného
v 2/ rade nepotrebovala. Odpojeniu elektriny predchádzalo nasťahovanie cudzích osôb pochybnej
morálky do predmetného bytu, ktorí míňali energie v značne vysokej miere a prekračovali pravidelne
stanovené limity, obťažovali susedov hlukom aj v nočných hodinách a neustále tam prichádzali a

odchádzali cudzí ľudia. Susedia v uvedenom bytovom dome spísali aj čestné prehlásenie, v ktorom
uviedli charakter žalovaného 2/ a nepriali si ho mať za suseda. To, že žalovaný 2/ bez jej informovania
a bez akéhokoľvek súhlasu dal opätovne elektrinu zapojiť považuje za protiprávne konanie. Pokiaľ
žalovaný v 2/ rade poukazuje na účelovosť jej konania zdôraznila, že výhodnejšie postavenie, ktorým je
podľa žalovaného 2/ jej väčšinové spoluvlastníctvo, prešlo pokojným procesom prepisu podielu jej brata

- žalovaného v 1/ rade O. A., na jej meno. Všetko prebehlo v rámci vzájomnej dohody a podľa zákona.
Skutočnosti a konania, na ktoré poukazuje žalovaný 2/ na polícii, sú všetky v príslušných spisoch, do
ktorých je možné nahliadnuť. Je však nepochybne preukázané, že žalovaný 2/ bol uznaný vinným a
bola mu udelená poriadková pokuta. Následné početné oznámenia, ktoré boli podávané z jeho strany
na jej osobu boli políciou uznané ako bezdôvodné. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaného 2/, že sa

staral o matku a že si rozumeli. Toto môže vyvrátiť jej najbližšia rodina, teda manžel a deti. Žalovaný
2/ býval dlhé roky v Bratislave a o matku javil minimálny záujem. O starostlivosti o matku nemôže
byť ani reč. O túto sa starala dlhodobo ona, bola aj jej opatrovateľkou a snažila sa jej zabezpečiť čo
najväčší komfort a pohodlie. Okolnosti, ktoré žalovaný 2/ uvádza ohľadne dohody na podieloch, už boli
prediskutované v rámci konania pred súdom prvej inštancie, aj v trestných oznámeniach. Nepovažuje

za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým tvrdeniam žalovaného 2/ v odvolaní, keďže tieto sú väčšinou
vymyslené a nekorešpondujú s faktami uvedenými v zápisniciach a v spisoch. Zo strany žalovaného 2/
je neustále obťažovaná, často konzumuje alkohol a situácie, ktoré spomínal prebiehali za asistencie
polície, pretože bola vždy ona alebo jej rodina nútení ju privolať aj viackrát po sebe. Dodala, že žalovaný
2/ nie je v žiadnom prípade bezdomovec, je dlhodobo ubytovaný na ubytovni, kde pracuje a v prípade,

že by predmetný byt nepripadol jeho osobe, môže bývať u svoje exmanželky S. A., s ktorou nateraz
udržuje aj partnerský vzťah a prebýva u nej aj keď príde do Z. I.. Nie je pravdou, že žalovaný 2/ má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť, keďže jeho syn S. A. je plnoletý a jeho ďalší synovia sú samostatní, pracujúci
muži, s ktorými naviac nemá ani dobrý vzťah. Poukázala na čestné prehlásenie, ktoré podpísala matka
vnuka žalovaného 2/ A. M. a ktorý vyvracia skutočnosti tvrdené žalovaným 2/.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1CSPadospelkzáveru,žerozsudoksúduprvejinštancieje
potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolaním žalovaného
2/ nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zastavení konania proti žalovanému v 1/ rade,

preto v tomto výroku je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho
súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).

5. V prvom rade je potrebné konštatovať, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015
Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky

súdny poriadok (O.s.p.) s tým, že z ust. § 470 ods. 1,2 veta prvá CSP vyplýva, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

6. Predmetom konania v preskúmavanej veci je žaloba žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v k. ú. Z. I., vedeným na LV XXXX, a to k bytu č. X, na
X. poschodí, vchod č. XX v bytovom dome súp. č. XXX, na parc. D. XXXX/X, k podielu XXXX/XXXXX-
ín priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, podielu XXXX/XXXXX-ín parcely
D. XXXX/X a podielu XXXX/XXXXX-ín v parcele KNC XXXX/X. Žalobkyňa, po prevode podielu 1/3 tejtonehnuteľnosti od žalovaného 1/, sa stala spoluvlastníčkou v 2/3, žalovaný 2/ je spoluvlastníkom v 1/3.
Od smrti matky účastníkov konania sa o byt starala žalobkyňa, ktorá býva s manželom v byte cez ulicu
oproti predmetnému bytu. Žalovaný 2/ pracuje v I. a býva tam na ubytovni. V predmetnom byte žalovaný

2/ umožnil bez súhlasu žalobkyne bývať od konca decembra 2014 A. M., ktorá je matkou jeho vnuka, aj
s týmto vnukom. Účastníci konania sa nedohodli o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

7. Občiansky zákonník v ust. § 142 ods. 1 umožňuje, aby v prípade, keď sa spoluvlastníci nedohodnú na
zrušení a vyporiadaní svojho podielového spoluvlastníctva, rozhodol o tom súd v sporovom občianskom

súdnom konaní, a to niektorým z troch spôsobov uvedených v určenom poradí v tomto ustanovení.
Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre
možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne
pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči
ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok
rozdelí podľa podielov.

8. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv, založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť
spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníctvom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov

nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom
z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania
je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých
právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Najprirodzenejším spôsobom

likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov.
Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec, a že jej
rozdelenie je aj funkčne opodstatnené.

9. Súd prvej inštancie po zrušení podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam tieto

prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, pričom vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania.
Z týchto mal preukázané, že žalobkyňa je majoritnou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností,
keď kúpnou zmluvou zo dňa 08.12.2014 nadobudla podiel 1/3 od svojho brata - pôvodne žalovaného
1/. Starala sa o nebohú matku, bola jej opatrovníčkou, upratovala v byte a po smrti matky sa naďalej
starala o byt, platila všetky poplatky súvisiace s bytom. Medzi žalovaným 2/ a žalobkyňou dochádzalo k

verbálnym konfliktom, pričom z rozhodnutia odboru všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu v Z.
ktoré bolo potvrdené rozhodnutím odboru opravných prostriedkov Okresného úradu v Trenčíne zo dňa
04.07.2014, nepochybne vyplýva, že žalovaný bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil 11.08.2013 voči žalobkyni. Súd prikázanie
nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne považoval vzhľadom k všetkým skutočnostiam za

spravodlivé, i keď je žalobkyňa vlastníčkou bytu, v ktorom v súčasnosti býva s manželom.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní
žalovaným 2/ vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej
inštancie. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vykonané

dôkazy správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ust. § 132 a nasl. O.s.p.( teraz ust. §
191 CSP) a správne aplikoval predpisy hmotného práva. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal
dôvodmi, prečo dané nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorú
skutočnosť aj zákonným spôsobom zdôvodnil v napadnutom rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli
preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.

11.Odvolacienámietkyžalovaného2/sútotožnésjehotvrdeniami,ktoréuplatnilopakovanepredsúdom
prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž
neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie
vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne

v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

12. Skutočnosť, že žalovaný 2/ podal na žalobkyňu oznámenie na polícií pre údajné ohováranie a
hrubé správanie voči nemu zo strany žalobkyne nemožno považovať za dôkaz, ktorý nemohol uplatniťpred súdom prvej inštancie (odvolací dôvod podľa § 205a ods. 1 písm. d) pôvodného O.s.p.), keďže
nepochybne k tomuto skutku malo dôjsť až po rozhodnutí súdu prvej inštancie.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniaodvolacísúd rozhodolpodľa §396ods.1,§255
ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešná žalobkyňa má nárok na náhradu týchto

trov v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).