Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 30, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/662/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412200295
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6412200295.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov
JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu H. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. G. XX, P. G., zastúpený JUDr. Jozefom Baranom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom
Nám. Matice slovenskej 23/45, Žiar nad Hronom, proti žalovanému F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
Z. XX, E. Z., zastúpený JUDr. Antonom Matúškom, advokátom, so sídlom Dr. Jánskeho 19/11, Žiar

nad Hronom, P.O.BOX 36, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 16C/33/2012-95 zo dňa 11.09.2013, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozsudok Slovenského rozhodcovského súdu
v právnej veci žalobcu F. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. Z. XX proti žalovanému H. F., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom P. G. XX zo dňa 05.12.2011 v celom rozsahu. Vo výroku uviedol, že o
náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak s odôvodnením, že v rámci
rozhodcovského konania došlo k porušeniu zásady rovnosti zo strany rozhodcovského súdu, a to v tom,
že bez odôvodnenia nevykonal výsluch navrhnutých svedkov, konkrétne svedka H., pričom na druhej
strane spochybnil ním predložený písomný dôkaz, ktorý mal vplyv na daný predmet sporu. V danom
prípade boli teda splnené podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozhodnutia.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazoval žalovaný na to, že súd prvej inštancie neúplne
zistil skutkový stav veci a vychádzal z nesprávneho skutkového stavu veci a aj nesprávneho právneho
posúdenia. Podľa názoru žalovaného súd nesprávne posúdil otázku porušenia zásady rovnosti

účastníkov v rozhodcovskom konaní, pretože v rámci rozhodcovského konania prihliadol súd nielen na
výsluch strán sporu, ale aj svedkov a v tejto súvislosti poukázal na to, že právny zástupca žalobcu v
priebehu rozhodcovského konania už nenavrhol vypočuť svedka H., ale zabezpečil dôkaz v podobe
čestného vyhlásenia svedka H., ktorý bol hodnotený rozhodcovským súdom v súlade aj s inými
vykonanými dôkazmi. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa uvedenými okolnosťami rozhodcovský súd
zaoberal a vysvetlil, prečo svedectvo H. v podanom čestnom prehlásení nepovažoval za dôveryhodné,

keď hodnotil toto prehlásenie v súlade aj s inými dôkazmi, ktoré boli v konaní vykonávané, pričom
bol spochybnený obsah tvrdenia uvedenej osoby tým, že tento sa v čase, keď malo dôjsť ku konaniu
podľa obsahu písomného potvrdenia, nachádzal mimo územia Slovenskej republiky. Rozhodcovský súd
tiež odôvodnil, prečo nepovažoval výsluch F. V. ml. v danom konaní za dôvodný, keďže podľa jeho
názoru nemohol nijako zvrátiť dokazovanie v danej veci v neprospech žalobcu. Okrem toho súd zrušil
rozhodnutie rozhodcovského súdu aj preto, že nebol vypočutý svedok R., pričom tento v rámci konania

pred rozhodcovským súdom nebol ani navrhnutý. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval preto zanesprávne a z tohto dôvodu žiadal rozhodnúť žalovaný v zmysle jeho odvolacieho návrhu a priznať aj
náhradu trov odvolacieho konania.

3. Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý považoval rozhodnutie súdu prvej
inštancie tak po skutkovej, ako aj právnej stránke za správne a žiadal ho potvrdiť.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP,

bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ust. § 389 ods. 1, písm. c)
CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Krajský súd poznamenáva, že s účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zmene procesného predpisu
s tým, že bol zákonom č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok nahradený dovtedajší procesný
predpis, a to zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Do ust. § 470 ods. 1, 2 CSP

boli zapracované prechodné ustanovenia. Z týchto vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a

sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej
aplikability v procese právnych noriem, t. j. že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, t. j.
na konania začaté pred dňom účinnosti tohto zákona. Ust. § 470 ods. 2 CSP však rieši aj situácie, keď

by nová právna úprava zhoršovala postavenie strany v konaní.

7. Odvolací súd pri rozhodovaní v danej veci pristúpil k rozhodnutiu za účinnosti už nového právneho
predpisu - zákona č. 160/2015 Z. z., CSP. Za daného stavu musel prihliadať nielen už na ustanovenia
nového procesného predpisu, ale s ohľadom na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 základných princípov

zákonač.160/2015Z.z.-CSPmuselprihliadnuťajnaprocesnýstav,ktorýpredchádzalúčinnostizákona
č. 160/2015 Z. z., ktorý nastal dňom 01.07.2016. Do uvedeného dátumu totiž boli v danej veci vykonané
procesné úkony jednak stranami sporu, ako aj súdom vykonané dokazovanie, vydané rozhodnutie vo
veci samej a bol podaný aj opravný prostriedok proti rozsudku súdu prvej inštancie.

8. Za daného stavu teda musel posudzovať odvolací súd rozsah svojej preskúmavacej činnosti vo
vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie na základe podaného odvolania zo strany žalovaného. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. - O.s.p., z ktorého vyplýva, že
odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Krajský súd preto porovnával, či úprava v tomto
procesnom predpise má obdobnú úpravu aj v zákone č. 160/2015 Z. z. - CSP. Porovnaním obidvoch

právnych predpisov zistil, že takáto úprava je v ust. § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP.
Aj podľa týchto ustanovení je odvolací súd viazaný rozsahom podaného odvolania, ako aj odvolacími
dôvodmi.

9.Nazákladepodanéhoodvolaniažalobcupred01.07.2016moholtedakrajskýsúdpreskúmaťrozsudok

súdu prvej inštancie aj podľa novej právnej úpravy z hľadiska rozsahu podaného odvolania a odvolacích
dôvodov.

10. Predmetom konania v danej veci je zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný
Slovenským rozhodcovským súdom, ako stálym rozhodcovským súdom, so sídlom v Banskej Bystrici

dňa 05.12.2011 pod č. k. SRS 2/2011. Predmetným rozsudkom rozhodcovský súd vo výrokoch II. a
III. podanej žalobe žalobcu F. V. proti H. F. čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 3 651,33 Eur spolu s príslušenstvom a vo výroku II. ho zaviazal aj na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 0,05% denne v rozsahu uvedenom vo výrokových častiach rozsudku rozhodcovského
súdu. Súčasne žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 331,20 Eur,

ako aj povinnosť zaplatiť na účet rozhodcovského súdu správny poplatok a taktiež zaplatiť žalobcovi
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 352,95 Eur. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu, ktorá sa
dotýkalaúrokovzomeškaniaazmluvnejpokuty,zamietol.Rozsudokrozhodcovskéhosúduboldoručený
právnemu zástupcovi žalovaného dňa 08.12.2011 a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolapodaná na Okresnom súde v Žiari nad Hronom osobne dňa 09.01.2012, teda v tom čase v súlade s
§ 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.. V žalobe bol v zákonom určenej lehote vymedzený aj dôvod
na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1, písm. g) zákona č.

244/2002 Z. z. v tom, že v rámci rozhodcovského konania bola porušená zásada rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania v tom, že pred rozhodcovským súdom žalovaný navrhol vykonať dokazovanie
vypočutím svedkov a tiež písomnými dôkazmi, avšak tieto navrhované dôkazy, ktoré by privodili pre
neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, rozhodcovský súd nevykonal, ale vykonal len tie, ktoré navrhol
žalobca. Na základe uvedeného preto nemohol dospieť rozhodcovský súd po skutkovej stránke k

správnym skutkovým záverom a následne pri riadne nezistenom skutkovom stave nemohol dospieť ani
k správnemu právnemu záveru v danej veci.

11. V zmysle § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania
majú v rozhodcovskom konaní rovnaké postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa
mala poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

12. V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku pred súdom prvej inštancie sa žalovaný F. V. bránil
tým, že v danej veci v rámci rozhodcovského konania nebola porušená zásada rovnosti účastníkov
konania, pretože týmto bola poskytnutá riadna možnosť navrhovať dôkazy, pričom rozhodcovský súd
nepristúpil len k tomu, že by sa zaoberal písomnými dokladmi, ale nariadil vo veci aj ústne pojednávanie,

pričom po týchto pojednávaniach jednak vyhodnotil skutkový stav na základe vykonaných dôkazov a
spolu s písomnými dôkazmi zhodnotil celý skutkový stav a vo veci rozhodol tak, že uznal nárok žalobcu
F. V. proti H. F. za čiastočne opodstatnený. Vo svojom rozhodnutí rozhodcovský súd aj zdôvodnil svoje
rozhodnutie, prečo takýmto spôsobom rozhodol a ako vyhodnotil vykonané dôkazy. Mal teda za to, že
nebola porušená zásada rovnosti strán v konaní pred rozhodcovským súdom.

13. Podľa názoru žalovaného v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, ani v rámci
daného konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku a v ňom vykonaných dôkazov nebol spochybnený
postup rozhodcovského súdu v rámci rozhodcovského konania, aby bolo prihliadnuté na daný procesný
stav. Vykonané dôkazy v rámci rozhodcovského konania a písomné podklady, ktoré preukazovali nárok

F. V. ako žalobcu v rozhodcovskom konaní, považoval za preukázané. Žalovaný H. F. v rozhodcovskom
konaní neuniesol dôkazné bremeno, pričom v rámci aj tohto konania bolo preukázané, že písomné
vyhlásenie svedka H. je len účelové, pretože v čase, kedy malo podľa obsahu prehlásenia dôjsť ku
konaniu v potvrdení o odovzdaní finančných prostriedkov, tento sa nachádzal mimo územia Slovenskej
republiky, pretože pracoval ako Y. F. G. práve pre F. V..

14. Vzhľadom na podané odvolanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potrebné sa zaoberať
otázkou, či v rámci konania pred súdom prvej inštancie bol spochybnený postup rozhodcovského súdu
pri jeho konaní, teda či v zmysle § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. pri jeho konaniach bola porušená
zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Toto bol totiž jediný dôvod, ktorý bol použitý v

rámcipodanejžalobyozrušenierozhodcovskéhorozsudku,pretožežalobcaokremtoho,žemuselpodať
žalobu v jednomesačnej lehote, musel v rámci tejto lehoty aj uviesť dôvod, pre ktorý žiada zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Uvedená lehota v zákone č. 244/2002 Z. z. je totiž lehotou prekluzívnou,
čo znamená, že žalobca v podanej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemohol už v rámci
konania pred súdom prvej inštancie dopĺňať nové dôvody pre zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku,

pretože akékoľvek nové dôvody v rámci konania by boli uplatnené už po zákonom určenej prekluzívnej
lehote.

15. Aby táto otázka mohla byť dôsledne posúdená, tak je potrebné poukázať aj na obsah konania
pred rozhodcovským súdom. Tento v danej veci totiž pristúpil k postupu podľa § 26 ods. 1 zákona č.

244/2002 Z. z., teda nevychádzal len z písomne predložených podkladov, ale rozhodol o tom, že bude
vo veci aj ústne pojednávanie. Pojednávanie bolo určené v danej veci na deň 13.09.2011 a následne na
deň 21.11.2011. Účastníkom konania bola pred termínom pojednávania daná možnosť predložiť jednak
písomné doklady, ako aj navrhnúť svedkov a súčasne v oznámení termínu pojednávania bolo uložené
účastníkovi konania, ktorý navrhol výsluch svedkov, aby zabezpečil účasť svedkov na pojednávanie. Na

pojednávaní rozhodcovského súdu dňa 13.09.2011 bol okrem výsluchu účastníkov konania žalobcu a
žalovaného vykonaný aj výsluch svedkyne R. F., manželky žalobcu, ktorá sa vyjadrovala k okolnostiam
odovzdania finančných prostriedkov vo výške 30 000,- Sk, pričom túto okolnosť mal potvrdiť práve
svedok U. H., ktorý sa pojednávania pred rozhodcovským súdom nezúčastnil. V tejto súvislosti na otázkusúdu právny zástupca žalobcu uviedol, že si nie je istý, či dokáže zabezpečiť čestné prehlásenie od
menovaného, označeného ako svedka, prípadne zabezpečiť jeho účasť na rozhodcovskom konaní.
Práve výpoveď tohto svedka mala byť tou, ktorá mala privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci H. F. ako

žalobcu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V závere tohto pojednávania bolo umožnené
účastníkom konania, aby v lehote 14 dní od doručenia zápisnice navrhli súdu ďalšie dôkazy alebo zaslali
písomné dôkazy, či vyjadrenia s tým, že o ďalšom termíne pojednávania budú písomne upovedomení.
Následne na to bol vo veci vytýčený termín pojednávania na 21.11.2011. Právny zástupca H. F. využil
možnosť danú rozhodcovským súdom a predložil rozhodcovskému súdu podanie zo dňa 14.11.2011, v

rámci ktorého uviedol, že zasiela vyhlásenie svedka U. H. ako bývalého spolupracovníka žalobcu H. F.
a súčasne navrhol vypočuť svedkov na ďalšom pojednávaní F. V. ml. syna žalobcu a E. V.. V závere
podania ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní rozhodcovského súdu v deň 21.11.2011 a žiadal,
aby súd prihliadol na ním navrhnuté dôkazy a vypočul navrhnutých svedkov. V tejto súvislosti treba
poukázať, že v návrhu sa už nenavrhoval výsluch U. H. ako svedka vzhľadom na to, že bolo predložené
jeho písomné prehlásenie k predmetnému listu zo dňa 14.11.2011. Pojednávania dňa 21.11.2011 na

rozhodcovskom súde sa nezúčastnil žalobca a jeho právny zástupca, ale ani žalovaný a jeho právny
zástupca. Keďže účastníci rozhodcovského konania sa tohto nezúčastnili, tak pristúpil súd ku konaniu v
ich neprítomnosti, pričom sa oboznámil s písomným podaním žalovaného H. F., písomným prehlásením
svedka H., ako aj návrhom na výsluch svedkov zo strany žalovaného a mal za to, že navrhnutá výpoveď
F. V. ml., syna žalobcu a E. V. nie sú pre samotný priebeh konania podstatné, nakoľko nemôžu potvrdiť

také skutočnosti, ktoré by mohli vyvrátiť tvrdenia žalobcu v danej veci. Preto výpoveď týchto svedkov
nepripustil a vyhlásil dokazovanie za skončené. Následne vo veci rozhodol rozsudkom.

16. Z vyššie uvedeného konania pred rozhodcovským súdom teda vyplýva, že účastníkom konania v
rámci rozhodcovského konania bola daná možnosť jednak poskytnúť súdu písomné podklady, ako aj

navrhovať výsluch svedkov. Z dôvodov rozsudku rozhodcovského súdu pritom vyplýva, akým spôsobom
sa zaoberal, písomnými podkladmi svedčiacimi o pôžičke uzavretej medzi H. F. a F. V., ďalej výsluchom
svedkyne R. F. - manželky H. F., ktorá sa vyjadrovala k otázke odovzdania finančných prostriedkov vo
výške 30 000,- Sk, pričom zaujal aj názor k otázke výsluchu F. V., ako aj čestnému vyhláseniu U. H..
Vzal teda do úvahy to, čo sa v rámci konania pred rozhodcovským súdom navrhovalo.

17. Pokiaľ v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku boli navrhovaní svedkovia D. a R., tak treba
poukázať na to, že títo neboli navrhovaní ako svedkovia v rámci rozhodcovského konania. Takýto dôkaz
zo strany žalovaného H. F. v danom konaní navrhnutý nebol napriek tomu, že súd poskytol možnosť v
rámci rozhodcovského konania poskytnúť súdu všetky dôkazy, ktoré žiadali vykonať. Na pojednávaní

súd prvej inštancie vypočul ako svedka F. V., ten sa vyjadril k zmluve o pôžičke takým spôsobom,
že zmluvu o pôžičke medzi stranami sporu vypracoval on, zmluvu napísal, pri jej vypracovaní nebol
nikto zo strán sporu, pričom pokyny mu dal jeho otec. Ten aj uviedol sumu, ktorú mal uviesť do danej
zmluvy. Vypracované zmluvy nechal svojmu otcovi, pričom on nevidel, aká suma bola odovzdávaná zo
strany jeho otca ako žalovaného v tomto konaní žalobcovi, pretože v tom čase nebol prítomný v L. L..

Výpoveď tohto svedka pred súdom prvej inštancie potom zodpovedá hodnoteniu rozhodcovského súdu
v konaní pred ním, že táto výpoveď nemohla zvrátiť nič na tvrdeniach F. V. ako žalobcu v konaní pred
rozhodcovským súdom. Tento záver rozhodcovského súdu ani výpoveďou F. V. ako svedka v konaní o
zrušenie rozhodcovského rozsudku nebol vyvrátený.

18. Žalobca v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku H. F. však naďalej považoval v rámci
prvoinštančného konania za dôležité vykonať výsluch svedka U. H., pretože tohto považoval za
kľúčového svedka pri vracaní finančných prostriedkov. V tejto súvislosti sa však F. V. ako žalovaný bránil
tým, že vypracované prehlásenie svedka U. H. už v rámci rozhodcovského konania bolo hodnotené
ako nedôveryhodné, pričom tento sa nemohol zúčastniť odovzdávania finančných prostriedkov vo výške

30 000,- Sk, nakoľko v tom čase on bol v J., o čom predložil konajúcemu súdu stasku a doklady o
nákupe pohonných hmôt. Z uvedeného zápisu súdu vyplýva, že súdu mala byť predložená staska, z
ktorej malo vyplývať to, že v čase, keď malo byť vystavované prehlásenie zo strany U. H., tento bol mimo
územia SR. Napriek tomuto zápisu sa však takéto doklady v spise súdu prvej inštancie nenachádzajú.
Tieto boli priložené však k podanému odvolaniu a vyplýva z nich, že U. H. sa zúčastnil zahraničnej

pracovnejcestyakovodičnákladnejdopravy,pričomcestunastúpildňa10.09.2007,ktorábolaukončená
až dňa 13.09.2007. Rozsudok súdu prvej inštancie je totiž založený na tom, že rozhodcovský súd
nevykonal výsluch svedka H. a svedka R., či V., pričom tieto dôkazy boli spôsobilé privodiť pre H.F. priaznivejšie rozhodnutie vo veci a následne nedôvodne spochybnil čestné prehlásenie svedka H.,
pričom túto okolnosť bližšie nezdôvodnil.

19.Vzhľadomnavyššieuvedenékrajskýsúdmázato,žerozhodnutiesúduprvejinštanciejepredčasné.
Ak sa totiž v zápisnici súdu prvej inštancie poukazuje na to, že boli predložené dôkazy, a to staska o
zahraničnej pracovnej ceste svedka U. H. a tiež doklad o čerpaní pohonných hmôt, ktoré svedčili o tom,
že v čase, keď malo dôjsť k odovzdávaniu finančných prostriedkov, tento bol mimo územia SR, tak potom
bude potrebné sa v ďalšom konaní touto okolnosťou zaoberať. Ak totiž svedok U. H. bol v danom čase

mimo územia SR, tak ako sa to tvrdí zo strany žalovaného v tomto konaní F. V., tak potom táto okolnosť
má podstatný vplyv na to, či bola dodržaná rovnosť strán v rámci rozhodcovského konania, či by táto
okolnosť spochybňovala jednak prehlásenie svedka U. H. a tým aj potom mala dopad na tvrdenia H. F.,
ktorými poukazoval na nesprávnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu. Treba tiež poukázať na to, že aj
v rámci rozhodcovského konania poukazoval žalovaný v tomto konaní na to, že vyjadrenia U. H., ako
aj písomné prehlásenie je len účelové, pretože v danom čase sa na území SR ako vodič nákladného

motorového vozidla nenachádzal, pretože bol v zahraničí, pričom sám v inom konaní na rozhodcovskom
súdepodč.SRS1/2011malbyťzaviazanýkvráteniupôžičkyposkytnutejzostranyF.V.akožalovaného.
V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na to, že vyhlásenie U. H., ktoré bolo predložené v rámci
rozhodcovského konania, vôbec neobsahuje dátum, kedy mal byť svedkom toho, kedy sa mali odovzdať
finančné prostriedky vo výške 30 000,- Sk. Naviac na pojednávaní dňa 13.09.2011 právny zástupca H. F.

uviedol do zápisnice, že si je nie istý, či dokáže zabezpečiť čestné prehlásenie alebo účasť tohto svedka
na súdnom pojednávaní. Následne sa však objavilo vyhlásenie svedka U. H. s dátumom 12.09.2011,
teda už vyhotoveným ešte pred vyhlásením právneho zástupcu H. F. na pojednávaní dňa 13.09.2011.
Preto bude potrebné, aby sa súd prvej inštancie aj s touto okolnosťou v ďalšom konaní vyporiadal.

20. Okrem toho je potrebné poukázať na to, že pokiaľ ide o výsluch svedka U. H., tak v rámci
rozhodcovského konania, tak ako bolo uvedené, právny zástupca H. F. nenavrhoval už výsluch svedka
U. H., pretože v konaní pripojil práve ako dôkaz jeho písomné vyhlásenie, s ktorým sa rozhodcovský súd
zaoberal.TaktiežnebolnavrhnutývrámcirozhodcovskéhokonaniasvedokH.R..Aktítonebolinavrhnutí
ako svedkovia v rámci rozhodcovského konania napriek tomu, že bola daná E. F. ako žalovanému v

danom konaní možnosť týchto navrhnúť, tak nemožno hovoriť o tom, že by zo strany rozhodcovského
súdu bola porušená zásada rovnosti strán. Výsluch F. V. ml. v konaní pred rozhodcovským súdom súd
riadne odôvodnil, keď mal za to, že táto výpoveď by nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť tvrdenia jeho
otca F. V. ako žalobcu v danom konaní, pričom táto okolnosť sa nepreukázala ani v rámci konania o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, kde tento bol ako svedok vypočutý.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie v ďalšom konaní posúdi, či boli splnené podmienky
pre zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu použitého v podanej žalobe. Len s ohľadom na tento
dôvod a skutkový stav v rámci rozhodcovského konania, kde bola účastníkom tohto konania daná
možnosť podávať jednak písomné dôkazy, ako aj výsluchy svedkov, bude musieť súd zhodnotiť, či došlo

k porušeniu zásady rovnosti podľa ust. § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bude
potrebné prihliadnuť aj na písomný dôkaz, ktorý mal byť predložený v rámci prvoinštančného konania,
a to stasku zahraničnej pracovnej cesty U. H., ako aj doklad o čerpaní pohonných hmôt. Bude vhodné,
aby si súd prvej inštancie zadovážil aj spis rozhodcovského súdu pod č. SRS 1/2011, kde mal byť práve
U. H. vo vzťahu ku F. V. taktiež zaviazaný na náhradu finančných prostriedkov zo zmluvy o pôžičke.

22. Vzhľadom na uvedené krajský súd preto zrušil rozsudok súdu prvej inštancie s ohľadom na ust. §
397 ods. 1, písm. c) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej

inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

24. Vo svojom zrušujúcom rozhodnutí krajský súd postupoval v súlade s § 391 ods. 3 CSP a v rámci
zrušeného rozhodnutia uviedol, ako má súd prvej inštancie v danej veci ďalej postupovať.

25. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).