Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 24, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/201/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913219114
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6913219114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: DINERS CLUB CS, s.r.o., so sídlom
Nám. slobody 11, 811 06 Bratislava, IČO: 35 757 086, zast. JUDr. Július Brichta, advokát, Advokátska
kancelária BRICHTA & PARTNERS, Grösslingova 6-8, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: B.. V. P.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom I. námestie X/XX, XXX XX P. A., o zaplatenie 4.666,88 Eur s prísl., na
odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 27. októbra 2015, č. k.:
6C/ 94/2014-90, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu odôvodnených trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúd rozhodoltak,že:„Odporkyňajepovinná zaplatiťnavrhovateľovi
4.666,88 Eur spolu s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.744,73 Eur od 16.11.2013 do
zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 16 % ročne zo sumy 3.744,73 Eur odo dňa 16.11.2013 do
27.10.2015 a nahradiť navrhovateľovi trovy konania a to za zaplatený súdny poplatok 261,50 Eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 1.672,64 Eur, tieto na účet navrhovateľa č. XXXXXXX/XXXX, T.: A XXXX
XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žiadal zaviazať žalovanú zaplatiť 4.666,88 EUR s
príslušenstvom, keď na základe žiadosti žalovanej o vydanie súkromnej karty zo dňa 29. novembra
2015 žalobca jej vydal súkromnú kartu DINERS CLUB, pričom žalovaná v žiadosti vyhlásila, že
sa oboznámila so Všeobecnými obchodnými podmienkami pre používanie kariet DINERS CLUB,
ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť žiadosti a súhlasila s tým, aby sa vzťahy spravovali aktuálnymi
ustanoveniami týchto podmienok. Žalovaná realizovala transakcie prostredníctvom karty, pričom
žalobca tieto zúčtoval na kartový účet žalovanej. Pretože žalovaná neuhradila zúčtované transakcie

riadne a včas a nakoľko čerpala limit karty, vznikla jej povinnosť uhradiť všetky poplatky, úroky a zmluvné
pokuty za neuhradenie transakcií vo výške stanovenej Sadzobníkom poplatkov. Podľa tohto Sadzobníka
bol úrok z omeškania 8 % a zmluvná pokuta 16 %. Žalovanej vznikol záväzok ku dňu 15.
novembra 2013 vo výške 4.666, 8 8 EUR, pričom táto suma pozostávala z neuhradenej istiny vo výške
3.639,23 EUR, poplatkov sa 3 písomné upomienky spolu vo výške 35,00 EUR, poplatkov sa zaslanie
výpisov poštou vo výške 7,50 EUR, ročného poplatku vo výške 63,00 EUR, spolu 3.744,73 EUR, ako
aj sankčných poplatkov vo výške 922,15 EUR. Suma 922,15 EUR pozostávala zo zmluvnej pokuty a sú

úroku z omeškania. Žalovaná sa prvýkrát do omeškania dostala pri výpise číslo 9 zo dňa 15. septembra
2012 a výpise číslo 10 zo dňa 15. októbra. 2012, čím sa dostala do omeškania od 11. októbra 2012.
3. Okresný súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému žalovaná podala odpor. Poukázala v
ňom na to, že plnenie, ktorého sa žalobca domáha, má základ v neprijateľných zmluvných podmienkachv spotrebiteľskej zmluve. Tvrdila, že žalobca jej poskytol úver vo forme úverového rámca, ktorý
čerpala kreditnou kartou. Tvrdila, že úverová zmluva je zmluvou podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, pričom poukázala na znenie § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane

spotrebiteľa.
4. Žalobca argumentoval, že nikdy netvrdil, že žalovanej poskytli úver formou akéhokoľvek úverového
rámca, pričom ide o účelové tvrdenie žalovanej snažiace sa si miest konajúci súd spotrebiteľskou
legislatívou, ktoré sa však na tento prípad nevzťahuje, pričom poukázal na ustanovenie § 1 ods. 2 písm.
c) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách spotrebiteľov, podľa ktorého spotrebiteľským úverom nie sú v
zmysle písm. h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v §
4 ods. 14 nie je uvedené inak.. Zároveň poukázal na písm. i), v zmysle ktorého úver bez úroku a ďalších
poplatkov, resp. podľa písm. l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.
5. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je dôvodná. Mal
preukázané,žežalobcajeposkytovateľomplatobnýchslužiebnazákladepovoleniavydanéhoNárodnou

bankou Slovenska. Na základe žiadosti žalovanej o vydanie súkromnej karty zo dňa 29. 11. 2005 ,
ktorú akceptoval žalobca, vznikol medzi stranami vzťah podľa § 51 OZ, na základe ktorej bola žalovanej
žalobcom vydaná kreditná karta typu CHARGE, teda kreditná karta s fixnou dobou splatnosti záväzkov.
Žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila so Všeobecnými obchodnými podmienkami pre používanie týchto
kariet, pričom tieto podmienky tvorili neoddeliteľnú súčasť žiadosti. Prostredníctvom karty žalovaného

realizoval transakcie, ktoré jej žalobca účtoval na kartový účet. Sekcie realizované prostredníctvom
kreditnej karty boli splatné do dátumu uvedeného vo výpise, pričom žalovaná tieto nerealizovala napriek
upomienkam žalobcu. Okresnej sú zároveň poukázal na bod 5.9 VOP a na Sadzobník poplatkov. Súd sa
stotožnil s tvrdením žalobcu, že žalobca neposkytol žalovanej úver vo forme úverového rámca. Žalobca
neposkytol žalovanej žiaden spotrebiteľský úver, aj vyplatené finančné prostriedky boli splatné v celosti

a v lehote splatnosti výpisu transakcií po ukončení príslušného zúčtovacieho obdobia podľa bodu 5.9
VOP, do kedy ich mala od žalovaného zaplatiť.
6. Na zistený skutkový stav súd aplikoval § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy so žalovanou, keď tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy
v zmysle písm. c) o poskytnutí úveru bez platby úroku a poplatkov, ktoré zabezpečujú splatenie úveru

jednou splátkou a podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. platného v čase omeškania žalovanej (ku
dňu 10. 10. 2012) spotrebiteľským úverom nie sú podľa písm. h) úver formou povoleného prečerpania,
ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca. V prípade kreditných kariet typu CHARGE, ktorej držiteľkou
bola žalovaná, nejde o spotrebiteľský úver, preto tvrdenie žalovanej o tom, že zmluva neobsahuje údaj o
RPMN, že ide o revolvingový úver atď. považoval za irelevantné. Zdôraznil, že tieto tvrdené náležitosti

vyplývajú zo Všeobecných obchodných podmienok, s ktorými žalovaná súhlasila. Žalovaný nárok súd
považoval v celom rozsahu sa dôvodný, pričom o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
keď žalobcovi priznal náhradu trov v dôsledku plného úspechu vo veci.
7. Proti rozsudku sa odvolala žalovaná. Rozsudok okresného súdu žiadala zrušiť, pretože nie je
preskúmateľný, nariadiť okresnému súdu rozsiahlejšie dokazovanie vo veci ako aj vyžiadanie výpisu za

celé obdobie, ktorého predloženie žalobca odmietol. Pokiaľ súd poukázal na ustanovenie Všeobecných
obchodných podmienok, bod 5, ktoré boli platné od 1. mája 2011 a tým považoval zmluvu za
zmluvu, ktorá nespadá pod spotrebiteľské zmluvy, toto konštatovanie považuje za nesprávne, nakoľko
ochrana spotrebiteľa sa neobmedzuje len na zákon 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platný
v čase uzavretia zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli pri podpise zmluvy, boli v inom

znení, pretože zmluva bola podpísaná 29. novembra 2015. Namietala, že súd sa nevysporiadal so
skutočnosťou, že u žalobcu ide o subjekt, ktorý poskytuje finančné prostriedky spôsobom, ktorý je možné
považovaťzaobchádzaniezákona,atovylúčenímzáväznéhopravidlazámernýmpoužitímprostriedkov,
ktoré samé o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav sa javí z hľadiska
pozitívneho práva ako nenapadnuteľný.

8. Zmluva je pomenovaná ako žiadosť o vydanie súkromnej karty, na bočnej strane je spomenutý
mesačný limit a v žiadosti nie je uvedené, či ide o zmluvu o úvere, resp., kto uvedený úver skutočne
poskytol, nakoľko má názov Žiadosť o vydanie súkromnej karty, a teda tu absentuje údaj o samotnom
úvere. Preto je toho názoru, že takáto zmluva javí známky absolútnej neplatnosti.
9. Zmluva má názov Žiadosť o vydanie súkromnej karty, kde na internej oblasti bol dopísaný v tom čase

zamestnancom Slovenskej sporiteľne, a. s., mesačný limit. V žiadosti je dohodnuté, a to miniatúrnym
písmom, že vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom a k zmluve sú pripojené Všeobecné obchodné
podmienky, ktoré jej osobou podpísané neboli. V zmluve nie sú dohodnuté žiadne poplatky, úroky, ktoré
by mala zmluva vzhľadom na názov obsahovať. Otázkou zostáva, a to vzhľadom na nejasnosť zmluvy,o akú kartu malo ísť, absenciu dohodnutých poplatkov a úrokov a úplne miniatúrne písmo, či takáto
zmluva je platná, nakoľko zo samotnej zmluvy nevyplýva, že je bezúročná a bez poplatkov.
10. Podľa jej názoru zmluva (žiadosť) je zmluvou podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch, a to z dôvodu, že nespĺňa podmienku bezpoplatkovosti, ktoré priamo § 1 ods. 2 písm. c) zákona
258/2001 Z. z. podmieňuje. Toto nejasné ustanovenie zákona nešpecifikuje ani úrok, teda či ide o úrok
sankčný, z omeškania alebo klasický.
11. Žalobca si účtoval poplatky podľa dostupného cenníka a úrok z omeškania, respektíve sankčný úrok
na základe jeho cenníka, tento ale nešpecifikoval vo výpisoch.

12. Poukázala na znenie ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, §
262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 6 zákona o
spotrebiteľských úveroch.
13. Uviedla, že už samotný žalobca predložil súdu Sadzobník poplatkov, v ktorom konštatuje, že ide o
revolving, nakoľko finančné prostriedky boli vybraté, vyúčtované a priamo inkasom na základe súhlasu
zaplatené, ale zároveň už v tom období dochádzalo k čerpaniu ďalších prostriedkov z kartového účtu.

14. Taktiež poukázala na § 3 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 4 ods. 1, 2 písm. g) tohto
zákona. Žiadosť o vydanie kreditnej karty v spojení s následným schválením žiadosti má písomnú formu.
Zmluva však neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. V danom prípade ide v podstate
o revolvingový úver, pri ktorom nie je možné jednoznačne uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov,
nakoľko tento údaj sa nedá určiť len na začiatku poskytnutia úveru na základe známych vstupných

údajov, nie je to však možné vyčísliť v priebehu revolvingu, keď možno úver čerpať a priebežne dopĺňať,
a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Na druhej strane
zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že ak nemožno určiť percentuálnu mieru nákladov (§ 3 ods.
6), musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite,
ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, kedy bola zmluva uzatvorená a

podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená v postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia
zmluvy. Podľa ods. 7, ak veriteľ ponúka spotrebiteľský úver tomu istému spotrebiteľovi za rôznych
podmienok, RPMN musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy číslo 1 vo forme príkladu výpočtu podľa
prílohy číslo 2. Tieto podmienky riadne splnené neboli, preto je možné považovať poskytnutý úver za
bezúročný a bez poplatkov. Zmluva neobsahuje žiadny údaj o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch

spojených s úverom.
15. Následne uviedla, že „na základe uvedených skutočností, ako aj doterajšej rozsiahlej judikatúry
nepovažujem skutočnosť, že nejde o spotrebiteľskú zmluvu za individuálne dojednanú skutočnosť. Túto
si navrhovateľ inkorporoval do všeobecných obchodných podmienok, ktoré majú dosah na široký okruh
osôb a ktoré nemusia byť každému známe, najmä tiež s písmom, ktoré je potrebné čítať lupou.“

16. Poukázala na výpis z Obchodného registra žalobcu, kde od 2. decembra 2003 má predmet
činnosti: poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a od 18. 3. 2011 poskytovanie
platobných služieb: vykonávanie platobných operácií z úveru poskytnutého používateľovi platobných
služieb formou úverového rámca prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku;
vydávanie alebo prijímanie platobnej karty alebo iného platobného prostriedku. Zároveň predložila súdu

staršie výpisy, z ktorých je zrejmé účtovanie poplatkov, nakoľko v posledných výpisoch sú tieto poplatky
priamo započítané k dlžnej sume a nie sú rozpísané.
17. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca. Napadnutý rozsudok považoval za správny a
riadne odôvodnený, preto ho žiadal ako vecne správny potvrdiť.
18. Uviedol, že po preštudovaní odvolania žalovanej sa mu toto javí prinajmenšom zavádzajúce,

špekulatívne, nerešpektujúce zásady konania podľa Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaná sa
nezúčastnila ani jedného pojednávania vo veci, na výzvu súdu na vyjadrenie sa k žalobe nereagovala. V
kontraste s uvedeným, t. j. so zrejmými nedostatkami v aktivite žalovanej v súdnom konaní je skutočnosť
tvrdená v predposlednom odseku odvolania, a to, že v odvolacom konaní dopĺňa dôkazy, ktoré mala
podľa všetkého k dispozícii počas celého konania, v tejto súvislosti rešpektujúc zásadu iura novit curia

poukázal na § 118 ods. 4 O.s.p. a na to, že na pojednávaní dňa 27. októbra 2015 bolo vyhlásené
uznesenie, ktorým bolo dokazovanie skončené. Preto na v odvolaní uvádzané dokladovanie dôkazov sa
celkom zrejme s ohľadom na doterajšie konanie nebude vzťahovať ustanovenie § 205 ods. 2 písm. e).
19. Poukázal na fakt, že žalovaná v priebehu celého doterajšieho konania nerozporovala, že dlhodobo
využívala služby žalobcu, a ani skutočnosť, že žalobcovi dlhuje titulom transakcií realizovaných

prostredníctvom kreditnej karty istinu 3.639,23 EUR a príslušenstvo.
20. Nie je zrejmé, na základe čoho žalovaná opakovane tvrdí, že jej bol žalobcom poskytnutý úver,
úverový rámec, resp., že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá práve úverová zmluva. Napriek
tomu, že žalovaná opakovane a bez akéhokoľvek základu tvrdí, že má ísť o zmluvu o úvere, tak rovnakovo svojich podaniach uvádza, že v žiadosti „absentuje údaj o samotnom úvere“ a že v zmluve „nie sú
dohodnuté žiadne poplatky, úroky…“. V tomto kontexte znejú konštatovania žalovanej nekonzistentne.
21. Žalobca na základe prijatia žiadosti žalovanej tejto vydal kreditnú kartu, t. j. kreditnú kartu typu

CHARGE, ktorá nie je kreditnou kartou s doplnkovou funkciou úveru, ale ktorá je kreditnou kartou s
fixnou dobou splatnosti po skončení zúčtovacieho obdobia, pri ktorej bola žalovaná povinná splatiť dlžnú
sumu v celosti v určenom dátume. V danom prípade nie je možné zaplatiť iba časť sumy za zrealizované
transakcie, tzv. povinnú úhradu a na zvyšok čerpať úver, ale je povinnosť zaplatiť plnú sumu za všetky
zrealizované transakcie v zúčtovacom období. Túto skutočnosť podporuje fakt, že žalovanej neboli v

priebehu celého zmluvného vzťahu účtované "úverové“ úroky, ako to predpokladá napr. ustanovenie §
497 ObZ.
22. Upriamil pozornosť na tvrdenie žalovanej, že predložil súdu Sadzobník poplatkov, v ktorom
konštatuje, že ide o revolving. Týmto tvrdením z jeho pohľadu dochádza zo strany žalovanej už k
vedomému hrubému zavádzaniu, a to úmyselným vytrhávaním pojmov z kontextu tohto sadzobníka
platného od 1. februára 2012. V 4. článku označenom ako „Vedľajšie a doplnkové služby“ dotknutého

sadzobníka sa v 7. bode uvádza: „automaticky aktivovaná doplnková služba revolvingového rámca pre
karty radu White", avšak hneď v nasledujúcom bode sa uvádza: "možnosť aktivácie doplnkovej služby
a revolvingového rámca pre Karty radu Silver“. Žalovaná túto službu aktivovanú nemala, čo vo svojich
vyjadreniach potvrdila a čo vyplýva aj z výpisov, ktoré neobsahujú položku "úverové“ úroky.
23. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je zmluvou podľa zákona

č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, najmä preto, že nespĺňa podmienku bezodplatnosti
podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. c), vyslovil presvedčenie, že zo strany žalovanej dochádza k
elementárnemunepochopeniuprávnejúpravy.VprípadekreditnýchkariettypuCHARGE,t.j.ajkreditnej
karty, ktorej držiteľom bola žalovaná, nejde o spotrebiteľský úver ani podľa zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy so žalovanou, ani podľa zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase omeškania sa žalovanej, preto na základe
tam uvedeného odôvodnenia nebolo ani možné, aby žalobca poskytol konajúcemu súdu na základe
návrhu žalovanej výpis z úverového účtu žalovanej, keďže takýto dokument v danom zmluvnom vzťahu
uzatvorenom medzi žalobcom a žalovanou neexistuje a nebola ani povinnosť ho viesť.
24. Je zrejmé, že rozhodnutie súdu nie je totožné s očakávaniami a predstavami žalovanej, ktorá ho

zrejme z tohto dôvodu považuje za nepreskúmateľné. Z jeho pohľadu rozhodnutie spĺňa parametre
zákonného rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O. s. p.
25. V závere zhrnul, že žalovaná nie si je istá svojimi tvrdeniami, ktoré v odvolaní prezentuje, resp.
si vo svojich tvrdeniach nie raz odporuje, napr.: „v danom prípade sa jedná v podstate o revolvingový
úver … je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný …“. Okrem toho žalovaná argumentuje

„rozsiahlou judikatúrou", ktorú však nijako bližšie nešpecifikuje, necituje a ani nie je zrejmé, čoho sa
má táto judikatúra týkať a akú argumentáciu žalovanej má podporovať vo vzťahu k danému konaniu. V
mnohýchčastiachniejeodvolaniežalovanejzrozumiteľnéanilenzjazykovéhohľadiska,nietozhľadiska
logického,napr.:„nazákladeuvedenýchskutočností,akoajdoterajšejrozsiahlejjudikatúrynepovažujem
skutočnosť, že nejde o spotrebiteľskú zmluvu za individuálne dojednanú skutočnosť.“

26. Odvolanie žalovanej v zásade vychádza z nedatovaného vyjadrenia doručeného súdu 15. apríla
2015, žalovaná neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by rozporovali návrh na začatie konania,
istinu či príslušenstvo, čo by bolo v tomto štádiu konania už aj tak irelevantné. Zároveň žiadal priznať
náhradu trov odvolacieho konania.
27. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
28. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku (dňa 16. 3. 2016), pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP).
Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalovanej, ktorého právne
účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.
29. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.30. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom
rozsahu správne, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s výrokom rozhodnutia ako aj jeho
odôvodnením. Okresný súd vyčerpávajúcim spôsobom vykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel

k správnym skutkovým zisteniam a na takto zistený skutkový stav správne aplikoval relevantné právne
normy.
31. Žalovaná v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti ako tie, ktoré tvrdila v konaní. Jej námietky
sú nedôvodné, pretože vychádzajú z nesprávneho právneho výkladu aplikovanej právnej normy ako aj
spotrebiteľských zmlúv. Uzavretý vzájomný vzťah medzi stranami sporu sa na prvý pohľad javí ako spor

spotrebiteľský, resp. vzťah, ktorých sa riadi spotrebiteľským právom, ale tomu tak nie je, pričom žalobca
správne v konaní ako aj vo vyjadrení k odvolaniu argumentuje v tomto smere poukazujúc na odlišnosť
tohto právneho vzťahu. Okresný súd v odôvodnení jedno jednoznačne uviedol, že v danom prípade
nejde o spotrebiteľský vzťah, pričom zároveň konštatoval, že všetky v tomto smere uvádzané argumenty
žalovanou sú právne irelevantné. S týmto názorom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
Okresným súdom citované ustanovenia § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z. z., prípadne zákona č.

129/2010 Z. z. ako aj jeho výklad sú správne. Citované zákony sú osobitnými zákonmi, ktoré upravujú
spotrebiteľské zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie peňažných prostriedkov. Súdom citované
ustanovenia negatívne upravujú vzťahy, ktoré sa pre účely tohto zákona nepovažujú sa spotrebiteľský
úver. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poskytnutý úverový rámec bol úročený, teda
práve z dôvodu, že ide o úver je zo zákona bez úroku a bez ďalších poplatkov nespĺňa charakter

spotrebiteľskej zmluvy - úverovej zmluvy. Žalovaná mala dostatočný časový priestor na oboznámenie sa
s podmienkami uzavretia danej zmluvy, pretože podávala žiadosť o vydanie karty, pričom následne táto
žiadosť bola schválená. Prehlásila, že sa oboznámila so VOP. Odvolací súd dodáva, že platobná karta
Diners Club je určená pre vybranú skupinu solventných, spoľahlivých a dôveryhodných klientov a pre
pracovníkov prosperujúcich firiem, ktorí často cestujú na zahraničné cesty. Je platobným prostriedkom,

prostredníctvom ktorého sa vykonávajú bezhotovostné platobné operácie (platby za tovar a služby) a
výbery hotovosti (v bankomatoch, v pobočkách bánk alebo v zmenárňach). Špecifikom tejto karty je
úhrada celej vyčerpanej čiastky raz mesačne v dohodnutý deň splatnosti (charge karta).
32. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový
vzťah prijatím žiadosti žalovaného žalobcom na uzatvorenie nepomenovanej zmluvy (§ 51, § 491

Občianskeho zákonníka) v súlade so zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách. Žalovaná ako
žiadateľka o vydanie karty sa zaviazala dodržiavať všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvného vzťahu,
najmä riadne a včas uhrádzať žalobcovi vyúčtované transakcie v mesačných zúčtovacích intervaloch.
Časť obsahu zmluvy je určená odkazom na všeobecné obchodné podmienky pre používanie kariet
D. C. Na základe zmluvy bola žalovanému vydaná platobná karta typu charge, t. j. kreditná karta s

fixnou dobou splatnosti záväzkov. Obsahovou náležitosťou zmluvy o vydaní karty je určenie limitu, ktorý
predstavuje garantovanú sumu prostriedkov, do výšky ktorej môže počas zúčtovacieho obdobia (do
jedného mesiaca) platobné operácie držiteľ karty vykonávať. V prípade právneho vzťahu účastníkov
nejde o spotrebiteľský úver (§ 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp. § 1
ods. 2 písm. c zák. č. 258/2001 Z. z). Žalovaná prostredníctvom kreditnej karty realizovala transakcie,

ktoré uhrádzal žalobca svojím zmluvným partnerom a tieto následne mesačne vyúčtoval žalovanej v
súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov, čo žalobca preukázal
výpismi za predmetné obdobie. Podľa bodu 5.9. VOP neuhradením zúčtovaných transakcií a čerpaním
limitu karty riadne a včas, vzniká žiadateľovi povinnosť uhradiť DC: i) všetky poplatky, úroky a zmluvné
pokuty za neuhradenie transakcií vo výške stanovenej Sadzobníkom poplatkov... Sadzobník poplatkov

pre chargové karty zo dňa 01.01.2011, platný ku dňu uzatvorenia zmluvy, upravoval výšku zmluvnej
pokuty vo výške 16% ročne, ktorou bol zabezpečený záväzok žalovaného uhrádzať vyúčtované služby
riadne a včas.
33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto

mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
34. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).